Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5Co/116/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611206363 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3611206363.1 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne právnej veci navrhovateľky B. B., trvale bytom J. F. XXX, XXX XX Bošany, prechodne bytom D. XXXX//X, L. nad L., zastúpenej JUDr. Jozefom Dudzíkom, advokátom so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany, proti odporcovi H. B., bytom M.R. Y. XXX/XX, L., o náhradu škody a iné, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 9. júla 2013, č.k. 6C/118/2011-190, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1338 eur do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal a o trovách štátu rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že predmetom tohto konania bol návrh na náhradu škody spôsobnej ublížením na zdraví uplatnený titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a návrh na náhradu škody spôsobenej neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti. Navrhovateľka sa domáhala uplatneného nároku na podklade odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/31/2009 zo dňa 24.6.2009, ktorým bol odporca uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona v spojení s ustanovením § 138 písm. b) Trestného zákona. Odporca vzniesol voči navrhovateľkou uplatnenému nároku námietku premlčania, preto sa súd musel prioritne zaoberať touto otázkou. Právo na ochranu osobnosti sa ako právo osobnej povahy nepremlčuje. Premlčuje sa však právo na náhradu škody spôsobenej neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti podľa § 16 Občianskeho zákonníka. V takom prípade ide o majetkové právo a premlčacia doba sa spravuje podľa § 106 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka sa o výške škody z titulu bolestného dozvedela až po vyhotovení lekárskeho posudku, teda dňa 22.11.2011; o výške škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a o škode spôsobenej neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti sa dozvedela až po vyhotovení znaleckého posudku, z ktorého svoj nárok odvodzovala. Predmetný znalecký posudok bol vyhotovený dňa 30.5.2013. Z uvedeného vyplýva, že návrh na začatie konania bol na súde podaný pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby, preto súd na námietku premlčania vznesenú odporcom neprihliadol. V danom prípade mal súd z rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/31/2009 zo dňa 24.6.2009, ktorým rozsudkom bol odporca uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby - navrhovateľky podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona v spojení s ustanovením § 138 písm. b) Trestného zákona za preukázané, že odporca sa zavinene dopustil porušenia právnej povinnosti. Uvedeným rozsudkom mal súd tiež za preukázané, že odporca svojim zavineným konaním spôsobil navrhovateľke škodu, pričom konanie odporcu bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody spôsobenej navrhovateľke. Za škodu na zdraví spôsobenú navrhovateľke preto zodpovedá odporca Predmetný rozsudok nadobudol dňa 24.6.2009 právoplatnosť. Odporca svojimi vyjadreniami ani žiadnymi inými dôkazmi nevyvrátil, že navrhovateľke spôsobil škodu na zdraví. Sám pripustil, že navrhovateľku fyzicky viackrát napadol. Následkom týchto fyzických útokov vznikla navrhovateľke škoda na zdraví. Tvrdenia odporcu o tom, že navrhovateľka si túto škodu spôsobila sama, alebo že ho navrhovateľka svojim správaním vyprovokovala, resp. že šlo o nešťastné náhody, boli nielen nepreukázané, ale i nepresvedčivé a miestami vyznievajúce až absurdne. Nárok navrhovateľky na náhradu škody titulom bolestného bol preukázaný lekárskym posudkom vypracovaným dňa 22.11.2011 MUDr. Alexandrom Mayerom. Navrhovateľka si bolestné vyčíslila v zmysle lekárskeho posudku na 65 bodov. Presné vyčíslenie bolestného bolo nasledovné: pomliaždenie hlavy 5 bodov, pomliaždenie ramena vľavo 15 bodov, pomliaždenie ruky vpravo 15 bodov, pomliaždenie stehna 15 bodov. Podľa výpočtu súdu však celkový súčet predstavuje nie 65 bodov ale 50 bodov (5 + 15 + 15 + 15 = 50). Výška náhrady za bolesť za jeden bod predstavoval pre rok 2008 sumu 402,92 Sk (13,38 eur). Titulom bolestného tak navrhovateľke patrí 668,86 eur (50 bodov x 13,38 eur). Nárok navrhovateľky na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia bol preukázaný Znaleckým posudkom č. 30/2012 vypracovaným dňa 30.5.2013 MUDr. Dušanom Gyüttmentom, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že konaním odporcu dňa 28.12.2008 ako i predošlým konaním odporcu voči navrhovateľke došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia navrhovateľky, a to k obmedzeniu pohyblivosti medzičlánkového kĺbu palca ľavej nohy so zanechaním estetickej jazvy pravého predlaktia po jeho bodnoreznom poranení 3,5 cm x 0,4 cm = o ploche 1,4 cm2. Znalec stanovil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľky na 50 bodov. Výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod predstavoval pre rok 2008 sumu 402,92 Sk (13,38 eur). Titulom sťaženia spoločenského uplatnenia tak navrhovateľke patrí 668,86 € (50 bodov x 13,38 eur). Nárok navrhovateľky na náhradu škody spôsobenej neoprávneným zásahom do jej práva na ochranu osobnosti preukázaný nebol. Navrhovateľka sa tohto nároku domáhala z dôvodu utrpenej psychickej ujmy a odvodzovala ho výhradne z navrhovaného znaleckého dokazovania. Znaleckým dokazovaním, vykonaným na základe návrhu navrhovateľky však bolo zistené, že po stránke psychickej nedošlo u navrhovateľky k vzniku postraumatickej stresovej poruchy. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka nepochybne bola svojim manželom týraná, jej osobnostná štruktúra sa však dokázala s traumatizujúcimi udalosťami vyrovnať a neprerástla do posttraumatickej stresovej poruchy. Skutočnosť, že navrhovateľka netrpela tzv. syndrómom týranej osoby bola konštatovaná už v trestnom konaní, čo však nevylučuje trestnú zodpovednosť odporcu za zločin týrania podľa § 208 Trestného zákona. V rámci komplexného výsledku psychologického vyšetrenia znalkyňa skonštatovala, že navrhovateľka síce trpí relatívne úzkostnou depresívnou poruchou, jej spúšťačom sú však vysoko pravdepodobné obavy a strach z návratu odporcu z výkonu trestu odňatia slobody, odcudzovanie sa s dcérou a neistota v terajšej práci. Navrhovateľka závery znaleckého posudku nespochybnila a žiadne iné dôkazy na preukázanie jej nároku nenavrhla vykonať. Je potrebné tiež poukázať na to, že navrhovateľka hoci sama žiadala vykonať znalecké dokazovanie, sa k znalcovi, ktorý vykonáva pôsobnosť v mieste bydliska navrhovateľky, napriek predvolaniam a výzvam opakovane nedostavovala. Navrhovateľka žiadne ďalšie dôkazy nenavrhla a v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno. Odporca navrhol v konaní vypočuť ako svedkov dcéru Júliu Železníkovú a svoje príbuzné Janu Kováčikovú, Máriu Zofotovú a Valériu Bujnovú. Navrhované svedecké výpovede by mohli spochybňovať nárok navrhovateľky na náhradu škody spôsobenej neoprávneným zásahom do jej práva na ochranu osobnosti. Nakoľko však navrhovateľka v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia, nebolo potrebné vykonávať dôkazy, ktoré by tvrdenia navrhovateľky mohli spochybniť. Súd preto dôkazy - výsluchy svedkov s poukazom na zásadu hospodárnosti nevykonal. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1338 eur titulom náhrady škody (bolestné v sume 668,86 eur + sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 668,86 eur) a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Lehota na splnenie rozsudkom uloženej povinnosti bola určená v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. tak, že odporca je povinný navrhovateľke zaplatiť sumu 1338 eur do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 142 ods. 2, ods. 3 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka sa domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Úspešná bola len čiastočne v časti náhrady škody titulom bolestného (ktoré bolo však zle vyčíslené) a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, kde rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. V časti uplatnenej nemajetkovej ujmy navrhovateľka úspešná nebola. Vo väčšej časti bol preto úspešný odporca. Odporca si však trovy konania neuplatnil a preukázateľne mu žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. O trovách štátu súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietne. V odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci náhrady škody titulom bolestného vychádza zo zlého, neodborne vykonaného lekárskeho posudku zo dňa 22.11.2011 vypracovaného MUDr. Mayerom, ktorý bol vypracovaný až po 3 rokoch od údajných zranení navrhovateľky a ktorý nespĺňa ani formálne a obsahové náležitosti, pričom je v rozpore s inými názormi lekárov zúčastnených v tejto veci. Ďalej namietal rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci náhrady škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko vykonaný znalecký posudok zo dňa 30.05.2013 MUDr. Gyuttmentom, bol vypracovaný až 4 a pol roka po údajných úrazoch navrhovateľky a tento dokonca plne dokazuje a zároveň popiera tvrdenia navrhovateľky o vzniku jej úrazov ako aj spôsobených možných trvalých následkoch. Taktiež namietal, že súd nevykonal dokazovanie ním navrhnutých svedkov, ktorí by preukázali jeho tvrdenia. Ďalej v odvolaní poukazoval na konkrétne časti znaleckého posudku, ktoré preukazujú, že zranenia navrhovateľky neboli v príčinnej súvislosti s jeho konaním a že si navrhovateľka vymýšľa. Súd prvého stupňa nesprávne posúdil i jeho vznesenú námietku premlčania, pričom súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, neúplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznil, že navrhovateľke žiadne zranenia nespôsobil, tieto si spravila sama, prípadne jej syn, preto jej nepatrí žiadne odškodné. Na záver popísal ako si navrhovateľka spôsobila zranenie pravého palca na nohe a tieto skutočnosti mu potvrdila dcéra Júlia Železníková. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, v ktorom žiadala aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Poukazovala na to, že je právnym laikom a dopredu ani nevedela či jej nároky budú alebo nebudú priznané, pričom rozhodnutie záležalo výslovne od znaleckého posúdenia. Súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, pričom súd je viazaný tým, že sa stal trestný čin a kto ho spáchal, teda musel vychádzať zo záverov trestného konania o vine odporcu. Rovnako súd správne rozhodol o tom, že skutok, ktorým bola spáchaná škoda je nielen trestným činom, ale že tento trestný čin spáchal práve odporca. Toto sú záležitosti, ktoré boli súdu zrejmé než bolo možné hovoriť a zaoberať sa výškou spôsobenej škody. Súd správne postupoval i pri rozhodnutí o výške škody. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý, odvolaním napadnutý nebol a preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté. Podľa § 420 ods. 1 2 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví v priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a § 8). Sadzby bodového ohodnotenia za bolesť sú stanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie porovnať. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., lekársky posudok obsahuje a) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie poškodeného, b) dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby z povolania, c) miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví, d) čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, e) určenie diagnózy, f) hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie, g) celkový počet bodov. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákonom stanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Pre výkon práva na náhradu škody spôsobenej na zdraví platí len subjektívna premlčacia doba. Vylúčenie objektívnej premlčacej doby je potrebné so zreteľom k zvláštnej povahe týchto nárokov, ako aj k požiadavke zabezpečiť pre poškodených čo najúčinnejšiu ochranu považovať za opodstatnené. Pri škode na zdraví vychádza súd z názoru, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody sú samostatné dielčie nároky, ktoré sa ako nové aj samostatne premlčujú. Tak sa za počiatok premlčacej doby u bolestného považuje ustálenie zdravotného stavu a u odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia deň, kedy sú preukázané nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre jeho životné a spoločenské uplatnenie a pre plnenie jeho životných úloh. Za deň zistenia bolesti teda nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného a týmto okamihom začína plynúť pre uplatnenie dotknutých nárokov dvojročná subjektívna premlčacia lehota v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka a to bez ohľadu na to, kedy skutočne vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia. Ďalej pre počiatok behu subjektívnej dvojročnej lehoty je rozhodné, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a kto za ňu zodpovedá. Pri posudzovaní, kedy sa poškodený dozvedel o škode, je treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Teda ak by si poškodený v trestnom konaní včas uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, a v konaní riadne pokračuje, plynutie premlčacej doby sa zastaví. Ak v trestnom konaní nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody, poškodený má možnosť uplatniť nárok na náhradu škody v občianskom súdnom konaní v premlčacej dobe, ktorej plynutie pokračovalo po skončení trestného konania. Preskúmaním obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1338 eur titulom náhrady škody (bolestné v sume 668,86 eur + sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 668,86 eur) bolo predčasné. V prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala náhrady škody spôsobnej ublížením na zdraví, a to titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrady škody spôsobenej neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti ( v tejto časti bol však návrh zamietnutý a odvolanie proti tomuto výroku podané nebolo), pričom náhrady škody sa domáhala na podklade odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/31/2009 zo dňa 24.6.2009. Ďalej je z obsahu spisu zrejmé, že odporca bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/31/2009 zo dňa 24.6.2009, uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby - navrhovateľky podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona v spojení s ustanovením § 138 písm. b) Trestného zákona, teda bolo preukázané, že odporca sa zavinene dopustil porušenia právnej povinnosti. Pričom zo zápisnice o výsluchu navrhovateľky ako poškodenej v predmetnej trestne veci zo dňa 29.12.2008 vyplýva, že po poučení podľa § 46 ods. 1 Trestného zákona si náhradu spôsobenej škody neuplatnila. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že odporca vzniesol voči navrhovateľkou uplatnenému nároku námietku premlčania, pričom súd prvého stupňa na námietku premlčania vznesenú odporcom neprihliadol, nakoľko podľa jeho názoru návrh na začatie konania bol na súde podaný pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby, a to z dôvodu, že navrhovateľka sa o výške škody z titulu bolestného dozvedela až po vyhotovení lekárskeho posudku, teda dňa 22.11.2011 a o výške škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sa dozvedela až po vyhotovení znaleckého posudku pred súdom prvého stupňa, ktorý bol vyhotovený dňa 30.5.2013. Odvolací súd však vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa ohľadom vznesenej námietky premlčania odporcom bolo nesprávne, nakoľko ako už odvolací súd konštatoval vyššie, za počiatok premlčacej doby u bolestného sa považuje okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného a u odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia deň, kedy sú preukázané nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre jeho životné a spoločenské uplatnenie a pre plnenie jeho životných úloh, a týmito okamihy začína plynúť pre uplatnenie dotknutých nárokov dvojročná subjektívna premlčacia lehota v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka a to bez ohľadu na to, kedy skutočne vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia alebo je vyhotovený znalecký posudok, tak ako to uviedol súd prvého stupňa. Odvolací súd zároveň uvádza, že záver súd prvého stupňa bol i predčasný, nakoľko z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného dňa 22.11.2011 MUDr. Alexandrom Mayerom vyplýva, len že bolestné navrhovateľky bolo ohodnotené na 65 bodov, a to pomliaždenie hlavy 5 bodov, pomliaždenie ramena vľavo 15 bodov, pomliaždenie ruky vpravo 15 bodov, pomliaždenie stehna 15 bodov, pričom tento lekársky posudok neobsahuje údaje, ktoré má lekársky posudok podľa § 8 zákona č. 437/2004 Z.z.. obsahovať a ani z neho nevyplýva, kedy sa ustálil zdravotný stav navrhovateľky a ani ako boli zranenia, ktoré lekár obodoval spôsobené. Taktiež zo záveru Znaleckého posudku č. 30/2012 vypracovaného dňa 30.5.2013 MUDr. Dušanom Gyüttmentom, nevyplýva, kedy boli preukázané nepriaznivé následky pre životné úkony navrhovateľky, pre jej životné a spoločenské uplatnenie a pre plnenie jej životných úloh. Zároveň odvolací súd v súvislosti s týmto znaleckým posudkom uvádza, že uvedený znalecký posudok v niektorých jeho častiach spochybňuje lekárske správy, znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní ako i lekársky posudok vypracovaný MUDr. Mayerom ohľadom zranení navrhovateľky, pričom súd prvého stupňa sa s týmito skutočnosťami nijako nevysporiadal. Záverom odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci nie je možné plynutie premlčacej doby posudzovať podľa § 112 Občianskeho zákonníka, teda že by premlčacia doba počas trestného konania neplynula, nakoľko ako bolo už konštatované vyššie navrhovateľka si v trestnom konaní náhradu škody, ktorá jej mala byť spôsobená konaním odporcu v trestnom konaní neuplatnila, teda v tomto prípade nedošlo k zastaveniu premlčacej doby. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa bude opakovane zaoberať vznesenou námietkou premlčania odporcom, pričom úlohou súdu prvého stupňa bude doplneným znaleckým dokazovaním zistiť, aké zranenia boli navrhovateľke spôsobené v príčinnej súvislosti s konaním odporcu, pre ktoré si uplatňuje náhradu škody titulom bolestného, aké je ich bodové ohodnotenie a ktorým dňom došlo k ustáleniu zdravotného stavu na strane navrhovateľky a následne až od tohto dátumu opätovne posúdiť, či je alebo nie je nárok navrhovateľky na bolestné premlčaný. Taktiež u odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vykoná súd prvého stupňa dokazovanie na preukázanie skutočnosti kedy boli preukázané nepriaznivé následky pre životné úkony navrhovateľky, pre jej životné a spoločenské uplatnenie a pre plnenie jej životných úloh, a následne opätovne posúdi, či je alebo nie je nárok navrhovateľky na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia premlčaný. Pred doplneným takto uvedeného dokazovania sa súd prvého stupňa dôsledne vysporiada so Znaleckým posudkom č. 30/2012 vypracovaným dňa 30.5.2013 MUDr. Dušanom Gyüttmentom, a to najmä s poukazom na znalcom vyslovené pochybnosti ohľadom zranení navrhovateľky, a to i prípadným výsluchom znalca. Až po takto doplnenom a zopakovanom dokazovaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách celého konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .