Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23CoE/138/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4606203576 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:4606203576.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava 811 09, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava 811 09, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: U. I., bytom V., K. XXX-XXXX, o vymoženie 908,19 € (27.360,-- Sk) s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 5Er/1398/2008 - 57 zo dňa 25. marca 2014, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania súdu exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a exekúciu zastavil. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je Notárska zápisnica N 6314/2005, NZ 57377/2005, NCRLs 56663/2005 zo dňa 26. novembra 2005, spísaná v Bratislave notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom. Medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom bola uzatvorená Zmluva o úvere zo dňa 17.05.2005, ktorú súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko na jednej strane vystupoval oprávnený ako veriteľ a na strane druhej povinný ako dlžník - nekonajúci v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súčasťou Zmluvy o úvere, ktorá má povahu zmluvného formulára, je predtlačené aj splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra na uznanie záväzku z úveru. Na splnomocnení je predtlačený podpis splnomocnenca. Splnomocnenie je včlenené do ostatného textu zmluvy, nie je osobitne podpísané a podpisom zmluvy dlžník automaticky udelil advokátovi plnú moc. Z toho, že splnomocnenie je súčasťou zmluvného formulára je zrejmé, že splnomocnenca vybral veriteľ - oprávnený, pretože bol to práve oprávnený, kto vopred pripravil text formulára zmluvy. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinný mal možnosť neudeliť splnomocnenie pre advokáta vybraného oprávneným, resp. že by mal možnosť splnomocniť na uvedený úkon inú osobu ako advokáta vybraného oprávneným. Uvedené splnomocnenie, posúdil súd prvého stupňa ako neplatný právny úkon, ktorý svojím účelom obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Splnomocnenie nebolo osobitne dojednané; je súčasťou zmluvného formulára, je predtlačené a nebolo možné ho meniť. Dlžník nemohol podpísať zmluvu o úvere bez splnomocnenia. Tým v podstate vopred preniesol významnú časť svojich práv na osobu vopred určenú veriteľom (na splnomocnenca označeného vo formulári zmluvy). Tento splnomocnenec mohol bez toho, aby o tom dlžník vedel, uznať v jeho mene dlh v podstate v akejkoľvek výške. Umožnenie spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu je dokonca zabezpečené zmluvnou pokutou. Celé splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán zmluvy o úvere na škodu dlžníka - spotrebiteľa, ktorý bol prinútený pod hrozbou zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať splnomocnencom, ktorého vopred určil veriteľ. Preto ho súd považuje jednak za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ale zároveň aj za rozporné s dobrými mravmi a "ipso facto" za neplatné (čl. 6 ods. 1 citovanej smernice, § 39 Občianskeho zákonníka). V rozpore s dobrými mravmi je podľa názoru exekučného súdu preto, pretože bez primeraného dôvodu významne zvýhodňuje veriteľa na úkor dlžníka tým, že veriteľovi, ktorého záujmy sú v priamom rozpore so záujmami dlžníka, dáva možnosť vopred určiť právneho zástupcu dlžníka, ktorý v mene a na ťarchu dlžníka uzná dlh dlžníka voči veriteľovi. Takýmto spôsobom sa dlžník nemusí ani dozvedieť o tom, že veriteľ získal voči nemu exekučný titul a stráca reálnu možnosť brániť sa voči nárokom veriteľa. Podľa názoru exekučného súdu nie je možné hovoriť o dobrovoľnosti právneho úkonu dlžníka, pretože splnomocnenie sa zo zmluvy o úvere nedalo vyčleniť a zároveň aj preto, že spísanie notárskej zápisnice je zabezpečené zmluvnou pokutou (čl. 7 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Veriteľ takto v podstate donútil dlžníka strpieť spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu, hoci je takéto uznanie v rozpore s jeho záujmami (je výlučne na prospech veriteľa). Tým využil svoje silnejšie postavenie v zmluvnom vzťahu s dlžníkom výlučne vo svoj prospech, čo je podľa názoru exekučného súdu v rozpore s dobrými mravmi. Keďže exekučný súd posúdil splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice, na podklade ktorej bol spísaný exekučný titul, za absolútne neplatné, nemôže byť notárska zápisnica spísaná na podklade takého exekučného titulu materiálne vykonateľná. Keďže splnomocnenie je neplatné, Mgr. Tomáš Kušnír nekonal pri spisovaní zápisnice v mene a na účet povinného, a teda jeho konanie nemôže mať voči povinnému žiadne právne účinky. Notárska zápisnica v skutočnosti neobsahuje vôľu povinného uznať záväzok voči oprávnenému, ani súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v exekučnom konaní. Obsahuje len prejav vôle Mgr. Kušníra, ktorý povinného nezaväzuje. Keďže v konaní absentuje vykonateľný exekučný titul, na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s tým, že o trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením v prípade ich uplatnenia súdnou exekútorkou. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci a postavil sa do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu. Výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Všeobecný súd v pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej zápisnice) limitovaný ust. § 36 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), podľa ktorého je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu, ak je zjavné, že odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom. Teda, ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Notársky poriadok zámerne určuje postupy, ktorými je možné úkony notára napadnúť, inak platí, že pokiaľ tieto postupy neboli uplatnené, je úkon notára platný. Preto je povinnosťou exekučného súdu nakladať s exekučným titulom - notárskou zápisnicou rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu; v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Ďalej uviedol, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nakoľko Exekučný poriadok v znení účinnom od 01.01.2013 ustanovuje, že ak súd rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. k), nariadi pojednávanie; ak rozhoduje podľa § 27 ods. 1 písm. a) až j), môže nariadiť pojednávanie, ak je to nevyhnutné na objasnenie veci. Aj keď výkon a ochrana práva oprávneného na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Odlišné zaobchádzanie nemožno ospravedlniť jeho iným postavením - ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úver, čo je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Takto súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Ďalej namietal, že v exekučnom konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav, pretože nebolo vykonané náležité dokazovanie, k záverom dospel súd len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. Nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Neprijateľnosť podmienky súd vidí v tom, že je ňou založený hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami povinného a oprávneného v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Uvedený záver súdu neobstojí a súd ho ani nijako nezdôvodnil. Týmto dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný dobrovoľne preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Splnomocnená osoba nie je oprávneným, preto toto plnomocenstvo pre oprávneného nemohlo spôsobiť nepomernú výhodu oproti stavu pred udelením plnomocenstva. S tvrdením, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech, sa súd nijakým spôsobom nevyporiadal, ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Navyše povinný mohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať, ktorého práva sa zároveň nemohol ani platne vzdať. Preto udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech. Jednotlivé ustanovenia smernice totiž nemožno aplikovať vo vytrhnutom kontexte, izolovane, v prospech jednej zo zmluvných strán, resp. účastníkov sporového konania. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo aby konanie prerušil z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ platí pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci. Prejudiciálnu otázku môže podať ktorýkoľvek súdny orgán členského štátu v ktoromkoľvek štádiu konania, ktoré pred ním prebieha, bez ohľadu na povahu súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ďalej žiadal, ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá vo vyššie uvedenej argumentácii, žalobca žiada, aby všeobecný súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. V tejto súvislosti by pre exekučný súd malo byť otázne aj to, či je v súlade s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok možné opakované uskutočňovanie revízneho postupu podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a to bez akejkoľvek časovej limitácie. Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu. Z daného titulu si v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a neprípustnosť zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul zmluvné podmienky, na základe ktorých dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, so sídlom Bratislava 3 na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Dňa 26.11.2005 bola notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom spísaná notárska zápisnica pod č. N 6314/2005, NZ 57377/2005, NCRLs 56663/2005 o vyhlásení účastníka Mgr. Tomáša Kušníra, konajúceho na základe plnej moci udelenej v Zmluve o úvere o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou. Ako správne uviedol súd prvého stupňa, ide o nespôsobilé zastúpenie a právne úkony urobené takýmto zástupcom sú v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a následne podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Notárska zápisnica je nespôsobilým exekučným titulom, pretože za povinného vyhlásila vôľu osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, t.j. povinného. Krajský súd uvádza, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniká na základe zmluvy (dohody o plnomocenstve medzi splnomocniteľom a splnomocnencom). S poukazom na všeobecné ust. § 43 a nasl. OZ upravujúce uzatváranie zmlúv, dohoda o plnomocenstve predstavuje dvojstranný právny vzťah, v ktorom splnomocniteľ udeľuje plnomocenstvo splnomocnencovi (ust. § 31 ods. 1 veta druhá OZ) a splnomocnenec ho prijíma. Zo strany splnomocniteľa (povinného) malo ísť v tomto prípade o jednostranný prejav vôle, ktorým navrhuje splnomocnencovi, aby s ním uzavrel zmluvu (dohodu o plnomocenstve) s obsahom uvedeným v návrhu (rozsahom plnomocenstva). Uvedené splnomocnenie nebolo osobitne dojednané, je súčasťou zmluvného formulára, je predtlačené, nevyplýva z neho, že povinný ako splnomocniteľ je jeho iniciátorom, že je prejavom jeho vlastnej vôle. Navyše osoba splnomocnenca bola navrhnutá oprávneným (veriteľom), t.j. zmluvnej strany, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 1 OZ). Na základe uvedených skutočností krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne. Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., odvolací súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23CoE/351/2012 - 33 zo dňa 12. decembra 2012 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 7 Co 45/03 - 45 zo dňa 15. mája 2013, ktorým súd v predmetnej veci návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že tento návrh je potrebné zamietnuť z nasledovných dôvodov: Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia exekučné konanie v zásade nemožno prerušiť, okrem prípadov, keď tak ustanoví osobitný predpis (napríklad ustanovenie § 14 ods. 5 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prerušenie predmetnej exekúcie nie je podľa zákona prípustné, preto návrh oprávneného na prerušenie exekúcie zamietol. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na názor Ústavného súdu SR vyslovený v náleze z 10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013-26 a to, že podľa § 254 ods. 3 O.s.p. na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí O.s.p. (vrátane III. časti, v ktorej je § 109 ods. 1), ak tento osobitný predpis (Exekučný poriadok) neustanovuje inak. Takým ustanovením, ktoré ustanovuje inak, je § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 109 O.s.p., pretože má, pokiaľ ide o prerušenie exekučného konania, vlastné pravidlo. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .