Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3Tos/75/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011069 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3114011069.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Ondreja Gáboríka v trestnej veci proti odsúdenému G. D., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom D. R., A. XXXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr.zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 06. októbra 2014, prejednal sťažnosť odsúdeného G. D. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2Pp/54/2014 zo dňa 23. júla 2014 a takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného G. D. zamieta, pretože nie je dôvodná. o d ô v o d n e n i e : G. D. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 1T/67/2011 zo dňa 12.10.2011, právoplatným dňa 03.04.2013 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr.zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Na výkon trestu nastúpil dňa 24.01.2014 a jeho výkon má po započítaní väzby predpokladane ukončiť dňa 28.01.2015. Dňa 17.06.2014 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného G. D. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý odôvodnil tým, že vo výkone trestu nebol disciplinárne potrestaný, plní príkazy a nariadenia nadriadených, ako aj svoje pracovné povinnosti. V prípade podmienečného prepustenie dodrží všetky obmedzenia a príkazy, bude sa zdržiavať v mieste trvalého pobytu a aktívne si hľadať zamestnanie a viesť riadny život so svojou priateľkou a dcérou. Uznesením súdu prvého stupňa, sp.zn. 2Pp/54/2014 zo dňa 23. júla 2014 bolo podľa § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. s použitím § 415 ods. 1 Tr.por. rozhodnuté tak, že sa návrh odsúdeného G. D. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 1T/67/2011 zo dňa 12.10.2011, právoplatným dňa 03.04.2013, zamieta. Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože bezprostredne po jeho vyhlásení bolo napadnuté sťažnosťou odsúdeného, ktorú však do rozhodnutia krajského súdu o nej bližšie ani dodatočne písomne neodôvodnil sám a ani prostredníctvom obhajcu. Prokurátor, prítomný na verejnom zasadnutí, sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť. Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí dňa 06. októbra 2014 podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Krajský súd zistil, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr.por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa pred súdom k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Na základe preskúmania správnosti napadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného G. D. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu, že u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. Citované ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok, a to okrem vykonania trestu v predpísanej dĺžke aj preukázanie polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázanie dôvodnej možnosti očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. V podrobnom odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), že sa javí ako splnená podmienka preukázanie polepšenia svojím správaním vo výkone trestu. Krajský súd sa však stotožnil aj so záverom okresného súdu, podľa ktorého nie je splnená tretia podmienka, a to že u odsúdeného je dôvodne možné očakávať, že povedie riadny život. Z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného bolo prevažne na požadovanej úrovni, konflikty medzi odsúdenými nevyvoláva, k nadriadeným sa správa slušne, pokyny a nariadenia nadriadených dodržiava. Doposiaľ nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný. Resocializačná prognóza odsúdeného je hodnotená ako menej priaznivá, a to na základe stredného rizika sociálneho zlyhania, z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti a základného vzdelania. Odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie. Odsúdený bol, vrátane súčasne vykonávaného trestu, 6-krát súdne trestaný vždy k nepodmienečnému trestu odňatia slobody pre rôznorodú trestnú činnosť a pred spáchaním trestného činu, pre ktorý je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, bol 2-krát aj podmienečne prepustený. Aj podľa názoru krajského súdu z týchto skutočností okresný súd správne vyvodil záver o vysokom riziku recidívy u odsúdeného, ktoré neposkytuje oporu k dôvodnému záveru, že odsúdený v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody by viedol riadny život. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že inštitút podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je nárokovým inštitútom, ale na druhej strane umožňuje poskytnúť odsúdenému možnosť preukázať, že aj pri nevykonaní celého uloženého trestu odňatia slobody, bola u neho v celom rozsahu dovŕšená náprava, vedúca k dodržiavaniu zákona. V prejednávanom prípade je nepochybné, že odsúdený G. D. takúto možnosť už v minulosti dostal, avšak sklamal dôveru súdu, hoci nepochybne aj vtedy súdu tvrdil, že sa v dôsledku výkonu trestu polepšil a trestnej činnosti sa nedopustí. Preto krajský súd považoval za správny záver okresného súdu, podľa ktorého nie je možné spoliehať sa na tvrdenia odsúdeného, že doterajší výkon trestu odňatia slobody v ňom vyvolal skutočné, úprimné a nezlomné predsavzatie viesť riadny život, ktoré by odsúdený skutočne dodržal v prípade vyhovenia jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd, vzhľadom na uvedené, nepovažoval za dôvodnú sťažnosť odsúdeného G. D. proti napadnutému uzneseniu, a preto ju podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr.por. zamietol ako nedôvodnú. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.