Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 12Sd/142/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200464 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Florovič ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3014200464.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci navrhovateľa: R. E., bytom F. XXXX/XX, R., právne zastúpeného JUDr. Jánom Vaškom, advokátom v Prievidzi, Podjavorinskej č. 3 proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o úrazovú rentu, na návrh navrhovateľa o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 21. februára 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 21. februára 2014. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím číslo XXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 21. februára 2014 rozhodla tak, že: 1) v zmysle § 88, 89 zákona č. 461/2003 Z. z. navrhovateľ má nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 5. septembra 2003 od 1. marca 2004 v sume 219,98 Eur, - v zmysle § 293b zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sumu úrazovej renty zvýšila od 1. januára 2005 o 7,54% sumy úrazovej renty priznanej týmto rozhodnutím na celkovú sumu 236,58 Eur mesačne, - v zmysle § 89 ods. 7 v súlade s § 82 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. a v súlade s oparením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 229/2006 Z. z. priznanú sumu úrazovej renty zvýšila od 1. júla 2006 o 5,95% na celkovú sumu 272,86 Eur mesačne. Navrhovateľovi za mesiac november 2006 priznala nárok na úrazovú rentu v sume 2,66 Eur, z dôvodu, priznaného invalidného dôchodku od 6. novembra 2006 v sume 324,24 Eur. mesačne. 2) v zmysle § 109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, odo dňa 1. decembra 2006 nemá nárok na výplatu úrazovej renty, nakoľko nárok na výplatu úrazovej renty mu nevznikol z dôvodu, že suma úrazovej renty určená podľa § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. nepresiahla nulu. V zmysle § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. navrhovateľ nemá nárok na výplatu úrazovej renty a to od 1. marca 2004 od 10. januára 2007. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia odporkyne. V jeho písomných dôvodoch uviedol, že odporkyňa mu priznala úrazovú rentu, ale rozhodla, že nemá nárok na jej výplatu, lebo jeho nárok je premlčaný, čo je v rozpore so skutkovým stavom. Tvrdil, že jeho zamestnávateľ mu nechcel uznať pracovný úraz, preto sa svojho nároku musel domáhať súdnou cestou. Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č. k. C 91/2006-101 zo dňa 15. apríla 2009, právoplatným dňom 16. októbra 2009 bolo rozhodnuté tak, že úraz, ktorý utrpel u zamestnávateľa dňa 5. marca 2003 je pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá jeho zamestnávateľ. Až po právoplatnosti tohto rozsudku si mohol podať žiadosť u odporkyni o vyplatenie svojich nárokov. Ďalej uviedol, že odporkyňa mu nárok odmietla uznať, a preto boli jej prechádzajúce rozhodnutia zrušené ako nezákonné, avšak nezákonné je aj toto rozhodnutie. Tiež tvrdil, že jeho nárok nemôže byť premlčaný, keď si ho mohol uplatniť až po priznaní pracovného úrazu súdom, preto premlčacia lehota začala plynúť až po právoplatnosti rozhodnutia súdu, nesprávne je posúdená aj miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45% odo dňa 1. marca 2004, pretože od tohto dňa bol preradený na povrch a trvale sa stal nespôsobilý výkonu práce baníka na produktívnom pracovisku, preto s týmto povolaním je potrebné porovnávať pokles schopnosti vykonávať pôvodnú prácu. Mal mu byť priznaný pokles schopnosti vykonávať prácu minimálne vo výške 80%. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť s poukazom na písomné vyjadrenie zo dňa 20. augusta 2014 a zhodné závery posudkových lekárov. Krajský súd postupom podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ho bolo potrebné potvrdiť. Krajský súd z obsahu spisu, z písomného vyjadrenia odporkyne zo dňa 20. augusta 2014, z administratívneho spisu odporkyne, z posudkového spisu a z písomného podania navrhovateľa zistil, že žiadosť o priznanie úrazovej renty bola podaná v Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza, dňa 11. januára 2010. Odporkyňa dňa 9. marca 2010 vydala rozhodnutie č. BA-XXXXX/XXXX, ktorým navrhovateľovi nepriznala nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 5. septembra 2003, nakoľko posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočka Topoľčany určil pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa v rozsahu 30%. Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 12Sd/85/2010 zo dňa 20. januára 2011 rozhodnutie odporkyne potvrdil. Navrhovateľ proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v ktorom namietal, že Krajský súd v Trenčíne neodstránil rozpory medzi posudkami posudkových lekárov a znaleckým posudkom Doc. MUDr.Dušana Mištunu, PhD., z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom sú aj následné komplikácie, keď došlo k vzniku krvných zrazenín, ktoré súvisia s pľúcnou embóliou, ktorá mu bola diagnostikovaná. Taktiež uviedol, že nie je schopný fárať do podzemia a vykonávať pôvodnú prácu baníka. O odvolaní navrhovateľa rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 9So 57/2011 zo dňa 29. marca 2012 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20. januára 2011, sp. zn. 12Sd 85/2010 - 41 zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne číslo BA-XXXXX/XXXX zo dňa 9. marca 2010 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi do rúk jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Vaška náhradu trov konania v sume 424,27 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky v dôvodoch rozsudku uviedol, že úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude zadovážiť si riadny posudok o percentuálnej miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšiu činnosť baníka - raziča a súčasne sa riadne vysporiadať aj so záverom znaleckého posudku Doc. MUDr. Dušana Mištunu, PhD. V prípade pretrvávania rozporov medzi závermi posudkových lekárov a závermi znalca odporkyňa nariadi na účely zistenia skutočného stavu veci doplnenie dokazovania znalcom z odboru pracovného lekárstva. Až na tom základe odporkyňa vo veci znovu rozhodne, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodní. Odporkyňa opätovne vydala rozhodnutie č. XXXX-XX/XXXX - BA zo dňa 16. júla 2012, ktorým rozhodla o nepriznaní nároku na úrazovú rentu za poškodené zdravie v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý navrhovateľ utrpel dňa 5. septembra 2003, ktoré rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14. februára 2013, sp. zn. 12Sd/234/2012-30 bolo potvrdené s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára je miera poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu navrhovateľa 30%. Navrhovateľ proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v ktorom uviedol, že odporkyňa a ani Krajský súd v Trenčíne nebrali do úvahy záväzný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. 9So 57/2011 zo dňa 29. marca 2012. Tvrdil, že rozhodnutie je aj nepreskúmateľné, keď v ňom odporkyňa neuviedla, prečo mu nebola priznaná úrazová renta, hoci odporkyni bol známy znalecký posudok č. 3/2008 zo dňa 11. decembra 2008 vypracovaného Doc. MUDr. Dušanom Mištunom PhD. mimoriadnym profesorom, ktorý bol vypracovaný pre konanie vedené na Okresnom súde Prievidza 6C 91/2003. Tiež tvrdil, že posudkoví lekári nepresvedčivo polemizujú so závermi znalca. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý nariadil zadovážiť si riadny posudok o percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšiu činnosť baníka a súčasne sa vysporiadať aj zo závermi znaleckého posudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 11. júna 2013 sp. zn. 4So 60/2013 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 12Sd/234/2012-30 zo dňa 14. februára 2013 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s odôvodnením, že sa vo svojom rozsudku náležite nevyporiadal s otázkou, či odporkyňa odstránila rozpor v posúdení zdravotného stavu navrhovateľa posudkovými lekármi a znalcom, najmä či súčasný zdravotný stav je alebo nie je možné považovať za poúrazovú komplikáciu. V prípade pretrvávania rozporov medzi závermi posudkových lekárov a znalca mala odporkyňa nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru pracovného lekárstva. Následne Krajský súd v Trenčíne s usmernením odvolacieho súdu vykonal