Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/223/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200749 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3014200749.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu PK Doprastav, a.s., so sídlom Žilina, Kragujevská 11, IČO: 35 697 814, práv. zast. JUDr. Annou Kecerovou Veselou, advokátkou so sídlom Rajec, Nám. SNP 2 proti žalovanému Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. júna 2014, č. OU-TN-OOP3-2014/012477 KOM, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd z a m i e t a žalobu v časti výroku, rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP3-2014/012477 KOM zo dňa 30. júna 2014, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta. II. Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. OU-TN-OOP3-2014/012477 KOM zo dňa 30. júna 2014, v časti výroku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zhodnotiť, alebo zneškodniť odpad ním uložený na depóniách lomu H. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. d) O.s.p.. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca včas podanou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného č. OU-TN-OOP3-2014/0124777 KOM zo dňa 30.6.2014, ktorým bolo podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku v časti zmenené rozhodnutie Okresného úradu Ilava, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OÚ-IL-OSŽP/2014/00298-004IOV zo dňa 10.4.2014. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. OÚ-IL-OSŽP/2014/00298-004IOV zo dňa 10.04.2014, ktoré taktiež žiadal žalobca zrušiť, bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 10 000 eur za porušenie ust. § 18 ods. 4 písm. a/ zák.č. 233/2001 Z.z. (ďalej zákon o odpadoch) Žalobca porušil cit. ustanovenie zákona o odpadoch tým, že uložil odpad v množstve cca 208 420 ton bez kladného vyjadrenia orgánu štátnej správy v odpadovom hospodárstve na depónie lomu H.. Súčasne bola žalobcovi uložená povinnosť zhodnotiť alebo zneškodniť ním uložený odpad v zmysle ustanovení zákona o odpadoch. Prvostupňový správny orgán mu uložil splniť túto povinnosť v lehote 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia. V tejto časti žalovaný rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zmenil tak, že žalobcovi uložil realizovať opatrenie na nápravu do 30. septembra 2015 s povinnosťou doložiť jeho splnenie Okresnému úradu Ilava, odboru starostlivosti o životné prostredie. Ostatné časti napadnutého prvostupňového správneho orgánu žalovaný nezmenil. Rozhodnutia správnych orgánov boli založené na zistení, že na základe žiadosti žalobcu vydal dňa 28.7.2010 bývalý Obvodný úrad životného prostredia v zmysle § 16 ods. 1 písm. b) bod 4 zákona o odpadoch vyjadrenie č. OUŽP/2010/02125-003, v ktorom vyslovil súhlas s uložením požadovaných druhov odpadov v lome H., pričom toto vyjadrenie sa týka použitia stavebného odpadu kategórie „O“ kat. č.XX XX XX a kat. XX XX XX na terénne úpravy záverného svahu z etáže XXX na etáž XXX cca 30 000 m3 a na terénnu úpravu depónie nevhodného kamenného materiálu cca 10 000 m3, čo predstavuje úhrnné množstvo cca 40 000 m3. Oba správne orgány ustálili, že bývalý Obvodný úrad ukladanie odpadu žalobcovi neobmedzil časovo, ale určením úhrnného množstva. Toto množstvo žalobca prekročil keď v roku 2010 uložil v lome H. 34 378 ton odpadu, následne v roku 2011 110 611 ton, v roku 2012 54 980 ton, a v roku 2013 75 454,4 tony. Na takéto prekročenie stanoveného limitu však žalobca potreboval súhlas bývalého Obvodného úradu, resp. orgánu odpadového hospodárstva. O takýto súhlas nepožiadal a teda mu nebol vydaný. Z tohto dôvodu ukladanie odpadu do lomu predstavuje porušenie zákona o odpadoch. Žalovaný nepovažoval za podstatné, že žalobca podával v súlade so zákonom hlásenia o vzniku a nakladaní s odpadom, keď správny orgán nie je povinný potvrdzovať alebo spochybňovať množstvá ukladaných odpadov. Žalobca vo včas podanej žalobe uviedol, že vyjadrenie bývalého Obvodného úradu životného prostredia č. OUŽP/2010/02125-003 zo dňa 28.7.2010 bolo vydané k dokumentácii terénnych úprav, ktorú predložil spolu so žiadosťou o vyjadrenie. Táto žiadosť obsahovala len uvedenie druhu stavebného odpadu a jeho pôvod. Obsahom predloženej technickej dokumentácii boli taktiež len údaje o pravdepodobnom množstve potrebného odpadového materiálu a to z dôvodu, že pri podaní žiadosti nie je možné predpokladať, aké množstvo odpadu bude potrebné na zavezenie a vyrovnanie depónii a vykonanie terénnych úprav. Uvedené je zrejmé aj použitím skratky „ cca“ pri jednotlivých údajoch. Žalobca taktiež poukázal na to, že terénne úpravy v lome H. bezprostredne súvisia s realizáciou otvárky, prípravy a dobývania v lome H., pretože bez uvedených činností by nebol dôvod vykonávať návoz stavebného odpadu a v konečnom dôsledku vykonať terénne úpravy. Zdôraznil, že predmetné vyjadrenie bývalého Obvodného úradu má platnosť počas celej doby realizácie terénnych úprav v lome H.. Namietal tiež, že žalovaný vo svojom rozhodnutí neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenie zákona mal žalobca porušiť resp. podľa ktorých ustanovení zákona mal postupovať. Napadnuté rozhodnutie taktiež považoval za nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie vo vzťahu k uloženej pokute a jej výške, ako aj k výroku o uložení povinnosti vykonať opatrenia na nápravu následkov konania. Napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené aj z dôvodu, že žalovaný sa podľa názoru žalobcu nevyporiadal so všetkými jeho námietkami, ktoré vzniesol v správnom konaní. Žalobca má taktiež za to, že žalovaný pochybil, keď v rozpore s ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku na odvolanie žalobcu zmenil v časti rozhodnutie prvostupňového orgánu , v ostatnej časti však rozhodnutie nepotvrdil a odvolanie nezamietol. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril, pričom žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zopakoval, že žalobca žiadosťou podanou dňa 26.7.2010 požiadal bývalý Obvodný úrad životného prostredia v Trenčíne o vyjadrenie k použitiu stavebného odpadu špecifikovanej kategórie na terénne úpravy záverného svahu etáže XXX na etáž XXX s potrebou cca 30 000 m3 zeminy a na terénnu úpravu depónie nevhodného kamenného materiálu s potrebou cca 10 000 m3 zeminy v lome H.. Ku žiadosti pripojil odborné stanovisko spoločnosti BEL/NOVAMANN International s.r.o. Bratislava zo dňa 8.3.2010, v ktorom bolo uvedené, že na základe vykonaných analýz uvedených v skúšobných protokoloch, zloženie odpadov spĺňa limitné hodnoty pre odpady, ktoré je možné uložiť na skládky určené pre inertný odpad a je možné ich použiť na zásyp terénnych nerovností mimo poľnohospodárskej pôdy. Na základe tejto žiadosti potom Obvodný úrad vydal dňa 28.7.2010 vyjadrenie, v ktorom súhlasil s uložením požadovaných druhov odpadov v lome H.. V tomto vyjadrení pritom presne špecifikoval kategórie stavebného odpadu, ako aj jeho množstvo. Žalobca mal takto vedomosť o tom, aké množstvo odpadov má povolené ukladať v lome H. (úhrnné množstvo cca 40 000 m3) akej kategórie (č. XX XX XX a XX XX XX). Pokiaľ bola vo vyjadrení bývalého Obvodného úradu v Trenčíne použitá skratka „cca“ tak išlo o vyjadrenie toho, že navážka na korbu nákladného auta sa nedá presne odmerať a ani odvážiť. Žalovaný taktiež uviedol, že bývalý Obvodný úrad ani neskôr nesúhlasil s ukladaním odpadu v lome H., tak ako to nesprávne uviedol zástupca žalobcu počas správneho konania. Ak sa tento úrad vyjadroval na základe žiadosti žalobcu k dokumentácii „ Plánu otvárky, prípravy a dobývania pre lom H. na roky 2012 -2031“ tak len vyjadril súhlas so stavbou, a to za podmienky, že so vznikajúcimi odpadmi sa bude nakladať v zmysle platnej legislatívy o odpadoch. K posudku predloženému žalobcom v súdnom konaní, ktorý vypracovala spoločnosť ENVICONSULT spol. s r.o., uviedol, že žalobca si zamieňa vyjadrenie k plánu otvárky, prípravy a dobývania s plánom rekultivácie územia lomu. V pláne na roky 2012 - 2031 vypracovaným L.. A., nie je žiadna zmienka o využití odpadu na rekultiváciu lomu. Jediná zmienka sa týka použitia materiálu na terénne úpravy v lome z iných zdrojov než je dobývací priestor, a to v tom zmysle, že jeho použitie povoľuje príslušný orgán štátnej správy na základe predložených podkladov - vyhovujúcich výsledkov laboratórnych skúšok. Súčasne uviedol, že tento posudok bol spracovaný len na základe údajov od žalobcu a bez toho, aby mal spracovateľ vizuálnu predstavu o stave lomu v roku 2010. K záznamu č. 181/2010 spísaného Slovenskou inšpekciou životného prostredia Žilina uviedol, že tento záznam bol vypracovaný dňa 21.12.2010 t.j. v roku, v ktorom bývalý Obvodný úrad životného prostredia vydal žalobcovi vyjadrenie zo dňa 28.7.2010. Z uvedeného vyplýva, že v čase šetrenia inšpekcie nedochádzalo k porušovaniu ustanovení zákona o odpadoch. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania, pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom (§ 250f O.s.p.), v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že žalobe žalobcu možno priznať úspech len čiastočne. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. júna 2014 č. OU-TN-OOP3-2014/012477 KOM, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku v časti zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Ilava, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OÚ-IL-OSŽP/2014/00298-004 IOV zo dňa 10.4.2014 s tým, že v ostatnom zostáva toto rozhodnutie nezmenené. Rozhodnutie bolo zmenené tak, že žalobcovi bola uložená podľa § 79 ods. 3 zákona o odpadoch povinnosť zhodnotiť alebo zneškodniť odpad ním uložený na depóniach lomu H. v lehote do 30. septembra 2015 v zmysle ustanovení zákona o odpadoch a súčasne mu bola uložená aj povinnosť danú skutočnosť doložiť Okresnému úradu Ilava, odboru starostlivosti o životné prostredie. Ako už bolo uvedené, preskúmavané rozhodnutie vychádza zo zistenia, že žalobca požiadal bývalý Obvodný úrad životného prostredia v Trenčíne o vyjadrenie k použitiu stavebného odpadu kategórie „O“ kat. č. XX XX XX a XX XX XX na terénne úpravy záverného svahu z etáže XXX na etáž XXX a na terénnu úpravu depónie v celkom množstve cca 40 000 m3 zeminy v lome H.. Na základe tejto žiadosti Obvodný úrad životného prostredia vydal dňa 28.7.2010 v zmysle ust. § 16 ods. 1 písm. b) bod 4 zákona o odpadoch vyjadrenie č. OUŽP/2010/02125-003, v ktorom súhlasil s uložením požadovaného odpadového materiálu v lome H.. Z administratívneho spisu bolo zistené, že uvedené vyjadrenie správneho orgánu bolo vydané na základe žiadosti žalobcu zo dňa 26.7.2010 v znení jej doplnenia zo dňa 28.7.2010, ktorá obsahovala kategorizáciu odpadového materiálu, ktorý mal byť na terénne úpravy použitý ako aj určenie jeho množstva cca 40 000 m3. Podľa Plánu terénnych úprav vypracovaného L.. A. A., tieto úpravy mali pozostávať z vyrovnania plôch, z dôvodu, že ich tvorí lomový materiál nevhodný na spracovanie v technologickej linke lomu. Toto sa malo zrealizovať postupným navážaním a zrovnávaním stavebného odpadového materiálu kategórie „O“ katalógové číslo XX XX XX a XX XX XX použitého zo stavby „ŽSR modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom IV. a V. etapa“ Na úpravy malo byť použitých cca 40 000 m3 odpadového materiálu. Obvodný banský úrad v Prievidzi vydal k oznámeniu žalobcu o terénnych úpravách v dobývacom priestore H. dňa 3.10.2010 stanovisko, v ktorom konštatuje, že na pozemkoch dobývacieho priestoru H. je možné ukladať hlinitý a iný vhodný materiál použiteľný na terénne úpravy v lome a záverečné úpravy lomových stien a ťažobných rezov a to za podmienky, že sa tým v budúcnosti nesťaží a ani neznemožní dobývanie ložiska grestenitu. Takisto nemôže ísť o materiál znečistený nebezpečnými látkami. Konštatoval, že na uvedenú činnosť nie je potrebné povolenie Obvodného banského úradu. Súčasne uviedol, že týmto nie je dotknutá povinnosť žalobcu vypracovať príslušnú prevádzkovú dokumentáciu podľa banských predpisov a povinnosti vyplývajúce z osobitných právnych predpisov najmä zák.č. 223/2001 Z.z. o odpadoch. Bolo zistené, že následne dňa 4.8.2011 bývalý Obvodný úrad životného prostredia na základe žiadosti žalobcu vydal vyjadrenie podľa § 16 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o odpadoch k dokumentácii „ Plán otvárky, prípravy a dobývania pre lom H.“, pričom v ňom uvádza, že sa jedná o nové povolenie jestvujúcej banskej činnosti na dobývanie ložiska vápenca v lome H. do 31.12.2031. Konštatuje v ňom, že dobývací priestor má výmeru 43, 9783 ha, plánovaná ročná ťažba je cca 330 000 ton. Podľa dokumentácie sa množstvo celkového odpadu pri dobývaní pohybuje od 12 % - 25 %. Odstránenie znečistenej suroviny je realizované spracovaním na existujúcej technologickej linke. Znečistený materiál sa spracováva na linke na frakciu 0/63 B, čo je monofrakcia nižšej kvality. Obvodný úrad vo vyjadrení výslovne uviedol, že súhlasí so stavbou z hľadiska odpadového hospodárstva za podmienky, že so vznikajúcimi odpadmi bude žalobca nakladať v zmysle platnej legislatívy zákona o odpadoch. Z obsahu Plánu otvárky, prípravy a dobývania pre lom H. pre roky 2012 - 2031 žalobcu bolo zistené, že celkový odpad pri dobývaní bude vyšší, a to od 12 % - 25 %, nakoľko sa do neho dostáva časť skrývky a zahlinený materiál. Odstránenie znečistenej suroviny je realizované spracovaním na technologickej linke. Podľa čl. 1.4. písm. f) skrývka a materiál vhodný na terénne úpravy záverných dobývacích rezov sa priebežne používajú pri úpravách stávajúcich depónii postupným navážaním a zrovnávaním ako aj pri terénnych úpravách záverných dobývacích rezov. V pláne je výslovne uvedené, že materiál vhodný na terénne úpravy v lome z iných zdrojov než z dobývacieho priestoru H. povoľuje použiť príslušný orgán štátnej správy na základe predložených podkladov - vyhovujúcich laboratórnych skúšok. V tomto článku plánu je uvedený bez ďalšieho aj údaj „ depónia č. X (E XXX) 87 000 m3, depónia č. X (E XXX) 30 000 m3.“ Bolo zistené, že žalobca podal za roky 2010, 2011, 2012, 2013 hlásenia o vzniku odpadu a nakladaní s ním. Obsahom týchto hlásení bolo aj určenie množstva a kategórie odpadu. Z predloženého záznamu č. 181/2010 zo dňa 21.12.2010 vyplynulo, že Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina vykonal šetrenie zamerané na ukladanie odpadu pochádzajúceho z rekonštrukcie železničného zvršku stavby „ŽSR modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom IV. a V. etapa“ za účelom terénnych úprav lome H. žalobcom. Inšpekcia pritom záverom uviedla, že kontrolovaný subjekt t.j. žalobca plní podmienky vyplývajúce z vyjadrenia vydaného Obvodným úradom životného prostredia č. OUŽP/2010/02125-003 zo dňa 28.7.2010. Bolo konštatované, že nedošlo k porušeniu zák.č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a podnety štatutárov združenia Lesné družstvo, pozemkové spoločenstvo H. a Združenia urbárnikov, pozemkové spoločenstvo H. sú neopodstatnené. Žalobca súdu predložil hydrogeologický posudok zo dňa 21.8.2014 a enviromentálne posúdenie zo dňa 31.8.2014, obe vypracované spoločnosťou ENVICONSULT spol. s r.o., Žilina. Z ich záverov vyplýva, že na základe analýz vzoriek odpadových zemín, odpadových vôd a celkového posúdenia hydrogeologických pomerov územia možno konštatovať, že uloženie materiálov z výstavby železničnej trate za účelom terénnych úprav nespôsobuje znečistenie horninového prostredia a podzemných vôd daného územia a nepredstavuje riziko z hľadiska ľudského zdravia alebo ekosystémov. Taktiež bol vyslovený záver, že terénne úpravy neboli vykonané v rozpore so zásadami ochrany prírody a krajiny. Terénne úpravy predstavujú rekultiváciu územia postihnutého banskou činnosťou. Pri tejto rekultivácii lomu je vzhľadom na nedostatočný objem skrývky potrebné použiť materiál z iných zdrojov. Použitie nekontaminovaného horninového materiálu z úpravy koľajového spodku pri modernizácii železničnej trate predstavuje jeho enviromentálne najvhodnejší spôsob použitia. Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil so skutkovým a právnym stavom súdenej veci, so súdnym, ako i s administratívnym spisom a musí skonštatovať, že žaloba bola podaná v časti dôvodne, keď napadnuté rozhodnutie v časti, v ktorej bola žalobcovi uložená povinnosť vykonať opatrenia na nápravu je pre nedostatok dôkazov nepreskúmateľné. Vo zvyšnej časti bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá, keď súd dospel k záveru, že žalovaný v rámci svojho rozhodovacieho procesného postupu postupoval v súlade so zákonom, jeho záver o správnosti výroku správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty je dôvodný a s námietkami žalobcu sa žalovaný (správny orgán II. stupňa) dôsledne, logicky a vyčerpávajúco vysporiadal. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 59 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa § 59 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Podľa § 47 ods. 1, 2 zák.č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) bod 4 zák.č. 223/2001 Z.z. orgány štátnej správy odpadového hospodárstva dávajú vyjadrenie k výstavbe týkajúcej sa odpadového hospodárstva, a to k dokumentácii v konaní o povolení terénnych úprav, 24b) ak sa pri ich uskutočňovaní predpokladá použitie stavebného odpadu a odpadu z demolácie podľa § 40c ods. 1. Podľa § 18 ods. 4 zák.č. 223/2001 Z.z. zakazuje sa uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste na to určenom v súlade s týmto zákonom. Podľa § 78 Správne delikty ods. 2 písm. c) zák.č. 223/2001 Z.z. pokutu od 600 eur do 16 596,95 eura uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá uloží alebo zneškodní odpad v rozpore s § 18 ods. 4 písm. a) až c). Podľa § 79 ods. 2 zák.č. 223/2001 Z.z. pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť a čas trvania protiprávneho konania, na rozsah ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia, prípadne na mieru ich poškodenia. Podľa § 79 ods. 3 zák.č. 223/2001 Z.z. orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže v rozhodnutí o uložení pokuty povinnému súčasne uložiť, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré mu bola pokuta uložená. Ak povinný v určenej lehote tieto opatrenia nevykoná, môže mu orgán štátnej správy odpadového hospodárstva uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia a určujú sa v ňom konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, je teda jadrom celého rozhodnutia, a preto len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný. Výrok musí byť formulovaný jasne, stručne a pritom určite, aby účastník konania i orgán, ktorý má rozhodnutie preskúmať, resp. vykonať, mohol bezpečne a bez pochybností poznať výsledok konania. Túto požiadavku určitostí, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať, aj pri vydávaní rozhodnutia prvostupňového ako aj odvolacieho orgánu, aby účastníci konania mohli jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania. Správny poriadok v citovanom ustanovení § 47 obsahuje povinné obsahové náležitosti výroku. Vždy je potrebné uviesť ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Rovnako je nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo sa rozhodnutím zakladá, mení alebo ruší (konkrétne právo alebo povinnosť) resp. autoritatívne potvrdzuje. V danej veci žalovaný prejednal odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Ilava, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OÚ-IL-OSŽP/2014/00298-004 IOV zo dňa 10.4.2014 tak, že toto napadnuté rozhodnutie v časti zmenil a konštatoval, že v ostatných častiach zostáva rozhodnutie nezmenené. Žalobca v podanej žalobe namietal takto formulovaný výrok. V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý presne neurčuje ako má znieť výrok rozhodnutia v prípade, že dochádza k zmene odvolaním napadnutého rozhodnutia len v časti, tak ako tomu je v prejednávanej veci. Za tejto situácie je podstatné, aby vo výroku bolo vyjadrené alebo aspoň spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti vyslovené, akým spôsobom odvolací správny orgán naložil s preskúmavaným rozhodnutím ako celkom resp. jeho výrokmi. Súd má za to, že výslovné určenie, v ktorej časti a ako konkrétne sa napadnuté rozhodnuté mení, s tým, že v ostatnej časti zostáva prvostupňové rozhodnutie nezmenené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, uvedený účel spĺňa. Takéto určenie výsledku odvolacieho konania a vyjadrenie toho ako bolo odvolanie prejednané je dostatočne zrozumiteľné a určité a spĺňa zákonom stanovené náležitosti výroku rozhodnutia. Na druhej strane však súd prisvedčil žalobnej námietke žalobcu, ktorá smerovala voči nepreskúmateľnosti tej časti rozhodnutia, ktorou mu bolo podľa § 79 ods. 3 zákona o odpadoch uložené opatrenie na nápravu spočívajúce v povinnosti zhodnotiť alebo zneškodniť odpad ním uložený na depóniach lomu H. v lehote do 30. septembra 2015 s povinnosťou preukázať splnenie tejto povinnosti určenému správnemu orgánu. V tejto časti bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenené, pričom v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené žiadne dôvody, z ktorých by bolo zrejmé z akého dôvodu k takejto zmene rozhodnutia došlo, akými úvahami bol žalovaný pri tomto postupe vedený. Taktiež v ňom absentuje uvedenie akýchkoľvek dôvodov pre ktoré je uloženie opatrenia na nápravu v danej veci dôvodné. Súd taktiež poukazuje na to, že výrok rozhodnutia, ktorým malo byť žalobcovi takéto opatrenie uložené a ktorý obsahuje určenie konkrétnych povinností, ktoré majú byť obsahom toto opatrenia na nápravu, nie je dostatočne určité a nemohlo by byť podkladom pre výkon rozhodnutia. V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na to, že z neho nie je zrejmé ani to akého množstva odpadu sa opatrenie týka, keďže správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali z toho, že časť odpadového materiálu bola do lomu umiestnená legálne na základe kladného vyjadrenie bývalého Obvodného úradu v Trenčíne. Z uvedených dôvodov súd v tejto časti napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. pre nepreskúmateľnosť. V tejto časti vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že bude úlohou žalovaného v tejto časti opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť tak ako mu to ukladá ust. § 47 správneho poriadku. Pri ďalšom rozhodovaní bude žalovaný dbať na to, aby bol prípadný výrok rozhodnutia o uložení opatrenia na nápravu dostatočne určitý, zrozumiteľný, aby boli povinnosti uložené povinnému subjektu špecifikované dostatočne jasne a súčasne v súlade so zákonom a na základe zákona. V časti rozhodnutia, ktorým žalovaný rozhodol o uložení pokuty vo výške 10 000 eur za porušenie povinnosti stanovenej v ust. § 18 ods. 4 písm. a) zákona o odpadoch, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, ktoré boli vyslovené v napadnutom rozhodnutí. Súd rovnako ako žalovaný dospel na základe obsahu administratívneho spisu k záveru, že žalobca sa dopustil správneho deliktu, za ktorý bol sankcionovaný podľa § 78 ods. 2 písm. c) zákona o odpadoch uložením pokuty vo výške 10 000 eur. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že pojem správneho deliktu nie je všeobecne definovaný v žiadnom právnom predpise. Pri vymedzení tohto pojmu vychádza teória aj prax zo všeobecných pojmových znakov správneho deliktu, obsiahnutých v pozitívnej právnej úprave. Za všeobecné pojmové znaky správneho deliktu možno považovať najmä konanie, protiprávnosť, sankcionovateľnosť, zodpovednú osobu, zavinenie (okrem prípadov konštrukcie zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie) a ustanovenie znakov deliktu priamo zákonom. Základom administratívnej zodpovednosti právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov je objektívna zodpovednosť za správny delikt. Pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu spôsobenej činnosťou fyzickej alebo právnickej osoby- podnikateľa. Liberačné dôvody musia byť v takomto prípade zakotvené priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom. V prejednávanej veci bolo zistené, že žalobca je na základe povolenia banskej činnosti oprávnený na banskú činnosť, otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore H.. Prvotne mu bola takáto činnosť povolená rozhodnutím Obvodného banského úradu v Prievidzi zo dňa 16.1.2002, a to na roky 2002 - 2011. Následne mu bola rozhodnutím tohto úradu č. 947-3324/2011 zo dňa 29.11.2011 povolená banská činnosť dobývanie ložiska vápencov v tomto lome podľa predloženého Plánu