KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trenčín25. 2. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/154/2013 z 25. 2. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trenčín z 25. februára 2014, sp. zn. 13S/154/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3013200745.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/154/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200745
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013200745.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr.
Juraja Floroviča a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobkyne: W.. W. N., bytom I. W. I. O.,
Z. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Jurajom Šrankom, advokátom so sídlom Nitra, Mostná 29, proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí žalovanej č. XXXXX-X/XXXX - BA zo dňa 31. júla 2013 a č. XXXXX-X/XXXX -
BA zo dňa 19. augusta 2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žaloby z a m i e t a .

Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podala včas žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej č. XXXXX-X/
XXXX - BA zo dňa 31. júla 2013 a č. XXXXX-X/XXXX - BA zo dňa 19. augusta 2013, ktoré navrhla zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie a uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania.

Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX - BA zo dňa 31. júla 2013 na odvolanie žalobkyne potvrdila
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín (ďalej len správny orgán prvého stupňa) č. XXX-
XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 14. marca 2013, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyňa podľa § 38
zákona č. 461/2003 Z.z. nemá nárok na výplatu nemocenského v období od 23. mája 2007 do 21.
júna 2007 z dôvodu porušenia liečebného režimu určeného lekárom dňa 23. mája 2007. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej
osoby si žalobkyňa predložením II. dielu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti „Žiadosť o
nemocenské“ č. D XXXXXX uplatnila nárok na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti
vzniknutej dňa 16. mája 2007. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX-XXXXX-
CAXX/XXXX zo dňa 21. mája 2007, právoplatným dňa 3. júla 2007, priznal žalobkyni nemocenské pri
dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 16. mája 2007. V súvislosti s vykonanou mimoriadnou
vnútornou kontrolou na pobočke správneho orgánu prvého stupňa a protokolom o výsledku vykonanej
mimoriadnej vnútornej kontroly v pobočke zo dňa 18. mája 2012 sa Okresné riaditeľstvo Policajného
zboru v Novom Meste nad Váhom obrátilo na pobočku so žiadosťou zo dňa 1. októbra 1012 o vyjadrenie
sa k oprávnenosti vyplácanie nemocenských dávok žalobkyni. Prílohou uvedenej žiadosti bola aj správa
Trnavskej univerzity v Trnave zo dňa 27. augusta 2012, z ktorej vyplynulo, že žalobkyňa dňa 23. mája
2007 ukončila magisterské štúdium na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave
v študijnom odbore právo, vykonaním štátnych skúšok. Účasť žalobkyne na štátnej záverečnej skúške
dňa 23. mája 2007, počas predmetnej dočasnej pracovnej neschopnosti, vyhodnotil posudkový lekár
správneho orgánu prvého stupňa v stanovisku zo dňa 19. novembra 2012 ako



porušenie liečebného režimu, pričom podľa ošetrujúcej lekárky žalovaná mala v uvedenom období
povolené vychádzky. Posudkový lekár pobočky omylom a nesprávne uviedol v stanovisku ošetrujúcu
lekárku, správne mal uviesť ošetrujúci lekár, čo však nemalo vplyv na nedostatočné prešetrenie celej
záležitosti posudkovým lekárom. Na základe uvedeného správny orgán prvého stupňa
začal konanie vo veci vylúčenia nároku na výplatu nemocenského, čo žalobkyni oznámil listom zo dňa
20. novembra 2012, v ktorom ju zároveň vyzval, aby sa v stanovenej lehote vyjadrila ku skutočnostiam
uvedeným v oznámení o začatí konania a navrhla, prípadne aj predložila, dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 10. decembra 2012 k oznámeniu o začatí konania uviedla, že
si nie je vedomá právneho dôvodu vylúčenia nároku na výplatu nemocenského. Na základe zisteného
skutkového stavu vydal žalovaný správny orgán prvého stupňa dňa 14. marca 2013 rozhodnutie č.
XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX, ktorým rozhodol, že žalobkyňa podľa § 38 zákona č. 461/2003 Z.z. nemá
nárok na výplatu nemocenského v období od 23. mája 2007 do 21. júna 2007 z dôvodu porušenia
liečebného režimu určeného lekárom dňa 23. mája 2007. V dôsledku odvolania podaného žalobkyňou
žalovaná v rámci odvolacieho konania požiadala o stanovisko k porušeniu liečebného režimu odbor
lekárskej posudkovej činnosti, ktorý v stanovisku zo dňa 17. júna 2013 uviedol, že súhlasí so stanoviskom
posudkového lekára správneho orgánu prvého stupňa, že išlo o porušenie liečebného režimu, keďže u
žalobkyne išlo o akútny infekt, kedy akákoľvek záťaž psychického, alebo telesného charakteru, vrátane
cestovania mimo bydliska, mala nepriaznivý vplyv na zdravotný stav žalobkyne. Nakoľko žalobkyňa ani
v konaní o vylúčení nároku na výplatu nemocenského, ani v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti a
nepredložila dôkazy, ktoré by preukázali, že sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa
16. mája 2007 nezúčastnila dňa 23. mája 2007 štátnej záverečnej skúšky na Právnickej fakulte
Trnavskej univerzity v Trnave (práve naopak v odvolaní túto skutočnosť potvrdila) a posudkoví lekári
pobočky a Sociálnej poisťovne ústredie vyhodnotili účasť na štátnej záverečnej skúške ako porušenie
liečebného režimu, dospela žalovaná na základe takto zistených skutočností k záveru, že žalobkyňa
nemá nárok na výplatu nemocenského v období od 23. mája 2007 do 21. júna 2007 a rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa potvrdila.

Žalobkyňa v dôvodoch žaloby tvrdila, že správny orgán vo svojich tvrdeniach vychádza zo stanoviska
posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín zo dňa 19. novembra 2012 a 21. februára
2013, ktoré však názor žalovanej v odôvodnení napádaného rozhodnutia nepotvrdzujú a tiež zo
stanoviska odboru nemocenského poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, podľa ktorého účasťou
žalobkyne na štátnej skúške došlo k porušeniu liečebného režimu. Uviedla, že W.. K. sa vo svojom
stanovisku ohľadne dočasnej PN č. D XXXXXX zo dňa 19. novembra 2012 vyjadril len v skratke, pričom
uviedol, že pacientka porušila liečebný režim, nakoľko vykonala štátnu záverečnú skúšku, pričom v
uvedenom období mala povolené vychádzky. Zastávala názor, že tvrdenia W.. K. sú vo vzájomnom
rozpore, keď na jednom mieste tvrdí, že vychádzky žalobkyni povolené boli, ale na druhej strane je
jej účasť na štátnej skúške považovaná za porušenie liečebného režimu. Stanoviská W.. K., ako i
ďalšie stanoviská vyžiadané žalovanou v priebehu odvolacieho konania považovala za nedostatočné
a nepodložené relevantnými skutočnosťami, pretože správny orgán v žiadnom stupni svojho konania
neskúmal, aký liečebný režim jej ošetrujúci lekár na začiatku dočasnej práceneschopnosti nariadil, čo
je podstatné pre ďalšie zisťovanie toho, či mohlo, alebo nemohlo dôjsť k porušeniu tohto liečebného
režimu. Poukázala na to, že až kým sa nepreukážu samotné podmienky liečebného režimu a jej úmysel
konať v rozpore s týmto liečebným režimom, nie je možné považovať jej konanie za porušenie
liečebného režimu, pričom v tejto veci je dôležité stanovisko jej ošetrujúceho lekára W.. N. X. zo dňa 21.
novembra 2012, v ktorom sa uvádza, že žalobkyňa má vzhľadom na dg povolené vychádzky v obvyklom
čase. Dátum 29. mája, ktorý je uvedený pri predmetnej diagnóze, nijakým spôsobom nepreukazuje,
či boli vychádzky povolené pred, alebo len po tomto dátume, ani nijakým spôsobom bližšie
necharakterizuje liečebný režim, ktorý bol nariadený ošetrujúcim lekárom. Keďže v predmetnej veci
správny orgán na základe zabezpečených dôkazov nemal a ani nemohol mať porušenie
liečebného režimu za dostatočne preukázané, považovala napadnuté rozhodnutie za predčasné a
nesprávne.

Žalovaná žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, nakoľko považovala napadnuté rozhodnutie za
zákonné a vecne správne a vydané v súlade so zákonom na základe spoľahlivo zisteného skutočného
stavu veci. V písomnom vyjadrení k žalobe žalovaná poukázala na skutočnosť,
že zo stanoviska W.. X. zo dňa 21. novembra 2012 vyplýva, že žalobkyňa bola uznaná za dočasne
práceneschopnú od 16. mája 2007 na diagnózu N 10 - akútna tubulointersticiálna nefritída. Dňa 16. mája



2007 bola žalobkyňa kompletne vyšetrená a odoslaná na urologické vyšetrenie. Dňa 29. mája 2007 bola
liečba na urológii ukončená a dočasná pracovná neschopnosť pokračovala na diagnózu M 13.8 - iná
špecifikovaná artritída. To znamená, že až dňa 29. mája 2007 (po ukončení liečebného režimu dňa 23.
mája 2007), na základe ďalšej diagnózy, žalobkyni ošetrujúci lekár povolil vychádzky. Žalobkyňa sa teda
v žalobe mylne domnieva, že dátum 29. máj 2007 nijakým spôsobom nepreukazuje, či boli vychádzky
povolené pred, alebo len po tomto dátume. Práve naopak, vzhľadom na priebeh diagnóz
počas dočasnej pracovnej neschopnosti je povolenie vychádzok od 29. mája 2007
medicínsky opodstatnené, čo potvrdzuje aj stanovisko odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej
poisťovne - ústredie zo dňa 17. júna 2013. Na základe vyššie uvedeného dôvodu sa žalovaná stotožnila
so stanoviskom posudkového lekára pobočky, že išlo o porušenie liečebného režimu, kedy akákoľvek
záťaž psychického, alebo telesného charakteru, vrátane cestovania mimo bydliska mala nepriaznivý
vplyv na zdravotný stav žalobkyne. Ďalej žalovaná poukázala na to, že v stanovisku zo dňa 14. mája 2013
sa posudkový lekár pobočky W. K. vyjadril podrobne aj k pojmu povolenie vychádzok počas dočasnej
pracovnej neschopnosti tak, že termín vychádzky obligatórne znamená v čase od 10.00 hod. - 12.00
hod a 14.00 hod. - 16.00 hod., čo platí v rámci celého Slovenska. Vzhľadom na vzdialenosť trvalého
bydliska žalobkyne a miesta výkonu skúšky preto nebolo možné skúšku zvládnuť, vrátane cestovania,
v priebehu dvoch hodín, a preto ide o porušenie liečebného režimu. Preto aj keby žalobkyňa mala v
čase vykonania štátnej záverečnej skúšky povolené vychádzky od ošetrujúceho lekára, podľa názoru
posudkových lekárov by napriek povoleným vychádzkam bolo toto konanie posúdené z medicínskeho
hľadiska ako porušenie liečebného režimu.

Konanie o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX - BA zo dňa 31.
júla 2013 je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 13S/154/2013.

