Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/156/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201505 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:1012201505.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu: O.. D. E., bytom E. XX, F. E. F. R., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo AA/XXXX/XXXXX/XXXX/OPČ-SSZ zo dňa 14. mája 2012, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného číslo AA/XXXX/XXXXX/XXXX/OPČ-SSZ zo dňa 14. mája 2012, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava číslo BA/XXXX/XXXXX/ XXXXXX zo dňa 27. februára 2012 z dôvodu nezákonnosti. Žalovaný napadnutým rozhodnutím z 14. mája 2012 na odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len správny orgán 1. stupňa) číslo BA/XXXX/XXXXX/XXXXXX zo dňa 27. februára 2012, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas k rozviazaniu štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou medzi zamestnávateľom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a O.. D. E. (v tomto konaní žalobca) podľa § 47 písm. b), zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov. Súčasne odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zamestnávateľ - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky - požiadal správny orgán 1. stupňa o udelenie predchádzajúceho súhlasu k rozviazaniu štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím a ktorý zastával funkciu odborného radcu v odbore štátnej služby 1.02 Kancelárie predstaviteľa štátnej moci, v oddelení pre dokumentáciu zločinov komunizmu. Na základe inštrukcie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 6/2006 z 31. marca 2006, č. XXXX/XXXX-XX, bolo oddelenie pre dokumentáciu zločinov komunizmu zrušené dňom 1. apríla 2006. Žiadosť bola doručená správnemu orgánu 1. stupňa dňa 1. decembra 2009 a správne konanie začalo dňom 1. marca 2010 po tom, ako bol doplnený spisový materiál. Správny orgán 1. stupňa rozhodnutím z 4. marca 2010 udelilo zamestnávateľovi žalobcu predchádzajúci súhlas k rozviazaniu štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom, pričom pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že štátnozamestnanecké miesto, na ktorom pracoval žalobca bolo s účinnosťou od 1. apríla 2006 zrušené a služobný úrad nemal pre žalobcu iné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Ústredie práca, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave (žalovaný) na odvolanie žalobcu rozhodnutím číslo AA/XXXX/XXXXX/XXXX/OISS zrušilo prvostupňové rozhodnutie z 4. marca 2010 a vec vrátilo správnemu orgánu 1. st. na nové prejednanie a rozhodnutie. Správny orgán 1. stupňa po doplnení dokazovania v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho orgánu vydal nové rozhodnutie dňa 16. septembra 2010, ktorým udelil zamestnávateľovi žalobcu prechádzajúci súhlas k zrušeniu štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom. Pri rozhodovaní vychádzal z Inštrukcie č. 6/2006 MS SR a jej prílohy, z Organizačného poriadku MS SR, z rozhodnutia vedúceho služobného úradu z 31. marca 2006 a Inštrukcií 13/2006 a 20/2006 MS SR, ktoré sa vzťahovali na zrušenie referátu pre dokumentáciu zločinov komunizmu. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave na odvolanie žalobcu rozhodnutím z 12. januára 2011 opakovane zrušilo prvostupňové rozhodnutie z 16. septembra 2010 a vec mu vrátilo na nové prejednanie a rozhodnutie. Správny orgán 1. st. doplnil dokazovanie, vyžiadal stanovisko služobného úradu MS SR, z ktorého zistil, že zamestnávateľ nemá pre žalobcu vhodné štátnozamestnanecké miesto a nemá ho možnosť zaradiť, resp. trvale preložiť do žiadnej funkcie v štátnej službe v zmysle zák. č. 400/2009 Z.z.. Na základe doplneného dokazovania rozhodnutím z 7. marca 2011 vydal zamestnávateľovi žalobcu predchádzajúci súhlas k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom. Aj toto rozhodnutie bolo na odvolanie žalobcu zrušené rozhodnutím z 14. júla 2011 odvolacieho orgánu (Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave). Následne prvostupňový správny orgán v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) umožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia a umožnil mu navrhnúť doplnenie dokazovania. Žalobca v tejto fáze konania oznámil správnemu orgánu 1. stupňa, že Inšpektorát práce Bratislava listom z 12. apríla 2010 vyhovel jeho žiadosti o trvalé preloženie na pracovisko Inšpektorátu práce Bratislava. Túto skutočnosť oznámil aj svojmu zamestnávateľovi, ktorý nereagoval a tým mu zmaril možnosť trvalého preloženia na štátnozamestnanecké miesto v pôsobnosti Inšpektorátu práce Bratislava. Správny orgán 1. stupňa uzavrel, že list Inšpektorátu práce Bratislava, na ktorý žalobca poukázal, nie je možné považovať za informáciu o existencii voľného štátnozamestnaneckého miesta ani za prísľub na preloženia na voľné štátnozamestnanecké miesto. Naviac ani nedošlo k dohode vedúcich služobných úradov, ktorá je podľa § 33 ods. 5 zákona č. 400/2009 Z.z. podmienkou na preloženie na iné štátnozamestnanecké miesto. Následne správny orgán 1. stupňa rozhodnutím z 27. februára 2012 udelil zamestnávateľovi žalobcu predchádzajúci súhlas k rozviazaniu (správne k skončeniu) štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou a žalovaný napadnutým rozhodnutím z 14. mája 2012 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Konštatoval, že správne orgány vykonali dostatočné dokazovanie, vyporiadali sa so všetkými námietkami žalobcu, na ktoré žalobca opakovane poukazoval, a preto bolo vo veci rozhodnuté v súlade so zákonom. Žalobca v dôvodoch žaloby namietal, že správne orgány porušili Správny poriadok tým, že dostatočne nezistili skutkový stav a najmä sa nevyporiadali s otázkou, či zamestnávateľ mal voľné pracovné miesto od 2. januára 2007 do 31. septembra 2012, na ktoré by mohol byť preložený. Iniciatívu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré malo osloviť krajské súdy a cez ne aj okresné súdy o voľných štátnozamestnaneckých miestach, považoval žalobca len za formálnu. Žalobca ďalej tvrdil, že správne orgány sa dostatočne nevyporiadali s jeho námietkou o trvalom preložení na služobný úrad Inšpektorátu práce Bratislava v zmysle listu tohto úradu z 12. apríla 2010. Žalobca mal za to, že preukázal schopnosť zabezpečiť si trvalé preloženie na iné štátnozamestnanecké miesto, ale zamestnávateľ svojou nečinnosťou zmaril jeho snahu o trvalé preloženie na iné štátnozamestnanecké miesto. Správne orgány nepostupovali správne, keď spochybnili list služobného úradu Inšpektorátu práce Bratislava v tom zmysle, že toto vyjadrenie je len všeobecné, pričom podmienkou trvalého preloženia štátneho zamestnanca mala byť dohoda vedúcich úradov príslušných služobných úradov. Naviac, žalobca sa sám zaujímal o pracovné umiestnenie vo viacerých štátnych orgánoch, ako aj podnikateľských subjektoch, avšak neúspešne. Žalobca v ďalšej časti žaloby poukázal na svoje osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom uviedol, že jeho C. na základe vynikajúcich výsledkov zo stredných škôl na J. a v S. študovala na vysokej škole v S. a aj na G. - O. v T.. J. bol žiakom základnej školy s dobrými študijnými výsledkami. Žalobca by po strate príjmu zo zamestnania nemohol finančne zabezpečiť svoje deti na štúdiách. Súčasne namietal, že správny orgán 1. st. mu neumožnil nahliadnuť do správneho spisu, ktorý sa vzťahoval na jeho vec a tým boli porušené jeho procesné práva. Žalobca sa cítil byť diskriminovaný postupom zamestnávateľa, pretože Úrad vlády Slovenskej republiky v čase hospodárskej krízy neprepustil žiadneho iného zo svojich ŤZP zamestnancov. Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že správne orgány rozhodli vo veci na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný zopakoval dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí s tým, že správny orgán 1. stupňa doplnil dokazovanie a vo veci rozhodol v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu, ktorý bol vyslovený v predchádzajúcich rozhodnutiach. Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p., preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p., zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická, alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. rozhodnutie žalovaného vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu so skončením štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom (§ 50 zákona o štátnej službe) z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, pričom služobný úrad nemal pre štátneho zamestnanca (žalobcu) iné vhodné štátnozamestnanecké miesto (§ 47 písm. b/, zákona o štátnej službe). Predmetom súdneho prieskumu teda nie je samotné rozhodnutie zamestnávateľa o skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou so žalobcom. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca nastúpil do štátnej služby na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky od 15. apríla 2000 do oddelenia dokumentácie zločinov komunizmu. Od 3. júna 2002 bol vymenovaný do prípravnej štátnej služby a od 26. mája 2004 do stálej štátnej služby do funkcie odborný radca v odbore štátnej služby 1.02 Kancelárie predstaviteľa štátnej moci. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky doručilo správnemu orgánu 1. stupňa dňa 1. decembra 2009 žiadosť o udelenie súhlasu na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou so zamestnancom D. E. (žalobcom). Dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bola organizačná zmena v služobnom úrade - zrušenie Oddelenia pre dokumentáciu zločinov komunizmu od 1. apríla 2006. Podaniu žiadosti o udelenie súhlasu na skončenie štátnej služby výpoveďou predchádzalo rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z 2. januára 2007, ktoré bolo žalobcovi doručené po skončení jeho práceneschopnosti (táto trvala od 4. mája 2005 do 31. decembra 2006). Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom zo dňa 12. júna 2009, č.k. 2S 133/2007-165, zrušil rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 2. januára 2007 v spojení s rozhodnutím z 8. marca 2007, okrem iného aj z dôvodu, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom, ktorý bol invalidným dôchodcom, došlo bez predchádzajúceho súhlasu príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v zmysle ust. § 52 ods. 2 zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe (platného v čase podania žiadosti). Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 24. septembra 2009, sp. zn. 8Sžo 325/2009, odvolacie konanie voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa z 12. júna 2009 zastavil. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 133/2007-165 zo dňa 12. júla 2009, nadobudol právoplatnosť dňom 9. júla 2009. Od uvedeného dňa bol žalobca nezaradený štátny zamestnanec, nevykonával štátnu službu. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky doručilo správnemu orgánu 1. stupňa dňa 1. marca 2010 novú žiadosť o udelenie súhlasu so skončením štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou so žalobcom z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta. Správne orgány v ďalšom konaní skúmali, či boli splnené podmienky na udelenie predchádzajúce súhlasu na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom podľa zákona č. 400/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Štátnozamestnanecký pomer žalobcu skončil dňom 30. septembra 2012 po uplynutí dvojmesačnej výpovednej doby podľa § 46 ods. 1, písm. b), zákona o štátnej službe z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta, na ktoré bol žalobca pridelený na výkon štátnej služby, a to po predchádzajúcom súhlase, ktorý vydal podľa § 50 zákona o štátnej službe príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Žalobcovi bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie, Bratislava č. XXX XXX XXXX zo dňa 2. júna 2006 priznaný invalidný dôchodok od 14. marca 2006 z dôvodu, že bol u neho zistený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o XX % v porovnaní so zdravou osobou. Poznamenáva sa, že žalobca neoznámil zamestnávateľovi túto skutočnosť. Správny orgán 1. stupňa vyhovel žiadosti zamestnávateľa vo veci predchádzajúceho súhlasu so skončením štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom rozhodnutím zo dňa 4. marca 2010, číslo BA/XXXX/XXXXX. Žalovaný na odvolanie žalobcu rozhodnutím zo dňa 6. júla 2010, číslo AA/XXXX/XXXXX/XXXX/OISS, prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie pre nedostatočne zistený skutkový stav. Správny orgán 1. stupňa opakovane vo veci rozhodol dňa 16. septembra 2010 tak, že vyhovel žiadosti zamestnávateľa a vydal predchádzajúci súhlas so skončením štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom. Žalovaný opakovane rozhodnutím z 12. januára 2011 zrušil z dôvodu nepreskúmateľnosti prvostupňové rozhodnutie z 16. septembra 2010 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Správny orgán 1. stupňa ďalším rozhodnutím zo dňa 7. marca 2011 vydal predchádzajúci súhlas so skončením štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom, ktoré žalovaný na odvolanie žalobcu opäť zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Správny orgán 1. stupňa bol v ďalšom konaní povinný zaujať stanovisko ku všetkým námietkam žalobcu, overiť si jeho tvrdenia vo veci možného trvalého preloženia a vyžiadať si listinné dôkazy preukazujúce snahu zamestnávateľa zabezpečiť žalobcovi iné vhodné zamestnanie. Správny orgán rozhodnutím číslo BA/XXXX/XXXXX/XXXXXX zo dňa 27. februára 2012 udelil predchádzajúci súhlas k rozviazaniu štátnozamestnaneckého pomeru medzi zamestnávateľom a žalobcom podľa § 47 písm. b), zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 14. mája 2012 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol. Podkladom rozhodnutia správnych orgánov bola skutočnosť, že k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta došlo na základe organizačnej zmeny, ktoré zamestnávateľ žalobcu preukázal rozhodnutím o zrušení štátnozamestnaneckých miest, Inštrukciou 20/2006 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 10. augusta 2006 č. XXXXXX/XXXX/XX s účinnosťou od 15. septembra 2006, Inštrukciou 13/2006 MS SR z 16. júna 2006 č. 9668/2006-53 s účinnosťou od 1. júla 2006, ktorými došlo k zrušeniu organizačných útvarov, v ktorých bol žalobca zaradený na výkon štátnej služby. Správne orgány v konaní skúmali, či zamestnávateľ mohol zaradiť žalobcu na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Je nesporné, že zamestnávateľ predložil listinné dôkazy o tom, že po zrušení Oddelenia pre dokumentáciu zločinov komunizmu od 1. apríla 2006 nemal v rezorte spravodlivosti vrátane krajských a okresných súdov, ako aj ostatných rezortov, také štátnozamestnaneckého miesto, na ktoré by mohol byť žalobca zaradený do štátnej služby s prihliadnutím na jeho kvalifikáciu, odbornosť a najmä zdravotný stav. Právomoc správneho orgánu 1. stupňa a žalovaného udeliť predchádzajúci súhlas na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru vyplýva z ust. § 13 ods. 1, písm. e), bod 3, zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve podľa § 70 ods. 5 zákona o službách v zamestnanosti. Z citov. právnej úpravy teda vypláva, že do pôsobnosti úradu práce sociálnych vecí a rodiny patrí rozhodovať o udelení, alebo neudelení predchádzajúceho súhlasu 18c) zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, alebo na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, alebo na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím (§ 13 ods. 1, písm. e/, bod 3 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov). Podľa § 50 zákona o štátnej službe štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, môže dať služobný úrad výpoveď len na základe právoplatného rozhodnutia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného predpisu, 39) inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď z dôvodu uvedeného v § 47 písm. h) a i). Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru upravuje piata hlava zákona č. 400/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 46 ods. 12, písm. b), zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer možno skončiť výpoveďou. Podľa § 47 písm. b), zákona o štátnej službe služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje, alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak. Je nesporné, že žalobca vykonával na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky v oddelení dokumentácie zločinov komunizmu od 3. júna 2002 prípravnú štátnu službu a od 26. mája 2004 stálu štátnu službu, konkrétne vykonával funkciu odborného radcu v odbore štátnej služby 1.02 Kancelárie predstaviteľa štátnej moci. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutím - Inštrukciou 6/2006 MS SR z 31. marca 2006 č. 4932/2006-33 dňom 1. apríla 2006 zrušilo Oddelenie pre dokumentáciu zločinov komunizmu Správne orgány v konaní o predchádzajúcom súhlase k výpovedi žalobcu zo štátnozamestnaneckého pomeru skúmali, či zamestnávateľ mohol zaradiť žalobcu na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Zamestnávateľ predložil listinné dôkazy o tom, že po zrušení Oddelenia pre dokumentáciu zločinov komunizmu od 1. apríla 2006 nemal v rezorte spravodlivosti vrátane krajských a okresných súdov, ako aj ostatných rezortov, k dispozícii také štátnozamestnaneckého miesto, na ktoré by mohol byť žalobca zaradený do štátnej služby s prihliadnutím na jeho kvalifikáciu, odbornosť a najmä zdravotný stav. Súd v tejto súvislosti nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, že zo strany zamestnávateľa išlo pri hľadaní jeho ďalšieho zamestnaneckého uplatnenia, len o formálny prístup. Súd nepovažuje za dôvodné ani tvrdenie žalobcu, že jeho zamestnávateľ mu svojou nečinnosťou zmaril pracovné uplatnenie na úrade Inšpektorátu práce Bratislava. List tohto úradu z 12. apríla 2010 nemožno považovať za záväzné vyjadrenie k dočasnému, resp. trvalému preloženiu žalobcu na výkon štátnej služby na Inšpektorát práce Bratislava v zmysle § 33 zákona o štátnej službe. Názor žalobcu, že medzi ním a týmto úradom bola uzavretá záväzná dohoda o preložení na výkon štátnej služby na Inšpektorát práce Bratislava, nie je ničím podložený. Samotný list z 12. apríla 2010 má len informatívny charakter o možnosti zaradenia na výkon štátnej služby po splnení podmienok uvedených v ust. § 33 zákona o štátnej službe. Súd nemohol pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia prihliadnuť na ďalšie námietky žalobcu, v ktorých podrobne opísal svoju nepriaznivú osobnú a rodinnú situáciu po strate zamestnania, pretože tieto skutočnosti zo zákona nemajú vplyv na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu organizačných zmien. Žalovaný, ako aj správny orgán 1. stupňa zabezpečili v prejednávanej veci potrebné podklady na účel predchádzajúceho súhlasu v zmysle § 50 zákona o štátnej službe, ktoré správne vyhodnotili, vyporiadali sa so všetkými námietkami žalobcu a vo veci vyvodili správny právny záver. Správne orgány rozhodli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.