Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3CoE/63/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306201633 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:1306201633.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému: EGRA s.r.o., so sídlom v Partizánskom, Veľká Okružná 1022/16, IČO: 36 294 748, o vymoženie 1.283,71 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 31. januára 2014, č.k. 5Er/1324/2008-34, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku exekúciu zastavil a v druhom výroku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Beatrix Vargovej trovy exekúcie vo výške 49,21 Eur vrátane DPH, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie vo výroku o zastavení exekúcie odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal súd prvého stupňa z príslušného spisového materiálu, z obsahu ktorého zistil, aké úkony súdny exekútor vykonal za účelom zisťovania majetku povinného. Súd prvého stupňa uviedol, že z výpisu z obchodného registra vyplýva, že povinný sídli na adrese Partizánske, Veľká Okružná 1022/16. Na uvedenú adresu sa súdnemu exekútorovi nepodarilo doručiť povinnému upovedomenie o začatí exekúcie, zásielka sa vrátila s označením adresát neznámy. Povinný má vedených niekoľko účtov v Slovenskej sporiteľni, a.s. a vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., avšak exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke nebola úspešná. Povinný je vlastníkom motorového vozidla značky TRAILOR, na ktoré je vedená exekútorská blokácia u 9 súdnych exekútorov. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky. V databáze Sociálnej poisťovne sa od 01.01.2006 nenachádza, nemá žiadnych zamestnancov. Zo Zbierky listín Obchodného registra Slovenskej republiky súd zistil, že povinný od 12.01.2006 nepredložil žiadnu listinu do Zbierky listín, ani len účtovnú závierku, z čoho možno vyvodiť, že nevykonáva žiadnu činnosť. Preto súd prvého stupňa na základe všetkých uvedených skutočností exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a s poukazom na § 196, § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a na príslušné ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v exekučných konaniach a priznal poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 49,21 Eur vrátane DPH. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý zastával názor, že súd prvého stupňa pri preskúmavaní dôvodnosti zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného nevzal do úvahy všetky relevantné skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na zistenie skutkového stavu preukazujúceho a odôvodňujúceho zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Namietal, že súd pri preskúmavaní dôvodnosti zastavenia exekúcie nevzal do úvahy dĺžku trvania exekučného konania. Súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného po viac ako siedmich rokoch vedenia exekučného konania. Poukázal na ustanovenie § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a uviedol, že na základe tohto ustanovenia je možné predpokladať zmenu majetkových pomerov povinného počas 10-ročnej lehoty stanovenej zákonom na vykonanie exekučného titulu, a preto je v budúcnosti ešte predpoklad, že by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie. Uviedol, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy pri skúmaní dôvodnosti zastavenia exekúcie, že sa exekučné konanie vedie voči právnickej osobe, ktorá je v Obchodnom registri SR do dnešného dňa evidovaná ako aktívna. Vzhľadom k tomu, že povinný je aktívna právnická osoba, je tu predpoklad vzniku príjmu a majetku, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou. Mal za to, že súd prvého stupňa všetky uvedené skutočnosti, t.j. dĺžka trvania exekučného konania, aktívny stav povinného, lehota na výkon exekučného titulu a hlavne možný predpoklad zmeny majetkových pomerov u povinného, nevzal do úvahy, a preto nebol dostatočne zistený skutkový stav pri zisťovaní dôvodnosti zastavenia exekúcie. Žiadal pokračovať v exekučnom konaní, pretože je tu predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. K podanému odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor JUDr. Beatrix Vargová. Uviedol, že odvolanie oprávneného obsahuje všeobecné tvrdenia o predpoklade zmeny majetkových pomerov povinného. Oprávnený však neuviedol ani ničím nepreukázal, že povinný má dostatok majetku na uspokojenie pohľadávky. Vyslovil názor, že ďalšie pokračovanie v exekúcii je neúčelné, neefektívne a nehospodárne aj vo vzťahu k oprávnenému. Pokiaľ ide o prekluzívnu 10-ročnú lehotu, táto uplynie v júli 2017 a zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti nebráni oprávnenému, aby v budúcnosti podal nový návrh na začatie exekúcie, ak jeho domnienka predpokladu vzniku príjmu a majetku povinného nastane. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Krajský súd ako odvolací súd vec preskúmal v intenciách § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov: Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie zo dňa 18.01.2006, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Beatrix Vargovej dňa 24.01.2006, v spojení s opravným návrhom, ktorý bol doručený menovanému súdnemu exekútorovi dňa 21.03.2006, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 1.283,71 Eur, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, č. 700-1510115305-GC04/05 zo dňa 09.11.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2005 a vykonateľnosť dňa 03.01.2006. Okresný súd Topoľčany dňa 24.03.2006 udelil menovanému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Následne súd prvého stupňa na návrh súdneho exekútora napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 58 ods. 1 citovaného zákona exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 58 ods. 4 citovaného zákona proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie. Podľa § 58 ods. 5 citovaného zákona proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné. Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 200 ods. 2 citovaného zákona ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 citovaného zákona ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 citovaného zákona ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne aj správne právne posúdil a odvolanie oprávneného nebolo dôvodné. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd za preukázané, že majetok povinného, ktorý je obchodnou spoločnosťou, nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie a boli preto splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ v spojení s ustanovením § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Súdny exekútor vykonal v danej veci šetrenie majetkových pomerov povinného, z ktorého vyplýva, že povinný ako obchodná spoločnosť nevykonáva žiadnu činnosť, v evidencii Sociálnej poisťovne sa odo dňa 01.06.2005 nenachádza, nemá žiadnych zamestnancov, na účtoch, ktoré mal povinný vedené v bankách nie sú žiadne finančné prostriedky. Podľa dopravného inšpektorátu povinný vlastní motorové vozidlo z roku 1993, ktoré je blokované v 9 exekučných konaniach. Povinný zároveň nie je vlastníkom nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky a neupravil základné imanie zo slovenských korún na eurá. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd prvého stupňa na základe uvedeného správne aplikoval príslušnú právnu normu na správne zistený skutkový stav ku dňu vyhlásenia predmetného rozhodnutia a nemohol brať do úvahy skutočnosti, ktoré by mohli nastať až v budúcnosti. Naviac oprávnený ani v konaní pred odvolacím súdom nepredložil ani nenavrhol žiadny dôkaz o tom, že by povinný disponoval majetkom podliehajúcim exekúcii, na základe čoho by bolo možné pohľadávku oprávneného v danom exekučnom konaní reálne vymôcť. Za týchto okolností bol preto daný dôvod na zastavenie exekúcie pre nedostatok majetku na strane povinného, čím sa zároveň zabráni aj ďalšiemu navyšovaniu trov exekúcie. Uvedené rozhodnutie zároveň nevylučuje podanie opätovného návrhu na výkon exekúcie (samozrejme pri zachovaní príslušnej lehoty na výkon exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne), ak by povinný v budúcnosti nejaký majetok nadobudol. Súd prvého stupňa pri ustálení výšky trov exekúcie správne postupoval podľa príslušnej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v príslušnom znení, pričom samotnú výšku trov exekúcie oprávnený vo svojom odvolaní ani nenamietal. K náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora správne podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného. Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.