otvárky, prípravy a dobývania pre lom H., pričom platnosť rozhodnutia bola stanovená do 31.12.2031. Žiadosťou zo dňa 26.7.2010 žalobca požiadal Obvodný úrad životného prostredia v Trenčíne o vyjadrenie k použitiu výkopovej zeminy zo stavby „ ŽRS modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov IV a V etapa“ ako stavebnému odpadu pre terénne úpravy v lome H. podľa § 16 ods. 1 bod 4 zákona o odpadoch. V tejto žiadosti žalobca stavebný odpad kategorizoval ako kamenitú hlinu katalógové číslo XX XX XX, výkopovú zeminu katalógové číslo XX XX XX. Dňa 28.7.2010 túto žiadosť doplnil aj o určenie jeho množstva a to cca 30 000 m3 zeminy na úpravu z etáže č. XXX na etáž XXX a na úpravu depónie nevhodného kamenného materiálu cca 10 000 m3. K žiadosti pripojil aj plán terénnych úprav vypracovaný projektantom L.. A.. Bývalý Obvodný úrad životného prostredia v Trenčíne tejto žiadosti v celom rozsahu vyhovel a vyjadrením podľa § 16 ods.1 písm. b) bod 4 zák.č. 223/2001 Z.z. dal právny základ pre umiestnenie stavebných odpadov kategórie „O“ katalógové číslo XX XX XX a katalógové číslo XX XXXX v objeme cca 40 000 m3 žalobcom do lomu H.. Súd rovnako ako správne orgány vychádzal z toho, že uvedené vyjadrenie predstavovalo právny dôvod pre uloženie stavebného odpadu vyššie uvedenej kategórie v predmetnom lome, čo nerozporoval ani samotný žalobca a čo konštatovala pri vykonaní kontroly v decembri 2010 aj Slovenská inšpekcia životného prostredia. Vychádzajúc z obsahu tohto vyjadrenia súd uzavrel, že nebolo obmedzené určením času ale množstvom navezeného stavebného odpadu, v danom prípade objemom 40 000 m3, tak ako to požadoval v podanej žiadosti samotný žalobca. Na uvedenom závere nič nemení použitie skratky „cca“ pri tomto údaji, keď súd zobral na zreteľ, že túto skratku použil v podanej žiadosti už samotný žalobca a je vyjadrením toho, že v takýchto prípadoch nie je možné určiť množstvo s absolútnou presnosťou. Žalobca nespochybnil, že uvedené množstvo 40 000 m3 bolo prekročené. Tak ako správne orgány ani súd nezistil, že by pre takýto postup (navážanie odpadového materiálu nad limit 40 000 m3 do lomu H.) existoval právny dôvod, keď žiadnym iným vyjadrením resp. rozhodnutím správneho orgánu nebolo takéto ukladanie na tomto mieste povolené. Samotný „ Plán otvárky, prípravy a dobývania pre lom H.“ nepredstavuje sám o sebe žiaden právne relevantný dokument pre nakladanie s materiálom, ktorý nepochádza z banskej činnosti. Ide o plán vypracovaný podľa § 32 zák.č. 44/1988 Zb., ktorý potom spolu s povolením banského úradu predstavuje z právneho hľadiska základ pre dobývanie v tom -ktorom dobývacom priestore, keď získavanie nerastu z ložiska dobývacími metódami musí byť podľa zákona realizované podľa povolenia obvodného banského úradu a platného plánu otvárky, prípravy a dobývania. Z jeho povahy však vyplýva, že bez rozhodnutia príslušného orgánu odpadového hospodárstva nedáva žiaden právny základ pre nakladanie s odpadovým materiálom, ktorý nepochádza z banskej činnosti v dobývacom priestore. Taktiež nie je v právomoci banských úradov, aby rozhodovali o umiestnení odpadového materiálu zo stavby ŽSR. Samotné rozhodnutia, ktorými bola žalobcovi banská činnosť povolená sa preto uvedeným nezaoberajú. Uvedené je zrejmé aj zo všetkých vyjadrení a stanovísk banského úradu, ktoré predložil žalobca. Konkrétne v stanovisku Obvodného banského úradu v Prievidzi zo dňa 3.8.2010 a 3.4.2014 tento orgán konštatuje, že na ukladanie hlinitého a iného vhodného materiálu použiteľného na terénne úpravy v lome a záverečné úpravy lomových stien a ťažobných rezov nie je potrebné povolenie banského úradu, nakoľko sa nejedná o úložisko odpadov z ťažobnej činnosti a ani o zmenu banskej činnosti, ktoré povoľuje banský úrad. Výslovne v stanovisku uviedol, že žalobcu upozorňuje na to, že ním nie sú dotknuté povinnosti žalobcu vyplývajúce z osobitných právnych predpisov, najmä zákona č. 223/2001 Z.z.. Ukladanie odpadového materiálu v lome nad limit 40 000 m3 nebolo žalobcovi povolené ani ďalším vyjadrením bývalého Obvodného úradu životného prostredia v Trenčíne zo dňa 4.8.2011, ktoré bolo vydané podľa § 16 ods.1 písm. b) bod 1 zákona č. 223/2001 Z.z. k dokumentácii „Plán otvárky, prípravy a dobývania pre lom H.