Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 8Cob/9/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111216632 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3111216632.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu N. R., obchodné meno: N. R. - N. E., miesto podnikania: XXX XX E. D. XXX, B. XX XXX XXX, zast. C.. C. H., advokátom, E. XX, R., proti žalovanému TECHNO - TS s.r.o. so sídlom Hlavná 94, Trenčín, IČO 44 243 146, o zaplatenie 3.561,45 Eur s prísl., na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 36Cb/210/2011-51 zo dňa 11. januára 2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.229,- Eur p o t v r d z u j e . V časti výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 340,46 Eur do 3 dní. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Trenčín napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.229,- Eur a náhradu trov konania v sume 335,96 Eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu C.. C. H., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie 0,05% dennej zmluvnej pokuty zo sumy 2.585,- Eur od 30.07.2010 do zaplatenia a zo sumy 644,- Eur od 09.10.2010 do zaplatenia žalobu zamietol. V danej veci sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia neuhradených faktúr č. 003/2010 v sume 2.585,- Eur, č. 005/2010 nezaplatenej v sume 644,- Eur za vykonané zemné práce nakladačom UNC 060, ako aj zaplatenia penalizačných faktúr č. 001/2011 v sume 285,09 Eur a č. 002/2011 v sume 47,36 Eur. Konštatoval, že v dôsledku čiastočného späťvzatia, uznesením č.k. 36Cb/210/2011-31 zo dňa 10.12.2012 zastavil konanie v časti o zaplatenie 5% ročného úroku z omeškania zo sumy 3.561,45 Eur od 15.03.2011 do zaplatenia. Za dôvodný považoval časť žalobného nároku z titulu nezaplatenej faktúry č. 003/2010 a sčasti nezaplatenej faktúry č. 005/2010 v sume 644,- Eur a oboch penalizačných faktúr v celkovej sume 3.229,- Eur a to s poukazom na ust. §§ 536 ods. 1, 546 ods. 1, 548 ods. 1, 407 ods. 3 a 369 ods. 1 Ob.z. V časti o zaplatenie 0,05% dennej zmluvnej pokuty zo sumy 2.585,- Eur od 30.07.2010 do zaplatenia a zo sumy 644,- Eur od 09.10.2010 do zaplatenia súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko účastníci konania nemali pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti v zmysle § 544 ods. 1, 2 Obč. zák. písomne dojednanú zmluvnú pokutu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal ich pomernú časť v sume 335,96 Eur. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonnej lehote obaja účastníci konania. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa svojim postupom, keď vec dňa 11.01.2013 prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti napriek tomu, že sa riadne ospravedlnil, mu odňal možnosť konať pred súdom. Dôvodil, že on chcel súdu predložiť dôkazy, v dôsledku ktorých by bol v konaní úplne, resp. čiastočne úspešný. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Žalobca podal odvolanie proti výroku o zamietnutí časti žaloby - nároku na zmluvnú pokutu aj voči výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a následne nesprávneho rozhodnutia. Poukázal na to, že v penalizačných faktúrach, ktoré zaslal žalovaného a tento ich aj prevzal, bolo presne vyšpecifikované porušenie povinnosti, bola určená výška pokuty aj spôsob jej určenia. Vystavenie penalizačnej faktúry a jej doručenie žalovanému považuje za písomný prejav a je názoru, že predmetný nárok uplatnil dôvodne. Odvolaním napadol aj výrok týkajúci sa náhrady trov konania. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vypočítal percento jeho úspechu v konaní. Ďalej namietal nepriznanie odmeny právnemu zástupcovi za úkon, ktorý vykonal 20.04.2011, keď sa dostavil do sídla žalobcu za účelom spísania plnomocenstva, prevzatím zastúpenia a porady s klientom. Je názoru, že nárok právneho zástupcu na odmenu za vykonané úkony v uvedený deň je oprávnený a v súlade s Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. § 14 ods. 1 písm. a/ a rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Podobne je nesprávne predmetné rozhodnutie spočívajúce v nepriznaní stravného pri pracovnej ceste s odôvodnením, že on, žalobca vynaloženie týchto výdavkov nepreukázal. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, pretože jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhoval, aby odvolací súd k namietaným tvrdeniam neprihliadol, lebo žalovaný mal dostatok času navrhnúť dôkazy na svoju obranu písomne a včas ich doručiť konajúcemu súdu. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre zmenu, ani pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že účastníci konania uzavreli zmluvu o dielo v ústnej forme, predmetom ktorej boli práce špecifikované v písomnej objednávke žalovaného zo dňa 12.04.2010 za dohodnutú hodinovú cenu 22,- Eur. Žalobca objednané práce vykonal a žalovanému ich fakturoval. Tento faktúru č. 003/2010 vystavenú na sumu 2.585,- Eur nezaplatil vôbec a faktúru č. 005/2010 vystavenú na sumu 1.144,- Eur čiastočne uhradil a to v sume 500,- Eur, preto na zvyšok fakturovaných súm v celkovej sume 3.229,- Eur zaviazal žalovaného podľa § 546 ods. 1 Ob.z. a vo zvyšku (uplatnená zmluvná pokuta) žalobu zamietol. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty a v súvislosti s odvolacím dôvodom žalovaného posúdenie, či súd prvého stupňa postupom namietaným v odvolaní mu odňal právo konať pred súdom. Zmluvná pokuta je upravená predovšetkým v § 544 a nasl. O.z. Obchodný zákonník dopĺňa občiansko právnu úpravu v ust. § 300 až 302. Zmluvnú pokutu možno definovať ako zmluvnými stranami vopred dohodnuté peňažné plnenie dlžníka pre prípad možného budúceho nesplnenia alebo čiastočného nesplnenia zmluvnej povinnosti. Zmluvná pokuta zabezpečuje hlavný záväzok a jej existencia závisí od tohto hlavného záväzku a má akcesorický charakter. Pri zmluvnej úprave zmluvnej pokuty je nevyhnutné vychádzať z občianskoprávnej úpravy s odlišnosťami danými pre obchodné záväzkové vzťahy. Občiansky zákonník stanovuje v § 545 ods. 3 dispozitívnym spôsobom, že dlžník má povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu len v tom prípade, ak príslušnú povinnosť porušil zavinene. Obchodný zákonník zakotvuje prostredníctvom § 300 zásadu, že ani okolnosti vylučujúce zodpovednosť (liberačné dôvody), nemajú vplyv na povinnosť zaplatiť zmluvné pokuty. V danej veci medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej pokuty v písomnej forme v zmysle § 544 ods. 1,2 O.z. a preto súd prvého stupňa správne tento nárok posúdil ako nedôvodný a žalobu zamietol. Odvolací súd na tvrdenie žalobcu o jednostrannom ustálení zmluvnej pokuty v penalizačných faktúrach, ktoré doručil žalovanému neprihliadol a jeho obranu považoval za právne bezvýznamnú. Odvolací súd sa s námietkou žalovaného o odňatí možnosť konať pred súdom, nestotožnil. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol na pojednávanie nariadené na 11.01.2013 predvolaný s dostatočným časovým predstihom, keď predvolanie prevzal dňa 21.12.2012 spolu s poučením okrem iného aj o možnosti odročenia pojednávania len z dôležitých dôvodov a o možnosti prejednania veci i v neprítomnosti účastníkov za splnenia zákonom stanovených podmienok. Dňa 09.01.2013 žalovaný doručil súdu prvého stupňa žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že v čase pojednávania sa bude jeho konateľ nachádzať na dlhodobo plánovanej zahraničnej pracovnej ceste. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 11.01.2013 vyplýva, že súd prvého stupňa takúto žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania neakceptoval s tým, že dôvod v nej uvedený nie je vážnym dôvodom pre odročenie pojednávania a žalovaný o nevyhnutnosti a neodkladnosti zahraničnej pracovnej cesty nepredložil žiadne dôkazy. Z ust. § 101 ods. 1, 2 O.s.p. vyplýva, že účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Súd prvého stupňa pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávaní, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že námietka žalovaného o odňatí práva konať pred súdom, neobstojí. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a dôkazy o pracovnej ceste a o nevyhnutnosti účasti na nej (tvrdené v ospravedlnení), však nepredložil ani súdu prvého stupňa a nepripojil ich ani k odvolaniu. Možno teda konštatovať, že žalovaný sa síce z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil, avšak nepreukázal dôležitosť dôvodu, pre ktorý sa pojednávanie malo odročiť a už vôbec nepreukázal, že takýto dôvod skutočne na jeho strane existoval. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď vec prejednal a rozhodol i v jeho neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a dovtedy vykonané dôkazy. V súvislosti s tvrdením žalovaného o tom, že na pojednávaní mienil produkovať dôkazy, ktoré by viedli k zamietnutiu žaloby, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu nevyplývajú žiadne konkrétne tvrdenia žalovaného, ktorými by spochybňoval plnenie zo strany žalobcu. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie. Odvolací súd preskúmal ďalej rozsudok súdu prvého stupňa, v časti o náhrade trov konania zmenil podľa § 220 O.s.p. Pokiaľ ide o namietané nesprávne ustálenie úspechu žalobcu v konaní, tak odvolací súd sa s názorom žalovaného nestotožňuje. Správne súd prvého stupňa vychádzal z výšky uplatnených nárokov: istina 3.229,- Eur a zmluvná pokuta vyčíslená zo sumy 2.585,- Eur od 30.07.2010 do 11.01.2013 (deň rozhodnutia vo veci) vo výške 0,05 % denne, ďalej zo sumy 644,- Eur od 09.10.2010 do 11.01.2013 v rovnakej výške 0,05% denne. Porovnaním úspechu žalobcu v konaní, ktorý je okolo 60% a neúspechu okolo 40%, vychádza jeho percento úspešnosti cca 20%. Súd prvého stupňa ustálil percento úspešnosti žalobcu na 20%, čo je správne, odvolací súd nevzhliadol dôvod pre zvýšenie percenta úspešnosti žalobcu v konaní. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca sa zúčastnil pojednávania pred súdom prvého stupňa v dňoch 14.12.2012 a 11.01.2013, prislúchala by mu s ohľadom na miesto jeho podnikania náhrada stravného a to v sume 22,80 Eur, keby bol plne úspešný, ale s ohľadom na percento jeho úspešnosti, mu odvolací súd priznal na stravnom 4,50 Eur. V ostatných namietaných pochybeniach súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania odvolací súd konštatuje, že nie sú dôvodné a stotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa o priznaní len účelne vynaložených trov konania. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 2 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal, lebo žalobca mal iba nepatrný úspechu, čo do trov konania a žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.