Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16Cob/93/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105227645 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3105227645.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Natálie Čekanovej a JUDr. Dariny Legerskej (16.08.2012 napadlo), v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej K. S., bytom J. S. nad I., H. XXXX/XX, právne zast. JUDr. Branislavom Jurgom, advokátom so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, za účasti vedľajšieho účastníka Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zast. HKP Legal s.r.o. so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 8.830,74 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu i žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 8Cb/228/2008-239 zo dňa 28. marca 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 3.471,91 eur, s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 3.471,90 eur od 13.06.2005 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 21,38%. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 8.830,74 eur so 6% ročným úrokom z omeškania odo dňa 13.06.2005 do zaplatenia a žiadal priznať žalobcovi náhradu trov konania. Mal za preukázané, že dňa 14.10.2003 bola medzi právnym predchodcom žalobcu (Q- CAR, a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 36 480 444), v zastúpení žalovanou, ako kupujúcim a medzi Z. O., v zastúpení svedkom S. G., ako predávajúcim, uzatvorená kúpna zmluva č. 20032938, predmetom ktorej bolo ojazdené motorové vozidlo I. Ďalej mal súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 14.10.2003 uzatvoril právny predchodca žalobcu v zastúpení obchodným zástupcom S. G. ako prenajímateľom so žalovanou ako nájomcom leasingovú zmluvu č. 20032938, na základe ktorej právny predchodca žalobcu ako prenajímateľ prenajal žalovanej ako nájomcovi predmet leasingu, a to ojazdené motorové vozidlo I. A. X,X T rok výroby XXXX, T.: T číslo motora XXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej leasingovej zmluvy č. 20032938 bola aj kúpna zmluva č. 20032938, v ktorej v článku VI bolo aj plnomocenstvo, na základe ktorého právny predchodca žalobcu ako prenajímateľ splnomocnil žalovanú ako nájomcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy v mene prenajímateľa, ktorej predmetom bol predmet leasingu a na prevzatie predmetu kúpy a zaplatenie zálohy na kúpnu cenu s tým, že žalovaná svojim podpisom takéto splnomocnenie prijala. V rozsudku ďalej súd prvého stupňa uviedol, že medzi účastníkmi bola sporná skutočnosť, ktorá zo zmlúv (kúpna zmluva, resp. leasingová zmluva) bola dňa 14.10.2003 podpísaná ako prvá. V tomto sa líšia i tvrdenia právneho zástupcu právneho predchodcu žalobcu, resp. právneho zástupcu navrhovateľa s tým, že pokiaľ sa k danej problematike nevyjadril sám právny predchodca žalobcu, poprípade jeho splnomocnenec, tak takéto odlišné tvrdenia nie je možné vyhodnocovať ako dôkaz. Podľa vyjadrenia žalovanej, ako prvá bola uzavretá kúpna zmluva (toto uviedla na pojednávaní), neskôr však jej právny zástupca tvrdil, že ako prvá bola uzatvorená leasingová zmluva. Súd prvého stupňa preto výpoveď žalovanej k tejto otázke považoval za účelovú, a teda nič preukazujúcu. Ani svedok S. G. si nepamätal, ktorá zmluva bola uzavretá ako prvá. Súd prvého stupňa k tejto skutočnosti zaujal názor, že či už bola uzavretá ako prvá kúpna zmluva alebo leasingová zmluva, obe tieto zmluvy boli uzavreté riadne a podľa názoru súdu prvého stupňa sú aj platné. Pokiaľ bola uzavretá ako prvá leasingová zmluva, i keď v čase uzatvorenia tejto zmluvy nebol právny predchodca žalobcu vlastníkom predmetu leasingu, následným uzatvorením kúpnej zmluvy sa vlastníkom leasingu stal a podpisom kúpnej zmluvy bol tento nedostatok odstránený. Zdôraznil, že obe zmluvy boli uzatvorené v jeden deň, a to následne jedna za druhou, s minimálnym časovým odstupom. Pokiaľ bola ako prvá uzavretá kúpna zmluva a v čase podpisu kúpnej zmluvy žalovaná nemala udelenú plnú moc od právneho predchodcu žalobcu na podpis tejto zmluvy, konanie posúdil podľa § 33 ods. 2 Obč. zákonníka s tým, že pokiaľ žalovaná konala za právneho predchodcu žalobcu bez plnomocenstva, je potrebné považovať ďalšie úkony právneho predchodcu žalobcu v predmetnej veci za dodatočne schválenie uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy, jak samotným právnym predchodcom žalobcu, tak i žalovanou a obaja ďalej postupovali v súlade s kúpnou zmluvou ako aj leasingovou zmluvou, a to až do času, keď prestala žalovaná splácať leasingové splátky tak, ako jej to vyplývalo z leasingovej zmluvy. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku sa zaoberal aj námietkou žalovanej týkajúcich sa vykonaných úkonov svedkom S. G., a to konkrétne pri uzatváraní leasingovej zmluvy za právneho predchodcu žalobcu a ustálil, že zo zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 10.09.2003 a splnomocnenia zo dňa 10.09.2003 vyplýva, že S. G. bol riadne splnomocnený k úkonom, ktoré urobil. Do pozornosti dal to, že pokiaľ by žalovaná neporušila leasingovú zmluvu a neprestala platiť leasingové splátky, tak by platnosť leasingovej zmluvy ani kúpnej zmluvy nenamietala. Súd prvého stupňa ustálil, že žalobca je aktívne legitimovaným účastníkom konania, keď spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, bola právnym nástupcom zaniknutej obchodnej spoločnosti Q-CAR a.s. a postúpením pohľadávky z tejto spoločnosti na spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o. sa účastníkom konania stala táto spoločnosť. Kúpnu zmluvu súd prvého stupňa posúdil podľa ust. § 409 a nasl. Obch. zákonníka a leasingovú zmluvu ako uzavretú podľa § 269 ods. 2 Obch. zákonníka posúdil podľa jednotlivých ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy. Po právnom zhodnotení predmetu sporu sa súd prvého stupňa zaoberal jednotlivými námietkami žalovanej voči nárokom žalobcu. Pokiaľ si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok ako nedoplatok na leasingových splátkach vo výške 2.245,40 eur (67.645,- Sk) a ustálil, že nedoplatok na splátkach je ku dňu 29.12.2004. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením leasingových splátok, pričom ku dňu 29.08.2004 mala mať zaplatenú už 11. leasingovú splátku, avšak bola v omeškaní so zaplatením aj 10. leasingovej splátky. Dňom 30.08.2004 podľa názoru súdu prvého stupňa zanikla účinnosť predmetnej leasingovej zmluvy z dôvodu uvedeného v článku VIII ods. 3 písm. e/ Všeobecných obchodných podmienok, a to deň po splatnosti 11-tej leasingovej splátky a nič na tom nemení skutočnosť, že žalovaná sumu 752,- eur (22.655,- Sk) ako leasingovú splátku uhradila dňa 02.09.2004 a následné ďalšie splátky dňa 01.10.2004 vo výške 751,18 eur a dňa 22.11.2004 vo výške 763,46 eur. Vzhľadom k tomu, že predmetná zmluva zanikla dňa 30.09.2004, po tomto čase už žalovaná nemohla byť v omeškaní so zaplatením žiadnej leasingovej splátky, preto nárok žalobcu na zaplatenie nedoplatku leasingových splátok je nedôvodný. Súd prvého stupňa priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 371,77 eur (11.200,- Sk), a to titulom poplatku za ukončenie leasingovej zmluvy, pretože bol uplatnený v súlade s článkom X bod 16 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého v prípade zmien leasingovej zmluvy, prevodom leasingovej zmluvy na iného nájomcu, alebo v prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy sa nájomca zaväzuje zaplatiť paušálny poplatok v rovnakej výške ako pri uzatváraní leasingovej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa mal za preukázané, že predmetná leasingová zmluva bola predčasne ukončená, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie poplatku za ukončenie leasingovej zmluvy. Ďalším nárokom, ktorým sa zaoberal súd prvého stupňa, bola suma 3.555,07 eur (107.100,- Sk) ako odúročená prirážka na vstupnú cenu s DPH s tým, že žalobca tento nárok neskôr spresnil s tým, že ide o sprievodné náklady spojené s leasingovou zmluvou, ktoré sú rozpočítané na celú dobu leasingu s tým, že časť týchto nákladov žalovaná uhradila v leasingových splátkach a tento nárok si žalobca uplatnil titulom ušlého zisku. K tomuto nároku predložil žalobca ako dôkaz vyplatenie sumy 3.983,72 eur (120.000,- Sk) odmenu za sprostredkovanie predmetného leasingu S. G.. Súd ustálil, že z uplatneného nároku žalobcovi patrí suma 3.253,- eur (98.000,- Sk), ktorý nárok je v súlade s článkom VIII bod 10 veta prvá Všeobecných obchodných podmienok, s poukazom na to, že pokiaľ suma 3.983,72 eur bola rozpočítaná na 60 mesiacov, mesačne mala žalovaná platiť v rámci riadnej splátky 66,39 eur. Vzhľadom k tomu, že do dňa zániku zmluvy zaplatila len 11 splátok a zostalo jej zaplatiť ďalších 49 splátok, tak jej povinná zaplatiť žalobcovi 3.253,- eur, ale k tejto sume nie je možné pripočítať DPH. Preto v časti uplatnenej DPH k touto nároku súd žalobu zamietol. Súd prvého stupňa preskúmal aj uplatnený nárok žalobcu vo výške 2.883,49 eur (86.868,- Sk), ktorý si uplatnil žalobca titulom škody vzniknutej na predmetnom motorovom vozidle a dospel k záveru, že tento nárok nie je dôvodný. Poukázal na to, že zo strany žalobcu nebola splnená existencia základných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, a to preukázanie skutočnosti, že v čase odovzdania predmetného motorového vozidla právnemu predchodcovi žalobcu, škoda v rozsahu tak ako je tvrdená žalobcom bola na predmetnom motorovom vozidle. Poukázal na to, že dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, pričom z odovzdávacieho protokolu zo dňa 03.01.2005 bolo zistené, že na uvedenom motorovom vozidle boli len závady, a to prasknuté čelné sklo a chýbajúci znak na zadnom kufri. Keďže žalobca ďalšie poškodenie nepreukázal (predložený znalecký posudok žalobcom poškodenie v uvedenom rozsahu nepreukazuje) a od odovzdania motorového vozidla žalovanou a vypracovaním znaleckého posudku uplynuli dva mesiace, nárok zamietol. Titulom náhrady škody súd prvého stupňa priznal žalobcovi sumu 303,06 eur za materiál a cenu práce pri výmene čelného skla. Uplatnený nárok žalobcom v sume 150,86 eur (4.755,80 Sk) uplatnený titulom ukončenia leasingovej zmluvy a sumy 73,08 eur (2.201,50 Sk) uplatnený titulom nákladov za preverenie pri odobratí predmetu leasingu súd nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol, pretože k ukončeniu leasingovej zmluvy došlo podľa článku VIII bod 3 písm. e/ Všeobecných obchodných podmienok, a nie podľa bodu 4 uvedeného článku, a to odstúpením od zmluvy právnym predchodcom žalobcu, a preto tento nárok nebol v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami. Súd prvého stupňa sa zaoberal aj posledným uplatneným nárokom žalobcu vo výške 5.518,74 eur (166.257,60 Sk), ktorú si uplatnil ako škodu spôsobenú predčasným ukončením leasingovej zmluvy spolu aj s DPH, t.j. rozdiel medzi predajnou a zostatkovou cenou motorového vozidla. Pri špecifikácii tejto sumy žalobca uviedol, že obstarávacia cena motorového vozidla bez DPH bola vo výške 22.129,28 eur, z ktorej boli odpočítané odpisy vo výške 11 x 368,27 eur, pričom zostatková cena s DPH bola v sume 9.760,23 eur, z ktorej sumy bola odpočítaná suma za poškodenie motorového vozidla a odpočítaná suma 11.358,- eur ako predajná cena vozidla. Súd prvého stupňa ustálil, že žaloba má nárok na zaplatenie 5.518,74 eur titulom ušlého zisku, pričom vychádzal zo skutočnosti, že pokiaľ by bola žalovaná riadne splácala leasingové splátky až do ukončenia leasingovej zmluvy, zisk právneho predchodcu by podľa splátkového kalendára bol vo výške 240,76 eur x 60 splátok, t.j. vo výške 14.445,53 eur bez DPH. Pretože došlo k ukončeniu leasingovej zmluvy ku dňu 30.08,2004, žalovaná nezaplatila v rámci splátok sumu tvoriacu zisk žalobcu, a preto uplatnený ušlý zisk vo výške 11.797,18 eur (240,76 eur x 49 splátok) je v súlade so zmluvou, ale vzhľadom k tomu, že žalobca si z tejto sumy uplatnil len 5.518,74 eur, v tejto výške mu bol priznaný. V rámci ušlého zisku patrí žalobcovi aj spomínaná suma 3.253,- eur ako sprievodné náklady spojené s leasingovou zmluvou. Súd prvého stupňa ustálil, že právny predchodca žalobcu mal voči žalovanej nárok vo výške spolu 9.446,58 eur, ale po zohľadnení neamortizovanej zálohy vo výške 5.974,66 eur v prospech žalovanej, žalovanej zostáva žalobcovi zaplatiť 3.471,91 eur, na ktorú sumu súd žalovanú aj zaviazal, spolu so 6% ročným úrokom z omeškania, ktorý bol priznaný v súlade s § 365, § 369 ods. 1 a § 502 ods. 1 Obch. zákonníka a uplatnený úrok zo sumy nad 3.471,90 eur zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 151 ods. 1 veta prvá v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p., keď žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 21,69 % s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia súd samostatným uznesením rozhodne o výške náhrady trov konania. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, a to v časti výroku, v ktorom bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi 3.471,90 eur s príslušenstvom a výroku, ktorým bol zaviazaný žalobca zaplatiť jej trovy konania vo výške 21,38 % a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanej prizná plnú náhradu trov konania. V časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, odvolanie nepodala. V odvolaní uviedla, že súd prvého stupňa v napadnutej časti vec nesprávne právne posúdil, keď na prejednávanú vec mal aplikovať ust. § 348 ods. 1 Obch. zákonníka. Napriek tomu, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dokazovanie nesprávne vyhodnotil, pretože okrem tvrdenia žalovanej, aj z výsluchu svedka S. zistil, že žalovaná v priebehu leasingovej zmluvy si našla nového nájomcu, ktorému chcela leasing postúpiť a práve uvedený svedok predložil doklady na postúpenie leasingu právnemu predchodcovi žalobcu, ale bol to práve právny predchodca žalobcu, ktorý na toto nereagoval, prestal so žalovanou komunikovať a motorové vozidlo poskytol inej osobe ako si našla žalovaná. Poukázala na to, že žalobca si nesplnil povinnosť urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody, pretože ak by právny predchodca žalobcu uzatvoril zmluvu s osobou, ktorú našla žalovaná, plynule by sa pokračovalo v leasingu a nevznikla by žalobcovi škoda. Ďalej uviedla, že žalobca mohol odvrátiť škodu a mohol urobiť opatrenia aj na zmiernenie škody, ak by bol so žalovanou komunikoval, čo však preukázateľne aj podľa svedka neurobil. Keďže právny predchodca žalobcu takto nekonal, nemôže niesť žalovaná zodpovednosť za náhradu škody a za údajný ušlý zisk. Vytýkala súdu prvého stupňa, že tento sa nevysporiadal s obranou žalovanej a v rozsudku neuviedol, prečo v prejednávanej veci neaplikoval ust. § 384 ods. 1 Obch. zákonníka. S poukazom na to, že žalobca mohol úplne predísť vzniku škody a ušlého zisku pokračovaním v leasingu s novým nájomcom, je nárok žalobcu priznaný súdom prvého stupňa za nárok priznaný v rozpore so zákonom. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a výroku o náhrade trov konania. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti buď zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú k náhrade trov konania, alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Žalobca sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý žalobu zamietol v časti nároku - nedoplatok na leasingových splátkach vo výške 2.245,40 eur, a to z dôvodu, že pokiaľ súd prvého stupňa ustálil, že k ukončeniu zmluvy došlo po 11-tej splátke, a preto žalobca nemá nárok na zaplatenie 13., 14. a 15. splátky v plnej výške, tak tento názor nie je správny. Ak súd prvého stupňa ustálil, že k ukončeniu zmluvy došlo nezaplatením 11-tej splátky, tak potom má žalobca nárok na zaplatenie istiny zvyšných splátok do konca leasingu. Túto skutočnosť však súd prvého stupňa nevzal v úvahu. Taktiež sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý žalobcovi nepriznal položku - škodu na majetku vo výške 2.883,49 eur a do pozornosti odvolaciemu súdu dal to, že výška tejto škody bola žalobcom zdokladovaná znaleckým posudkom a ďalej uviedol, že predmetná položka bola v prospech žalovanej zohľadnená v položke - škoda spôsobená predčasným ukončením leasingovej zmluvy s DPH, kde bola odpočítaná od zostatkovej ceny s DPH. Ak by bola spôsobená škoda len vo výške 303,06 eur, tak táto by bola zohľadnená v položke - škoda spôsobená predčasným ukončením leasingovej zmluvy s DPH a bola by omnoho vyššia. Pochybenie súdu prvého stupňa vidí aj v tom, že súd sa nijakým spôsobom nezaoberal tým, z čoho škoda pozostáva, resp. ktoré časti predmetu leasingu boli poškodené. A do pozornosti odvolaciemu súdu dal to, že v protokole o prevzatí MOV boli uvedené len viditeľné poškodenia, ale neboli tam uvedené škody, napríklad spočívajúce v poruche motora, ktoré sa zistia až počas opravy, prípadne podrobnejšou prehliadkou vozidla. Žalobca sa vyjadril aj odvolaniu žalovanej a poukázal na to, že nemal vedomosť o tom, že by žalovaná navrhla nového nájomcu, ktorý by prevzal jej záväzok. Ak by tomu aj tak bolo, tak právny predchodca žalobcu nebol povinný takýto návrh prijať a pristúpiť k prevzatiu záväzku, pretože žalovanou navrhnutý nájomca, okrem iného, nemusel vyhovovať podmienkam schválenia ako nový nájomca. K otázke započítania kúpnej ceny žalobcom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 26Cob/161/2011 zo dňa 09.02.2012 a tiež uviedol, že žalovanej v rámci položky - škoda spôsobená predčasným ukončením bola zohľadnená aj predajná cena vozidla stanovená leasingovou spoločnosťou vo výške 342.171,- Sk, tak ako to vyplýva z predloženej špecifikácie pri uplatnení žalobného nároku. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila aj žalovaná a poukázala na to, že žalobca nenapadol odvolaním riadne žiaden výrok rozsudku. Odvolanie považuje za nedôvodné, pričom podľa jej názoru žalobca svoj nárok nepreukázal. Pokiaľ súd prvého stupňa v časti žalobu zamietol, tak jeho rozhodnutie je správne, pretože žalobcovi uplatnené nároky nevznikli. Žalovaná sa stotožnila s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca nemá nárok na zaplatenie leasingových splátok po ukončení leasingovej zmluvy, t.j. po 11-tej splátke. Aj žalovaná je názoru, že žalobca nepreukázal spôsobenie vecnej škody na motorovom vozidle, ktoré by bolo spôsobené práve žalovanou. Dala do pozornosti protokol o odovzdaní MOV, v ktorom sú zaznačené len dve drobnejšie škody s tým, že iné škody nespôsobila a preukázateľne v čase odovzdania iné škody na vozidle ani neboli. Poukázala na svedeckú výpoveď Mareka G., ktorý viedol, že po odovzdaní motorového vozidla právnemu predchodcovi žalobcu svedok videl jazdiť motorové vozidlo v Čadci. Po rozhodnutí veci súdom prvého stupňa vstúpil do konania na strane žalovanej vedľajší účastník Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, v zastúpení HKP Legal s.r.o. so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, ktorý uviedol, že vstupuje do konania podľa § 93 ods. 2, 3, 4 O.s.p., ako aj § 3 ods. 4, 5 a § 25 Zákona o ochrane spotrebiteľa, a to z dôvodu, že prejednávaná právna vec je spotrebiteľským sporom. V rámci oznámenia o vstupe do konania vzniesol všeobecne námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči žalovanej a navrhol žalobu v celom rozsahu z tohto dôvodu zamietnuť. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalovaná vo svojom podaní doručeného Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 13.06.2012 súhlasila s vyjadrením vedľajšieho účastníka, ktorý vzniesol námietku premlčania. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu i žalovanej nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny záver, keď konštatoval, že nárok žalobcu na zaplatenie nedoplatku na leasingových splátkach vo výške 2.245,40 eur a na zaplatenie náhrady škody vo výške 2.883,49 eur je nedôvodný. Pokiaľ leasingová zmluva bola ukončená 30.08.2004 neuhradením 10-tej a 11-tej splátky, nárok na ďalšie splátky z titulu leasingovej zmluvy zanikol. Nie je predsa možné, aby účastník zmluvného vzťahu platil zmluvnú splátku po zániku zmluvného vzťahu. Odvolací súd z tohto dôvodu nemohol vyhovieť časti odvolaniu žalobcu o zaplatenie 13., 14. a 15. Leasingovej splátky. Náhrada škody vo výške 2.883,49 eur bola prvostupňovým súdom správne posúdená ako nedôvodná. Pri náhrade škody je povinnosťou žalobcu preukazovať základné atribúty predpokladu zodpovednosti za vzniknutú škodu. Predloženie znaleckého posudku, ktorý slúži len na vyčíslenie výšky škody nie je postačujúce. Znalec sa v posudku zaoberal len vyčíslením výšky škody a nie otázkou kedy a kým bola škoda spôsobená. Žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že za škodu vo výške 2.883,49 eur zodpovedá žalovaná, to zn., že predmet leasingu v čase jeho odovzdania žalobcovi bol poškodený v tej miere, ako je to uvádzané v znaleckom posudku. Nárok na zaplatenie istiny splátok č. 13, 14 a 15 žalobcovi nevzniklo z dôvodov zániku zmluvného vzťahu pred splatnosťou týchto splátok, v ktorých sú aj splátky 13, 14 a 15 (49 splátok x 66,39 eur). Túto časť súd prvého stupňa správne priznal žalobcovi ako nárok v zmysle čl. VIII bod 10 veta prvá Všeobecných obchodných podmienok. Pri otázke platnosti kúpnej a leasingovej zmluvy súd správne rozhodol a náležite odôvodnil, prečo leasingovú a aj kúpnu zmluvu považuje za platne uzavretú a v tomto odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa. V danej veci súd prvého stupňa správne posúdil zánik uzavretej leasingovej zmluvy ku dňu 30.08.2004 a to nezaplatením dvoch leasingových splátok. Tento spôsob zániku zmluvy bol zmluvnými stranami dohodnutý v zmluve. Následne odstúpenie od zmluvy už nemalo žiaden právny následok, nakoľko leasingová zmluva už zanikla pred uskutočnením tohto právneho úkonu. Povinnosť odvrátiť alebo zmierniť hroziacu škodu podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka spočíva v tom, že ten, komu hrozí škoda, je povinný urobiť vhodné opatrenie na jej odstránenie resp. zmiernenie. Ide o zakročovaciu povinnosť proti hroziacej škode, ktorá má preventívny charakter. Ustanovenie má kogentnú povahu a strany ho dohodou nemôžu vylúčiť. Touto povinnosťou je zaťažený subjekt, ktorému hrozí škoda a ktorý by sa splnenia podmienok uložených zákonom a zmluvou mal právo od zmluvy odstúpiť. Odvolací súd má za to, že uvedené ustanovenie sa týka odvrátenia faktickej a bezprostredne hroziacej škody, ktorá poškodenému hrozí (napr. opatrenia pri požiari, opatrenia proti vykradnutiu, odcudzeniu a iné). Ustanovenie § 385 Obchodného zákonníka je možné aplikovať tak, ako uviedol aj súd prvého stupňa, pri odstúpení od zmluvy pre porušenie zmluvnej povinnosti, čo v danom prípade nenastalo. V predmetnej veci si žalobca ako leasingový prenajímateľ uplatňuje žalovanú sumu nie z titulu náhrady škody, ale z titulu zmluvných dojednaní. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v rámci zmluvných vzťahov uzavretých podľa Obchodného zákonníka (ale aj Občianskeho zákonníka) je daná zmluvná voľnosť. Nikoho nemožno nútiť, aby stúpil do zmluvného vzťahu s niekým, s kým nechce uzavrieť. V prejednávanej veci bolo rozhodujúcou skutočnosťou to, že vo vyúčtovaní leasingového vzťahu (č.l. 14) neboli vyčíslené leasingové splátky splatné po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy (nárok na zaplatenie splátky č. 13, 14 a 15, ktorú si žalobca uplatnil ako splátku splatnú do odstúpenia od zmluvy bol súdom prvého stupňa správne vyhodnotený ako nedôvodný s odkazom na zánik zmluvy nezaplatením 11-tej splátky). Výťažok z predaja vráteného predmetu leasingu nie je plnením, ktoré by bol prenajímateľ povinný poskytnúť nájomcovi, pokiaľ túto povinnosť nezakladá leasingová zmluva alebo právny predpis (Rozsudok NS ČR zo dňa 13.01.2010, sp. zn. 31Cdo 4356/2008). Pokiaľ si žalobca vo vyúčtovaní leasingového vzťahu neuplatňuje zaplatenie všetkých dojednaných leasingových splátok nemá žalovaná nárok na odpočítanie výťažku z predaja predmetu leasingu. Leasingový prenajímateľ vo všeobecnosti má právo v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu na vrátenie hodnoty nepeňažného plnenia, ktoré poskytol leasingovému nájomcovi. Pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy je leasingový nájomca povinný predmet leasingu prenajímateľovi vrátiť, pričom prenajímateľ nie je povinný si tento predmet leasingu ponechať. Pokiaľ predmet leasingu ďalej odpredá, využije len svoje právo nakladať so svojím majetkom. Hodnota nepeňažného plnenia, na ktoré má leasingový prenajímateľ právo, sa vyčísli ako suma zodpovedajúca obvykle cene leasingu po odpočítaní finančných nákladov, ktoré leasingový prenajímateľ ušetril v dôsledku predčasného ukončenia zmluvy a odpočítaním výťažku z predaja predmetu leasingu. Leasingový nájomca má vo všeobecnosti leasingovému prenajímateľovi uhradiť cenu leasingu, ktorá je rozpočítaná do jednotlivých splátok. Pokiaľ nájomca uhradí len napr. 11 splátok, z dohodnutých 60, je zvyšných 49 splátok neuhradená cena leasingu. Pokiaľ prenajímateľ predmet leasingu po ukončení zmluvy odpredá ďalšiemu subjektu, suma, ktorú získal týmto odpredajom by mala byť približne v hodnote neuhradených splátok. Pokiaľ je táto suma nižšia, prenajímateľovi vznikla škoda titulom ušlého zisku. Právo na finančné plnenie vo výške sumy získanej odpredajom predmetu leasingu by nájomcovi vzniklo v prípade, že si prenajímateľ vo vyúčtovaní uplatní zaplatenie všetkých splátok a v tom prípade by bol povinný leasingový prenajímateľ odpočítať sumu, ktorú získal odpredajom predmetu leasingu. Žalovaná ako leasingový nájomca bola pri uzatváraní zmluvy uzrozumená s tým, že pri predčasnom zániku zmluvy bude povinná zaplatiť leasingovému prenajímateľovi poplatky, ktoré uzatvorením zmluvy akceptovala. Takýmto poplatkom je aj paušálny jednorazový poplatok v prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, v danej veci suma 371,77 eur. V čl. X bod 16 Všeobecných obchodných podmienok nie je nárok na tento poplatok podmienený vykonaním administratívneho úkonu žalobcu (ako to žalovaná v odvolaní namieta). Pokiaľ sa týka námietky premlčania, ktorú uzniesol právny zástupca žalovanej (a neskôr aj vedľajší účastník), súd prvého stupňa ustálil, že nárok nie je premlčaný. Odvolací súd sa s týmto názorom stotožnil a uvádza, že žalobca svoj nárok špecifikoval vo vyúčtovaní leasingového vzťahu - LZ č. 20032938 zo dňa 12.05.2005. Toto vyúčtovanie bolo prílohou žaloby, ktorá bola podaná dňa 17.10.2005. Predmet leasingu bol žalovanou odovzdaný dňa 03.01. 2005. V danom prípade podľa § 397 Obch. zák. platí 4 ročná premlčacia doba. Žaloba bola podaná v lehote. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi produkovanými účastníkmi konania a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Napadnutému rozsudku niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože žiadny z účastníkov nebol v odvolacom konaní úspešní. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.