KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trenčín8. 9. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/149/2013 z 8. 9. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trenčín z 8. septembra 2015, sp. zn. 13S/149/2013, ECLI:SK:KSTN:2015:3013200735.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/149/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200735
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3013200735.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.
Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu Slovenský pozemkový fond - Bratislava
so sídlom Búdková č. 36, Bratislava, proti žalovanému Okresnému úradu Trenčín, odbor opravných
prostriedkov, so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3 (predtým Obvodný pozemkový úrad Trenčín, so
sídlom Nám. sv. Anny č. 7, Trenčín), za účasti J.. J. Y., bytom Y. XXXX/X-XX, R. U., v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. H/2013/00103-2 zo dňa 15. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. H/2013/00103-2 zo dňa 15. júla 2013, ako aj
prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu v Považskej Bystrici (predtým Obvodného pozemkového
úradu v Považskej Bystrici) č. H13/00022-119-BF1 zo dňa 8. apríla 2013 a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. e) O.s.p..

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáha preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie a
potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým boli v zmysle § 18b zákona č. 64/1997 Z. z. priznané J.. J. Y.
ako dedičke po poručiteľke H. T., rod. I. doplatky náhrady za jednotlivé parcely v obvode záhradkárskej
osady T. č. XX-XX v k.ú. T. spolu vo výške 11.569,99 euro s tým, že výrokovú časť prvostupňového
rozhodnutia v druhom odseku doplnil o bližšiu identifikáciu J.. J. Y. ako účastníčky správneho konania
uvedením jej dátumu narodenia a bydliska.

Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, žalovaný pri svojom rozhodovaní zopakoval skutkový stav
zistený správnym orgánom I. stupňa, podľa ktorého J.. J. Y. dňa 28.12.2011 ako dedička po poručiteľke
H. T. v zákonnej lehote požiadala Obvodný pozemkový úrad v Považskej Bystrici o doplatenie rozdielu
náhrady v peniazoch, keď o právach poručiteľky H. T. bolo právoplatne rozhodnuté schválením
vykonania projektu pozemkových úprav, a to rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Považskej
Bystrici č. H09/00027-092-BF1 zo dňa 23.03.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2009.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí doplnil, že J.. J. Y. žiadala o náhradu v mene všetkých spoludedičov,
pričom v prípade vyplatenia doplatku náhrady uspokojí nároky aj ostatných dedičov.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci, ako i z dôvodu, že v konaní správneho orgánu spočíva taká závažná procesná vada, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.



Žalobca konkrétne vytýka žalovanému, že:

1) J.. J. Y. nebola účastníčkou konania podľa § 18b zákona č. 64/1997 Z. z., nakoľko
do schválenia vykonania projektu nebola vlastníčkou pozemkov v obvode projektu. Dedič má nárok na
doplatok náhrady v prípade, ak pôvodný vlastník splnil podmienku § 18b zákona č. 64/1997 Z. z. a
podal žiadosť o doplatok do 31.12.2011 na príslušnom pozemkovom úrade. Pokiaľ teda žalovaný ako i
správny orgán I. stupňa priznali J.. J. Y. postavenie účastníka správneho konania, zaťažili konanie vadou
nesprávneho právneho posúdenia veci.

2) Žiadosť o poskytnutie finančnej náhrady podľa § 18b zákona č. 64/1997 Z. z. si podala H. T.,
rod. I., zomr. XX.XX.XXXX v zastúpení J.. J. Y. dňa 28.12.2011, teda po svojej smrti. Splnomocniteľ
(H. T.) nemôže po svojej smrti nadobúdať práva a povinnosti ani prostredníctvom svojho zástupcu.
Plnomocenstvo smrťou splnomocniteľa totiž zaniká. Pokiaľ teda J.. J. Y. po smrti svojej matky H. T.
uplatňovala nároky v jej mene a žalovaný ako i správny orgán I. stupňa takýto postup akceptovali, zaťažili
konanie závažnou procesnou vadou spôsobujúcou nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť. Zopakoval skutkové zistenia, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal, ako
i právne posúdenie veci a zdôraznil, že jeho právny názor je v súlade s Metodickým usmernením
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového
fondu, ktorým sa určuje postup správnych orgánov a organizačných útvarov fondu pri realizácii zákona
č. 64/1997 Z. z.. Podľa citovaného usmernenia sa za účastníka konania považuje aj dedič pôvodného
vlastníka.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 25.09.2015, č.k. 13S/149/2013-26 bola do konania v zmysle ust.
§ 250 ods. 1 O.s.p. pribratá J.. J. Y.. Vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od nej vyžiadal sa vyjadrila v
tom smere, že považuje rozhodnutie žalovaného za zákonné a vecne správne a plne sa
stotožňuje s jeho stanoviskom k žalobe. Žiadala žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného
rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1
O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho
orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249
ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3
O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2
O.s.p.), za ktorú na súde koná zamestnanec s právnickým vzdelaním (§ 250a O.s.p.), v zákonnej lehote
(§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej
hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom
pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.), a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s
obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednomyseľne k záveru,
že nakoľko žalobná námietka uvedená pod bodom 2 je čiastočne dôvodná, je potrebné priznať správnej
žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného č. H/2013/00103-2 zo
dňa 15. júla 2013, ako aj prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu v Považskej Bystrici (predtým
Obvodného pozemkového úradu v Považskej Bystrici) č. H13/00022-119-BF1 zo dňa 8. apríla 2013 a
vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. e) O.s.p..

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
H/2013/00103-2 zo dňa 15. júla 2013, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku
zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu v Považskej Bystrici (predtým
Obvodného pozemkového úradu v Považskej Bystrici) č. H13/00022-119-BF1 zo dňa
8. apríla 2013, ktorým boli v zmysle § 18b zákona č. 64/1997 Z. z. priznané J.. J. Y. ako dedičke po
poručiteľke H. T., rod. I. doplatky náhrady za jednotlivé parcely v obvode záhradkárskej osady
T.. XX-XX v k.ú. T. spolu vo výške 11.569,99 euro s tým, že výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia



v druhom odseku doplnil o bližšiu identifikáciu J.. J. Y. ako účastníčky správneho konania uvedením jej
dátumu narodenia a bydliska.

Krajský súd v Trenčíne po vykonanom súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného konštatuje, že z administratívneho spisu je zrejmé, že:

- Obvodný pozemkový úrad v Považskej Bystrici svojím rozhodnutím č. H13/00022-119-BF1 zo dňa
23.03.2009, právoplatným dňa 20.04.2009 schválil vykonanie projektu pozemkových úprav a rozhodol
i o právach poručiteľky H. T..

- Listinou zo dňa 29. septembra 2010 splnomocnila H. T. svoju dcéru J. Y. vo veci pozemkov
záhradkárskej osade K. T..

- H. T. zomrela dňa XX.XX.XXXX, jednou z jej dedičiek je i J.. J. Y..

- Listom zo dňa 27.12.2011, zaevidovaným Obvodným pozemkovým úradom v Považskej Bystrici dňa
28.12.2011 požiadala J.. J. Y. o poskytnutie finančnej náhrady podľa § 18b zákona č. 64/1997 Z. z.,
pričom uviedla, cit.: „Ja, T. H., I., r.č. XXXXXX/XXX, X.X.XXXX, v zastúpení J.. J. Y., T., r.č. XXXXXX/
XXXX, XX.XX.XXXX, Y. XXXX/X-XX, XXX XX R. U., občan Slovenskej republiky týmto v zákonnej
lehote ako účastník konania, o ktorého právach bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím Obvodného
pozemkového úradu v Považskej Bystrici o schválení vykonania pozemkových úprav na vyporiadanie
vlastníctva pozemkov v záhradkárskej osade K. v katastrálnom území T., žiadam...“.

- Prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu v Považskej Bystrici č. H13/00022-119-BF1 zo dňa 8.
apríla 2013 boli v zmysle § 18b zákona č. 64/1997 Z. z. priznané J.. J. Y. doplatky náhrady za jednotlivé
parcely v obvode záhradkárskej osady T. č. XX-XX v k.ú. T. spolu vo výške 11.569,99 euro. Uvedené
rozhodnutie bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného.

- V listine zo dňa 13. mája 2013 sa J.. Y. Y. (ako ďalšia dedička po neb. H. T.) vyjadrila v tom zmysle, že
súhlasí so všetkými krokmi, ktoré podniká J. Y. vo veci prejednania pozemkov v záhradkárskej osade K..

- V odôvodnení napadnutého rozhodnutia zo dňa 15. júla 2013 žalovaný vyslovil, cit.: „J.. Y. Y. v súlade s
plnou mocou, ktorú dala matka H. T. dňa 29.09.2010 dcére J. Y. na zastupovanie vo všetkých právnych
úkonoch a v zastupovaní vo veci pozemkov v ZO T., poverila sestru J. Y. k prejednaniu o pozemkoch v
ZO T. ...“ a ďalej cit.: „ ... je zrejmé, že J. Y. žiadala o náhradu v mene všetkých dedičov.“.

Krajský súd v Trenčíne je toho názoru, že vyššie uvedené skutočnosti jednoznačným spôsobom
preukazujú, že správne konanie pred správnym orgánom I. stupňa ako i žalovaným je zaťažené
procesnou vadou spôsobujúcou nezákonnosť nielen rozhodnutia žalovaného, ale i
prvostupňového správneho orgánu. Z rozhodnutí správneho orgánu I. stupňa ako i žalovaného nie je
vôbec zrejmé, či J.. J. Y. mala v predmetnom správnom konaní postavenie účastníka správneho konania,
čomu by nasvedčoval výrok rozhodnutia (právo bolo priznané J.. J. Y.), alebo či J.. J. Y. mala postavenie
zástupcu účastníka, čomu by nasvedčovalo nielen odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, plná moc pre
J.. J. Y. od jej matky zo dňa 29. septembra 2010 a poverenie pre J.. J. Y. od jej sestry
J.. Y. Y. zo dňa 13. mája 2013, ale i samotná žiadosť o poskytnutie finančnej náhrady (na čo
nadväzuje ďalšia otázka - kto je účastníkom správneho konania, ak J.. J. Y. je len zástupcom a prečo
tento, príp. títo účastníci zastúpení J.. J. Y. nie sú uvedení vo výroku správneho rozhodnutia). Na
konanie podľa zákona č. 64/1997 Z.z. sa podľa § 18 citovaného zákona vzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní (správny poriadok), ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. Preto napadnuté
rozhodnutie žalovaného musí byť vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí
ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti (§ 46 správneho poriadku). Správne orgány, tak ako je tomu i v súdenej veci,



rozhodujú v správnom konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických
osôb a právnických osôb (§ 1 ods. 1 správneho poriadku). Preto je nevyhnutné,
aby otázku, kto je účastníkom správneho konania, mali jednoznačne vyriešenú. Pokiaľ tomu tak nie
je, t. j. ak rozhodnutia správnych orgánov nedávajú jednoznačnú odpoveď na to,
kto je účastníkom konania, ako je tomu nakoniec i v súdenej veci (keď nie je zrejmé z vyššie
popísaných dôvodov, či správne orgány považovali J.. J. Y. za účastníčku konania, alebo za zástupkyňu
účastníka konania), zaťažia správne orgány svoje konanie závažnou procesnou vadou majúcou vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia, z ktorého dôvodu rozhodnutia správnych orgánov nimi vydané nie
sú v súlade so zákonom. Správne orgány oboch stupňov v súdenej veci nemali jednoznačne vyriešenú
otázku, či J.. J. Y. má postavenie účastníčky konania alebo postavenie zástupkyne účastníka konania.
Preto ich rozhodnutia sú vydané v rozpore so zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a závery Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, že námietku žalobcu
(pod bodom 2) vyhodnotil Krajský súd v Trenčíne ako čiastočne dôvodnú, čo znamená, že v konečnom
dôsledku táto námietka bola spôsobilá žalobcovi privodiť a aj privodila žalobcovi úspech
v konaní.

Pokiaľ žalobca v námietke pod bodom 1 namietal, že dedič má nárok na doplatok náhrady podľa zákona
č. 64/1997 Z. z. len v prípade, ak pôvodný vlastník (H. T.) splnil podmienku § 18b zákona č. 64/1997 Z.
z. a podal žiadosť o doplatok do 31.12.2011 na príslušnom pozemkovom úrade, Krajský
súd v Trenčíne sa s takýmto právnym názorom nestotožňuje a jednoznačne konštatuje, že keďže podľa
zákona č. 64/1997 Z.z. sa uplatňuje majetkové právo (právo majetkovej povahy), nárok na doplatok môže
po smrti poručiteľa uplatniť na príslušnom orgáne jeho dedič, pričom jedinou limitujúcou skutočnosťou
je lehota (31.12.2011), dokedy je dedič povinný si tento nárok uplatniť. Právny názor žalobcu v tejto
otázke teda nie je správny.

Pokiaľ žalobca v námietke pod bodom 2 namietal, že H. T. nemôže po svojej smrti
nadobúdať práva a povinnosti ani prostredníctvom svojho zástupcu (J.. J. Y.), v tejto časti je námietka
žalobcu dôvodná. Smrťou fyzickej osoby totiž jej spôsobilosť nadobúdať práva zaniká (§ 7 ods. 2
občianskeho zákonníka). Preto je potrebné, ako už Krajský súd v Trenčíne vyššie konštatoval, aby si
správne orgány oboch stupňov v tejto súvislosti jednoznačne ustálili, či J.. J. Y. vystupuje v konaní ako
účastníčka konania, alebo ako zástupkyňa účastníka a ak vystupuje ako zástupkyňa, koho zastupuje, t.
j. kto je účastníkom konania. Zvyšná časť námietky žalobcu však dôvodná nie je. Tvrdenie žalobcu, že
plnomocenstvo smrťou splnomocniteľa zaniká, že splnomocnenec už nesmie za splnomocniteľa
po jeho smrti konať, a že jeho prípadné úkony nemajú žiadnu právnu relevanciu, nemá oporu v zákone.
Správny poriadok neupravuje všetky otázky súvisiace s plnomocenstvom (zánik plnomocenstva, jeho
dôvody a následky), preto sa na tieto otázky podporne použije občiansky zákonník (§ 31 až 33b). Z
ustanovenia § 33b ods. 2 a 6 občianskeho zákonníka práve naopak od tvrdenia žalobcu vyplýva, že
plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa len v tom prípade, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva
niečo iné, pričom ak splnomocniteľ zomrie, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie
odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach a úkony
takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo
zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia. Právny názor žalobcu v tejto otázke obsiahnutý v
jeho žalobnej námietke pod bodom 2 teda nie je správny. Uvedené však nič nemení na tom, že správne
orgány si vždy musia jednoznačne ustáliť, s kým ako s účastníkom správneho konania konajú.

Podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru,
v že konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaného rozhodnutia a procesného
postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že žalovaný ani správny orgán I. stupňa sa neriadili
dôsledne zákonnými ustanoveniami na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. V rozhodnutiach správneho



orgánu I. stupňa i žalovaného, ako vyplýva z vyššie uvedeného, bola zistená taká vada, ktorá mohla mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ktorú skutočnosť Krajský súd v Trenčíne
podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i
prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou správneho orgánu bude -
rešpektujúc príslušné procesnoprávne i hmotnoprávne predpisy - vyššie vytknutú vadu vo
svojom ďalšom konaní odstrániť, znova vo veci rozhodnúť tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo zákonu
vrátane riadneho odôvodnenia.

Pre úplnosť Krajský súd v Trenčíne uvádza, že jeho pozornosti neuniklo, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného nachádzajúce sa v administratívnom spise je datované 15.07.2013 a to, ktoré
bolo doručené žalobcovi je datované 15.08.2013.

V zmysle § 250j ods. 7 O.s.p., správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti
žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Žalobca mal vo veci plný úspech, a preto mu vznikol v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 250k
ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov konania. Nakoľko si však žalobca náhradu trov konania neuplatnil,
rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a náhradu trov konania žalobcovi
nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne,
cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.