dokazovanie a zistil, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 16. júla 2012, ktorým rozhodla o nepriznaní nároku na úrazovú rentu za poškodené zdravie v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý navrhovateľ utrpel dňa 5. septembra 2003 s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára miera poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu navrhovateľa je 30%, na pojednávaní dňa 5. septembra 2013 dospel záveru, že z obsahu preskúmavaného rozhodnutia nebol dostatočne zistený skutkový stav. Odporkyňa v ďalšom konaní mala postupovať tak, že zadováži si riadny posudok o percentuálnej miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšiu činnosť baníka - raziča a súčasne sa riadne vysporiadať aj so záverom znaleckého posudku Doc. Mudr. Dušana Mištunu, PhD. V prípade pretrvávania rozporov medzi závermi posudkových lekárov a závermi znalca odporkyňa nariadi na účely zistenia skutočného stavu veci doplnenie dokazovania znalcom z odboru pracovného lekárstva, preto uvedené preskúmavané rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zrušené a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p.. Ďalej z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že odporkyňa v súlade s uvedeným rozsudkom tunajšieho súdu, dňa 19. novembra 2013 požiadala útvar lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, o posúdenie zdravotného stavu poškodeného z hľadiska miery poklesu pracovnej schopnosti. Následne odporkyňa rozhodnutím zo dňa 7. januára 2014 č. XXXX-XX/XXXX-BA vydala rozhodnutie o prerušení konania podľa § 193 ods. 3 zsp., a to na čas vypracovania znaleckého posudku, ktorý mal zodpovedať na otázku, či opakovaný zápal žíl dolných končatín s následnou pľúcnou embóliou, bol v príčinnej súvislosti s prekonaním pracovným úrazom zo dňa 5. septembra 2003. Podľa znaleckého posudku č. 3/2013 zo dňa 17. februára 2014, z jeho záveru vyplýva, že opakovaný zápal žíl ľavej dolnej končatiny u navrhovateľa s následnou pľúcnou embóliou, je jednoznačne v príčinnej súvislosti s prekonaným pracovným úrazom. Následne na základe tohto znaleckého posudku, bola Sociálnou poisťovňou, pobočkou Topoľčany vypracovaná lekárska správa posudkovým lekárom zo dňa 13. marca 2014. Podľa posudkového záveru poškodený, ktorý si uplatnil nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza, dňa 11. januára 2010, utrpel pracovný úraz, a to vykĺbenie, vyvrtnutie a natiahnutie kĺbov a väziva kolena (KódMKCH-10: S83). Podľa záveru posudkového lekára navrhovateľ je poškodený na účely § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo dôsledku pracovného úrazu má viac ako 40- percentný pokles pracovnej schopnosti, miera poklesu pracovnej schopnosti v percentách je 45%. Dátum vzniku uviedol dňom 1. marca 2014. Konštatoval, že navrhovateľ 48 ročný, vyučený baník, pracoval u zamestnávateľa Hornonitrianske Bane Prievidza, a.s., v podzemí ako razič na mechanizovanom razení od roku 1984. Dňa 5. septembra 2003 utrpel pracovný úraz ľavého kolena s poškodením vnútorného menisku. V čase úrazu pracoval na úseku hlavnej banskej činnosti - razenie Nováky. Pre úplný blok ľavého kolena bol hospitalizovaný na chirurgickom oddelení, kde bola vykonaná akútna artroskopická operácia. Pri liečení došlo ku komplikácii, zápalu žíl na ľavej dolnej končatine s následnou embóliou do pľúc. Po preliečení zápal ustúpil. Ako následok zápalu žíl pretrvávalo zväčšenie objemu ľavého lýtka, s nutnosťou nosenia kompresívnej pančuchy a dlhodobej liečby liekmi na riedenie krvi. Koleno sa zhojilo, pretrváva len ľahké obmedzenie hybnosti. Poškodený je liečený aj pre obštrukčnú poruchu pľúc. Pre pľúcnu embóliu je pravidelne sledovaný pľúcnym lekárom. Pre toto ochorenie má priznaný invalidný dôchodok od 6. novembra 2006. Od marca 2004 bol zo zdravotných dôvodov preradený na povrch ako manipulačný pracovník pri obsluhe reprografickej techniky. Následne bol preradený na prácu údržbára, kde pracuje posledných 5 rokov. V súčasnej dobe je hybnosť ľavého kolena ľahkého stupňa, nemá poruchu pľúcnych funkcií. Upchatie žily sa upravilo liečbou, ktorá je doživotná pri potvrdenom vrodenom stave. S prihliadnutím na znalecký posudok a prihliadnutím k odborným vyšetreniam, ktoré