Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16CoE/71/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212200529 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3212200529.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: COFIDIS, a.s., IČO : 36 816 337, so sídlom Suché Mýto 1, Bratislava, zastúpeného Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., IČO : 36 866 881, so sídlom Vlárska 32, Bratislava, proti povinnému: N. L., bytom T. X, R., W. A., o vymoženie 801,37 Eur s príslušenstvom, na odvolanie Spotrebiteľského združenia OSA, IČO: 42 260 086, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, zastúpeného HKP Legal, s.r.o., IČO : 36 727 334, so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 19. decembra 2013, č.k. 6Er/18/2012-26 takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie Spotrebiteľského združenia OSA o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol, že doručením písomného oznámenia Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka dňa 04.09.2013 nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva toho subjektu. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa 37 ods. 1 Exekučného poriadku v spojitosti s § 93 ods. 1-4 O.s.p. Uviedol, že vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda "pomoc v spore " niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. V exekučnom konaní je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Exekučné konanie nie je totiž konaním sporovým. Cieľom tohto konania je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, t.j. vynútenie plnenia už priznaného týmto rozhodnutím. Súd prvého stupňa so zreteľom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, keď doručením oznámenia tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva, deklaratórne rozhodol tak, že doručením písomného oznámenia Spotrebiteľského združenia OSA o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva toho subjektu. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie Spotrebiteľské združenie OSA, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, pripúšťa vstup Spotrebiteľského združenia OSA do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že článkom 169 o Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa Únii ukladá úloha zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, ako aj podporovať právo spotrebiteľov na informácie a na vytváranie združení na ochranu svojich záujmov. Právo spotrebiteľov na vytváranie združení na ochranu ich záujmov, ako aj práva týchto združení, upravujú viaceré ustanovenia príslušných smerníc EU (napr. Smernica európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES, 2009/22/ES, 2005/29/ES), ako aj čl. 38 Charty základných práv EÚ. Poukázal na ustanovenia § 93 ods. 2 až 4 O.s.p. a § 3 ods. 4, 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd v prvom rade bez zákonnej legitimácie posudzoval prípustnosť vedľajšieho účastníctva, ohľadom prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka nebola vznesená námietka ani jednou z procesných strán ako súd sám konštatoval v napadnutom rozhodnutí. Ďalej poukázal na nesprávne právne posúdenie veci pri aplikácii výkladu § 93 ods. 3 a 4 O.s.p.. Združenia, ktorých hlavným účelom je ochrana práv spotrebiteľa, podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sú legitimované priamo zo zákonného znenia § 93 ods. 2 O.s.p. Teda nemusia preukazovať svoj záujem na výsledku sporu ako takého, tak ako vedľajší účastníci prvej skupiny, ktorí nielenže musia preukazovať záujem na výsledku sporu, ale musia mať súhlas od hlavného účastníka, na ktorého strane chcú vstúpiť do konania. Zákon nevyžaduje v takomto prípade vyjadrenie súhlasu hlavného účastníka ako podmienku prípustnosti vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p., naopak § 93 ods. 3 O.s.p. aj v prípade nesúhlasu hlavných účastníkov zakladá povinnosť preskúmať prípustnosť takéhoto vedľajšieho účastníctva, nie priamo jeho neprípustnosť samotným nesúhlasným vyjadrením hlavného účastníka. Mal za to, že vedľajší účastník nie je legitimovaný na tzv. dispozičné úkony (späťvzatie návrhu, uzavretie súdneho zmieru, zmena návrhu). Pokiaľ ide o ostatné úkony vedľajšieho účastníka, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na procesnej strane ktorého vedľajší účastník vystupuje. Z dikcie § 93 ods. 4 O.s.p. však nemožno odvodiť, že úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nesúhlasí hlavný účastník, bude zo strany súdu automaticky zamietnutý (§ 93 ods. 4 in fine „posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností“). Z tejto dikcie možno vyvodiť, že súd bude úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník, posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môže sa stať, že takýto úkon vedľajšieho účastníka bude hlavnému účastníkovi na prospech a v takom prípade môže súd zvážiť, že takýto úkon vykoná, a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka. Na podporu svojho právneho názoru poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 10/2013 zo dňa 30.01.2013. Skôr než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či je prípustné a či má náležitosti stanovené zákonom. Podľa § 201 veta prvá O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Podľa § 37 ods. 1 Ex. por., účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Podľa § 218 ods. 1, písm. b/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Exekučné konanie sa začína návrhom na vykonanie exekúcie, resp. dňom v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Ide o osobitný druh občianskeho súdneho konania, v ktorom je súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí po splnení zákonných podmienok poverený na vykonanie exekúcie. S prihliadnutím na vyššie citovanú vetu prvú ustanovenia § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p. v platnom znení je nepochybné, že Občiansky súdny poriadok je subsidiárnym právnym predpisom, ktorý sa použije na exekučné konanie len za predpokladu, že Exekučný poriadok neustanovuje niečo iné. Procesno-právne legitimovaní ako účastníci konania sú ten, kto podal návrh na vykonanie exekúcie (oprávnený) a ten, proti komu oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie požaduje viesť exekúciu (povinný). To, či sú takto označené osoby aj hmotno-právne legitimované, t. j. či je možné na základe návrhu exekúciu vykonať, je dané tým, či sú držiteľmi práva a povinnosti z exekučného titulu (§ 41 Ex. por.). Okrem oprávneného, povinného a súdneho exekútora (v časti konania o trovách exekúcie) sú účastníkmi konania aj osoby, ktorým toto postavenie Ex. por. priznáva. Príkladom tejto skupiny účastníkov konania len pre určitý úsek konania sú tí, ktorí sú oprávnení sa zúčastniť rozvrhového konania, dražitelia, vydražitelia, záložní veritelia a pod.. Tieto osoby majú procesné práva a povinnosti len vo vzťahu k ich postaveniu v súdnej exekúcii, a preto treba dôsledne skúmať, ktoré práva im možno priznať a plnenie ktorých povinností je prípustné od nich vyžadovať. Interpretáciou ustanovenia § 37 Ex. por. dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého správne a dôvodne nepriznal Spotrebiteľskému združeniu OSA postavenie vedľajšieho účastníka, keďže v exekučnom konaní neprichádza do úvahy vedľajší účastník, ktorý by bol zároveň oprávnený podať odvolanie (veta prvá ustanovenia § 201 O.s.p.), a preto odvolanie Spotrebiteľského združenia OSA podľa 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol, ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.