Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/204/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200982 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013200982.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vaškovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobkyne Mgr. T. J., bytom D. XXXX/X, R. K. R. C., zastúpenej JUDr. Jurajom Šramkom, advokátom so sídlom Mostná 29, Nitra proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Bratislava, 29. augusta 8 - 10, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 30181-3/2013-BA zo dňa 23. septembra 2013, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovanej, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, č. 200-006998-CA07/2013 zo dňa 14.03.2013, ktorým podľa § 38 zákona č. 461/2003 Z.z. bolo rozhodnuté, že žalobkyňa nemá nárok na výplatu nemocenského v období od 15. decembra 2009 do 31. januára 2010 z dôvodu porušenia liečebného režimu určeného lekárom v dňoch 15. decembra 2009, 17. decembra 2009, 5. januára 2010, 7. januára 2010, 8. januára 2010, 14. januára 2010, 18. januára 2010, 23. januára 2010. Žalovaná pri svojom rozhodovaní vychádzala zo skutkového stavu zisteného prvostupňovým správnym orgánom. Zopakovala, že žalobkyňa počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti (žalobkyňa bola uznaná za dočasne práceneschopnú na diagnózu infekt dýchacích ciest), ktorá žalobkyni vznikla dňa 16. novembra 2009 a trvala do 31. januára 2010, vykonala v dňoch 15. decembra 2009 (Etnické a náboženské konflikty Európe), 17. decembra 2009 (Trvalo udržateľný rozvoj a jeho regionálna dimenzia, anglický jazyk 1), 5. januára 2010 (Rétorika 1), 7. januára 2010 (Demogeografia a demografia), 8. januára 2010 (Počítačová tvorba máp), 14. januára 2010 (Fyzická geografia III), 18. januára 2010 (Ekonomická geografia 1), 23. januára 2010 (Geografia sídiel) skúšky a zápočty na Univerzite Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, čo sa považuje za porušenie liečebného režimu, nakoľko takéto konanie neúmerne predlžovalo dĺžku trvania dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavila pre žalobkyňu MUDr. Lívia Hendrychová, pričom žalobkyňa nemala povolené vychádzky. Žalovaná zdôraznila, že i samotná ošetrujúca lekárka žalobkyne MUDr. Lívia Hendrychová sa listom zo dňa 11. júna 2013 písomne vyjadrila, že pokiaľ si žalobkyňa počas uvedenej dočasnej pracovnej neschopnosti plnila svoje študijné povinnosti, jednalo sa o porušenie liečebného režimu určeného lekárom. Žalovaná ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedla, že žalobkyňa si nárok na nemocenské uplatnila ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, predložením II. dielu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. I 939354, kde je v rubrike „Presná adresa, kde sa bude poistenec zdržiavať v čase dočasnej pracovnej neschopnosti, vrátane poschodia“ uvedené „R. K. R. D..“. Nárok na nemocenské bol žalobkyni pri uvedenej dočasnej pracovnej neschopnosti priznaný rozhodnutím pobočky č. 200-28049-CA02/2009 zo dňa 11.12.2009 a nemocenské bolo žalobkyni vyplatené za celé obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti. Skutkový stav žalovaná právne posúdila podľa § 227 ods. 2 písm. e/ v spojení s § 38 zákona č. 461/2003 Z.z., rovnako ako prvostupňový správny orgán vo svojom (prvostupňovom) rozhodnutí a rozhodla vo veci tak, ako je uvedené vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu. Žalobkyňa vytýka žalovanej, že nezistila skutkový stav dostatočne a súčasne dospela k nesprávnym skutkovým záverom, a tak sú tieto závery správnych orgánov oboch stupňov predčasné. Žalobkyňa tvrdí, že svojím konaním neporušila liečebný režim, a teda nesúhlasí so záverom žalovanej, že jej neprináleží nárok na výplatu nemocenského v období 15.12.2009 - 31.01.2010, pričom žalobkyňa zdôraznila, že vo veci nebolo zo strany správnych orgánov žiadnym spôsobom zisťované, aký konkrétny liečebný režim bol žalobkyni určený ošetrujúcim lekárom. Pokiaľ teda nie je ustálené, aký liečebný režim bol žalobkyni určený, nie je možné ani ustáliť, že ho žalobkyňa porušila. Navyše žalobkyňa v správnej žalobe čestne prehlásila, že dátumy uvedené vo výpise výsledkov štúdia nie sú totožné s dátumami, kedy sa skúšky skutočne konali. Žalobkyňa taktiež zdôraznila, že v čase dočasnej pracovnej neschopnosti mala ošetrujúcou lekárkou povolené vychádzky v čase od 10.00 - 12.00 h a od 14.00 - 16.00 h, pričom sa zdržiavala striedavo v mieste trvalého pobytu (R. K. R. D. XXXX) a v mieste prechodného pobytu (I. Z. XXX/XX, D. J. C.), čo žalobkyňa telefonicky oznámila Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín, písomné oznámenie však opomenula dodatočne zaslať. Žiadosti žalobkyne o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia predseda senátu nevyhovel, o čom bola žalobkyňa upovedomená na pojednávaní dňa 17.12.2014. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od nej vyžiadal, navrhla žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. K námietkam žalobkyne zopakovala žalovaná tie isté argumenty, aké sú uvedené v zdôvodnení napadnutého rozhodnutia (ide o skutočnosti, ktoré sú uvedené v úvode odôvodnenia tohto rozsudku). Dodala, že za porušenie liečebného režimu sa považuje najmä konanie dočasne práceneschopnej poistenkyne, ktoré nie je v súlade s pokynmi ošetrujúceho lekára, napríklad psychická záťaž, ktorá nepriaznivo pôsobí na liečenie a ktorá spôsobuje oddialenie obnovy pracovnej schopnosti. Pod porušením liečebného režimu sa naopak nepovažuje, ak sa dočasne práceneschopná poistenkyňa v odôvodnenom prípade vzdiali z obydlia mimo času povolených vychádzok za účelom zabezpečenia základných životných potrieb, ako je nákup potravín, liekov, pričom nemá inú možnosť ich zabezpečenia v čase povolených vychádzok. Pokiaľ aj poistenkyňa, ktorá je uznaná za dočasne práceneschopnú, má počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti ošetrujúcim lekárom povolené vychádzky, hlavným účelom týchto vychádzok sú aktivity vedúce k obnove jej dočasnej pracovnej neschopnosti, účel povolenia vychádzok v žiadnom prípade nespočíva v plnení si študijných povinností. Absolvovanie zápočtov a skúšok neznamená len zúčastnenie sa v konkrétne stanovenom termíne na ich vykonaní, ale spočíva predovšetkým v príprave na ich absolvovanie, čo vyžaduje určitú psychickú záťaž, ktorá spôsobuje oddialenie obnovy pracovnej schopnosti, a s tým súvisí aj neúčelné a nedôvodné čerpanie finančných prostriedkov z nemocenského poistenia. V tejto súvislosti žalovaná zdôraznila, že u žalobkyni išlo o akútny infekt, kedy akákoľvek záťaž psychického alebo telesného charakteru, vrátane prípravy na predmetné skúšky a zápočty a cestovania mala nepriaznivý vplyv na zdravotný stav žalobkyne. V súdenej veci to znamená, že ak by aj žalobkyňa počas dočasnej pracovnej neschopnosti vychádzky povolené mala, ich využitie nie je možné akceptovať na účely plnenia študijných povinností na vysokej škole. S poukazom na ustanovenie § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. žalovaná uviedla, že žalobkyňa svoje tvrdenie, že sa nezúčastnila v dňoch 15. decembra 2009 (Etnické a náboženské konflikty Európe), 17. decembra 2009 (Trvalo udržateľný rozvoj a jeho regionálna dimenzia, anglický jazyk 1), 5. januára 2010 (Rétorika 1), 7. januára 2010 (Demogeografia a demografia), 8. januára 2010 (Počítačová tvorba máp), 14. januára 2010 (Fyzická geografia III), 18. januára 2010 (Ekonomická geografia 1), 23. januára 2010 (Geografia sídiel) skúšok a zápočtov na Univerzite Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, nijakým spôsobom nepreukázala, keď na podporu svojich tvrdení nenavrhla žiaden dôkaz. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných rozhodnutí (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou zastúpenou advokátom, i keď ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veci nemocenského poistenia, t.j. vo veci, kde nie je obligatórne zastúpenie žalobcu advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.), a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovanej v medziach žaloby sú v súlade so zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech, a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 30181-3/2013-BA zo dňa 23. septembra 2013, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. 