nepopisujú ťažké poškodenie ľavého kolena, alebo pretrvávanie upchatia žily po prekonanej trombóze, poruche pľúcnych funkcií po embolizácia do pľúc. V zmysle postihnutia funkcie ľavého kolena, ktoré má obmedzenie hybnosti ľahkého stupňa pre bolesti, nemá poruchu pľúcnych funkcií upchatie žily sa upravilo užívaním antikoagulačnej liečby, ktorá je doživotná pri potvrdenom vrodenom trombofilnom stave, je funkčný stav hodnotený ako ľahký. Nakoľko si ale tento vyžiadal preradenie na inú prácu, je miera poklesu pracovnej schopnosti 45% od 1. marca 2004. Navrhovateľ trval na podanom opravnom prostriedku, a preto bol posudkový spis postúpený posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne na II. stupňové konanie. Posudkový lekár dňa 7. mája 2014 rozhodol tak, že navrhovateľ je naďalej poškodený na účely § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo v dôsledku pracovného úrazu má viac ako 40% pokles pracovnej schopnosti, miera poklesu pracovnej schopnosti v percentách je 45%, s dátumom vzniku 1. marca 2004. K hore uvedenému záveru dospel posudkový lekár po lekárskom vyšetrení navrhovateľa a zhodnotení lekárskych nálezov. Posudkový lekár sa zaoberal v posudku pracovnou, sociálnou, objektívnou anamnézou navrhovateľa, jeho subjektívnymi ťažkosťami a dospel k záveru, že navrhovateľ utrpel pracovný úraz - Podvrtnutie kolena riešené menisektómiou 5. septembra 2003 s komplikáciami - hlboká venózna trombóza s mikroembolizáciou do arteria pulmonalis. Zistený vrodený trombofilný stav (Kód MKCH-10: S-83). V celkovom posudku uviedol, že dňa 13. marca vykonala posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany realizáciu rozsudku krajského súdu, pričom uviedla, že navrhovateľ je poškodený na účely § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a určila mieru poklesu pracovnej schopnosti na 45% od 1. marca 2004. Navrhovateľ aj pri posúdení zdravotného stavu dňa 7. mája 2014 zotrvával na vyplácaní úrazovej renty tak, ako mu bola vypočítaná a pridaná k zárobku aj k invalidnému dôchodku, ktorý poberá doposiaľ. Právny zástupca navrhovateľa žiada uznať úrazovú rentu vo výške 80%. K tejto skutočnosti posudkový lekár uviedol, že navrhovateľ pracoval v podzemí podľa jeho vyjadrenia ako predák, v súčasnom zariadení na povrchu pracuje fyzicky ako zámočník, čiže vykonáva asi polovicu (45%) práce zodpovedajúcej zariadeniu v podzemí. Súčasne konštatoval, že vlastné priame následky pracovného úrazu na kolene sú už klinicky neprítomné a v lekárskej dokumentácii sú už uvádzané len „ako stav po“, prípadne len v anamnéze. Podľa sono vyšetrenia ciev na DK sú žily voľné priechodné. Súčasná liečba zrieďovania krvi je na podklade vrodenej poruchy zrážania krvi, a preto bude celoživotná. Celkovo sa nejedná o ťažký stav, ktorý by mal zapovedať 80% miery poklesu pracovnej schopnosti. Ďalej odkazuje na posudky MUDr. Gerhátovej zo dňa 13. marca 2014 a 17. apríla 2014, ktoré boli konzultované s vyšším metodickým pracoviskom SP, ústredia a plne sa s nimi stotožňuje. Navrhovateľ bol vypočutý ako účastník konania a uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím odporkyne zo dňa 26. marca 2014, preto podal opravný prostriedok prostredníctvom právneho zástupcu. Dodal, že nesúhlasí s výškou miery pracovnej schopnosti, ktorá mu bola odporkyňou určená len na 45%. Právny zástupca navrhovateľa JUDr. Vaško opakovane uviedol, že namieta vznesenie námietky premlčania, ktoré považuje za nesprávne, pretože sa navrhovateľ nemohol domáhať priznania úrazovej renty a ďalších nárokov vyplývajúcich z odškodnenia pracovného úrazu, pretože jeho zamestnávateľ Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. Prievidza mu odmietol priznať pracovný úraz, resp. jeho následky za pracovný úraz, a preto sa svojho nároku musel domáhať súdnou cestou. Zdôraznil, že odporkyňa mu po tomto právoplatnom rozsudku vyplatila všetky nároky, okrem úrazovej renty, ktoré mu z titulu odškodnenia pracovného úrazu patrili, teda vyplatila mu náhradu za bolesť, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, úrazové príplatky. Zároveň poukázal aj na to, že odporkyňa o jeho nároku na úrazovú rentu rozhoduje opakovane aj v predchádzajúcich konaniach, t. j. 12Sd/85/2010 a 12Sd/234/2012, námietka premlčania nebola vznesená. Napadnuté rozhodnutie nepovažuje za správne aj v jeho prvej časti, keď má priznanú mieru poklesu pracovnej schopnosti v percentách 45%, čo nezodpovedá skutočnej miere poklesu, ktorú treba posudzovať vo vzťahu k jeho pôvodnej vykonávanej práci baníka na produktívnom pracovisku, ktorú nie je schopný vykonávať. Podľa jeho názoru miera poklesu pracovnej schopnosti by mala byť priznaná minimálne v rozsahu 80%. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. a), b) O.s.p.. V prípade úspechu žiadal priznať trovy právneho zastúpenia. Podľa § 83 zák. č. 461/2003 Z. z. (ďalej len „zákon“) poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec (okrem sudcu prokurátora) a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona, ak utrpel pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania (ďalej len „poškodený“). Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 - percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 cit. zákona a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.. V súdnom konaní sa posudzovaním schopnosti navrhovateľa pracovať zaoberal príslušný posudkový lekár. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť pri výkone sociálneho postenia vykonáva posudkový lekár sociálneho postenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia. Obaja posudkoví lekári po podaní opravného prostriedku navrhovateľa posúdili, či navrhovateľ je poškodený na účely § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a aký ma percentuálny pokles pracovnej schopnosti. Dospeli k rovnakému záveru, že navrhovateľ je naďalej poškodený na účely § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo v dôsledku pracovného úrazu má viac ako 40-percentný pokles pracovnej schopnosti, miera poklesu pracovnej schopnosti v percentách je 45%. Krajský súd zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne, a preto ho potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. Pri rozhodovaní vychádzal z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany zo dňa 13. marca 2014, 17. apríla 2014 a z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne zo dňa 13. januára 2015, pretože títo dostatočne a presvedčivo odôvodnili, prečo navrhovateľ spĺňa podmienky pre priznanie úrazovej renty s mierou poklesu pracovnej schopnosti určenej na 45%, s dátumom vzniku 1. marca 2004. Navrhovateľ odo dňa 6. novembra 2006 poberá invalidný dôchodok v sume 9 768 SKK (324,24 Eur), bola určená úrazová renta za mesiac november 2006 po odpočítaní alikvotnej sumy invalidného dôchodku znížená na sumu úrazovej renty 8 140 SKK. Úrazová renta za mesiac priznania invalidného dôchodku 80 SKK (2,66 Eur). Teda vzhľadom k tomu, že suma 9 768 SKK (324,24 Eur) invalidného dôchodku, na ktorý má navrhovateľ nárok odo dňa 6. novembra 2006, prevyšuje sumu 8 20 SKK (272,86 Eur) úrazovej renty určenú podľa § 89 ods. 1 zákona, a konečná suma úrazovej renty určenej podľa § 89 ods. 1 a 2 zákona nepresahuje nulovú hodnotu, nevzniká navrhovateľovi odo dňa 1. decembra 2006 nárok na výplatu úrazovej renty. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že navrhovateľ, ako to vypláva z administratívneho spisu si uplatnil nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti doručenej Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza, dňa 11. januára 2010. Ďalej je potrebné uviesť, že navrhovateľ si nárok na úrazovú rentu uplatnil podaním žiadosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza, dňa 11. januára 2010, je s poukazom na ustanovenie § 114 ods. 1 zákona tento nárok navrhovateľa na výplatu úrazovej renty za obdobie od 1. marca 2014 do 10. januára 2007 premlčaný (premlčí sa uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili). O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods.2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania prizná. V danom prípade bol navrhovateľ v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania proti odporcovi a odporca v konaní podľa piatej časti nemá nárok na priznanie náhrady trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 OSP odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutie súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.