Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/205/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200983 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3013200983.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej s sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobkyne: T.. O. W., bytom X. XXXX/X, B. T. B. P., zastúpenej T.. T. W., bytom X. XXXX/X, B. T. B. P., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Bratislava, 29. augusta 8 - 10, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej číslo 30111-2/2013-BA a číslo 30182-3/2013-BA, obe rozhodnutia zo dňa 23. septembra 2013, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd žaloby z a m i e t a . Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa včas podanou žalobou žiadala zrušiť rozhodnutia žalovanej číslo 30111-2/2013-BA a číslo 30182-3/2013-BA, obe zo dňa 23. septembra 2013 z dôvodu nezákonnosti, pretože žalovaná nesprávne posúdila dôkaznú situáciu, nevykonala všetky dostupné dôkazy, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotila a nepreukázala, či žalobkyňa skutočne porušila liečebný režim. Tvrdila, že napadnutými rozhodnutiami bolo zasiahnuté do jej práv, pretože na ich základe Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, začala voči nej konanie o uloženie povinnosti vrátiť preplatok na nemocenskom poistení v sume 676,40 Eur + 871,90 Eur. Súčasne požiadala o odloženie vykonateľností napadnutých rozhodnutí podľa § 250c ods. 1 O.s.p., pretože ich okamžitým výkonom jej hrozí ujma. Žalovaná napadnutými rozhodnutiami podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla odvolania žalobkyne proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín (ďalej len správny orgán 1. stupňa) číslo 200-006987-CA07/2013 a číslo 200-006999-CA07/2013, obe rozhodnutia zo dňa 14. marca 2013 a súčasne ich potvrdila, pretože sa stotožnila so zistením skutkového stavu správnym orgánom 1. stupňa, ako aj s jeho právnym záverom. Prvostupňový orgán dňa 14. marca 2013 rozhodol, že žalobkyňa nemá nárok na výplatu nemocenského v období od 29. mája 2009 do 5. júla 2009 a v období od 14. mája 2010 do 30. júna 2010 z dôvodu porušenia liečebného režimu určeného lekárom v dňoch 29. mája 2009, 1. júna 2009, 3. júna 2009, 5. júna 2009, 12. júna 2009, 14. mája 2010, 17. mája 2010, 27. mája 2010, 1. júna 2010, 8. júna 2010 a 21. júna 2010. Žalovaná v odôvodnení napadnutých rozhodnutí uviedla, že žalobkyňa bola uznaná za dočasne práceneschopnú pre ochorenie - infekt dýchacích ciest - od 26. mája 2009 do 5. júla 2009 a od 6. mája 2010 do 30. júna 2010. Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave predložila správnemu orgánu 1. stupňa na jeho vyžiadanie materiály týkajúce sa dochádzky na skúšky žalobkyne, tzv. Výpisy výsledkov štúdia. Z týchto výsledkov vyplýva, že žalobkyňa počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti absolvovala predmety v riadnom termíne v študijnom programe geografia, rozvoj regiónov a európska integrácia predmety v dňoch: - 29. mája 2009 Úvod do politickej a regionálnej geografie - 01. júna 2009 Geografické informačné systémy - 03. júna 2009 Vyrovnávajúci kurz anglického jazyka pre GRR - 05. júna 2009 Fyzickú geografiu II. - 12. júna 2009 Verejnú správu - 14. mája 2010 Exkurzia po Slovensku - 17. mája 2010 Geoekológia, Anglický jazyk (2), Španielsky jazyk (2), Rétoriky (2) - 27. mája 2010 Dizajn databáz a informačné systémy, Ekonomická geografia (2) - 01. júna 2010 Fyzická geografia IV - 08. júna 2010 Európska únia - 21. júna 2010 Regionálna politika, rozvoj a plánovanie. Správny orgán 1. stupňa začal konať vo veci po tom, ako Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality, Nove Mesto nad Váhom, postúpil uznesením číslo ČVS:ORP-302/OEK-NM-2012 z 29. novembra 2012 Sociálnej poisťovni konanie vo veci subvenčného podvodu. T.. I. V. vystavila žalobkyni „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ bez povolenia vychádzok. Ošetrujúca lekárka v liste zo dňa 11. júna 2013 uviedla, že ak žalobkyňa si plnila počas uvedenej dočasnej pracovnej neschopnosti študijné povinnosti, dopustila sa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Žalobkyňa si uplatnila nárok na nemocenské ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba na základe II. dielu Potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti č. I 939352 a č. I 497359. Na potvrdení v časti „Presná adresa, kde sa bude poistenec zdržiavať v čase dočasnej pracovnej neschopnosti, vrátane poschodia“ žalobkyňa uviedla, že sa bude zdržiavať na adrese B. T. B., X. XXXX. Nárok na nemocenské bol žalobkyni pri uvedených dočasných pracovných neschopnostiach priznaný rozhodnutiami pobočky číslo 200-15315-CA02/2009 z 11. júna 2009 a číslo 200-13142-CA02/2010 z 2. júna 2010. Nemocenské dávky boli žalobkyni vyplatené za celé obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti. Žalovaná právne odôvodnila napadnuté rozhodnutia poukazom na ustanovenie § 227 ods. 2 písm. e/ v spojení s § 38 zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalovaná uzavrela, že žalobkyňa absolvovaním predmetov na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti porušila liečebný režim určený lekárom. Takéto konanie neúmerne predlžovalo dĺžku trvania jej dočasnej pracovnej neschopnosti, a preto správne orgány rozhodli, že žalobkyňa nemá nárok na výplatu nemocenského z dôvodu porušenia liečebného režimu, ktorý jej bol určený lekárom. Následne správny orgán 1. stupňa začal voči žalobkyni konanie o vylúčenie jej nároku na výplatu nemocenského, o čom bola upovedomená listom z 26. novembra 2012. Žalobkyňa v dôvodoch žaloby tvrdila, že svojím konaním neporušila liečebný režim a vznikol jej nárok na výplatu nemocenských dávok za obdobia od 29. mája 2009 do 5. júla 2009 a od 14. mája 2010 do 30. júna 2010. Žalovaná a ani správny orgán 1. stupňa nezisťovali, aký konkrétny liečebný režim jej bol určený ošetrujúcou lekárkou, a preto nie je možné ustáliť, ako ho mala porušiť. Vyhlásila, že dátumy uvedené vo výpise výsledkov štúdia nie sú totožné s dátumami, kedy skúšky skutočne absolvovala. Osobitne zdôraznila, že v čase dočasnej pracovnej neschopnosti mala ošetrujúcou lekárkou povolené vychádzky v čase od 10.00 - 12.00 h a od 14.00 - 16.00 h. V čase práceneschopnosti sa zdržiavala v mieste trvalého pobytu na adrese B. T. B., X. XXXX, a v mieste prechodného pobytu na adrese U. R. XXX/XX, X. W. P.. Túto skutočnosť telefonicky oznámila Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín, avšak písomné oznámenie o tom opomenula pobočke zaslať. Žalovaná v písomnom vyjadrení žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení opakovane uviedla, že žalobkyňa nemá nárok na výplatu nemocenského za vyššie uvedené obdobia dočasnej práceneschopnosti z dôvodu porušenia liečebného režimu. Za porušenie liečebného režimu sa považuje aj konanie dočasne práceneschopnej poistenkyne, ktoré nie je v súlade s pokynmi ošetrujúceho lekára, napríklad psychická záťaž, ktorá nepriaznivo pôsobí na liečenie a ktorá spôsobuje oddialenie obnovy pracovnej schopnosti. Pod porušením liečebného režimu sa naopak nepovažuje, ak sa dočasne práceneschopná poistenkyňa v odôvodnenom prípade vzdiali z obydlia mimo času povolených vychádzok za účelom zabezpečenia základných životných potrieb, ako je nákup potravín, liekov, pričom nemá inú možnosť ich zabezpečenia v čase povolených vychádzok. Ak poistenec, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného, má počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti ošetrujúcim lekárom povolené vychádzky, hlavným účelom týchto vychádzok sú aktivity vedúce k obnove dočasnej pracovnej neschopnosti. Absolvovanie zápočtov a skúšok neznamená len zúčastnenie sa v konkrétne stanovenom termíne na ich vykonaní, ale spočíva predovšetkým v príprave na ich absolvovanie, čo vyžaduje určitú psychickú záťaž, ktorá spôsobuje oddialenie obnovy pracovnej schopnosti, a s tým súvisí aj neúčelné a nedôvodné čerpanie finančných prostriedkov z nemocenského poistenia. Žalobkyňa bola uznaná dočasne pracovne neschopnou pre ochorenie - akútny