Žalovaná ďalším rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX - BA zo dňa 19. augusta 2013 na
odvolanie žalobkyne potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín (ďalej len správny
orgán prvého stupňa) č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 14. marca 2013, ktorým bolo rozhodnuté,
že žalobkyňa podľa § 38 zákona č. 461/2003 Z.z. nemá nárok na výplatu nemocenského v období od
15. mája 2006 do 31. mája 2006 z dôvodu porušenia liečebného režimu určeného lekárom v dňoch
15. mája 2006, 16. mája 2006 a 19. mája 2006. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná
uviedla, že z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby si žalobkyňa predložením II.
dielu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti „Žiadosť o nemocenské“ č. A XXXXXX uplatnila
nárok na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 13. apríla 2006. Správny
orgán prvého stupňa vyplatil žalobkyni nemocenské za obdobie od 13. do 30. apríla 2006, dňa 18. mája
2006 a za obdobie od 1. do 31. mája 2006, dňa 16. júna 2006. V súvislosti s vykonanou mimoriadnou
vnútornou kontrolou na pobočke správneho orgánu prvého stupňa a protokolom sa Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom obrátilo na pobočku so žiadosťou zo dňa
1. októbra 1012 o vyjadrenie sa k oprávnenosti vyplácanie nemocenských dávok žalobkyni. Prílohou
uvedenej žiadosti bola aj správa Trnavskej univerzity v Trnave zo dňa 27. augusta 2012, z ktorej
vyplynulo, že žalobkyňa bola študentkou magisterského štúdia na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity
v Trnave v študijnom odbore právo v období od 17. septembra 2012 do 23. mája 2007, pričom prílohou
tejto správy bol aj doklad o vykonaných skúškach a zápočtoch žalobkyne, z ktorého vyplynulo, že
žalobkyňa počas dočasnej pracovnej neschopnosti trvajúcej v období od 13. apríla
2006 do 31. mája 2006 absolvovala v dňoch 15., 16. a 19. mája 2006 zápočty a skúšku na Trnavskej
univerzite v Trnave. Účasť žalobkyne na skúške a absolvovanie zápočtov v uvedených dňoch, t.j. plnenie
si školských povinností, počas predmetnej dočasnej pracovnej neschopnosti vyhodnotil posudkový
správneho orgánu prvého stupňa v stanovisku zo dňa 19. novembra 2012 ako porušenie liečebného
režimu. Na základe uvedeného správny orgán prvého stupňa začal konanie vo veci vylúčenia nároku
na výplatu nemocenského, čo žalobkyni oznámil listom zo dňa 20. novembra 2012, v ktorom ju zároveň
vyzval, aby sa v stanovenej lehote vyjadrila ku skutočnostiam uvedeným v oznámení o začatí konania
a navrhla, prípadne aj predložila, dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 10.
decembra 2012 k oznámeniu o začatí konania uviedla, že si nie je vedomá právneho dôvodu vylúčenia
nároku na výplatu nemocenského. Na základe zisteného skutkového stavu vydal žalovaný správny
orgán prvého stupňa dňa 14. marca 2013 rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX, vo veci vylúčenia
nároku navrhovateľky na výplatu nemocenského v období od 15. do 31. mája 2006 z dôvodu porušenia
liečebného režimu určeného lekárom v dňoch 15., 16. a 19. mája 2006. V dôsledku odvolania podaného
žalobkyňou žalovaná v rámci odvolacieho konania požiadala o stanovisko k porušeniu liečebného režimu



odbor lekárskej posudkovej činnosti, ktorý v stanovisku zo dňa 17. júna 2013 uviedol, že súhlasí so
stanoviskom posudkového lekára správneho orgánu prvého stupňa, že išlo o porušenie liečebného
režimu, keď žalobkyňa absolvovala skúšky na vysokej škole počas dočasnej pracovnej neschopnosti,
v rámci ktorej išlo najskôr o akútny infekt, kedy je potrebné dodržiavať kľudový režim a neskôr sa
vystupňovali prejavy kožného ochorenia, ktorého stav ovplyvňujú rôzne vnútorné aj vonkajšie faktory,
najmä infekt, telesná, alebo psychická záťaž. Z uvedeného vyplýva, že príprava a absolvovanie skúšok
dňa 15. mája, 16. mája a 19. mája 2006 malo nepriaznivý vplyv na zdravotný stav
žalobkyne. Nakoľko žalobkyňa ani v konaní o vylúčení nároku na výplatu nemocenského, ani v odvolaní
neuviedla žiadne skutočnosti a nepredložila dôkazy, ktoré by preukázali, že sa počas dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej dňa 13. apríla 2006 neabsolvovala v dňoch 15., 16. a 19. mája 2006 zápočty
a skúšku na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave a posudkoví lekári pobočky a Sociálnej
poisťovne - ústredie vyhodnotili jej účasť na školských aktivitách ako porušenie liečebného režimu,
dospela žalovaná na základe takto zistených skutočností k záveru, že žalobkyňa nemá nárok na výplatu
nemocenského v období od 15. mája 2006 do 31. mája 2006 a rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa potvrdila.

