Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 12Sd/99/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200301 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Florovič ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3014200301.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci navrhovateľa: Z. S., bytom E. J. XXX, W. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č.8, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14. mája 2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.marca 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.mája 2014 podľa § 250q OSP. Krajský súd n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. mája 2014 bola na podklade § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietnutá navrhovateľovi žiadosť z 13. januára 2014 o priznanie starobného dôchodku od 22. septembra 1995 s odôvodnením, že získal najmenej 25 rokov zamestnania a počas výkonu služby získal najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšením 55 rokov veku, 22. septembra 1995. Bol mu rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo SPC-27.876-13/6-2000 zo dňa 12. septembra 2000 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Suma starobného dôchodku bola útvarom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra určená podľa ustanovení zákona č. 100/1989 Zb. v znení neskorších predpisov a bola zohľadnená všetka preukázaná doba zamestnania. Navrhovateľ podal v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2014, ktorým mu zamietla žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 22. septembra 2014. V jeho písomných dôvodoch v podstate namietal, že odporkyňa pri posúdení jeho nároku na starobný dôchodok nepostupoval správne, namietal skutkovú a právnu argumentáciu, § 259 a § 209 ods. 1 až 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Poukázal i na zákonné ustanovenia (§ 209), ktorým sa odporkyňa dôsledne neriadila, keď iba všeobecne odkázala na rozhodnutie orgánu sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, že tým rozhodnutím už mu bola zhodnotená celá doba zamestnania vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia a v samotnom odôvodnení rozhodnutia sa tým nezaoberala, neuviedla, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jej rozhodnutie. Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXXX XXX XXXX X ako vecne správne a zákonné potvrdiť s poukazom na jej písomné vyjadrenie z 18. júna 2014. Dodala, že pri rozhodovaní o starobnom dôchodku vychádzala predovšetkým z rozhodnutia NS SR č. 9So 41/2008 z 29.09.2008, č. 9So 129/2010 z 24.11.2011 a č. 9So 134/2010 z 24.11.2011, nakoľko z nich vyplýva, že keď bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, už nie je možné ho dvakrát priznať. V písomnom vyjadrení k opravnému prostrediu navrhovateľa zo dňa 18. júna 2014 uviedla, že potom, ako navrhovateľ podal opravný prostriedok a po preskúmaní veci bolo vydané zmenové rozhodnutie zo dňa 14. mája 2014, ktoré navrhovateľ prevzal 4. júna 2014, v ktorom bolo rozšírené odôvodnenie rozhodnutia o dôvody, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Pri posúdení nároku navrhovateľa na starobný dôchodok postupovala v súlade s právnym názorom NS SR vysloveným v jeho rozsudkoch, vydaných v obdobných prípadoch. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, postupom podľa § 250l a nasl. O.s.p. v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. mája 2014 sú vecne správne a zákonné, preto ich potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 13. júla 2013 požiadal sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku. Odporkyňa rozhodnutím č. XXX. XXX XXXX X. zo dňa 3. marca 2014 na podklade § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla navrhovateľovi žiadosť z 13. januára 2014 o priznanie starobného dôchodku od 22. septembra 1995. Po podaní opravného prostriedku navrhovateľom odporkyňa vydala zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. mája 2014, ktorým na podklade § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla navrhovateľovi žiadosť z 13. januára 2014 o priznanie starobného dôchodku od 22. septembra 1995 s odôvodnením, že navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a počas výkonu služby získal najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšením 55 rokov veku, 22. septembra 1995. Bol mu rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo SPC-27.876-13/6-2000 zo dňa 12. septembra 2000 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Suma starobného dôchodku bola útvarom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra určená podľa ustanovení zákona č. 100/1989 Zb. v znení neskorších predpisov a bola zohľadnená všetka preukázaná doba zamestnania. Starobný dôchodok priznaný podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. a ku dňu účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. vyplácaný orgánom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra je naďalej starobným dôchodkom, nie je výsluhovým dôchodkom priznaným podľa § 38 zákona č. 328/20002 Z. z. Za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa iba považuje na účely jeho ďalšej výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Okolnosť, že navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, už raz priznaný dňom 22. septembra 2000, je takou okolnosťou, ktorá vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na taký istý druh dôchodku (starobný dôchodok) podľa neskoršieho zákona o sociálnom poistení. Dôchodkový vek navrhovateľ dosiahol dovŕšením 55 rokov veku 22. septembra 1995, v súvislosti so zaradením doby výkonu služby získal najmenej 25 rokov zamestnania a v službe získal najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií, a to s poukazom na ustanovenie § 21, § 14 ods. 4, § 132 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. č. 721/2004 Z. z. v konaniach o nárokoch na dávky, ktorí vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Podľa § 21 ods. 1 zákona 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l) alebo e) 60 rokov. Navrhovateľ bol vypočutý ako účastník konania. Uviedol, že naďalej zotrváva na dôvodoch uvedených v písomnom prostriedku. Namietal tú skutočnosť, že odporkyňa mu nezapočítala dobu, ktorú vykonával v civilnom zamestnaní, t. j. 15 rokov. Potvrdil, že mu bol priznaný Ministerstvom vnútra SR výsluhový dôchodok v roku 1992 od 22. septembra 2000 a následne mu rozhodnutím MV SR zo dňa 12. októbra 2000 bol priznaný starobný dôchodok. Po tom, ako mu bol priznaný výsluhový dôchodok v roku 1992, prestal pracovať v uvedenej zložke a od roku 1993 do 2003 pracoval v Y. v Trenčíne, teda potom, ako mu bol priznaný aj starobný dôchodok MV SR. Za toto obdobie mu zamestnávateľ odvádzal všetky dávky do všeobecného sociálneho poistenia. Preto si myslí, že odporkyňa mu mala priznať starobný dôchodok od 22. septembra 1995. Krajský súd zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne a zákonné, preto ho potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. Navrhovateľovi bola rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 3. marca 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. mája 2014 zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok podľa preukázateľných skutočnosti a v súlade s platnými predpismi. Nové skutočnosti navrhovateľ nepreukázal. Navrhovateľovi bol rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPC-27.876-13/6-2000 zo dňa 12. septembra 2000 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Suma starobného dôchodku navrhovateľovi bola útvarom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra určená podľa ustanovení zákona č. 100/1989 Zb. v znení neskorších predpisov a bola zohľadnená všetka preukázaná doba služby (zamestnania) od 18. roku veku, t. j. 33 rokov, z toho v rozsahu 31 rokov v I. kategórii funkcií, 2 roky v III. pracovnej kategórii a 5 rokov po vzniku nároku na dôchodok. Starobný dôchodok mu bol priznaný podľa § 133 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v najvyššej výmere. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa ktorého ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. V danom prípade bol navrhovateľ v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania proti odporkyni a odporkyňa v konaní podľa piatej časti nemá nárok na priznanie náhrady trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 OSP odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutie súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.