Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 15Sd/149/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200482 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Zaťková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3014200482.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľa: J.. U. U., bytom U. XXXX/XX, XXX XX W. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. mája 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. mája 2014 ako zákonné a vecne správne. Krajský súd n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa podaným návrhom - odvolaním zo dňa 4. júna 2014 domáhal, aby súd preskúmal rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. mája 2014, ktorým mu odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákona) v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť zo dňa 17. februára 2014 o priznanie starobného dôchodku. V návrhu žiadal o znovu posúdenie nároku na starobný dôchodok z dôvodov, že sa domnieva, že splnil zákonné podmienky na jeho priznanie. Poukázal na to, že od 1. augusta 1952 do 31. júla 1998 odpracoval v ozbrojených silách viac ako 53 rokov, z toho 8 rokov ako výsadkár v I. kategórii a ďalšie 3 roky ako občiansky zamestnanec Ministerstva obrany SR. Nárok na starobný dôchodok mu vznikol už 1. augusta 1988, vo veku 55 rokov, ale 13 rokov ešte pracoval nad stanovenú hranicu pre pracovníkov I. kategórie. Na pojednávaní súdu dodal, že v júli 1998 musel odísť direktívne do dôchodku a myslí si, že vojenský úrad ho poškodil. Uviedol, že pokiaľ bol činný, vykonával vysoké a dôležité funkcie v ozbrojených silách a keď mladší poistenci v tomto systéme majú výsluhové aj civilné dôchodky, takýto uspokojený nárok by bol pre neho zadosťučinením. Na podklade uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie s tým, aby mu bol priznaný starobný dôchodok v zmysle zákona a zameškaný doplatený 3 roky spätne, t.j. od 18. februára 2011. Odporkyňa na podklade podaného odvolania zaslala krajskému súdu dňa 28. júla 2014 písomné vyjadrenie zo dňa 23. júla 2014, v ktorom žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Popísala v ňom celú genézu navrhovateľovho prípadu a poukázala na okolnosť, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa § 142 ods. 4 písm. b) tohto zákona o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhoduje, pokiaľ ide o vojakov z povolania Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Keďže navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok za účinnosti skoršieho zákona, nemôže mať nároky posúdené podľa novšieho zákona č. 461/2003 Z.z. Uviedla, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupovala aj podľa zovšeobecneného názoru súčasne platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Krajský súd následne vykonal dokazovanie oboznámením sa s odvolaním navrhovateľa, jeho ďalšími písomnými podaniami, napadnutým rozhodnutím, písomným vyjadrením odporkyne, komplexným administratívnym spisom odporkyne, výsluchom navrhovateľa a zástupkyne odporkyne, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné priznať úspech. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. mája 2014, odporkyňa navrhovateľovi podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť zo dňa 17. februára 2014 o priznanie starobného dôchodku. Zo spisu je preukázané, že právoplatným rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65210002403007--VÚSZ/DO 1 zo dňa 17. augusta 1998 bol navrhovateľovi podľa § 26 zákona Národnej rady SR č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov od 1. augusta 1998 priznaný výsluhový dôchodok, ktorý sa podľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 1. júla 2002 naďalej považuje za výsluhový dôchodok. Bolo preukázané, že navrhovateľ získal dobu výkonu základnej vojenskej služby od 1. augusta 1952 do 30. júla 1954, zaradenú do I. kategórie funkcií, od 1. augusta 1954 do 10. júla 1958 ďalšiu službu vo vojenskej škole, zaradenú do I. kategórie funkcií a dobu služobného pomeru od 11. júla 1958 do 31. júla 1998, zaradenú do I. kategórie funkcií a tieto mu boli zhodnotené na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku. Keďže navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov služby v I. kategórii funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. od 28. júla 1988, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. Navrhovateľ výkon služby v I. kategórii funkcií skončil 31. júla 1998 a výkon civilného zamestnania skončil 31. decembra 2001. Podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, okrem iného poistenec má nárok na starobný dôchodok aj vtedy, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 25 rokov a dovŕšil dôchodkový vek aspoň - podľa písm. a) - 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach; - podľa písm. b) - 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3, písm. d) a e); - podľa písm. c) - 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h); - podľa písm. d) - 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. i) až l); alebo písm. e) - 60 rokov. Navrhovateľa sa týka písm. a) vyššie citovaného ustanovenia a nárok na starobný dôchodok mu vznikol v čase, keď sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Neskorší zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ani žiaden ďalší predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. a právo na tieto dávky podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona nezaniká uplynutím času. Podľa § 259 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov, v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Je treba poznamenať, že v tejto agende sa v súčasnosti vytvorili a sú prítomné v rozhodovaní odporkyne široko rozchodné alternatívy, ktoré môžu vyvolávať určitú diskrimináciu u poistencov spĺňajúcich podobné podmienky ako navrhovateľ. Preto je nutné tieto prípady posudzovať individuálne, ktoré ale nemožno v ďalšom zovšeobecňovať. Práve v posudzovanej veci bolo zistené, že navrhovateľovi už bol priznaný starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, čo znamená, že podmienky nároku na dôchodok posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania určil iný orgán sociálneho zabezpečenia (vojenský úrad sociálneho zabezpečenia), preto nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania vzniknúť nemôže. Uvedené vyplýva z ustáleného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého ak bol poistencovi priznaný a je aj vyplácaný dôchodok podľa vyššie uvedeného zákona, za výsluhový dôchodok sa iba považuje na účely jeho ďalšej výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia a okolnosť, že už bol raz priznaný je takou okolnosťou, ktorá vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na taký istý druh dôchodku aj podľa neskoršieho zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Tento právny názor je vyjadrený v rozsudkoch NS SR, sp.zn. 9So/41/2008, 9So/129/2010, 9So/134/2010. Podľa § 244 a nasl. O.s.p. súd má kompetenciu na preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Inými slovami, súd preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia, ktoré je napadnuté opravným prostriedkom a teda predmet súdneho konania je vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia a inými nárokmi, ktoré neboli riešené napadnutým rozhodnutím správneho orgánu nemá právomoc sa zaoberať. Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250q ods. 2 veta prvá O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa názoru krajského súdu, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ktorý je pre súd v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. rozhodujúci), postupu odporkyne, ktorý predchádzal vydaniu preskúmavaného rozhodnutia a ani samotnému rozhodnutiu nemožno v zmysle námietok navrhovateľa vytýkať porušenie zákona odôvodňujúce jeho zrušenie. Napadnuté rozhodnutie zodpovedá zákonu. Odporkyňa ho vydala na podklade predložených a dostupných dôkazov. Napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné, logické, v dostatočnom rozsahu odôvodnené a preto aj súdom preskúmateľné. Na podklade uvedených skutočností bolo potom potrebné rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. mája 2014 ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdiť. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal a odporkyni sa v zmysle § 250k O.s.p. trovy konania nepriznávajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa musí uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť výroku rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.