Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/103/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105223585 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3105223585.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky G.. U. N., bytom S. XXX/XX, T. proti odporcovi F. C., bytom H. XXX, S. S., zastúpenému P.. U. P., advokátom, so sídlom A. XXW.., S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Y., so sídlom T. H. X, W., IČO XX XXX XXX, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 24C/94/2005-229 zo dňa 15. októbra 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti m e n í tak, že odporcovi náhradu trov prvostupňového konania n e p r i z n á v a . Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol, navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov vo výške 672,62 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám P.. U. P. a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej žalovanú sumu z dôvodu škody, ktorá jej vznikla v dôsledku dopravnej nehody, spôsobenej odporcom. Odporca spočiatku súhlasil s návrhom v časti o zaplatenie 2.200,- Sk ako škody vzniknutej na havarovanom vozidle po odpočítaní plnenia, ktoré navrhovateľka obdržala z poisťovne, v časti 456,30 Sk ako nákladov za spätný dovoz motorového vozidla a v časti 325,- Sk za technickú kontrolu motorového vozidla. S ostatnými nárokmi nesúhlasil, pričom vzniesol námietku premlčania. Súd prvého stupňa konštatoval, že k dopravnej nehode došlo 01.02.2002. Objektívna premlčacia doba všetkých nárokov s výnimkou nároku na náhradu škody na zdraví uplynula 31.01.2005. Návrh bol podaný na súd dňa 02.09.2005, teda po uplynutí tejto doby. Pokiaľ ide o plynutie subjektívnej premlčacej doby, navrhovateľka ako poškodená v trestnom konaní mohla mať vedomosť o tom, kto zodpovedá za škodu najneskôr 24.03.2003, kedy nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného. V tejto dobe už musela mať navrhovateľka vedomosť aj o tom, aká škoda jej vznikla, nakoniec už v januári 2003 si určité nároky na náhradu škody uplatnila u vedľajšieho účastníka. Náklady spojené s ozonoterapiou súd vyhodnotil ako škodu na zdraví. Keďže v tomto prípade nebolo významné uplynutie objektívnej premlčacej doby, bolo podstatné plynutie subjektívnej premlčacej doby. Podľa tvrdenia navrhovateľky ozonoterapiu absolvovala v apríli 2005, tento nárok si však pred súdom uplatnila až návrhom na rozšírenie žaloby zo dňa 04.06.2010, teda v dobe, keď nepochybne subjektívna premlčacia doba už uplynula. Ostatné nároky na náhradu škody súd vyhodnotil ako nároky súvisiace s materiálnou škodou, ktorá navrhovateľke vznikla. Vzhľadom na vyššie uvedeného súd považoval námietku premlčania za uplatnenú dôvodne, návrh zamietol a dôvodnosťou uplatnených nárokov, resp. dôvodnosťou výšky uplatnenej škody sa z uvedeného dôvodu nezaoberal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 106 ods. 1, 2 O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v sume 672,62 Eur. Trovy konania spočívali v trovách právneho zastúpenia, a to za 2 úkony právnej služby. Za jeden úkon právnej služby, účasť na pojednávaní dňa 19.07.2010 bola priznaná náhrada v sume 109,14 Eur, za jeden úkon právnej služby bola priznaná náhrada v sume 436,54 Eur, účasť na pojednávaní dňa 15.10.2012, pričom hodnota jedného úkonu bola vypočítaná z hodnoty predmetu sporu 27.767,59 Eur. K tomu bola priznaná paušálna náhrada v hodnote 7,21 Eur a 7,63 Eur. Trovy právneho zastúpenia takto predstavovali 560,52 Eur, 20 % DPH bolo 112,10 Eur. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhrada trov konania priznaná nebola, nakoľko vedľajší účastník náhradu trov konania nežiadal. Proti rozsudku vo výroku o trovách konania v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že odporca bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví za spôsobenú nehodu zo dňa 01.02.2002 trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T 21/2003 zo dňa 27.02.2003, pričom navrhovateľka bola odkázaná vymáhať si náhradu škody v občianskoprávnom konaní. V súvislosti s uloženou povinnosťou zaplatiť odporcovi náhradu trov jeho právneho zastúpenia poukázala na § 150 O.s.p. s tým, že jej sociálne, ekonomické, zdravotné a osobné pomery predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Uviedla, že ako osamelá a slobodná matka sa stará o 4-ročné dieťa, v apríli 2008 bola prepustená zo zamestnania a od tej doby si nemôže nájsť prácu. Nemá žiadny príjem, nepoberá sociálne dávky, dávku v hmotnej núdzi, žiadne výživné a jediným príjmom sú prídavky na dieťa vo výške 22,54 Eur mesačne. Finančne je podporovaná rodičmi, u ktorých aj býva. Od dopravnej nehody má pretrvávajúce problémy s chrbticou, z ktorého dôvodu má taktiež zvýšené náklady. Má za to, že z hľadiska vymedzenia prípadov hodných osobitného zreteľa je významným kritériom závažnosť spôsobenej škody. Po autonehode bola práceneschopná v období od 01.02.2002 do 18.05.2002 a následne od 26.06.2002 do 29.08.2002, t. j. 6 mesiacov. Viac ako 2 roky bola pod dohľadom psychiatra. Ďalej uviedla, že utrpela aj rozsiahle materiálne, ekonomické a sociálne škody, ktoré jej nikto a žiadnym spôsobom nenahradí. Poukázala na to, že odporca dobrovoľne a vedome písomne uznal dňa 28.11.2005 časť jej nárokov na náhradu škody uplatnených v pôvodnom návrhu, čím jednoznačne priznal svoju vinu, škodu neuhradil. Poukázala na to, že jej súčasná zložitá finančná situácia je v nepomere s tou, ktorá je na strane odporcu, pričom jeho majetkové pomery nebudú výrazne dotknuté, ak odvolací súd rozhodne v jej prospech. Zdôraznila, že odporca v dôsledku dopravnej nehody neutrpel nijakú zdravotnú, či psychickú ujmu, naopak je práceschopný a pracuje v H.. Ďalej zdôraznila, že nie v dôsledku jej konania vznikli odporcovi trovy právneho zastúpenia, nakoľko postup poisťovne Y. považovala za zbytočne zdĺhavý, pričom jej bola uhradená len časť požadovanej náhrady škody. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že odporcovi náhradu trov konania neprizná. K podanému odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca. Poukázal na to, že navrhovateľka uplatnila všetky druhy nárokov až po uplynutí subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej doby pri nárokoch súvisiacich s materiálnou škodou, taktiež po uplynutí subjektívnej premlčacej doby pri nároku na náhradu škody na zdraví. Mal za to, že navrhovateľka mala benevolentný prístup k otázke náhrady škody. Poukázal na to, že doplnením návrhu zo dňa 04.06.2010 upravila výšku uplatňovaného nároku na sumu 27.767,59 Eur, ktorá sa stala základom pre výpočet výšky trov právneho zastúpenia. Nakoľko odporca pracuje v zahraničí a aj vzhľadom na výšku uplatňovaného nároku považoval za potrebné zvoliť si právneho zástupcu. Uviedol, že navrhovateľka mala vopred zvážiť, v akom čase a v akej výške bude uplatňovať svoje nároky, nakoľko neúspešný účastník znáša trovy konania. Záverom uviedol, že postup súdu prvého stupňa považuje za správny v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., keďže navrhovateľa si uplatnila nárok dávno po uplynutí premlčacích lehôt a v konaní vystupovala pasívne. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 71,11 Eur. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. zmeniť. Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok o trovách konania vo vzťahu k odporcovi. Vo zvyšku rozsudok okresného súdu nebol napadnutý účastníkmi, nadobudol právoplatnosť, a preto krajský súd rozsudok okresného súdu v tejto časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.). Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 02.09.2005 doručila navrhovateľka súdu prvého stupňa návrh o náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 15.466,60 Sk ako náhrady materiálnej škody na havarovanom vozidle, odcudzených a stratených veciach z dôvodu škody, ktorá jej vznikla v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej odporcom. Odporca bol trestným rozkazom Okresného súdu v Trenčíne, sp. zn. 2T 21/2003 zo dňa 27.02.2003, právoplatným dňa 24.03.2003, uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví, ktorý spáchal ako vodič motorového vozidla spôsobenou dopravnou nehodou. V priebehu konania navrhovateľka rozšírila svoj návrh tak, že sa domáhala zaplatenia sumy 27.767,59 Eur. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 672,62 Eur podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Aj keď boli v danom prípade naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., odporcovi odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v predmetnej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. V sporovom konaní sa otázka náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Len výnimočne môže súd v konaní (procesne) úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Občiansky súdny poriadok v § 150 ods. 1 O.s.p. priznáva súdu možnosť zmierniť dôsledky náhrady trov konania (neprimeranú tvrdosť zákona a jeho dopady na povinného účastníka), avšak iba pokiaľ sú splnené predpoklady uvedené v tomto ustanovení. Súd tak môže výnimočne nepriznať náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, ktorému by inak priznal náhradu trov celkom alebo sčasti. Predmetné ustanovenie tak v nadväznosti na § 1 O.s.p. napomáha zabezpečiť spravodlivú ochranu práv, ktorú aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy dôsledne neumožňuje. Ustanovenie § 150 O.s.p. umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia, musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétnej veci, vrátane okolností demonštratívne uvedených v druhej vete § 150 ods. 1 O.s.p. Predmetné ustanovenie preto nemožno interpretovať tak, že súdu umožňuje kedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí teda zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania, a aby neodporovalo dobrým mravom. V danej veci je potrebné prihliadnuť na osobitý charakter sporu, a to, že náhrada škody, ktorej sa navrhovateľka domáhala, spočívala v škode materiálnej a škode na zdraví, ktoré navrhovateľke vznikli dopravnou nehodou spôsobenou odporcom. Trestným rozkazom súd prvého stupňa odkázal navrhovateľku s nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych. Odvolací súd má za to, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v okolnostiach danej veci, keďže navrhovateľke bolo preukázateľne konaním odporcu ublížené na zdraví a rovnako jej v dôsledku toho vznikla aj škoda na majetku. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a okolností vo veci dospel k záveru, že v danom prípade je daný dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov tohto konania. V zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. V danom prípade podala navrhovateľka návrh o náhradu škody. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad, a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Odvolací súd po preskúmaní všetkých okolností tohto prípadu videl dôvody hodné osobitného zreteľa najmä v charaktere prejednávanej veci. Navrhovateľka, ktorá bola v tomto konaní neúspešná, sa svojho nároku na náhradu škody, spôsobenej v súvislosti s dopravnou nehodou spôsobenou odporcom, nemohla domáhať inak, len predmetným návrhom, keďže bola trestným rozkazom s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianskoprávne konanie a zo strany odporcu dobrovoľne nedošlo k náhrade vzniknutej škody. Odvolací súd výnimočnosť prípadu vzhliadol aj v konaní odporcu, z ktorého svoj nárok navrhovateľka uplatňuje. Z obsahu spisu je nepochybné, že odporca spôsobil dopravnú nehodu, ktorou bolo navrhovateľke ublížené na zdraví a spôsobená škoda na majetku. Za dôvod hodný osobitného zreteľa odvolací súd považoval aj osobné, majetkové a zárobkové pomery navrhovateľky, ktorá sa sama stará o dieťa do 6 rokov, nepoberá sociálne dávky, ani dávku v hmotnej núdzi, je nezamestnaná, býva u svojich rodičov a poberá len prídavok na dieťa. Taktiež má zhoršený zdravotný stav, v dôsledku čoho má zvýšené náklady na liečenie a lieky. Odvolací súd tiež zohľadnil majetkové pomery na strane odporcu, ktorý je zamestnaný v H., aj vzhľadom na jeho plný úspech v konaní má odvolací súd za to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach uniesť trovy konania, ktoré mu vznikli. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania odporcovi v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené, krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o trovách konania vo vzťahu k odporcovi zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. V odvolacom konaní bola úspešná navrhovateľka, ktorá by mala v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak náhradu trov odvolacieho konania nežiadala, preto jej náhrada trov nebola priznaná. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .