Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 15Sd/136/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200432 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Zaťková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3014200432.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľa: W. bytom V., zastúpený: N. bytom XXX XX Mníchova Lehota XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. apríla 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. apríla 2014 ako zákonné a vecne správne. Krajský súd n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd preskúmal rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. apríla 2014 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) z dôvodu, že toto bolo vydané v rozpore so zákonom. Odporkyňa rozhodla tak, že jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietla podľa § 60, § 65, § 255 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona) a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Poukázal na okolnosti, že podľa jeho názoru splnil potrebné podmienky na priznanie starobného dôchodku v rozsahu v akom žiadal vo svojom odvolaní. Zotrval na názore, že poberanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu hasiča nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Uviedol, že dôchodkový vek dovŕšil v 57. roku veku, a to podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb., pretože vykonával práce zaradené do II. pracovnej kategórie, resp. v II. kategórii funkcií. Takto vykonával celkovú dobu služby v hasičskom zbore cca 30 rokov, nároky podľa § 274 zákona mu musia byť zachované, pretože aj v minulosti nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do II. pracovnej kategórie, resp. II. kategórie funkcií zakladali zníženie dôchodkového veku. Uviedol, že aj keď mu bol priznaný výsluhový dôchodok, odporkyňa nesprávne v jeho veci aplikuje právne predpisy, čím je oproti iným poistencom diskriminovaný a naviac povolanie hasiča priamo vo výkone obnáša mimoriadne riziká. Na podklade uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a jeho odvolaniu vyhovieť s tým, že žiadal dôchodok priznať spätne 3 roky od dátumu podania žiadosti. Odporkyňa na podklade podaného odvolania zaslala krajskému súdu písomné vyjadrenie zo dňa 7. júla 2014, v ktorom žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na okolnosť, že v danej veci rozhodla podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a pri posudzovaní navrhovateľovho nároku na starobný dôchodok, určenia dôchodkového veku a zaradenia doby služobného pomeru hasiča, vychádzala z ustanovení § 60, § 65, § 255, § 274 zákona v znení neskorších predpisov a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Uviedla, že navrhovateľovi bol od 1. mája 2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na vznik nároku na tento dôchodok a pre jeho výšku mu bola zhodnotená doba výkonu náhradnej vojenskej služby a doba trvania služobného pomeru v v hasičskom a záchrannom zbore bez označenia kategórii funkcií, resp. v III. pracovnej kategórii. Poukázala na to, že navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 100 a podľa zákona č. 461 mu vznikne nárok až splnením vekovej podmienky 62 rokov, t.j. 6. apríla 2015. Na podklade uvedeného navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd následne vykonal dokazovanie oboznámením sa s odvolaním navrhovateľa, jeho ďalšími písomnými podaniami, napadnutým rozhodnutím, písomným vyjadrením odporkyne, komplexným administratívnym spisom odporkyne, výsluchom navrhovateľa, vyjadrením zástupcu navrhovateľa, vyjadrením zástupkyne odporkyne, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi. Krajský súd dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné priznať úspech. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. apríla 2014 odporkyňa rozhodla tak, že navrhovateľovi jeho žiadosť z 10. februára 2014 o priznanie starobného dôchodku zamietla podľa § 60, § 65, § 255 a § 274 zákona v znení neskorších predpisov a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Krajský súd napadnuté rozhodnutie preskúmal vo všetkých jeho častiach a dospel k záveru, že rozhodnutie je vecne správne. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ si podal dňa 10. februára 2014 žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 6. apríla 2010. Zo spisu podľa potvrdenia zo dňa 30. januára 2014 je preukázané, že právoplatným rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave č. SPOU-OSZ-41.787-6/2013-VZ bol navrhovateľovi od 1. mája 2008 podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priznaný výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 5. apríla 1972 do 1. apríla 1974 v III. pracovnej kategórii, doba trvania služobného pomeru hasiča od 1. mája 1977 do 31. decembra 1999 bez označenia kategórie funkcií a od 1. januára 2000 do 30. apríla 2008 v III. pracovnej kategórii. Podľa § 65 ods.1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia zákona, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Iný dôchodkový vek sa pripúšťa len pre ženy, ktoré zodpovedajú podmienkam uvedeným v § 65 ods. 4 až 8 zákona a pre poistencov, ktorí do 31. decembra 2000 získali dobu zamestnania vo zvýhodnenej I. pracovnej kategórii (§ 274 zákona). Odlišne zákon určuje dôchodkový vek v prechodnom ustanovení § 274 zákona, podľa ktorého sa zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie, ktoré sa priznávajú podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003. Nároky vyplývajúce z výkonu služby v I. kategórii funkcií vzhľadom na § 274 zákona sa zhodnocujú bez ohľadu na to, či išlo o výkon služby policajtov a vojakov, alebo o výkon iného zamestnania, alebo o kombináciu takýchto činností. Zachovanie týchto nárokov spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej na nárok na starobný dôchodok a na určenie dôchodkového veku sa pri rozhodovaní konkrétne postupuje podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, okrem iného poistenec má nárok na starobný dôchodok aj vtedy, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 25 rokov a dovŕšil dôchodkový vek aspoň - podľa písm. a) - 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach; - podľa písm. b) - 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3, písm. d) a e); - podľa písm. c) - 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h); - podľa písm. d) - 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2, písm. i) až l); alebo písm. e ) - 60 rokov. V týchto kategóriach navrhovateľ nezískal dôchodkové poistenie, čím pre vznik nároku nesplnil zákonné podmienky. Navrhovateľ nesplnil ani podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. a II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek predpokladaný v písm. a) až e) vyššie uvedeného ustanovenia a za podmienok tam uvedených. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb. Podľa § 129 zákona č. 100/1988 Zb.o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti zákona, platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak. Navrhovateľ nebol vojakom v zmysle § 129 zákona č. 100/1988 Zb., ale hasičom, a preto II. pracovnú kategóriu v zaradení ako strojník PO v období od 1. mája 1977 do 31. decembra 1990 a od 1. januára 1991 do 31. decembra 1999 nemožno zaradiť do II. kategórie funkcií, lebo podľa rezortného zoznamu ide o výkon civilného zamestnania. Z potvrdenia MV SR, ako už vyššie vyplýva, bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok a pre jeho sumu boli zhodnotené tam uvedené doby bez označenia kategórie funkcií, resp. v III. pracovnej kategórii, inými slovami, navrhovateľ nezískal pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok z titulu výkonu zamestnaní odpracované roky zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie, preto nie je možné pre neho stanoviť iné podmienky, ako boli stanovené predchádzajúcou úpravou. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ k 6. aprílu 2010 nedosiahol vek 62 rokov a podmienky pre určenie iného dôchodkového veku nesplnil, nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona mu vznikne až jeho dovŕšením, teda dňom 6. apríla 2015. K námietkam navrhovateľa súvisiacimi s právnymi nárokmi, ktoré sa priznávajú do roku 2023 je potrebné uviesť, že konkrétne v jeho prípade budú zohľadnené v čase, keď bude spĺňať zákonné podmienky a jeho dôchodok bude vypočítaný podľa obidvoch zákonov, t.j. zákona č. 100 a zákona č. 461, a ktorý dôchodok bude vyšší, ten sa mu bude vyplácať. V tomto kontexte treba tiež poznamenať, že zaradenie poistencov pre dôchodkové účely do preferovaných skupín z hľadiska posudzovania ich práce, resp. odpracovaných rokov, nemožno zmeniť len na podklade dobrej vôle súdu, lebo by išlo o mimo zákonom stanovené spôsoby. Podľa § 244 a nasl. O.s.p. súd má kompetenciu na preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Inými slovami, súd preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia, ktoré je napadnuté opravným prostriedkom a teda predmet súdneho konania je vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia a inými nárokmi, ktoré neboli riešené napadnutým rozhodnutím správneho orgánu nemá právomoc sa zaoberať. Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250q ods. 2 veta prvá O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Z vykonaného prieskumu napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že toto zodpovedá zákonu. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ktorý je pre súd v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. rozhodujúci), postupu odporkyne, ktorý predchádzal vydaniu preskúmavaného rozhodnutia a ani samotnému rozhodnutiu nemožno v zmysle námietok navrhovateľa vytýkať porušenie zákona odôvodňujúce jeho zrušenie. Odporkyňa ho vydala na podklade predložených a dostupných dôkazov. Napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné, logické, v dostatočnom rozsahu odôvodnené a preto aj súdom preskúmateľné. Námietky navrhovateľa sú pre posúdenie celej veci právne irelevantné a neodôvodňujú nesprávnosť rozhodnutí v jeho dôchodkových nárokoch, lebo žiadnym spôsobom nedokladuje a nepreukazuje ich prípadnú zmenu. Na podklade uvedených skutočností bolo potom potrebné rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. apríla 2014 ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdiť. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal a odporkyni sa v zmysle § 250k O.s.p. trovy konania nepriznávajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa musí uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť výroku rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.