200-006998-CA07/2013 zo dňa 14.03.2013, ktorým podľa § 38 zákona č. 461/2003 Z.z. bolo rozhodnuté, že žalobkyňa nemá nárok na výplatu nemocenského v období od 15. decembra 2009 do 31. januára 2010 z dôvodu porušenia liečebného režimu, určeného lekárom, v dňoch 15. decembra 2009, 17. decembra 2009, 5. januára 2010, 7. januára 2010, 8. januára 2010, 14. januára 2010, 18. januára 2010, 23. januára 2010. Krajský súd v Trenčíne vyhodnotil žalobné námietky žalobkyne obsiahnuté v správnej žalobe ako neopodstatnené. Krajský súd v Trenčíne v súdenej veci predovšetkým konštatuje, že pokiaľ si žalobkyňa v čase, kedy bola uznaná za dočasne pracovne neschopnú, plnila študijné povinnosti, pričom Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že je právne irelevantné, či si tieto študijné povinnosti žalobkyňa plnila v čase povolených vychádzok, porušila tým liečebný režim. Uvedený záver jednoznačne vyplýva jednak zo stanoviska MUDr. Milana Hetflajša, posudkového lekára žalovanej zo dňa 02.11.2012, ako i zo dňa 22.02.2013 a jednak zo záveru MUDr. Lívie Hendrichovej, ošetrujúcej lekárky žalobkyne, zo dňa 11.06.2013, ktorá žalobkyni vystavila potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. I 939354 z dôvodu diagnózy J 06, akútne infekcie horných dýchacích ciest, na viacerých nešpecifikovaných miestach. Krajský súd v Trenčíne je jednoznačne toho názoru, že akékoľvek polemiky v tejto otázke a spochybňovanie záveru, že plnenie si študijných povinností v čase uznania dočasnej pracovnej neschopnosti nie je porušením liečebného režimu, nie sú v súdenej veci namieste a Krajský súd v Trenčíne tieto námietky žalobkyne považuje za účelové. Nielen posudkový lekár žalovanej, ale i sama ošetrujúca lekárka žalobkyne jednoznačne uviedla, že plnenie si študijných povinností v čase, kedy bola žalobkyňa uznaná za dočasne pracovne neschopnú, je potrebné považovať za porušenie liečebného režimu. V tejto súvislosti nemôže Krajský súd v Trenčíne neuviesť, že nikto (a najmä určite nie žalobkyňa) nemôže lepšie posúdiť ako posudkový lekár žalovanej v súčinnosti s ošetrujúcou lekárkou žalobkyne, aké konanie žalobkyne je porušením liečebného režimu. Aj posudkový lekár žalovanej a aj ošetrujúca lekárka žalobkyne v úplnej zhode uviedli, že pokiaľ si žalobkyňa plnila v čase dočasnej pracovnej neschopnosti svoje študijné povinnosti, porušila tým liečebný režim. Na tomto mieste Krajský súd v Trenčíne ešte zdôrazňuje, že sú absolútne bez právneho významu pre posúdenie, či napadnuté rozhodnutie žalovanej je v súlade so zákonom námietky žalobkyne, že mala povolené vychádzky v čase od 10.00 - 12.00 h a od 14.00 - 16.00 h a že sa striedavo zdržiavala na adrese trvalého pobytu v R. K. R. C., ako i na adrese prechodného pobytu v D.. Porušenie liečebného režimu je totiž založené na skutkovom zistení, že žalobkyňa v čase, kedy bola uznaná za dočasne pracovne neschopnú, si plnila svoje študijné povinnosti, čo znamená, že i keby si ich plnila, či už v čase povolených vychádzok alebo v mieste prechodného pobytu v D., stále by išlo o porušenie liečebného režimu. Ani táto obrana nemohla žalobkyni privodiť úspech v tomto konaní. Pokiaľ ide o záver správnych orgánov oboch stupňov, že žalobkyňa sa v dňoch 15. decembra 2009 (Etnické a náboženské konflikty Európe), 17. decembra 2009 (Trvalo udržateľný rozvoj a jeho regionálna dimenzia, anglický jazyk 1), 5. januára 2010 (Rétorika 1), 7. januára 2010 (Demogeografia a demografia), 8. januára 2010 (Počítačová tvorba máp), 14. januára 2010 (Fyzická geografia III), 18. januára 2010 (Ekonomická geografia 1), 23. januára 2010 (Geografia sídiel) zúčastnila skúšok a zápočtov na Univerzite Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že na základe podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise je tento záver dôvodný. Prvotným a základným podkladom tohto záveru je „Výpis výsledkov štúdia“ žalobkyne na Univerzite Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, zo dňa 21.08.2012, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa sa vo vyššie uvedených dátumoch zúčastnila zápočtov a skúšok na tejto univerzite. Skutočnosti vyplývajúce z tohto dokumentu neboli v rámci správneho konania spochybnené žiadnym iným dôkazom. Takýmto spochybňujúcim dôkazom nie je ani vyjadrenie vedúceho Katedry regionálnej geografie OaPK Prif UK, prof. RNDr. Viliama Lauka, Csc., ktorý sa vyjadril, cit.: „neviem, ani si nedovolím podať žiadne jednoznačné písomné potvrdenie dní fyzickej prítomnosti žalobkyne na PriF UK“. Dôkaz, ktorý by spochybňoval záver správnych orgánov oboch stupňov, že žalobkyňa si v čase svojej dočasnej pracovnej neschopnosti plnila študijné povinnosti, keď sa zúčastňovala na zápočtoch a skúškach, nepredložila ani samotná žalobkyňa, hoci tak mohla urobiť bez akýchkoľvek ťažkostí. Žalobkyňa totiž musí mať vedomosť, akým spôsobom, v ktorý deň a za akých okolností prebehli konkrétne zápočty a skúšky. Pokiaľ to teda nebolo v dňoch, ako je uvedené vo výpise výsledkov štúdia, žalobkyňa mohla a mala uviesť pred správnymi orgánmi oboch stupňov správne dátumy vykonania skúšok a zápočtov, pričom pravdivosť tohto tvrdenia žalobkyne by správne orgány oboch stupňov následne mali možnosť overiť. Žalobkyňa sa však obmedzila len na spochybňovanie (a to len vo forme tvrdení, teda nie vo forme navrhovania dôkazov) skutkových záverov vyplývajúcich zo šetrenia vykonaného správnymi orgánmi oboch stupňov. Žalobkyňa si musí uvedomiť, že v zmysle ust. § 195 zákona č. 461/2003 Z.z. sú podkladom rozhodnutia okrem iného i vyjadrenia a dôkazy účastníka, v súdenej veci žalobkyne, pričom povinnosť účastníka (žalobkyne) navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení explicitne vyplýva z ust. § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. Pokiaľ sa žalobkyňa obmedzila len na to, že ničím iným, len jednoduchými tvrdeniami a vyhláseniami (nie teda žiadnymi dôkazmi) spochybňuje akékoľvek zistenia správnych orgánov oboch stupňov, javí sa takto zvolená obrana žalobkyne ako nanajvýš účelová a z pohľadu krajského súdu niet najmenšieho dôvodu, aby žalobkyni privodila v konaní úspech. Pri posúdení tejto otázky (otázky účasti žalobkyne na skúškach a zápočtoch v dňoch, ako to vyplýva z výpisu výsledkov štúdia) Krajský súd v Trenčíne na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že keďže v správnom konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti spochybňujúce závery vyplývajúce z výpisu výsledkov štúdia, správne orgány oboch stupňov správne ustálili, že žalobkyňa sa v dňoch, ako je uvedené v tomto výpise výsledkov štúdia, zúčastnila skúšok a zápočtov na Univerzite Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a závery Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, že námietky, ktoré žalobkyňa uviedla v žalobe, neboli spôsobilé žalobkyni privodiť úspech v konaní. Krajský súd v Trenčíne považuje zistenie skutkového stavu v súdenej veci zo strany správnych orgánov oboch stupňov za dostatočné, pričom správne orgány oboch stupňov v konaní získané dôkazy správne vyhodnotili jednotlivo i v ich súhrne, a dospeli tak k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré správne aplikovali príslušné zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na prejednávanú vec. V tomto smere nemožno žalovanému ani správnemu orgánu I. stupňa nič vyčítať. Nemožno sa teda absolútne stotožniť s námietkou žalobkyne, že žalovaný nezistil dostatočne skutkový stav veci, že dospel k nesprávnym skutkovým záverom a že jeho rozhodnutie je predčasné a nezákonné. Podľa § 227 ods. 2 písm. e/ zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec a poberateľ dávky sú povinní dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa § 38 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona je nárok poistenca (žalobkyne) na výplatu nemocenského vylúčený porušením liečebného režimu určeného lekárom. Ak teda poistenec (žalobkyňa) poruší liečebný režim určený lekárom, bez ďalšieho stráca nárok na výplatu nemocenského. Pokiaľ si teda poistenec (žalobkyňa) uplatňuje nárok na výplatu nemocenského, musí sa podrobiť liečebnému režimu určeného lekárom. V súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že žalobkyňa porušila liečebný režim určený lekárom, čo je postačujúcou prekážkou pre priznanie výplaty nemocenského. Keďže už len táto samotná skutočnosť (porušenie liečebného režimu) je zákonným dôvodom v zmysle cit. ust. § 38 zákona č. 461/2003 Z.z., aby žalobkyni nebol priznaný nárok na výplatu nemocenského, nemohol žalovaný inak rozhodnúť, len odvolanie žalovanej zamietnuť a potvrdiť prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobkyni nebol priznaný nárok na výplatu nemocenského. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd žalobu zamieta. Žalobkyňa v konaní nebola úspešná, preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.