infekt horných dýchacích ciest, pričom záťaž psychického alebo telesného charakteru, vrátane prípravy na predmetné skúšky a zápočty a cestovanie mala nepriaznivý vplyv na jej zdravotný stav. Ak by aj žalobkyňa mala počas dočasnej pracovnej neschopnosti povolené vychádzky, tieto nemožno využiť na plnenie študijných povinností na vysokej škole. Žalobkyňa nepredložila a ani nenavrhla vykonať žiaden dôkaz na preukázanie jej tvrdenia, že sa skutočne nezúčastnila skúšok a zápočtov na vysokej škole v dňoch 29. mája 2009, 1. júna 2009, 3. júna 2009, 5. júna 2009, 12. júna 2009, 14. mája 2010, 17. mája 2010, 27. mája 2010, 1. júna 2010, 8. júna 2010 a 21. júna 2010. Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p., preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby. Dospel k záveru, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote a oprávnenou osobou a že rozhodnutie je preskúmateľné súdom. Súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, a preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Konanie o preskúmanie rozhodnutia žalovanej číslo 30111-2/2013-BA zo dňa 23. septembra 2013 je vedené na tun. krajskom súde pod sp. zn. 13S/205/20013 a konanie o preskúmanie rozhodnutia žalovanej číslo 30182-3/2013-BA zo dňa 23. septembra 2013 je vedené pod sp. zn. 13S/206/2013. Súd uznesením č. k. 13S/205/2013 -41 p.v. zo dňa 8. apríla spojil podľa § 112 ods. 1 O.s.p. na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 13S/205/2013 a 13S/206/2013. Konanie bude vedené až do právoplatného skončenia veci pod sp. zn. 13S/205/2013. Predsedníčka senátu nevyhovela žiadosti žalobkyne o odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí (č. l. 41 p. v.). Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní podľa § 250g ods. 1 O.s.p., a pri rozhodovaní prihliadol na písomné vyjadrenie žalobkyne zo dňa 11. marca 2015 (č.l. 36), v ktorom vyslovila súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci bez jej prítomnosti s tým, že od svojej osobnej účasti vzhľadom na charakter konania neočakáva ďalšie objasnenie veci a všetky relevantné doklady sa už nachádzajú v spise. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalovaná napadnutými rozhodnutiami z 23. septembra 2013 zamietla odvolanie žalobkyne proti prvostupňovým rozhodnutiam z 14. marca 2013, ktorými bolo určené, že žalobkyňa nemá nárok na výplatu nemocenského v období od 29. mája 2009 do 5. júla 2009 a v období od 14. mája 2010 do 30. júna 2010 z dôvodu porušenia liečebného režimu určeného lekárom v dňoch 29. mája 2009, 1. júna 2009, 3. júna 2009, 5. júna 2009, 12. júna 2009, 14. mája 2010, 17. mája 2010, 27. mája 2010, 1. júna 2010, 8. júna 2010 a 21. júna 2010. Podľa § 227 ods. 2 písm. e/ zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec a poberateľ dávky sú povinní dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa § 38 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Krajský súd uzavrel, že žalobkyňa porušila liečebný režim tým, že v dobe, kedy bola uznaná za dočasne pracovne neschopnú si plnila študijné povinnosti, pričom na posúdenie veci nemá právny význam, či si tieto študijné povinnosti plnila v čase povolených vychádzok. V tejto súvislosti súd poukazuje na stanovisko T.. T. V., posudkového lekára žalovanej zo dňa 02.11.2012 a zo dňa 22.02.2013 ako aj na záver T.. I. V., ktorá bola ošetrujúcou lekárkou žalobkyne, zo dňa 11.06.2013. Práve ošetrujúca lekárka vystavila žalobkyni potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. I 939352 a č. I 497359 pre ochorenie - akútnu infekciu horných dýchacích ciest. Na týchto potvrdeniach o dočasnej pracovnej neschopnosti nie je uvedené, že žalobkyňa mala povolené vychádzky tak, ako žalobkyňa tvrdila v podanej žalobe. Súd neakceptoval tvrdenie žalobkyne, že plnenie si študijných povinností v čase uznania dočasnej pracovnej neschopnosti nie je porušením liečebného režimu. Posudkový lekár a aj ošetrujúca lekárka žalobkyne jednoznačne uviedli, že plnenie si študijných povinností žalobkyňou v čase, kedy bola uznaná za dočasne pracovne neschopnú, je potrebné považovať za porušenie liečebného režimu. Súd prihliadol na vyjadrenia posudkového lekára a ošetrujúcej lekárky žalobkyne, ktorí zhodne potvrdili, že žalobkyňa svojím konaním porušila liečebný režim. Súd opakovane uvádza, že tvrdenia žalobkyne o tom, že mala povolené vychádzky v čase od 10.00 - 12.00 h a od 14.00 - 16.00 h sa nezhoduje s vystavenými potvrdeniami o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré sú pripojené v administratívnom spise správneho orgánu, a na ktorých povolenie vychádzok nie je uvedené. Ďalšie jej tvrdenie, že sa striedavo zdržiavala na adrese trvalého pobytu v B. T. B. P., ako i na adrese prechodného pobytu v X., tiež nevyplýva z obsahu administratívneho spisu a naviac, táto skutočnosť nemá na posúdenie veci žiaden právny význam. Porušenie liečebného režimu vyplýva zo skutkových zistení, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa v čase, kedy bola uznaná za dočasne pracovne neschopnú, si plnila svoje študijné povinnosti a nie je podstatné, či tak mala konať v čase povolených vychádzok, (pričom toto tvrdenie nie je opodstatnené), alebo v mieste prechodného pobytu v X.. Súd preto považuje toto tvrdenie žalobkyne za účelovú. Z výpisov výsledkov štúdia jednoznačne zo dňa 21.08.2012 jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa absolvovala skúšky a zápočty na Univerzite Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, a to počas trvania dočasnej práceneschopnosti tak, že dňa 1. júna 2009 absolvovala predmet Geografické informačné systémy, dňa 3. júna 2009 absolvovala predmet Vyrovnávajúci kurz anglického jazyka pre GRR, dňa 5. júna 2009 absolvovala predmet Fyzická geografia II., dňa 12. júna 2009 absolvovala predmet Verejná správa, dňa 14. mája 2010 absolvovala Exkurziu po Slovensku, dňa 17. mája 2010 absolvovala Geoekológiu, Anglický jazyk (2), Španielsky jazyk (2) a Rétoriku (2), dňa 27. mája 2010 absolvovala Dizajn databáz a informačné systémy a Ekonomická geografia (2), dňa 1. júna 2010 absolvovala predmet Fyzická geografia IV, dňa 8. júna 2010 absolvovala predmet Európska únia a dňa 21. júna 2010 absolvovala predmet Regionálna politika, rozvoj a plánovanie. Na základe týchto podkladov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu žalovanej, nebolo možné prihliadnuť na tvrdenie žalobkyne, že dátumy uvedené vo výpise výsledkov štúdia nie sú totožné s dátumami, kedy skúšky skutočne absolvovala. Žalobkyňa nepredložila okrem svojho tvrdenia žiaden relevantný dôkaz, že predmety skutočne absolvovala v iných termínoch tak, že nezasahovali do obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti. Naopak, súd považuje „Výpis výsledkov štúdia“ z 21. augusta 2012 za vierohodný dôkaz, na ktorý bolo pri rozhodovaní potrebné prihliadnuť, pretože jeho hodnovernosť žalobkyňa relevantným spôsobom nespochybnila. Už z rozsudku tun. krajského súdu zo dňa 17. decembra 2014 č. k. 13S/204/2013-55, ktorým bolo rozhodnuté v obdobnej veci rovnakých účastníkov, ale iného obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti (od 15. decembra 2009 do 31. januára 2010) vyplýva, že žalobkyňa musela mať vedomosť, akým spôsobom, v ktorý deň a za akých okolností absolvovala konkrétne zápočty a skúšky. Žalobkyňa mohla a mala uviesť pred správnymi orgánmi oboch stupňov správne dátumy vykonania skúšok a zápočtov, pričom pravdivosť tohto tvrdenia žalobkyne by správne orgány oboch stupňov následne mali možnosť overiť. V zmysle § 195 zákona č. 461/2003 Z.z. sú podkladom rozhodnutia okrem iného i vyjadrenia a dôkazy účastníka, pričom povinnosť účastníka navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení explicitne vyplýva z § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalovaná, ako aj správny orgán 1. stupňa dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili správny právny záver, s ktorým sa krajský súd stotožnil. Žalovaná tak rozhodla v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá nebola v konaní úspešná, právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.