Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16Cob/181/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3213200029 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3213200029.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu: ALCHEM spol. s r.o., IČO: 31 424 317, so sídlom Hlbocká ul. 1034, 905 01 Senica, zastúpeného T.. A. F., advokátom so sídlom U. XXX/XX, XXX XX P., proti žalovanému: TOPAGRO, s.r.o., IČO: 36 323 641, so sídlom 956 54 Ruskovce 197, zastúpenému L.. T. Y., advokátom so sídlom K. II XX, XXX XX R. nad F., o zaplatenie 120.000,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 6Cb/67/2013-66 zo dňa 4. septembra 2013 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bánovce nad Bebravou, č.k. 6Cb/67/2013-66 zo dňa 4. septembra 2013 zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 120.000,- eur do šesťdesiatich dní od právoplatnosti rozhodnutia a k povinnosti zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania v sume 9.219,78 eur (z toho 7.200,- eur ako náhradu zaplateného súdneho poplatku za návrh a 2.019,78 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia), a to do šesťdesiatich dní od právoplatnosti rozhodnutia. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou príslušných zákonných ustanovení § 409 ods. 1 Obchodného zák., § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zák. dospel súd k záveru, že návrh je v celom rozsahu dôvodný. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobca a žalovaný platne uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal dodať žalobcovi 1500 ton kŕmnej kukurice v mesiacoch október - november 2012. Žalovaný túto svoju povinnosť porušil a žalobcovi vôbec nedodal žiadnu kŕmnu kukuricu. Pre prípad porušenia povinnosti žalovaného dodať dohodnuté množstvo kukurice si účastníci dohodli v kúpnej zmluve zmluvnú pokutu vo výške 80 eur za každú nedodanú tonu. Keďže žalovaný nedodal 1 500 ton kukurice, má žalobca nárok na zmluvnú pokutu vo výške 120.000 eur, ktorá bola v zmysle kúpnej zmluvy splatná najneskôr dňa 31.12.2012. Žalovaný zmluvnú pokutu v lehote splatnosti neuhradil. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta bola dohodnutá písomne, v jednoznačne určenej výške a pre jednoznačne určený prípad porušenia povinnosti dodať dohodnuté množstvo tovaru. Zmluvná pokuta je tak dohodnutá jasne, určito a zrozumiteľne. Aj keď v ustanovení zmluvy o zmluvnej pokute sú na označenie zmluvných strán použité iné slovné označenia (dodávateľ a odberateľ), než v úvodnej časti zmluvy (kupujúci a predávajúci), nie je z tohto dôvodu dojednanie o zmluvnej pokute neplatné pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Kúpna zmluva je síce synalagmatický záväzok, avšak dodávateľom je len jeden účastník zmluvy. Slovo "dodávateľ" bez akýchkoľvek pochybností označuje toho, kto má dodať tovar, nie toho, kto za tovar platí peniazmi, teda je zrejmé, že označenie "dodávateľ" je synonymom označenia "predávajúci". Pokiaľ ide o námietky žalovaného týkajúce sa nemožnosti plnenia súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný síce preukázal, že upovedomil žalobcu o nemožnosti plnenia listom z 26.11.2012, ktorý bol žalobcovi podľa jeho vlastného vyjadrenia doručený dňa 29.11.2012, avšak samotné oznámenie, že nemá možnosť dodať dohodnuté množstvo a kvalitu tovaru nestačí. Podľa § 352 ods. 4 Obchodného zákonníka je povinnosťou dlžníka nemožnosť plnenia preukázať, nielen vyhlásiť. Takisto to, že nie je možné získať dané množstvo a kvalitu kukurice od iných osôb (§ 352 ods. 1 Obchodného zákonníka), prípadne aj za sťažených podmienok a so zvýšenými nákladmi (§ 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka) žalovaný žalobcovi ani súdu prvého stupňa nijako nepreukázal - samotné vyhlásenie o tejto skutočnosti považoval súd prvého stupňa za nepostačujúce. Pokiaľ by bola preukázaná skutočná nemožnosť plnenia, zostáva v zmysle § 353 Obchodného zákonníka v platnosti povinnosť dlžníka uhradiť škodu tým spôsobenú. Pritom zmluvná pokuta, riadne dohodnutá v kúpnej zmluve, predstavuje paušalizovanú náhradu škody. Odporca nepreukázala žiadne okolnosti vylučujúce zodpovednosť a podľa § 300 Obchodného zákonníka ani okolnosti vylučujúce zodpovednosť by nemali vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. Súd prvého stupňa taktiež nepovažoval za dôvodné použitie moderačného práva vo vzťahu k uplatnenej výške zmluvnej pokuty. Výšku zmluvnej pokuty nepovažoval za neprimeranú, keď dosahuje 35 % dohodnutej kúpnej ceny. Pre použitie moderačného práva je rozhodujúcim kritériom význam a hodnota zabezpečovanej povinnosti. V tomto prípade bola zmluvnou pokutou zabezpečená povinnosť žalovaného z kúpnej zmluvy dodať dohodnuté množstvo tovaru. Ide o základnú povinnosť predávajúceho z kúpnej zmluvy, pričom s prihliadnutím na dohodnutú kúpnu cenu, ako aj s prihliadnutím na celkový dohodnutý objem obchodu nemožno považovať zmluvnú pokutu za neprimeranú. Ak žalovaný uvádzal, že preňho môže byť zaplatenie sumy 120.000 eur likvidačné, potom rovnako likvidačné mohlo byť pre žalobcu nedodanie dohodnutého množstva kukurice žalovaným, o to skôr, keď kúpna zmluva (vrátane dojednania o zmluvnej pokute) bola podpísaná len krátko pred dohodnutým termínom dodania kukurice, teda v čase, keď už žalovaný mohol aspoň približne odhadnúť, aké množstvo a v akej kvalite bude schopný dopestovať a dodať. V čase uzatvárania zmluvy (začiatok septembra 2012) teda mal žalovaný vzhľadom na svoje skúsenosti postupovať s riadnou starostlivosťou a uzatvoriť zmluvu iba na také množstvo kŕmnej kukurice, o ktorom mohol byť presvedčený, že ho bude schopný reálne vyprodukovať. Okrem toho žalovaný nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, ktorým by malo byť preukázané, že význam a hodnota zabezpečovanej povinnosti sú nižšie, než ako o tom svedčí zmluva. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý odvolaním napadol tento rozsudok v celom rozsahu. Uviedol, že súd prvého stupňa vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, skutkové závery súdu prvého stupňa nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a právne závery súdu prvého stupňa sú bez opory v právnych predpisoch. Poukázal hlavne na odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy z dôvodu nemožnosti dodania príslušného množstva a kvality kŕmnej kukurice, pričom kukuricu sa žalovanému nepodarilo zabezpečiť ani od tretích osôb, z ktorého dôvodu nemohlo dôjsť k naplneniu žiadneho ustanovenia kúpnej zmluvy a súčasne nemohli byť naplnené ani žiadne podmienky pre uplatnenie akejkoľvek zmluvnej pokuty. Žalovaný poukázal na to, že z neznámych príčin sa súd prvého stupňa pri hodnotení skutkových a právnych okolností priklonil k tvrdeniam žalobcu. Žalovaný opätovne ako pred súdom prvého stupňa zdôraznil neurčitosť a nezrozumiteľnosť ustanovenia o zmluvnej pokute, keď táto časť kúpnej zmluvy používa terminológiu dodávateľ a odberateľ a súd prvého stupňa ustálil, že dodávateľom má byť žalovaný ako predávajúci. Kúpna zmluva používa termín dodávateľ, súd prvého stupňa používa termín dodávateľ tovaru. Nakoľko kúpna zmluva je synalagmatickým záväzkom, tak slovo dodávateľ môže charakterizovať tak jednu ako aj druhú zmluvnú stranu. Žalovaný uviedol, že z opatrnosti trvá na možnosti využitia moderného práva súdom, keďže žalovaný je subjektom v poľnohospodárskej prvovýrobe a samotná výška zmluvnej pokuty je pre žalovaného likvidačná. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovanému. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny a v zmysle § 219 ods. 1 OSP je potrebné ho potvrdiť. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Žalovaným vymedzené dôvody odvolania a ich rozsah, ktorými je odvolací súd podľa § 212 ods.1 O.s.p. viazaný, posúdil odvolací súd podľa § 205 ods.2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na citované zákonné ustanovenia žalobe vyhovel. Predmetom preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu viazaného rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bola otázka platnosti alebo neplatnosti dohody o zmluvnej pokute ako súčasť kúpnej zmluvy uzavretej v písomnej forme podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, posúdenie žalovaným uvedeného dôvodu odstúpenia od zmluvy a posúdenie splnenia predpokladov pre aplikáciu moderačného práva súdu podľa § 301 Obchodného zákonníka. Žalobca v zmluvnom postavení kupujúceho a žalovaný v zmluvnom postavení predávajúceho uzavreli dňa 05.09.2012 kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal dodať žalobcovi 1500 ton kŕmnej kukurice v mesiacoch október - november 2012. Súčasťou kúpnej zmluvy bola aj dohoda o zmluvnej pokute, ktorou sa dodávateľ pre prípad nedodania zmluvného množstva zaviazal zaplatiť odberateľovi zmluvnú pokutu vo výške 80,- eur za každú nedodanú tonu. Termín uhradenia zmluvnej pokuty bol dohodnutý najneskôr do 30.12.2012. Je nesporné, že v dohode o zmluvnej pokute sú zmluvné strany označené dodávateľ - odberateľ, keď v kúpnej zmluve sú zmluvné strany označené predávajúci - kupujúci. Práve z tohto dôvodu žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa, a taktiež aj v odvolacom konaní, namietal neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť, keď podľa jeho názoru pri synalagmatických záväzkoch môže označenie dodávateľ charakterizovať tak jednu ako aj druhú zmluvnú stranu. Odvolací súd považuje tento názor žalovaného za nesprávny. Žalobca a žalovaný sú podnikatelia podľa § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka. Kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným obsahuje základné náležitosti platného dvojstranného právneho úkonu podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka. Výkladom ustanovenia § 409 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na samotný text tejto právnej normy je nepochybné, že predávajúci hnuteľnú vec (tovar) dodáva kupujúcemu a kupujúci hnuteľnú vec (tovar) od predávajúceho odoberá. Dohoda o zmluvnej pokute uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je uzavretá v zákonom stanovenej písomnej forme a obsahuje základné náležitosti platného dvojstranného právneho úkonu podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktorá právna úprava sa použije aj pre obchodné záväzkové vzťahy podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Označenie zmluvných strán v dohode o zmluvnej pokute dodávateľ - odberateľ nespôsobuje vzhľadom na označenie zmluvných strán v kúpnej zmluve predávajúci - kupujúci neplatnosť dohody o zmluvnej pokute podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Predávajúci je dodávateľom a kupujúci je odberateľom tovaru v dohodnutom množstve. Iný výklad a posudzovanie postavenia zmluvných strán v zmluvných vzťahoch je v priamom rozpore s ich úmyslom a významom, slovným a jazykových prejavom vôle, keď je nesporné, že pre žalobcu bolo významné, aby mu žalovaný dodal 1500 ton kŕmnej kukurice v dohodnutom množstve a kvalite. Preto v prípade nesplnenia dodania dohodnutého množstva predávajúcim ako dodávateľom tovaru vznikol žalobcovi ako odberateľovi tovaru nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty. Odvolací súd konštatuje, že dokazovaním vykonaným pred súdom prvého stupňa, bol preukázaný právny základ žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, jej výška vypočítaná dohodnutým spôsobom ako aj skutočnosť, že uplatnená zmluvná pokuta sa viaže na nedodržanie povinnosti dohodnutej v predmetnej kúpnej zmluve zo dňa 05.09.2012. Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že žalovaný ako dlžník bol povinný nemožnosť plnenia preukázať. Samotné vyhlásenie o tejto skutočnosti považoval aj odvolací súd za nepostačujúce. Dôkazné bremeno o tom, že plnenie sa stalo nemožným je vždy na dlžníkovi. Moderačné právo súdu predstavuje oprávnenie súdu podľa § 301 Obchodného zákonníka znížiť dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorú právna norma viaže na neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, na hodnotu a význam zmluvnou pokutou zabezpečovanej povinnosti, pričom stanovuje minimálnu výšku zmluvnej pokuty, do ktorej je možné moderačné oprávnenie súdu použiť. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu, zhodne so súdom prvého stupňa, nezistil významné dôvody na aplikáciu § 301 Obchodného zákonníka, keď v danej veci žalovaný navrhol jeho aplikáciu len z toho dôvodu, že predmetom podnikateľskej činnosti žalovaného je poľnohospodárstvo, resp. výroba a predaj osív. Predmet podnikateľskej činnosti žalovaného bez určenia hodnoty a významu zmluvnou pokutou zabezpečovanej povinnosti nie je v danej veci dôvodom pre postup podľa § 301 Obchodného zákonníka. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmaním obsahu zistil, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 OSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. Ani v odvolacom konaní žalovaný neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými sa súd prvého stupňa nebol zaoberal a riadne ich neodôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP. Žalobca ako úspešný účastník má právo na náhradu trov konania proti žalovanému ako neúspešnému účastníkovi. Žalobca si žiadne trovy, ktoré mu vznikli v odvolacom konaní nevyčíslil a preto súd rozhodol, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.