Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoP/6/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512200057 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3512200057.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľky X. W., nar. XX.XX.XXXX, občianky Slovenskej republiky, bytom I., V. 25, proti odporcovi R.. L. W., nar. XX.XX.XXXX, občanovi Slovenskej republiky, trvale bytom G., W. Z. XX, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Kováčikom, advokátom, so sídlom Trenčín, Legionárska 2, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23. októbra 2013, č.k. 5P/1/2012-122, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150,- eur mesačne v období od 02.01.2012 do 31.12.2012 a sumou 150,- eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2013, ktoré j e p o v i n n ý poukazovať k rukám navrhovateľky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a . Zameškané výživné za obdobie od 02.01.2012 do 31.12.2012 a za obdobie od 01.04.2013 do 25.02.2014 vo výške 3.429,09 eur je odporca povinný zaplatiť tak, že výživné v sume 1.500,- eur je povinný zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výživné v sume 1.929,09 sa odporcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 50,- eur, spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky a to až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia, pričom prvá splátka zameškaného výživného je zročná do 15. dňa v mesiaci nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že odporca je povinný platiť navrhovateľke príspevok na výživu rozvedeného manžela vo výške 150,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou od 2.1.2012 a nedoplatok na príspevku na výživu rozvedeného manžela za čas od 02.01.2012 do 31.10.2013 vo výške 3.300,- Eur je odporca povinný splácať navrhovateľke po 50,- Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia pod stratou výhody splátok. Súd vo zvyšku návrh zamietol a o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 2.1.2012 domáhala určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela. Uviedla, že po rozvode manželstva zostala naďalej na rodičovskej dovolenke s maloletým synom. Žije v spoločnej domácnosti s maloletou dcérou X. Y., nar. XX.XX.XXXX, dcérou z prvého manželstva. Poberá rodičovský príspevok, ktorý je od 01.01.2012 vo výške 194,70 Eur a rodinné prídavky na tri deti vo výške 61,71 Eur. Na X. jej prispieva na základe dohody jej otec výživným vo výške 100,- Eur mesačne a na maloleté deti G. a T. prispieva odporca sumou 260,- Eur mesačne. Iný príjem nemá. Ďalej uviedla, že odporca napriek príjmu vo výške 1.426,- Eur, jej na deti okrem výživného ničím neprispieva. Svoje náklady vyčíslila tak, že mesačne hradí 335,- Eur nájomné, stravu v školskej jedálni pre dve deti cca 50,- Eur, školskú družinu pre G. 6,50 Eur, výdavky na školské pomôcky cca 10,- Eur, paušál na mobil vo výške 30,-Eur (jeho potrebu odôvodnila nutnosťou spojenia s deťmi, lekármi a pod.). Ďalej uviedla, že má zvýšené náklady v súvislosti so svojim zdravotným postihnutím - kožné ochorenie, ktorého liečenie je veľmi nákladné, mesačne cca 50,- Eur. S návštevami lekárov, ktorí sú v iných mestách sú taktiež spojené výdavky, pričom na dopravu k lekárom má zapožičané osobné motorové vozidlo od sestry a náklady na PHM sú vo výške 110,- eur mesačne. Na záver uviedla, že bola nútená si požičať finančné prostriedky od svojej sestry, nakoľko nebola schopná zabezpečiť výchovu a výživu na maloleté deti. Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal návrh zamietnuť. Svoj nesúhlas odôvodnil tým, že navrhovateľka je schopná sama sa živiť a skutočnosť, že sa stará o maloleté deti vo veku 2 a 8 rokov, čo jej nebráni si zabezpečiť prostriedky na obživu, pretože má možnosť zabezpečenia starostlivosti o maloleté deti v predškolských a školských zariadeniach v mieste bydliska. Zároveň poukázal na skutočnosť, že na základe vyporiadania BSM, jej bola vyplatená v marci 2012 suma 12.243,19 Eur a takýto príjem odporca považuje za plne postačujúci na dlhodobé zabezpečenie jej primeranej výživy. Považuje za neprimerané, výdavky odporkyne na nákup pohonný hmôt, ako aj výdavky na mobil. Namietal aj výšku výživného na maloletú Y., ktorú považoval za neprimerane nízku a vyslovil názor, že navrhovateľka by mala vyvinúť väčšiu iniciatívu na zabezpečenie vyššieho výživného pre dcéru. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka nežije sama, ale s partnerom ako aj na svoje mesačné výdavky, pričom sa jeho príjem od poslednej úpravy výživného nezmenil a je vo výške 1.450,- Eur. Na záver uviedol, že po zaplatení navrhovateľkou požadovaného príspevku na výživu, by mu po zaplatení pravidelných platieb, ktoré sú vo výške 1.041,09 Eur mesačne, nezostali žiadne peňažné prostriedky na ďalšie osobné výdavky, a preto nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu navrhovateľky. Ďalej v odôvodnení okresný súd uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 6C/64/2011-82 zo dňa 14.11.2011, ktorého súčasťou bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti pochádzajúce z manželstva G., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a odporca sa zaviazal prispievať sumou 140,- Eur mesačne na výživu maloletého G. a sumou 120,- Eur mesačne na výživu maloletého T.. Navrhovateľka v čase rozvodu bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 256,- Eur a odporca mal priemerný čistý príjem vo výške 1.426,- Eur mesačne. Navrhovateľka v čase rozhodovania vo veci samej bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 194,70 eur, rodinných prídavkov 61,- eur, príspevku na kompenzáciu nákladov 17,62 eur a výživného vo výške 260,- eur. Navrhovateľka sa zamestnala a dosahovala príjem za obdobie 01/2013 vo výške 639,49 eur, 02/2013 vo výške 639,97 eur a 03/2013 vo výške 637,09 eur. Z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu maloletého, bola nútená ukončiť pracovný pomer a v súčasnosti je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 199,60 eur, prídavkov na 2 deti vo výške 45,- eur (dcéra Y. je v súčasnosti v starostlivosti otca) a výživného 260,- eur mesačne, kompenzačného príspevku 18,- eur mesačne. Spolu jej príjem je 522,60 eur. Náklady navrhovateľky za užívanie bytu a poplatkov s tým spojených sú vo výške 370,- eur, životná poistka 25,- eur, poplatok za MŠ 22,14 eur. Vo výpovedi uviedla, že má zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť, o čom predložila aj hodnoverné doklady 265,- eur + 40,- eur stomatológ a ročný poplatok (gynekológ) 33,75 eur. Potvrdila, že v spoločnej domácnosti býva sama, v súčasnosti s 2 maloletými deťmi a dcéra