Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 12Sd/166/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200549 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Florovič ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3014200549.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci navrhovateľa: S., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o úrazovú rentu, na návrh navrhovateľa o preskúmanie rozhodnutia odporkyne číslo XXXX-X/XXXX-BA. zo dňa 5. marca 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporkyne číslo XXXX-X/XXXX-BA zo dňa 5. marca 2014 a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie z dôvodov § 250j ods. 2 písm. a) Občasného súdneho poriadku. Krajský súd n e p r i z n á v a účastníkom konania náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXXX-X/XXXX-BA zo dňa 5. marca 2014 na podklade § 89a a v súlade s § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 11. apríla 1991, zanikol dňom 28. februára 2014, odkedy dovŕšil dôchodkový vek nárok na úrazovú rentu, priznanú rozhodnutím č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa 7. novembra 2006. Rozhodnutie odôvodnila podstate tým, že rozhodnutím č. XXX-XXXX/XXXX vydaným dňa 7. novembra 2006, na základe ktorého mu vznikol nárok na úrazovú rentu a na jej výplatu. Na túto úrazovú rentu mu zanikol nárok dňom 28. februára 2014, kedy dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 89a zákona v znení neskorších predpisov nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Navrhovateľ podal v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia. V jeho rozsiahlych písomných dôvodoch predovšetkým uviedol, že rozhodnutie odporkyne neuznáva. Podľa jeho názoru rozhodnutím odporkyne zo dňa 7. novembra 2006 mu nebol priznaný nový nárok na úrazovú rentu, ale došlo iba k úprave výšky už priznaného nároku náhrady za stratu na zárobku, ktorú poberal ešte pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení. Uviedol, že odporkyňa v danom prípade nesprávne aplikovala ustanovenie § 89a zákona o sociálnom poistení o zániku nároku na úrazovú rentu. Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorá sa vyplácala k 31. decembru 2003 a nárok na jej výplatu trvá aj po tomto dni, sa považuje od 1. januára za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrila do 31. decembra 2003. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So 160/2012 zo dňa 18. decembra 2013, v ktorom vyslovil právny názor v tom smere, že náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti po 31. decembri 2003 je aj naďalej náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a za úrazovú rentu upravenú v §§ 88 a nasl. v zákone o sociálnom poistení sa iba považuje, a to na účely jej ďalšej výplaty po 31. decembri 2003, na účely jej valorizácie podľa § 89 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, resp. úpravy jej výšky pri zmene pracovnej schopnosti jej poberateľ podľa § 88 ods. 3 a § 89 ods. 4 zákona. Aj podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa naďalej jedná o nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti podľa ustanovenia § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nie je možné v danom prípade aplikovať ustanovenie § 89a citovaného zákona. S ohľadom na uvedené dôvody uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So 160/2012 zo dňa 18. decembra 2013, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť s poukazom na ich písomné vyjadrenie zo dňa 17. júna 2014, v ktorom je uvedená podrobná a vecná argumentácia. Napadnuté rozhodnutie je dostatočné a obsiahle odôvodnenie, prečo bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Krajský súd postupom podľa § 250l a nasledujúcich zákonných ustanovení O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, preto ho bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.. Krajský súd z administratívneho spisu odporkyne, z jej písomného vyjadrenia, s písomného vyjadrenia navrhovateľa a z obsahu spisu mal za preukázané, že navrhovateľ poberal od 1. januára 2004 úrazovú rentu priznanú podľa § 272 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z titulu choroby z povolania zistenej dňa 11. apríla 1991. Podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity (ďalej len „náhrada za stratu na zárobku“) a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí ustanovenie § 82 primerane. Je však nesporné, že navrhovateľovi z titulu priznanej choroby z povolania bola k 31. decembru 2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku, preto s poukazom na ustanovenie § 272 ods. 3 zsp sa táto od 1. januára 2004 pretransformovala na úrazovú rentu. Navrhovateľ dňa 12. júna 2006 podal žiadosť o priznanie úrazovej renty, ktorá mu bola podľa § 88 ods. 3 zákona z dôvodu preukázanej zmeny vo vývoji pracovnej schopnosti navrhovateľa (progresia choroby z povolania) priznaná, konkrétne nárok na zmenu - zvýšenia sumy transformovanej úrazovej renty, s dátumom vzniku od 31. januára 2006 podľa lekárskej správy vypracovanej posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, zo dňa 29. júna 2006 zhoršenia zdravotného stavu z titulu CHzP odo dňa 31. januára 2006, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa 7. novembra 2006. Odporkyňa rozhodnutím č. XXXX-X/XXXX-BA. zo dňa 5. marca 2014 podľa § 89a a § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 11. apríla 1991, zanikol dňom 28. februára 2014, kedy dovŕšil dôchodkový vek, nárok na úrazovú rentu, priznanú rozhodnutím č. XXX- XXXX/XXXX zo dňa 7. novembra 2006. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 18. decembra 2013 sp. zn. 9So/160/2012 vyslovil právny názor, že naďalej trvá nárok na výplatu náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, považovanej podľa § 272 ods. 3 zsp za úrazovú rentu, a to vo výške určenej podľa § 89 ods. 4 zsp. Na tom závere nič nemení skutočnosť, že odporkyňa právoplatným rozhodnutím zo dňa 7. novembra 2006 navrhovateľovi od 31. januára 2006 „priznala úrazovú rentu“ podľa § 88 zsp. Záveru o trvaní nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vo výške určenej podľa § 89 ods. 4 zsp napovedá aj tá skutočnosť, že žiadne ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z. neupravuje zánik nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti pre súbeh s nárokom na úrazovú rentu. Z uvedeného naopak vyplýva, že zákonodarca taký súbeh vôbec nepredpokladal a v prípade zmeny pracovnej schopnosti tak môže dôjsť len k zníženiu alebo zvýšeniu úrazovej renty priznanej po 31. decembri 2003, alebo k zníženiu náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, považovanej za úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zsp. Teda navrhovateľ má naďalej nárok na náhradu za stratu zárobku po skončení pracovnej neschopnosti podľa § 272 ods. 3 zsp, nie je možne v jeho prípade aplikovať ustanovenie § 89a zsp. Ďalej zistil, že predmetom tohto konania je preskúmavanie vyššie uvedeného rozhodnutia odporkyne o zániku nároku na úrazovú rentu podľa §89a zsp. Medzi účastníkmi konania, ako to jednoznačne vyplýva z administratívneho spisu je sporné, či sa na posúdenie nároku na úrazovú rentu navrhovateľa má použiť ustanovenie § 89a zsp. Avšak nie je sporné, že navrhovateľ bol poberateľom náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorá sa vypláca k 31. decembru 2003, a nárok na jej výplatu trval aj po tomto dni, a preto sa od 1. januára 2004 považuje za úrazovú rentu, ktorá ku dňu 31. januára 2006 patrila. Rovnako nie je sporné, že dôvodu zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľ žiadosťou zo dňa 12. júna 2006 požiadal o úrazovú rentu a odporkyňa mu nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zsp priznala od 31. januára 2006 rozhodnutím zo dňa 7. novembra 2006. Podľa § 88 zsp poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 - percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 88 ods. 3 zsp pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Podľa§ 89 ods. 4 zsp ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti. Plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za dávky podľa tohto zákona, a to v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003; ak nárok na výplatu týchto plnení trval k 31. decembru 2003, plnenia sa vyplácajú aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 260 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.). Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorá sa vyplácala k 31. decembru 2003, a nárok na jej výplatu trvá aj po tomto dni, sa považuje od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrila do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí ustanovenie § 82 primerane (§ 272 ods. 3 zsp). Ak nárok na výplatu úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa § 272 ods. 3, trvá k 31. júlu 2006, úrazová renta sa vypláca po tomto dni aj po priznaní starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo po dovŕšení 65 rokov veku poberateľa (293o ods. 1 v spojení s § 293ay zsp.). Podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 89 ods.8 zsp. Podľa názoru krajského súdu s poukazom na vyššie uvedené je dôvodné tvrdenie navrhovateľa, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s vysloveným právnym názorom uvedeným v rozsudku Najvyššieho súdu slovenskej republiky sp. zn. 9So/160/2012 zo dňa 18. decembra 2013 v ktorom uviedol, že navrhovateľovi naďalej trvá nárok na výplatu náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, považovanej podľa § 272 ods. 3 zsp za úrazovú rentu, a to vo výške určenej podľa § 89 ods. 4 zsp. Teda navrhovateľ má naďalej nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti podľa § 272 ods. 3 zsp a nie je možné v jeho prípade aplikovať ustanovenie § 89a zsp. Náležitosti rozhodnutia vydaného v konaní vo veciach sociálneho poistenia podľa tretej časti zák. č. 461/2003 Z. z. sú upravené v ust. § 209 tohto zákona. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Krajský súd zhodnotil hore uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia a dospel k záveru, že odporkyňa vo veci nerozhodla v súlade zo zákonom. V ďalšom konaní odporkyňa je viazaná právnym názorom v rozhodnutí Najvyššieho súdu slovenskej republiky už vyššie uvedenom. Z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250 q ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. (rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo s nesprávneho právneho poúdenia veci) a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa pred vydaním nového rozhodnutia je povinná rešpektovať už vyslovený právny názor v rozsudku, ktorým je viazaná, a rozhodnutie riadne odôvodniť (§ 209 zps.). O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods.2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania prizná. V danom prípade navrhovateľ v konaní si neuplatnil trovy konania, preto mu nepriznal náhradu trov konania proti odporkyni a odporkyňa v konaní podľa piatej časti nemá nárok na priznanie náhrady trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutie súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.