Žalobkyňa v dôvodoch žaloby tvrdila, že správny orgán vo svojich tvrdeniach vychádza zo stanoviska
posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín zo dňa 19. novembra 2012 a 21. februára
2013, ktoré však názor žalovaného v odôvodnení napádaného rozhodnutia nepotvrdzujú a tiež zo
stanoviska odboru nemocenského poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie, podľa ktorého účasťou
žalobkyne na zápočtoch a skúške došlo k porušeniu liečebného režimu. Uviedla, že W.. K. sa vo svojom
stanovisku ohľadne dočasnej PN č. A XXXXXX zo dňa 19. novembra 2012 vyjadril len v skratke, pričom
uviedol, že posudzovaná však v uvedenom období vykonávala školské povinnosti, čím porušila liečebný
režim“, pričom aj ďalšie stanovisko W.. K. zo dňa 21. februára 2013 obsahuje rovnaké tvrdenie s tým,
že podľa ošetrujúcej lekárky žalovaná v uvedenom období nemala povolené vychádzky. Poukázala na
to, že v stanovisku jej ošetrujúceho lekára zo dňa 21. novembra 2012 sa však uvádza,
že od 20. apríla 2006 mala povolené vychádzky v obvyklom čase, v dôsledku čoho sú tvrdenia W.. K.
vo vzájomnom rozpore so stanoviskom ošetrujúceho lekára a zároveň so zdravotnou
dokumentáciou žalobkyne. Stanoviská W.. K., ako i ďalšie stanoviská vyžiadané žalovaným v priebehu
odvolacieho konania považovala za nedostatočné a nepodložené relevantnými skutočnosťami, pretože
správny orgán v žiadnom stupni svojho konania neskúmal, aký liečebný režim jej ošetrujúci lekár na
začiatku dočasnej práceneschopnosti nariadil, čo je podstatné pre ďalšie zisťovanie toho, či mohlo, alebo
nemohlo dôjsť k porušeniu tohto liečebného režimu. Zastávala názor, že až kým sa nepreukážu samotné
podmienky liečebného režimu a jej úmysel konať v rozpore s týmto liečebným režimom, nie je možné
považovať jej konanie za porušenie liečebného režimu. Nie je pritom možné zhodnotiť jej konanie
dodatočne, po 6 rokoch od trvania PN, len na základe vyjadrenia odboru nemocenského
poistenia Sociálnej poisťovne - ústredia, resp. W.. K. o tom, že išlo o porušenie liečebného režimu, aj
s poukázaním na fakt, že tlačivo Žiadosť o nemocenské č. A XXXXXX j.e v súčasnosti už skartované.
Keďže v predmetnej veci správny orgán na základe zabezpečených dôkazov nemal a ani nemohol
mať porušenie liečebného režimu za dostatočne preukázané, považovala napadnuté rozhodnutie za
predčasné a nesprávne.

Žalovaná žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe žalovaná
poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa ani v konaní o vylúčení nároku na výplatu nemocenského a ani
v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti a nepredložila dôkazy, ktoré by preukázali, že počas dočasnej
pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 13. apríla 2006 neabsolvovala v dňoch 15., 16. a 19. mája
2006 zápočty a skúšky na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, pričom posudkoví lekári
pobočky a Sociálnej poisťovne - ústredie vyhodnotili jej účasť na školských aktivitách ako porušenie
liečebného režimu. Uviedla, že žalobkyňa bola uznaná za dočasne práceneschopnú od 13. apríla
2006 na diagnózu J 20 (akútny zápal priedušiek), ako začiatočnej aj konečnej
diagnózy s trvaním od 13. apríla 2006 do 31. mája 2006. Dňa 20. apríla 2006 bola žalobkyňa na kontrole
u ošetrujúceho lekára a jej zdravotná stav bol hodnotený ako opodstatňujúci ďalšie trvanie dočasnej
pracovnej neschopnosti na rekonvalescenciu a počas tohto obdobia bolo doporučené kožné vyšetrenie
a kontrolné vyšetrenie u ošetrujúceho lekára až po jeho absolvovaní. V zdravotnej dokumentácii sa
nachádzajú kožné nálezy zo dňa 24. apríla 2006 a 22. mája 2006, ktoré preukazujú diagnózu Akné
s lokalizáciou kožných prejavov v oblasti tváre a na hrudi. Podľa predloženej fotokópie
zdravotnej dokumentácie, vychádzky boli povolené až po kontrolnom vyšetrení dňa 20. apríla 2006. V



prípade, keď žalobkyňa absolvovala skúšky na vysokej škole počas dočasnej pracovnej neschopnosti,
došlo k porušeniu liečebného režimu, nakoľko najskôr išlo o akútny infekt, kedy je potrebné dodržiavať
kľudový režim a neskôr sa vystupňovali prejavy kožného ochorenia, ktorého stav ovplyvňujú rôzne
vnútorné aj vonkajšie faktory, najmä infekt, telesná, alebo psychická záťaž, z čoho vyplýva, že príprava
a absolvovanie skúšok v dňoch 15., 16. a 19. mája 2006 malo vplyv na zdravotný stav
žalobkyne a tým aj vplyv na oddialenie obnovy jej pracovnej schopnosti. Žalovaná poukázala na to, že
v stanovisku zo dňa 14. mája 2013 sa posudkový lekár pobočky W.. K. vyjadril podrobne aj k pojmu
povolenie vychádzok počas dočasnej pracovnej neschopnosti tak, že termín vychádzky obligatórne
znamená v čase od 10.00 hod. - 12.00 hod. a 14.00 hod. - 16.00 hod., čo platí v rámci
celého Slovenska. Vzhľadom na vzdialenosť trvalého bydliska žalobkyne a miesta
výkonu skúšky preto nebolo možné skúšku zvládnuť, vrátane cestovania, v priebehu dvoch hodín, a
preto ide o porušenie liečebného režimu. Preto aj keď žalobkyňa mala v čase absolvovania zápočtov a
skúšky na právnickej fakulte ošetrujúcim lekárom povolené vychádzky, podľa stanoviska odboru
lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 17. júna 2013 tu nebol dôvod na
povolenie vychádzok, vzhľadom na akútny charakter ochorenia žalovanej, pričom napriek povoleným
vychádzkam išlo o porušenie liečebného režimu, keďže s prihliadnutím na vzdialenosť trvalého bydliska
žalobkyne a miesta výkonu skúšky nebolo možné v priebehu dvoch hodín skúšku zvládnuť. Žalovaná v
závere svojho vyjadrenia k podanej žalobe poukázala na to, že žalobkyňa ani pred vznikom dočasnej
pracovnej neschopnosti a ani po jej skončení nevykonávala zárobkovú činnosť a finančné prostriedky
počas dočasnej pracovnej neschopnosti čerpala z nemocenského poistenia.

Konanie o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX - BA zo dňa 19.
augusta 2013 je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 13S/170/2013.

Krajský súd na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 26. februára 2014, v zmysle ust. § 112 ods. 1
§ O.s.p. uznesením spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 13S/154/2013
a pod sp. zn. 13S/170/2013 z dôvodu hospodárnosti konania. Konanie až do právoplatného skončenia
veci bude vedené pod sp.zn. 13S/154/2013.

Následne krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p., preskúmal zákonnosť napadnutých
rozhodnutí a konania, ktoré im predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených žalobách a dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutia žalovaného sú v súlade so zákonom, a preto žaloby podľa §
250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická, alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovanej súd zistil, že žalobkyňa bola uznaná za
dočasne práceneschopnú v období od 13. apríla 2006 do 31. mája 2006 a v období od 16. mája
2007 do 27. júla 2007 z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Následne správny
orgán prvého stupňa priznal žalobkyni nemocenské za vyššie uvedené obdobia. Na
základe vykonanej mimoriadnej vnútornej kontroly a protokolu o výsledku zo dňa 18. mája 2012 a
písomného stanoviska odboru lekárskej posudkovej činnosti zo dňa 19. novembra 2012 bola prešetrená
opodstatnenosť vystavenia a trvania dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne a bolo začaté konanie
vo veci vylúčenia jej nároku na výplatu nemocenského z dôvodu porušenia liečebného režimu. Listom
zo dňa 20. novembra 2012 oznámil správny orgán prvého stupňa žalobkyni začatie konania vo veci
vylúčenia jej nároku na nemocenské z dôvodu porušenia liečebného režimu určeného lekárom v období
od 13. apríla 2006 do 31. mája 2006 a v období od 16. mája 2007 do 27. júla 2007. V písomnom vyjadrení
zo dňa 10. decembra 2012 žalobkyňa uviedla, že si nie je vedomá právneho dôvodu na vylúčenie jej



nároku na nemocenské. V tejto veci správny orgán prvého stupňa vydal dňa 14. marca 2013 rozhodnutie
č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX a rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX, ktoré boli na
základe podaných odvolaní potvrdené žalovanou, a to napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX -
BA zo dňa 31. júla 2013 a napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX - BA zo dňa 19. augusta 2013.

Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/
XXXX - BA zo dňa 31. júla 2013, ktorým žalovaná potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 14. marca 2013, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyňa podľa §
38 zákona č. 461/2003 Z.z. nemá nárok na výplatu nemocenského v období od 23. mája 2007 do 21.
júna 2007 z dôvodu porušenia liečebného režimu určeného lekárom dňa 23. mája 2007 a preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX - BA zo dňa 19. augusta 2013, ktorým
žalovaná potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa
14. marca 2013, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyňa podľa § 38 zákona č. 461/2003 Z.z. nemá nárok
na výplatu nemocenského v období od 15. mája 2006 do 31. mája 2006 z dôvodu porušenia liečebného
režimu určeného lekárom v dňoch 15. mája 2006, 16. mája 2006 a 19. mája 2006. Žalovaná takto
rozhodla v dôsledku porušenia ustanovenia § 227 ods. 2 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyňou.

Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov odvolací orgán preskúma
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne
zistené nedostatky odstráni.

Podľa § 236 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov príjemca dávky je
povinný vrátiť dávku, alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila, alebo nepatrila v poskytovanej
sume, ak nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom.

Podľa § 155 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov dodržiavanie liečebného
režimu dočasne práceneschopného poistenca, ktorý určil ošetrujúci lekár, organizuje posudkový lekár
a kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne.

Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov na konanie vo veciach
sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o
správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v
rozsahu upravenom týmto zákonom.

Podľa § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov konanie, ktoré sa začína na
podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka
Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.

Podľa § 188 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov organizačná zložka Sociálnej
poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje
k jej objasneniu.

Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov dôkazom je všetko, čo
môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a
vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia
a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne
známe, alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov účastník konania je povinný
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z
dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré
účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.



Podľa § 227 ods. 2 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov poistenec a
poberateľ dávky sú povinní dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania
dočasnej pracovnej neschopnosti.

Podľa § 38 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov poistenec nemá nárok na výplatu
nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej
pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného
lekárom.