nepochádzajúca z manželstva s odporcom je v súčasnosti v starostlivosti biologického otca. Z predloženej správy od zamestnávateľa odporcu bolo zistené, že za obdobie r. 2011 dosahoval príjem 1.426,- eur, za obdobie r. 2012 1.604,63 eur a za obdobie 01/2013-09/2013 1.203,63 eur. Z predloženej špecifikácie nákladov odporcu zistil, že výška splátky úveru je 307,- eur hradené odporcom v 153,50 eur, výška nájomného v 180,- eur, záloha za spotrebovanú elektrickú energiu v 20,- eur, výživné vo výške 260,- eur. Zákonné poistenie 13,75 eur mesačne, poistenie nehnuteľnosti 3,82 eur mesačne, 2,63 eur mesačne daň z nehnuteľnosti a 75,- eur mesačne náklady na PHM. Spolu náklady odporcu mesačne sú 798,70 eur. Odporca predložil doklady na zvýšenú zdravotnú starostlivosť vo výške 92,- eur stomatologické ošetrenie a 113,- eur ortopedické ošetrenie. Zároveň bolo zistené, že odporca vo zvýšenej miere nad rámec určeného výživného prispieval na maloleté deti za obdobie 01/12-12/13 a to zakúpením bicykla 207,- eur, spoločná dovolenka so starším synom v H. 50,- eur, zakúpením liekov 20,70 eur, školské pomôcky 60,- eur, oblečenie 71,- eur, 228,- eur športové potreby, 30,- eur lyžovanie, 114,- eur oblečenie, 86,- eur pomôcky a knihy, 175,- eur školské potreby. Vo výpovedi potvrdil, že od podania návrhu neprispel žiadnou sumou na výživu navrhovateľky. S odkazom na ust. § 72 ods. 1, 2, 3, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine v odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na strane odporcu sú také finančné a majetkové pomery, ktoré odôvodňujú a umožňujú súdu uložiť mu povinnosť platiť príspevok na výživu rozvedenej manželky, pretože príjem odporcu je preukázateľne omnoho vyšší, ako aj jeho majetkové pomery. Skutočnosti, ktoré odôvodňujú, že súd priznal navrhovateľke právo na príspevok na výživu sú najmä jej zhoršený zdravotný stav a jej dlhodobejšia absencia zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o deti a rodinu, najmä skutočnosť, že navrhovateľka nastúpila do zamestnania 01/2013-03/2013, pričom dosahovala priemerný plat vo výške 638,85 eur, avšak pracovný pomer musela ukončiť z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu maloletého. V súčasnosti po odpočítaní nevyhnutných výdavkov, navrhovateľke zostáva suma 91,- eur. Ďalej súd prihliadol na to, že v priebehu konania došlo k vysporiadaniu BSM účastníkov a navrhovateľka obdržala čiastku 12.340,- eur, z ktorých hradila nevyhnutné náklady súvisiace s výchovou a výživou mal. detí. Pri určení výšky príspevku na rozvedeného manžela súd zhodnotil majetkové a príjmové pomery oboch účastníkov, pričom dospel k záveru, že je podstatne vyššia životná úroveň na strane odporcu, ako na strane navrhovateľky spolu s maloletými deťmi. Uviedol, že návrh navrhovateľky bol dôvodný, avšak nie v požadovanej výške, nakoľko životná úroveň navrhovateľky po rozvode manželstva sa podstatne znížila a najmä s poukazom na § 75 ods. 2 a dôvody rozvratu manželstva, priznal navrhovateľke príspevok vo výške 150,- eur s účinnosťou od podania návrhu a vo zvyšku návrh zamietol. Pri určení výšky príspevku zohľadnil, že odporca počas sporných rokov prispieval nad rámec určeného výživného na maloleté deti, ako aj na vynaloženú aktivitu zo strany navrhovateľky sa zamestnať, najmä s poukazom na dôvod ukončenia pracovného pomeru. Nedoplatok na príspevku na výživu rozvedeného manžela za čas od 02.01.2012 do 31.10.2013 súd vyčíslil vo výške 3.300,- Eur a odporcovi tento povolil splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur spolu s bežným mesačným príspevkom až do zaplatenia pod stratou výhody splátok, v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol za použ. § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozsudok okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal odvolací súd o zrušenie napadnutého rozsudku, alternatívne o jeho zmenu a to tak, že návrh navrhovateľky na určenie príspevku na jej výživu ako rozvedenej manželky bude zamietnutý s tým, že táto bude zaviazaná k náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania. Dôvodil, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., a tým, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v § 205 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Predovšetkým uviedol, že s napadnutým rozhodnutím zásadne nesúhlasí a rozsudok považuje za nepreskúmateľný, pretože jeho odôvodnenie obsahuje len všeobecné konštatovanie o rozdielnej životnej úrovni účastníkov, avšak neobsahuje to, akým spôsobom sa súd vysporiadal s podstatnými skutočnosťami, ktoré v priebehu konania boli preukázané. Poukázal na to, že po prvýkrát mu súd určil príspevok na výživu rozvedenej manželky vo výške 70,- eur a potom ako rozhodnutie bolo zrušené odvolacím súdom, výšku tohto príspevku stanovil na sumu 150,- eur mesačne, ktorý rozdiel považuje za neobvyklý a neodôvodnený. Uviedol, že podľa jeho názoru, bolo v konaní preukázané, že navrhovateľka je schopná sama sa živiť a jej zdravotné problémy zásadným spôsobom neovplyvňujú jej pracovnú spôsobilosť. Sama sa na určitú dobu zamestnala s priemerným mesačným zárobkom 630,- eur a zamestnanie dobrovoľne ukončila, údajne z dôvodov starostlivosti o maloleté deti. Podľa jeho názoru, sa súd prvého stupňa s touto skutočnosťou vôbec nezaoberal. Poukázal na to, že navrhovateľka pokiaľ uvádzala náklady na výživu svojich detí, uvádzala tam aj náklady na stravovanie a pobyt v škôlke v období, keď ona nepracovala. Podľa neho sa súd nevysporiadal s jeho námietkou, že táto uplatňuje nárok na výživné v rozpore s dobrými mravmi, pretože počas doby, čo sú deti v škole, alebo škôlke a je tam postarané o ich stravu, ona nič nerobí, hoci by mala pracovať, pretože si môže takýmto spôsobom zabezpečovať náklady na svoju výživu. Podľa neho navrhovateľka objektívne záujem o prácu nejaví a preto je v rozpore s dobrými mravmi, že jej výživu má zabezpečovať on. Poukázal na to, že súd prvého stupňa nesprávne ustálil jeho výdavky, pretože podľa dokladov ním predložených, tieto v roku 2012 dosahovali priemer 1.066,47 eur a v roku 2013 do augusta 982,35 eur. Z toho, ako on sumarizoval príjmy navrhovateľky, tieto boli v roku 2012 vo výške 635,54 eur a v roku 2013 do septembra 841,86 eur v priemere mesačne. Poukázal na to, že navrhovateľka zatajila, že dňa 09.09.2013 podala návrh na zvýšenie výživného na mal. G. a T. W. a žiada, aby na tieto prispieval výživným v sume 600,- eur mesačne. Túto požadovanú výšku výživného, považuje odporca za neprimeranú. Podľa neho je dôkazom nemorálneho správania sa navrhovateľky a príživníckym spôsobom života, že nejaví záujem pracovať a má snahu žiť výlučne na úkor jeho, ako bývalého manžela. V tomto smere poukazuje na výšku výživného, ktorú aktuálne poberá, výšku rodičovského príspevku, rodinných prídavkov a kompenzačného príspevku. Poukázal na to, že vo vzťahu k nemu v konaní uviedla zámerne prehnaný údaj spočívajúci v tom, že jeho príjem je cca 1.800,- eur mesačne, pričom podľa zistenia bol vo výške 1.203,63 eur pre rok 2013. Ďalej poukázal na jej nepravdivé tvrdenia, že na výživu detí neprispieva nad rámec stanoveného výživného, pričom však súdom bolo zistené, že je tomu naopak. Podľa jeho názoru aj mal. G. by mohol byť aspoň na pol dňa umiestnený v predškolskom zariadení a navrhovateľka by mohla počas tejto doby pracovať. Namieta aj nezohľadnenie sumy 12.243,19 eur, ktorú navrhovateľka obdržala v marci 2012, pretože ich preukázateľne nepoužila na zabezpečenie iného bývania, potom čo odišla zo spoločného domu v G. Z.. V záveroch zdôraznil, že na strane navrhovateľky nie sú žiadne subjektívne, ani objektívne skutočnosti, ktoré by spôsobovali jej neschopnosť samej sa živiť, pretože nemá taký zlý zdravotný stav, ktorý by jej bránil zamestnať sa a ani maloleté deti, ktoré má v starostlivosti, nevyžadujú opateru. Podľa jeho názoru, zo strany súdu nebolo dostatočným spôsobom zohľadnené ani to, že sa jedná o príspevok na výživu a nie manželské výživné, preto nie je namieste posudzovať rovnakú životnú úroveň účastníkov a prípadný rozdiel v nej kompenzovať vyšším peňažným príspevkom zo strany osoby, ktorá prípadne vyššiu životnú úroveň má, čo popiera, pretože podľa jeho názoru obaja účastníci konania majú rovnakú životnú úroveň, navyše odporca si ju musí zabezpečovať tým, že pracuje. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že žiada, aby odvolací súd podanému odvolaniu nevyhovel a rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviaže odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200,- eur mesačne od 01.01.2012 s tým, že nedoplatok na výživnom od 02.01.2012 do 30.11.2013 bude povinný odporca splácať navrhovateľke po 50,- eur mesačne pod stratou výhody splátok, súčasne že bude zaviazaný nahradiť jej trovy prvostupňového a odvolacieho konania. K skutočnostiam uvádzaným odporcom v odvolaní uviedla, že je pravdou, že v januári 2013 sa jej podarilo nájsť zamestnanie v jej pracovnom odbore a mladší syn T. nastúpil do detských jasieľ, avšak v dôsledku jeho zvýšenej chorobnosti, ktorá si vynútila na jej strane neprítomnosť v práci, ktorú zamestnávateľ nechcel akceptovať, bola nútená ukončiť zamestnanie, pretože odporca odmietol jej žiadosť, prispievať na opatrovateľku pre dieťa v období, keď by ona bola mohla pracovať. S dieťaťom absolvovala rôzne vyšetrenia a na doporučenie pediatra bola nútená požiadať o predĺženie rodičovskej dovolenky, z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu maloletého dieťaťa. Od konca mája 2013, z uvedeného dôvodu, dieťa prestalo navštevovať materskú. Rovnaká situácia nastala aj v prípade staršieho syna vo veku jeho troch rokov, keď nastúpil do materskej škôlky, o ktorej skutočnosti nepochybne odporca mal vedomosť, rovnako si je vedomý aj toho, aké zdravotné problémy má mladší syn T.. Uviedla, že od mája 2013, jej bol predĺžený rodičovský príspevok priznaný. Na základe neho nie je možné, aby dieťa navštevovalo materskú školu v plnom rozsahu, ale max. na 4 hod. denne a ďalšou podmienkou je, ak aj v takomto obmedzenom rozsahu materskú školu navštevuje, musí v tejto aj obedovať. V tejto situácii nevidí dôvod, aby starší syn G. navštevoval školský klub, pokiaľ ona je takto nútená byť doma s mladším synom, tak sa môže aj tento v pokoji a bez stresu pripravovať doma. Poukázala na zvýšené výdavky za družinu od septembra 2013 vo výške 10,- eur. Rozhodne namietala tvrdenia odporcu, že sa dostatočne o deti nestará a že sa aktívne nesnaží nájsť si prácu, pretože od mája až do decembra absolvovala niekoľko pracovných pohovorov, avšak pre ňu, ako matku dvoch maloletých detí vo veku 10 a 3 a pol roka, je takmer nemožné nájsť si vhodnú prácu a už vôbec nie zamestnať sa na polovičný úväzok. Poukázala na to, že keď s odporcom žila v spoločnej domácnosti, vždy bola zamestnaná, ešte aj počas rodičovskej dovolenky chodila brigádovať, aby prispela do rodinného rozpočtu. Uviedla, že do tejto nepriaznivej situácie ju dostal samotný odporca, keď na ňu nástojil, aby mali spolu tretie dieťa a následne vzápätí po jeho narodení, spoločnú domácnosť opustil, keď najmladší syn mal 6 mesiacov a udržiaval mimomanželský pomer ešte aj v čase, keď ona bola tehotná. Poukázala na to, že odporca si vôbec neuvedomuje a neberie do úvahy, že sa stará aj o jeho maloleté deti, pričom je to on sám, ktorý deti žiadal zveriť pri rozvode do jej starostlivosti, nakoľko on sám o ich starostlivosť a výchovu záujem nemal. Nie je jej vinou, že najmladšie dieťa má nepriaznivý zdravotný stav a preto je nútená s ním zostať doma, nemôže sa zamestnať, pretože o dieťa sa nemá kto postarať. Kvôli jeho nepriaznivému stavu, nie je možné ho umiestniť do zariadenia poskytujúceho celodennú starostlivosť. Ďalej poukázala na to, že odporcom predložené výdavky neboli objektívne preukázané a sú jednostranné. Okrem čiastky 270,- eur, ktoré odporca prispel na deti a školských potrieb pre G. vo výške 55,- eur, jej od januára 2012 do decembra 2013 ničím neprispel a už vôbec nie žiadnym príspevkom na jej osobu. Pokiaľ tento v sumarizácií uvádza výdavky na deti okrem výživného a to na hračky na športové potreby, knihy, bicykel a ďalšie, tieto veci ona nikdy nevidela, deťom ich na užívanie v spoločnej domácnosti nedal a nebolo nikdy preukázané, ani zrejmé, kde sa tieto veci nachádzajú a či ich vôbec deti užívajú. Naopak ona tieto odporcom tvrdené výdavky, ktoré podľa neho majú byť určené pre deti považuje za zarážajúce a toto tvrdenie za nemorálne. Ak by ako starostlivý a milujúci otec aj niečo deťom nad rámec výživného zabezpečil, nie je možné toto zohľadňovať pri určení výšky príspevku na výživu rozvedenej manželky. Poukázala na to, že ona si do svojich výdavkov rozhodne náklady na darčeky a všetko ostatné potrebné čo pre deti kupuje, nezahŕňa. Ďalej poukázala na to, že do svojich príjmov si odporca „zabudol“ uviesť príjem finančnej čiastky z predaja spoločného domu vo výške 12.243,- eur, ktorú čiastku z titulu vyporiadania BSM obdržala aj ona, pričom však na túto sumu na jej strane poukazuje. Ďalej zámerne a účelne neuviedol v období, keď mal ním uvádzaný znížený príjem, že poberal aj nemocenské dávky, pretože bol práceneschopný, a teda priemer jeho zárobku v tomto období je zvýšený aj o túto dávku počas pracovnej neschopnosti. Poukázala aj na to, že pokiaľ odporca uvádzal náklady na bývanie vo výške 90,- eur a súd tieto posúdil ako príspevok, ktorý poukazoval na bývanie jej ako navrhovateľke, ide o mylný záver, pretože tieto prostriedky vynakladať odporca duplicitne po dobu 6 mesiacov, spolu vo výške 180,- eur, kedy v jednom prenajatom byte býval, druhý si rekonštruoval a platil zaň nájomné. Podľa jej názoru takýto výdavok nemožno akceptovať, pretože netreba zabúdať na to, že odporca mal možnosť si zabezpečiť bývanie vo vlastnom rodinnom dome v K., ktorého je vlastníkom, a vlastníčkou ďalšieho bytu bola jeho priateľka a to v G.. V rozhodnom období teda vlastnil odporca jeden rodinný dom, jeden byt a ďalší si prenajímal. Už len z tohto vyplýva, že má oveľa vyšší štandard ako ona s deťmi, absolvuje drahé dovolenky, pričom poukázala na jeho nemorálny charakter spočívajúci v tom, že po dobu takmer troch rokov poberal neoprávnene od svojho zamestnávateľa daňový bonus na spoločné deti, s ktorými nežil v spoločnej domácnosti a trvalo to počas obdobia po rozvode, kedy jej boli deti zverené do osobnej starostlivosti a žili výhradne s ňou, pričom na to nemal žiaden právny nárok. K tvrdeniu odporcu, že zatajila to, že podala návrh na zvýšenie výživného na maloleté deti uviedla, že nie je pravdou, že by bola niečo tajila, avšak bola nútená pristúpiť k tomu kroku z dôvodu, že stanovené výživné nepostačuje na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletých detí. K čiastke, ktorú obdržala vo výške 12.243,- eur ešte uviedla, že ide o sumu, ktorá pochádza z predaja ich spoločného domu, ktorú obdržal aj on, len na rozdiel od nej, nebol na materskej dovolenke, nestaral sa o spoločné deti a nebol pre neho problém zobrať si z banky hypotekárny úver, pretože v tom čase už bol vlastníkom ďalších nehnuteľností. Žiaľ jej banka žiadny úver nedala, pretože bola bez príjmu a nemala teda preukázanú požadovanú bonitu na splácanie prípadného úveru, preto tieto peniaze použila na bývanie pre seba a deti aspoň v prenajatom byte. Odporca prispieval len do októbra 2011 na náklady v spojitosti s prevádzkou domu, kde vtedy spolu s deťmi žila a vôbec ho netrápilo, že je na rodičovskej dovolenke, že posledné dieťa má len niečo vyše roka a ona si nemôže dovoliť tieto výdavky za dom platiť. Poukázala na to, že aj výživné na deti platil len na základe predbežného opatrenia. Z domu bola nútená odsťahovať sa kvôli psychickému teroru, ktorú na ňu vyvíjal odporca po jeho odchode zo spoločnej domácnosti. Neustále do tohto domu chodil, odnášal spoločný majetok, spôsoboval stresové situácie jej aj deťom, neprestal s tým, ani po doporučení psychologičky, ktorú bola nútená s deťmi navštíviť, zobral jej auto, pričom podotkol, že môže s malými deťmi chodiť peši, vrieskal na ňu v prítomnosti detí, susedov a ďalších osôb, nechcel jej umožniť prístup do domu, napádal ju neustále výhražnými SMS správami, e-mailmi, jednoducho zámerne svojich konaním sa mu podarilo ju spolu s deťmi z domu vyštvať, pretože tieto nechcela vystavovať ďalším stresom a chcela, aby žili v pokojnom a kľudnom prostredí. Poukázala na to, že starý syn Tomáš, ktorý bol v tom čase prvák a bol často chorý, mal a naďalej má psychické problémy a traumu z toho, že ho otec opustil a mladší syn nemal vtedy ani rok. Tieto skutočnosti dokresľujú nemorálny charakter odporcu a ak niekto koná v rozpore s dobrými mravmi, tak je to on. Uviedla, že na jej strane sú subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, na základe ktorých je zrejmé, že nie je t.č. schopná sama sa živiť. Za subjektívne považuje stratu jej kvalifikácie v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania a z dôvodu výkonu starostlivosti o detí a rodinu a objektívne spočívajúce v osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré síce nadobudlo v priebehu konania tri roky veku života, ale vyžaduje nepretržitú opateru z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, čo preukázala aj v priebehu konania, z ktorého dôvodu je na jej strane faktická nemožnosť zamestnať sa. Kategoricky namietala jeho tvrdenie, že na ich stranách je rovnaká životná úroveň, pretože jej po odpočítaní nevyhnutných výdavkov spojených s bývaním, stravou a nevyhnutnými potrebami, nezostanú pre ňu a deti takmer žiadne finančné prostriedky, zatiaľ čo odporcovi po odpočítaní odôvodnených nákladov zostáva suma 700,- eur na neho ako jednu osobu a ešte žije so zárobkovo činnou priateľkou, takže náklady na stravu a fungovanie spoločnej domácnosti, znášajú spoločne. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné zmeniť podľa ust. § 220 O.s.p., pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). O odvolaní odporcu, rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu, podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.. Podľa § 72, ods. 1 Zák. o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa § 72, ods. 2 Zák. o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75, ods. 2 O.s.p. výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Zánik manželstva ako právna skutočnosť, zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi manželmi (vo všeobecnosti znamená ukončenie vzájomnej zodpovednosti za uspokojovanie osobných potrieb a jej individuálne znášanie). V niektorých prípadoch ich existencia pretrváva. Ustanovenie § 72 predstavuje špeciálny prípad, keď sa na zánik manželstva viaže vznik práva. Ustanovenie súvisí aj so záväzkom zmluvných strán Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach podniknúť vhodné kroky na to, aby zabezpečili rovnaké práva a povinnosti osôb po rozvode. Konštrukcia normy preto presahuje obdobie existencie manželstva a vychádza z toho, že vzťahy založené manželstvom, si zaslúžia ochranu aj po ich zániku, avšak už len v prípade odkázanosti, zvyčajne vyvolanej práve manželstvom. V rámci hierarchie vyživovacích povinností, v zmysle výslovnej zákonnej úpravy, príspevok na výživu rozvedeného manžela predchádza plneniu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, z čoho možno vyvodiť aj prednosť pred vyživovacou povinnosťou ostatných príbuzných. Zo znenia ustanovenia § 72 možno vyvodiť nasledujúce hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela: - manželstvo musí byť právoplatne rozvedené, - jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť, - schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať, - bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku, - súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu). Zákonnou podmienkou na rozhodovanie súdu je skutočnosť, že bývalí manželia sa nedohodli. Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť, je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o choré dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, súd skúma v zmysle kritérií ustanovených v § 75. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Rizikom sa rozumie možnosť majetkového neúspechu, resp. straty. Toto ustanovenie sa však nevzťahuje len na prípadnú podnikateľskú činnosť, ale ide aj o konanie spojené neprimeraným rizikom, t.j. konanie presahujúce rozumnú mieru nakladania s majetkovými podstatami, ktoré ohrozuje zhodnotenie existujúcich majetkových hodnôt , alebo ich zachovanie, za čo sa považujú aj úvery, spojené s rizikom platobnej neschopnosti. V preskúmavanej veci z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 6P/64/2011 odvolací súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14.11.2011, č.k. 6C/64/2011-82, pričom súčasne bola schválená dohoda rodičov vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva a to tak, že maloleté deti G., nar. XX.XX.XXXX a T. nar. XX.XX.XXXX, boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, teda v tomto konaní vystupujúcej navrhovateľky a otec, v tomto konaní vystupujúci odporca, bol zaviazaný prispievať na výživu mal. G. sumou 140,- eur mesačne a mal. T. sumou 120,- eur mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, pričom manželstvo nemôže plniť a ani neplní svoj spoločenský účel. Z obsahu uvedeného spisového materiálu vyplýva, že návrh na rozvod manželstva podal v tomto konaní vystupujúci odporca R.. L. W., ktorý vo svojej výpovedi v priebehu konania uvádzal, že počas trvania manželstva nadviazal známosť s inou ženou, pričom bližší vzťah medzi nimi sa rozvinul od leta 2009, ktorý ako uvádzal, postupne prerástol do citového vzťahu, v decembri 2010 opustil spoločnú domácnosť manželky a maloletých detí, pričom uvedenú známosť udržuje aj doposiaľ a s touto ženou žije v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka v čase rozhodovania o rozvode manželstva, bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 194,70 eur, rodinných prídavkov 61,- eur, príspevku na kompenzáciu nákladov 17,62 eur. Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýva, že navrhovateľka v roku 2012 poberala rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur a kompenzačný príspevok vo výške 17,62 eur. Ďalej jej bolo poukazované výživné na maloleté deti v sume 260,- eur mesačne a rodinné prídavky na tri maloleté deti vo výške 61,- eur mesačne (v tom čase mala v starostlivosti mal. Y., ktorá nie je dieťaťom pochádzajúcim z manželstva s odporcom). Mala teda tri vyživovacie povinnosti. V období od 01.01.2013 do 31.03.2013 navrhovateľka pracovala s priemerným mesačným netto príjmom 638,85 eur. Z posudku o dlhodobo nepriaznivom stave dieťaťa, vystaveného posudkovým lekárom W.. F. W., Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra pod č. 2013/58638 zo dňa 21.06.2013 vyplýva, že mal. T. W., nar. XX.XX.XXXX bol posúdený ako dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, vyžadujúcim si osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenia a to poruchy imunitného mechanizmu, v odôvodnení ktorého posudku sa konštatuje, že ide o dieťa s imunodeficitom, s opakovanými infektami dýchacích ciest v starostlivosti imunoalergológa s potrebou podávania liekov, obmedzenia pohybu v prostredí so zvýšeným rizikom infekcie, režimových a diétnych opatrení a nutnosti opakovaných lekárskych kontrol. Platnosť posudku je od 27.05.2013 do 31.05.2014. Z oznámenia ÚPSVaR Nitra, odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenie štátnych a sociálnych dávok zo dňa 19.07.2013 vyplýva, že s poukazom na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa a to T. W., vyžadujúci si osobitnú starostlivosť práve s odkazom na posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa, bude vo vzťahu k matke pokračované vo výplate rodičovského príspevku v sume 199,60 eur mesačne. V priebehu roku 2013, teda matka poberala rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur a kompenzačný príspevok 18,- eur mesačne. Ďalej poberala rodinné prídavky na dve deti spolu vo výške 45,- eur mesačne, v dôsledku skutočnosti, že dcéra Y., od roku 2013 bola už v starostlivosti svojho biologického otca. Bolo jej poukazované výživné na dve maloleté deti zo strany odporcu v celkovej výške 260,- eur mesačne. Náklady navrhovateľky v rozhodnom období, boli preukázané vo výške 370,- eur, za prenájom bytu a služby spojené s užívaním tohto bytu, ktorý užíva spoločne s maloletými deťmi, náklady na životnú poistku vo výške 25,- eur mesačne, poplatok za materskú škôlku 22,14 eur. Ďalej predložila doklady preukazujúce náklady na zdravotnú starostlivosť vo výške 305,- eur za stomatológa, ročný poplatok gynekologickej ambulancie 33,75 eur. Vynaložené náklady na stomatologické ošetrenie sú z roku 2012. Zvýšené náklady má aj v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou s poukazom na kožné ochorenie, ktorým trpí. Z rozhodnutia ÚPSVaR Nové Mesto nad Váhom zo dňa 07.03.2012 vyplýva, že bolo vyhovené žiadosti navrhovateľky o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, nakoľko táto má mieru funkčnej poruchy 50%, v dôsledku čoho je fyzickou osobou s ťažkými zdravotným postihnutím v zmysle § 2 ods. 3 zák.č. 447/2008 Z.z.. V rozhodnutí sa konštatuje, že ďalšia kontrolná lekárska prehliadka navrhovateľky, je stanovená posudkovým lekárom na február 2017. Ďalej odvolací súd zistil a v priebehu konania nebolo medzi účastníkmi sporné, že počas trvania manželstva účastníci vlastnili nehnuteľnosť a to rodinný dom v G. Z., odpredajom ktorého bola každému z nich vyplatená suma 12.243,- eur. Odporca v čase rozvodového konania, pracoval s priemerným mesačným netto príjmom 1.426,- eur. V roku 2012 jeho priemerný mesačný netto príjem bol 1.604,63 eur. V období od marca 2013 do septembra 2013 vrátane, bol priemerný mesačný netto príjem navrhovateľa, ako vyplýva z potvrdenia jeho zamestnávateľa M. G., a.s. Z. 1.373,36 eur. Jeho príjem bol znížený v období januára a februára 2013 a to v dôsledku toho, že do 03.02.2013, bol odporca práceneschopný. V období roka 2012 a 2013 poukazoval výživné v prospech maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, v sume 260,- eur. Je vlastníkom nehnuteľností a to rodinného domu v k.ú. K., ďalej ako v priebehu konania uvádzal, je vlastníkom ďalšej nehnuteľnosti a to bytu, za ktorý platí zálohové platby vo výške 95,- eur. Na rekonštrukciu tohto bytu mu bol poskytnutý úver, ktorý splácal do júna 2013 po 311,17 eur a od júna 2013 po 307,67 eur mesačne. V spoločnej domácnosti žije so svojou priateľkou, kde zálohové platby na neho pripadajúce v jednej polovici v súvislosti s užívaním tohto bytu predstavujú 95,- eur mesačne, náklady na elektrickú energiu v roku 2012 15,- eur mesačne, v roku 2013 13,50 eur mesačne, poplatok za plyn v období od apríla 2012 do februára 2013 2,50 eur mesačne, od apríla 2013 2,- mesačne, koncesionárske poplatky 4,64 eur mesačne, poplatok za internet v jednej polovici 3,- eur mesačne, ním uvádzané náklady na pohonné hmoty 85,- eur mesačne, náklady na životnú poistku 16,60 eur mesačne, súčasne má náklady v súvislosti s platením poistného, spolu so sporením v prospech maloletých detí v celkovej výške 74,- eur mesačne. Zákonné poistenie platí 13,75 eur mesačne, poistenie nehnuteľnosti 3,82 eur mesačne, daň z nehnuteľnosti 2,63 eur mesačne. Ďalej v konaní predložil doklady preukazujúce náklady vynaložené na zdravotnú starostlivosť a to 52,- eur stomatologické ošetrenie a 113,- eur ortopedické ošetrenie. V priebehu konania sa stalo nesporným, že aktuálne prebieha konanie na základe návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti v prospech maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, ktoré konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. Odvolací súd vyhodnotil všetky rozhodujúce skutočnosti a dospel k jednoznačnému záveru, že v období od 02.01.2012 do 31.12.2012 a v období od 01.04.2013 naďalej, sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky stanovené zákonom, za ktorých možno priznať navrhovateľke príspevok na výživu rozvedenej manželky. Predovšetkým z obsahu vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne súdnym rozhodnutím rozvedené, pričom na poskytovaní uplatňovaného príspevku zo strany odporcu v prospech navrhovateľky, sa bývalí manželia nedohodli. Úlohou odvolacieho súdu tak bolo posúdiť, či navrhovateľka ako rozvedená manželka, ktorá sa príspevku na svoju výživu domáha, je alebo nie je schopná sama sa živiť a či schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu, ako druhého rozvedeného manžela, umožňujú súdu príspevok priznať. Predovšetkým niet sporu o tom z hľadiska uplatneného nároku, že nevznikol na strane navrhovateľky právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň, pretože ide o zrejmú odlišnosť od výživného medzi manželmi, teda v tomto prípade sa vyžaduje preukázaná kvalifikovaná miera odkázanosti na strane navrhovateľky. Samotnou skutočnosťou, že druhý z rozvedených manželov, v tomto prípade odporca, má nespochybniteľne komplexne majetkové pomery na vyššej úrovni, ako navrhovateľka, automaticky neznamená vznik nároku na tento príspevok v jej prospech. Rozhodujúcou preto v tomto prípade je posúdenie, či na strane navrhovateľky existujú také okolnosti, v dôsledku ktorých z príjmu, ktorý dosahuje, nemôže pokryť svoje základné životné potreby. Označením "príspevok na výživu" chcel zákonodarca zdôrazniť rozdiely vo vzťahu k výživnému medzi manželmi spočívajúce jednak v podmienkach ich vzniku, ako aj v ich rozsahu . Toto označenie však neznamená, že by sa mala uhrádzať len časť nákladov na primeranú výživu, ale ide o úhradu všetkých odôvodnených potrieb v bežnom chápaní pojmu výživné, a to v primeranom rozsahu. Primeraná výživa znamená užší rozsah výživného, ako je to pri vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva. Uspokojené majú byť v primeranej miere aj ďalšie životné potreby rozvedeného manžela ako bývanie, ošatenie, kultúrne potreby, a to s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, spôsob života a pod. Žaloby na určenie tohto druhu vyživovacej povinnosti sa spravidla odôvodňujú potrebou starostlivosti o dieťa, ktoré nemožno umiestniť v príslušných zariadeniach poskytujúcich celodennú starostlivosť (napr. pre nedostatok kapacít), zdravotným stavom, pri dlhšie trvajúcich manželstvách stratou pracovnej kvalifikácie, a tým spôsobenou neschopnosťou uplatniť sa na trhu práce z dôvodu dlhodobého výkonu starostlivosti o domácnosť. Aplikačná prax potvrdila, že žena má nárok na výživné, aj keď využije právo na rodičovskú dovolenku poskytovanú v zmysle pracovnoprávnych predpisov na prehĺbenie starostlivosti o dieťa až do troch rokov veku dieťaťa, resp. takúto ženu nemožno nútiť (tým, že bývalý manžel z tohto dôvodu nie je ochotný platiť príspevok na výživu), aby vykonávala zamestnanie, pokiaľ má záujem o výkon starostlivosti o dieťa aj v prípade, ak dieťaťu možno zabezpečiť opateru v príslušnom zariadení, čo je odôvodnené záujmom dieťaťa na osobnom výkone starostlivosti matkou. V preskúmavanej veci, preukázateľne má od rozvodu manželstva navrhovateľka v osobnej starostlivosti dve deti pochádzajúce z manželstva, pričom mladšie z nich a to T., nar. XX.XX.XXXX dosiahol vek troch rokov v priebehu tohto konania, t.j. dňa 04.04.2013. Už len z hľadiska tejto skutočnosti, so zreteľom na konštatovaný prvoradý záujem dieťaťa na osobnom výkone starostlivosti matkou, niet najmenšej pochybnosti o tom, že nárok navrhovateľky je opodstatnený, pričom v období do troch rokov veku dieťaťa, nie je podmienený prípadným zhoršeným zdravotným stavom maloletého dieťaťa. V tomto prípade však naviac z pripojených lekárskych správ nepochybne vyplýva a svedčí o tom v konečnom dôsledku aj následný posudok o zdravotnom stave dieťaťa, že mal. T. je dieťaťom s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, vyžadujúcim si osobnú starostlivosť matky, aby sa tak eliminoval pohyb dieťaťa po prostredí, v ktorom je možné, že by sa dieťa infikovalo ďalšími ochoreniami. O skutočnosti, že aj následne po dosiahnutí veku troch rokov dieťaťa, si mal. T. vyžaduje osobnú starostlivosť matky, v dôsledku čoho sa táto nemôže plnohodnotne zamestnať a dosahovať tak príjem, z ktorého by mohla pokrývať svoje odôvodnené potreby, svedčí aj to, že matke na základe posudku o nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa, je doposiaľ vyplácaná štátna dávka z titulu rodičovského príspevku. Je teda absolútne neakceptovateľná odvolacia námietka otca, že za tohto stavu nemá záujem pracovať, resp. popri starostlivosti o dieťa, by mala dosahovať príjem, z ktorého by mohla pokryť svoje odôvodnené potreby. Navrhovateľka preukázateľne v období od januára do marca 2013, mala snahu pracovať a dosahovala príjem, z ktorého bola schopná pokryť svoje odôvodnené potreby. Avšak v dôsledku práve zlého zdravotného stavu dieťaťa, nespochybniteľným dôkazom ktorého je práve aj spomínaný posudok o nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa, musela túto prácu ukončiť, v dôsledku čoho sa prakticky dostala na hranicu sociálnej odkázanosti a je nútená svoje potreby uhrádzať len z rodičovského príspevku, ktorý bol v roku 2013 199,60 eur a príspevku na kompenzáciu nákladov v sume 18,- eur, čo spolu predstavuje 217,60 eur. Mal. T. je dieťaťom pochádzajúcim z manželstva účastníkov konania. Celá ťarcha osobnej starostlivosti o dieťa spočíva na pleciach navrhovateľky, pričom týmto faktom odporca pri výkone svojho zamestnania nie je žiadnym spôsobom obmedzovaný. Od navrhovateľky za tejto situácie nemožno spravodlivo žiadať a je neakceptovateľné, aby z dôvodu, že sa snaží zodpovedným spôsobom vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa a nemôže si tak zabezpečiť adekvátny príjem, aby žila na hranici sociálnej odkázanosti len preto, že odporca odmieta tieto objektívne okolnosti akceptovať, napriek tomu, že jeho komplexné majetkové pomery bez akejkoľvek pochybnosti, odôvodňujú zodpovedajúcim spôsobom na výživu svojej bývalej manželke prispievať. Ako už bolo vyššie uvedené, príjem navrhovateľky predstavuje len rodičovský príspevok a príspevok na kompenzáciu nákladov, čo spolu predstavuje sumu 217,60 eur. Za situácie, keď len náklady spojené s užívaním bytu, ktorý obýva spolu s deťmi pochádzajúcimi z manželstva, predstavujú sumu 370,- eur mesačne, je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že jej príjem nepostačuje ani na zabezpečenie toho základného a to úhradu bývania pre seba a maloleté deti. Ako už bolo uvedené vyššie, príspevok na výživu zahŕňa nielen náklady na primeranú výživu, ale aj úhradu všetkých odôvodnených potrieb v primeranom rozsahu, ako je bývanie, ošatenie, kultúrne potreby, zdravotný stav, spôsob života a podobne. Jej aktuálny príjem za existujúceho stavu, neumožňuje pokryť jej základné životné potreby, pretože s prihliadnutím na výkon osobnej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, kedy naviac ona sama je uznaná za osobu ťažko zdravotne postihnutú, nepochybne nie je schopná sama sa živiť. Nedôvodne odporca v odvolaní poukazuje na to, že príjem navrhovateľky je vyšší, pokiaľ do toho započítava aj prídavky na deti, ktoré sú jej poukazované aktuálne vo výške 45,- eur mesačne, pretože prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorú vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a prostredníctvom ktorej štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, teda ide o dávku, ktorá neslúži na zabezpečovania pokrytia potrieb navrhovateľky, ale maloletých detí, ktoré má v osobnej starostlivosti. Rovnako tak neprestavuje príjem navrhovateľky odporcom uvádzané výživné vo výške 260,- eur mesačne, ktoré tento poukazuje na dve maloleté deti na základe súdneho rozhodnutia, pretože rovnako tak ako v prípade prídavku na dieťa, ide o finančné prostriedky, určené výsostne na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletých detí s prihliadnutím na ich vek, nie sú tak isto určené na pokrytie životných nákladov navrhovateľky. Z vyššie uvedených skutočností teda nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že na strane navrhovateľky je existencia skutočností odôvodňujúcich jednoznačný záver, že v období od podania návrhu t.j. od 02.01.2012 s výnimkou obdobia, kedy pracovala a poberala príjem, čo bolo v období mesiacov január, február, marec 2013 bola a naďalej je osobou, ktorá nie je schopná sama sa živiť, teda v týchto obdobiach je jej nárok opodstatnený. Posúdiac komplexné majetkové pomery odporcu a jeho schopnosti a možnosti dosahovania príjmu, odvolací súd dospel k záveru, že tieto mu umožňujú prispievať navrhovateľke v zodpovedajúcej miere na výživu. Už len samotná výška jeho príjmu a skutočnosť, že vlastní dve nehnuteľnosti, pri existencii dvoch vyživovacích povinností, ktoré aktuálne plní vo výške 260,- eur, zohľadnení nevyhnutných nákladov, je zrejmé, že v jeho možnostiach je na výživu navrhovateľke prispievať v súdom stanovenom rozsahu a to 150,- eur mesačne. Za nevyhnutne potrebné náklady na jeho strane nemožno považovať náklady, ktoré odporca vynakladal v roku 2012 v súvislosti s užívaním bytu, ktorý nadobudol do vlastníctva a duplicitne náklady za prenájom bytu, ktorý ako uvádza, dočasne užíval. Za takéto náklady nemožno považovať ani splátku úveru, ktorý ako v konaní tvrdil použil a v súčasnosti spláca vzhľadom na rekonštrukciu bytu, ktorý nadobudol do vlastníctva. Pokiaľ sa odporca rozhodol zaťažiť takýmito nákladmi, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť, vzal na seba finančné riziko v podobe splácania takéhoto úveru, čo nemôže byť rozhodne na ťarchu plnenia si jeho vyživovacích povinností. Rovnako za nedôvodnú je potrebné považovať aj odvolaciu námietku odporcu spočívajúcu v tom, že navrhovateľka má dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie svojej výživy a odôvodnených potrieb, pretože po predaji spoločného majetku patriaceho do BSM jej bola vyplatená suma 12.243,19 eur, ktorú podľa jeho názoru, súd pri rozhodovaní nezohľadnil. Súdna prax zastáva stanovisko, že rozvedený manžel nie je povinný speňažovať svoj nehnuteľný majetok, bytové zariadenie, oblečenie zabezpečujúce primeraný štandard, ani majetkovú podstatu získanú v rámci rozdelenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov používať na svoju výživu. V konaní nebolo sporné, že predmetná suma bola navrhovateľke vyplatená z titulu speňaženia majetkovej podstaty patriacej do BSM a ktorú získala v rámci rozdelenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ide o finančné prostriedky, ktoré jednak v rovnakej výške získal aj samotný odporca, ktorú sumu rovnako súd na jeho strane pri hodnotení jeho osobných, majetkových a zárobkových pomerov nezohľadňoval z rovnakých dôvodov ako na strane navrhovateľky, pretože tieto ako vyplýva z vyššie uvedeného, neslúžia na úhradu nákladov spojených s výživou navrhovateľky, ani so zabezpečovaním jej odôvodnených potrieb a rozhodne na jej strane nemožno spravodlivo požadovať, aby ich na tento účel využívala, aj keď vzhľadom na výšku jej príjmu je zrejmé, že musela čerpať aj z týchto prostriedkov, keďže jej odporca dobrovoľne na jej výživu neprispieva, pretože tieto by prioritne mali slúžiť ako zábezpeka na vyriešenie jej bytovej situácie, ktorú na strane druhej po rozvode manželstva, mal odporca adekvátnym spôsobom vyriešenú. Rovnako v konečnom dôsledku nemožno akceptovať ako odôvodnenú ani odvolaciu námietku odporcu spočívajúcu v tom, že priznanie príspevku na výživu navrhovateľky je v rozpore s dobrými mravmi, pretože navrhovateľka nemá záujem pracovať, napriek tomu, že by tak mohla robiť a získať tak finančné prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Za rozpor s dobrými mravmi by bolo možné považovať situáciu, keď majetkové pomery osoby požadujúcej výživné, prevyšujú majetkové pomery povinnej osoby. Za rozporné s dobrými mravmi je možné považovať aj stav, ak by sa príspevku domáhal ten z rozvedených manželov, ktorý rozvrat manželstva zapríčinil. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné dospieť k opodstatnenému záveru, že priznanie príspevku na výživu navrhovateľky, by bolo rozporné s dobrými mravmi. Jednak navrhovateľka ako osoba požadujúca tento príspevok, nedisponuje takými majetkovými pomermi, ktoré by boli v prospech nej v nerovnovážnom postavení vo vzťahu k odporcovi ako povinnej osobe, pretože z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že majetkové pomery odporcu sú neporovnateľne lepšie, ako majetkové pomery navrhovateľky, naviac dôvody, pre ktoré sa navrhovateľka v takejto situácii ocitla, nie sú spôsobené jej subjektívnym zavinením, resp. ľahostajnosťou, prípadne nečinnosťou vo vzťahu k zabezpečeniu si adekvátneho príjmu na úhradu svojich odôvodnených potrieb, ale objektívne spočívajú v okolnostiach akceptovateľných zákonom, vyplývajúcich z nepriaznivého stavu maloletého dieťaťa, ktorého rodičom je odporca, preto skutočnosť, že navrhovateľka sa zodpovedajúcim spôsobom snaží zabezpečiť osobnou starostlivosťou podmienky na čo najlepší výkon starostlivosti o maloleté dieťa, jednak nemožno považovať za rozporné s dobrými mravmi, jednak tieto skutočnosti rozhodne nemôžu ísť na ťarchu navrhovateľky. V konečnom dôsledku ako vyplýva i z obsahu pripojeného spisu, súčasťou ktorého je aj rozhodnutie o rozvode manželstva účastníkov konania, z tohto vyplýva, že to nebola navrhovateľka, ale odporca, kto v konečnom dôsledku zapríčinil rozvrat manželstva a tým aj jeho rozvod a to práve s ohľadom na skutočnosť, že počas trvania manželstva porušil jednu zo základných zásad manželstva zakotvených v Zákone o rodine a to zásadu byť si vzájomne verní tým, že počas trvania manželstva nadviazal známosť s inou ženou v čase, keď mal. Oliver bol vo veku o niečo viac, ako pol roka, opustil spoločnú domácnosť, spolužitie s navrhovateľkou následne neobnovil, a v dôsledku práve tohto jeho konania, v konečnom dôsledku prišlo aj k rozvodu ich manželstva. Vyhodnotením všetkých vyššie uvedených skutočností, tak odvolací súd dospel k záveru, že zodpovedajúcim príspevkom zo strany odporcu, zohľadňujúcim jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery, na výživu navrhovateľky v rozhodnom období, je suma 150,- eur mesačne a to s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 02.01.2012 až do 31.12.2012, nakoľko v tomto období bez akýkoľvek pochybností navrhovateľka nedisponovala takým príjmom, z ktorého by mohla pokryť svoje najzákladnejšie odôvodnené potreby, rovnako tak aj v následnom období od 01.04.2013 až naďalej. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodný navrhovateľkou požadovaný príspevok na výživu rozvedenej manželky v období od 01.01.2013 do 31.03.2013, v ktorom období navrhovateľka preukázateľne bola zamestnaná a dosahovala priemerný mesačný netto príjem 638,85 eur, z ktorých finančných prostriedkov podľa názoru súdu, svoje odôvodnené potreby mohla v dostatočnej miere zabezpečiť. Preto čo do tohto obdobia, návrh navrhovateľky súd zamietol ako nedôvodný. Pokiaľ navrhovateľka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu požadovala zvýšiť vyživovaciu povinnosť odporcu až na sumu 200,- eur mesačne, týmto sa odvolací súd nezaoberal a to s poukazom na skutočnosť, že zo strany navrhovateľky, rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola stanovená výška príspevku na jej výživu sumou 150,- eur mesačne, odvolaním napadnutý nebol. Pokiaľ ide o zameškané výživné za súdom stanovené obdobie, toto bolo vyčíslené v celkovej sume 3.429,09 eur a to v mesiaci január 2012, za obdobie od 02.01.2012 do 31.01.2012, čo predstavuje 30 dní (150,- eur / 31 dní = 4,84 eur x 30 dní = 145,16 eur), za obdobie február až december 2012 v sume 1.650,- (150,- eur x 11 mesiacov), za obdobie 9 mesiacov roku 2013 v sume 1.350,- eur, t.j. od 01.04.2013 do 31.12.2013, za január 2014 v sume 150,- eur a za 25 dní mesiaca február 2014 v sume 133,93 eur (150,- eur / 28 dní mesiaca február x 25 dní ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu), čo spolu predstavuje úhrnne sumu za rozhodné obdobie 3.429,09 eur, ktoré mu súd uložil čiastočne plniť do troch dní a vo zvyšku povolil odporcovi splácať za použitia § 160 ods. 1 O.s.p. v mesačných splátkach po 50,- eur a to z nasledovných dôvodov: Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Cit. zákonné ustanovenie, v prvej vete upravuje lehotu na plnenie povinností, ktorú súd v rozsudku, resp. uznesení uložil. V zásade platí, že ak je v rozhodnutí uložená povinnosť plniť, je účastník, ktorému bola táto povinnosť uložená, povinný ju splniť ju do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Len v odôvodnených prípadoch, môže súd určiť lehotu dlhšiu, ktorú stanoví podľa okolnosti daného prípadu, napr. podľa sociálnej a rodinnej situácie, zdravotného stavu osoby, ktorej sa ukladá povinnosť a podobne. Druhá veta cit. zákonného ustanovenia, umožňuje súdu rozhodnúť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach. Táto veta pokrýva všetky tie prípady, kedy je plnenie už splatné, avšak vo výnimočných prípadoch, môže súd rozhodnúť, že sa bude plniť v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa posudzuje podobne, ako pri prvej vete, tohto ustanovenia. V preskúmavanej veci, odvolací súd zastáva názor, že v tomto prípade prichádza do úvahy výnimočné čiastočné využitie zákonnej možnosti, spočívajúce v umožnení odporcovi, vykonať časť peňažného plnenia, na ktoré bola zaviazaný titulom zameškaného výživného v sume 1.929,09 Eur v splátkach a to vzhľadom na výšku určeného bežného výživného, ako aj s prihliadnutím na nevyhnutné náklady odporcu a jeho pomery, pretože dospel k záveru o opodstatnenosti využitia tejto zákonnej možnosti, ktorá súčasne nepredstavuje výraznejší zásah do sféry navrhovateľky, s tým, že časť zameškaného výživného v sume 1.500,- Eur uložil odporcovi zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku a to s poukazom na charakter priznaného nároku, pretože nie je akceptovateľné, aby celá priznaná suma bola splácaná v splátkach, ktoré by takto boli rozložené na neprimerane dlhé obdobie, čím by sa nárok míňal účelu, pre ktorý bol zákonom stanovený. Na základe uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p., zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku O trovách prvostupňového a odvolacieho konania, súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ,nakoľko obe strany mali tak v prvostupňovom, ako aj odvolacom konaní úspech čiastočný. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .