Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23Tos/134/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114010141 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3114010141.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. októbra 2014 prejednal sťažnosť odsúdeného Q. R., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom O., Z. U. XXXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 2Pp/1/2014 zo dňa 11. augusta 2014 a takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 2Ntc/2/2012 zo dňa 18.09.2012 bolo podľa § 515 ods. 2 písm. b/ Tr.por. uznané cudzie rozhodnutie Mestského súdu v Brne, Česká republika, sp.zn. 5T/28/2011 zo dňa 29.04.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Brne, sp.zn. 8To/257/2011 zo dňa 12.07.2011 vo výroku, ktorým bol odsúdenému Q. R. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 6 rokov a 6 mesiacov, pričom pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 1T/114/11 zo dňa 07.09.2012 bol Q. R. právoplatne odsúdený k trestu odňatia slobody na 4 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa §§ 521 ods. 4, 8, 415 ods. 1Tr.por. z dôvodu podľa § 66 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 Tr.zák. zamietnutý návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedených trestov odňatia slobody. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne odsúdený sťažnosť písomne odôvodnil jednak sám, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu. Odsúdený najmä namietal správnosť jeho hodnotenia zo strany Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava. Poukázal aj na možnú známosť jednej pracovníčky predmetného ústavu na výkon trestu (pedagogičky) s poškodenou v jeho trestnej veci, za ktorú vykonáva trest odňatia slobody. Namietal tiež tú okolnosť, že on neodmietol výučbu za záhradníka počas výkonu trestu odňatia slobody, ktorá výučba započne dňa 10.09.2014. Taktiež poukázal na to, že pracuje v kuchyni už 18 mesiacov zadarmo. Svoje prepustenie odôvodňoval odsúdený Q. R. aj záujmom starostlivosti o svojich chorých rodičov a o svojho syna. Podľa názoru obhajcu doteraz vykonaný trest odňatia slobody v Českej republike, ako aj na Slovensku, je možné považovať za dostatočný pre jeho nápravu. Javí známky resocializácie a riadneho správania. V neprospech odsúdeného nemala byť v hodnotení ústavu na výkon trestu, ako aj v rozhodnutí súdu prvého stupňa, bratá do úvahy predchádzajúca trestná činnosť ako aj to, že bol pred nástupom výkonu trestu nezamestnaný. Obhajca vyslovil právny názor, že pri posudzovaní materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 Tr.zák. má súd brať do úvahy len správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v nadväznosti na predchádzajúcu trestnú činnosť z pohľadu predpokladu, že odsúdený už nebude páchať trestnú činnosť. Pre podporu tohto názoru poukázal aj na niektoré konkrétne rozhodnutia súdov v Českej republike a Slovenskej republike, vrátane Najvyšších súdov. Obhajca navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a odsúdeného podľa § 66 Tr.zák. podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody s určením primeranej skúšobnej doby, prípadne aj s probačným dohľadom alebo inými obmedzeniami a povinnosťami. Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná. Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr.por. na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť pred súdom sa vyjadriť k dôvodom, pre ktoré navrhuje, aby bol podmienečne prepustený. Ďalej sa súd prvého stupňa dôsledne zaoberal otázkou, či odsúdený spĺňa formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. S názorom súdu prvého stupňa v tom, že odsúdený vykonal už potrebnú dĺžku trestu odňatia slobody pre podmienečné prepustenie uvedenú v § 66 ods. 1 písm. a/, b/ Tr.zák. (vykonanie polovice trestu odňatia slobody uloženého v Českej republike a dvoch tretín z trestu odňatia slobody uloženého na Slovensku). Pokiaľ ide o materiálne podmienky podľa § 66 ods. 1 Tr.zák. pre podmienečné prepustenie odsúdeného, k týmto uvádza senát nadriadeného súdu aj z pohľadu vytýkaných chýb v sťažnosti odsúdeného nasledovné. Senát nadriadeného súdu nie je toho názoru, že by hodnotenie zo strany ústavu na výkon trestu odňatia slobody malo byť tendenčné (namietaná aj možná zaujatosť), pretože v zásade je správanie odsúdeného hodnotené pozitívne, a inak by mohlo byť aj podkladom pre podmienečné prepustenie. Veď okrem iného je tu uvedené, že dňa 21.01.2014 mu bola udelená disciplinárna odmena v podobe pochvaly za dlhodobé kvalitné a zodpovedné plnenie pracovných povinností, resp. činností súvisiacich s rozvojom osobnosti odsúdeného. V zásade ani uložený disciplinárny trest by ešte nemusel svedčiť pre záver, že odsúdený nespĺňa podmienky pre podmienečné prepustenie. Aj z pohľadu právneho názoru obhajcu však senát nadriadeného súdu pripomína, že v ustanovení § 66 ods. 1 Tr.zák. sú uvedené dve materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne, pričom sa vzájomne ovplyvňujú a kvalita splnenia jednej podmienky priamo môže ovplyvniť kvalitu splnenia druhej. Prvou podmienkou je preukázanie polepšenia odsúdeného na základe jeho plnenia povinností a správania vo výkone trestu odňatia slobody. Odsúdený však vyšší stupeň polepšenia nepreukázal, pretože jeho správanie aj plnenie povinností je skôr na úrovni priemeru, než tak kvalitné, že by svedčilo pre potrebnú mieru polepšenia. Pokiaľ ide o druhú podmienku v podobe očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, tu okrem stavu polepšenia (prvá podmienka) nepochybne je nutné prihliadať aj na doterajšiu súdnu trestnosť odsúdeného. Na prevýchovu odsúdeného Q. R. k tomu, aby viedol riadny život už bolo pôsobené odsudzujúcimi súdnymi rozhodnutiami a nepodmienečnými trestami odňatia slobody, ktoré odsúdený aj vykonal, napriek tomu ďalej neviedol riadny život a páchal v prevažnej väčšine majetkovú trestnú činnosť podvodného charakteru. Z toho vyplýva, že prevýchova odsúdeného je sťažená. Záver súdu prvého stupňa o nesplnení týchto materiálnych podmienok odsúdeným počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody je preto správny. Obava, že odsúdený po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nebude viesť riadny život, nemôže byť pritom vyvážená len tým, že odsúdený sa chce starať o svoju rodinu. Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.