V prejednávanej veci medzi účastníkmi konania bola sporná skutočnosť, či žalobkyňa porušila
ustanovenie § 227 ods. 2 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z., a to tým, že sa počas trvania dočasnej
pracovnej neschopnosti v dňoch 15., 16. a 19. mája 2006 zúčastnila zápočtov a skúšky na Trnavskej
univerzite v Trnave a dňa 23. mája 2007 vykonala štátnu záverečnú skúšku v čase povolených
vychádzok. Bolo potrebné posúdiť či vzhľadom na uvedené konanie žalobkyne boli splnené podmienky,
aby žalovaná, ako aj správny orgán prvého stupňa rozhodli v súlade so zákonom o vylúčení nároku
žalobkyne na výplatu nemocenského. Žalobkyňa v podaných žalobách v tejto súvislosti uviedla, že
vyjadrenia posudkového lekára W. K. sú vo vzájomnom rozpore, keď na jednom mieste lekár tvrdí, že
vychádzky žalobkyni povolené boli, ale na druhej strane je jej účasť na štátnej skúške resp. zápočtoch
považovaná za porušenie liečebného režimu. Stanoviská W.. K., ako i ďalšie stanoviská vyžiadané
žalovaným v priebehu odvolacieho konania považovala žalobkyňa za nedostatočné a
nepodložené relevantnými skutočnosťami, pretože správny orgán v žiadnom stupni svojho konania
neskúmal, aký liečebný režim jej ošetrujúci lekár na začiatku dočasnej práceneschopnosti
nariadil, čo je podstatné pre ďalšie zisťovanie toho, či mohlo, alebo nemohlo dôjsť k porušeniu tohto
liečebného režimu. Vo veci vylúčenia nároku na nemocenské dávky posudzoval posudkový lekár, či
pacientka (žalobkyňa) dodržala liečebný režim. Krajský súd má za to, že posudkami a na ústnom
pojednávaní dňa 24. februára 2014 za prítomnosti žalobkyne boli zabezpečené dostatočné
dôkazy a náležite zistený skutkový stav veci v správnom konaní. Žalobkyňa namietala nedostačujúce
zistenie skutkového stavu veci v správnom konaní, avšak počas správneho konania neuviedla dôkazy,
alebo návrhy na doplnenie dokazovania a neurobila tak ani v odvolaní proti rozhodnutiam správneho
orgánu prvého stupňa a ani na pojednávaní súdu dňa 24. februára 2014. Z týchto dôvodov považuje
krajský súd túto námietku za neopodstatnenú.

Z vyššie uvedených dôvodov má krajský súd za preukázané, že žalobkyňa nedodržala liečebný režim
určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, a to tým, že sa v
dňoch 15., 16. a 19. mája 2006 zúčastnila zápočtov a skúšky na Trnavskej univerzite v Trnave a dňa 23.
mája 2007 vykonala štátnu záverečnú skúšku v čase povolených vychádzok. Žalobkyňa bola uznaná za
dočasne práceneschopnú od 13. apríla 2006 do 31. mája 2006 z dôvodu akútneho zápalu
priedušiek a od 16. mája 2007 do 27. júla 2007 z dôvodu akútnej tubulointersticiálnej nefritídy, pričom
od 29. mája 2007 dočasná pracovná neschopnosť žalobkyne pokračovala na diagnózu M 13.8 - iná
špecifikovaná artritída. Zdravotná dokumentácia žalobkyne a odborné lekárske vyšetrenia potvrdzujú,
že žalobkyňa bola povinná dodržať kľudový režim. Absolvovanie a vykonanie zápočtov a skúšky, ako aj
štátnej záverečnej skúšky z medicínskeho hľadiska malo nepriaznivý vplyv na zdravotný stav žalobkyne
a narušilo jej liečebný režim, pričom časové hľadisko absolvovania zápočtov a skúšok nebolo
pre posúdenie veci rozhodujúce. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa sa dňa 15., 16., 19. mája 2006
a dňa 23. mája 2007 nezdržiavala na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského, pretože
vykonala cestu do Trnavy a späť za účelom vykonania pre ňu dôležitej činnosti, ako je účel povolených
vychádzok, ktoré majú slúžiť na zlepšenie kvality liečby, totiž znamená nedodržanie liečebného režimu,
ktorý jej bol určený (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. júna 2013, sp. zn.
7So/68/2012).

Zistený skutkový stav považuje krajský súd za dostatočný na posúdenie porušenia liečebného režimu
určeného ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti v zmysle § 227 ods.
2 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V dôsledku tejto skutočnosti
žalovaná správne rozhodla, že žalobkyňa v zmysle § 38 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení nemá nárok na



výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej
pracovnej neschopnosti, t.j. od 15. mája 2006 do 31. mája 2006 a od 23. mája 2007 do 21. júna 2007.

Žalovaná zistila skutkový stav dostatočne, zabezpečila potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotila
a vyvodila správny právny záver, s ktorým sa krajský súd stotožnil a v podrobnostiach
naň poukazuje. Žalovaná tak rozhodla v súlade so zákonom, a preto krajský súd žaloby ako nedôvodné
zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v dvoch
vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu súdu
smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.