“. Uvedeným sa správny orgán len vyjadril k dokumentácii plánu otvárky, pričom výslovne stanovil podmienku, že sa so vznikajúcimi odpadmi bude nakladať v zmysle platnej legislatívy zákona o odpadoch. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že z predloženého záznamu č. 181/2010 zo dňa 21.12.2010 vypracovaného Slovenskou inšpekciou životného prostredia, Inšpektorátom životného prostredia Žilina nebolo pri vykonanom šetrení v lome H. zistené, žiadne porušenie zákona o odpadoch, súd uvádza, že šetrenie bolo vykonané v roku 2010, kedy bola navážka odpadového materiálu vykonávaná na základe vyjadrenia bývalého Obvodného úradu životného prostredia v Trenčíne č. OUŽP/2010/02125-003 zo dňa 28.7.2010. Okrem toho vyslovené závery z tohto šetrenia, ktoré nemajú formu rozhodnutia, nie sú pre iný správny orgán a teda ani pre žalovaného záväzné. Nie je teda vylúčené, aby žalovaný dospel k iným skutkovým a právnym záverom ako sú tie uvedené v zázname o šetrení. Na správnosť záverov správneho orgánu nemá vplyv ani skutočnosť, že žalobca podával každý rok hlásenia o vzniku a nakladaní s odpadmi, keď uvedené nemá žiaden dopad na vznik jeho administratívnej zodpovednosti za správny delikt podľa § 78 ods. 2 písm. c) zákona o odpadoch. Taktiež žalobcom predložený hydrogeologický posudok zo dňa 21.8.2014 nemôže ovplyvniť posúdenie veci, keď skutočnosť, že uloženie odpadového materiálu žalobcom v lome H. nespôsobuje znečistenie horninového prostredia a podzemných vôd a nepredstavuje riziko z hľadiska ľudského zdravia alebo ekosystémov nie je liberačným dôvodom, pre ktoré by administratívna zodpovednosť žalobcu za spáchaný správny delikt podľa ustanovení zákona o odpadoch zanikla. Uvedené platí aj pre závery z enviromentálneho posúdenia zo dňa 31.8.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný dostatočne a spoľahlivo zistil skutkový stav veci a na základe takto zisteného skutkového stavu vo veci správne rozhodol. Žalovaný svoje rozhodnutie oprel o správne skutkové závery a vec správne právne posúdil. Súd rovnako ako žalovaný dospel k záveru, že žalobca v priebehu rokov 2011- 2013 uložil v lome H. odpad v množstve 208 420 ton, pričom nebolo zistené, že by na takéto konanie bolo vydané príslušným orgánom povolenie. Za tejto situácie sa žalobca protiprávnym konaním dopustil správneho deliktu, za ktorý mu orgán štátnej správy bol povinný v zmysle ust. § 78 ods. 2 písm. c) zák. č. 223/2001 Z.z. uložiť pokutu. Zákon v danom prípade stanovil rozpätie výšky pokuty od sumy 600 eur do 16 596,95 eur. Napadnutým rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Ilava, odboru starostlivosti o životné prostredie bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 10 000 eur. Výška uloženej sankcie je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Súd by mohol rozhodnutie žalovaného, pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie zrušiť len v prípade, že keby sa voľná úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri rozhodnutí priečila zásadám logického myslenia alebo bola v rozpore so zákonom. V danom prípade však bola nutnosť ako aj výška uloženej pokuty správnymi orgánmi dostatočne odôvodnená, spĺňa zákonné kritéria pre jej uloženie, pričom správne orgány vyhodnotili správne všetky okolnosti dôležité pre uloženie sankcie. Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Predmetom konania bolo posúdenie zodpovednosti žalobcu za správny delikt a správne trestanie za takto spáchaný správny delikt. Súd rovnako ako správne orgány dospel k záveru, že v prejednávanej veci bola daná administratívna zodpovednosť žalobcu a v rámci správneho trestania mu bola za spáchaný správny delikt uložená v súlade so zákonom pokuta. Z tohto pohľadu nebol žalobca vo veci úspešný a teda mu v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. nepatrí náhrada trov konania. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že v časti uloženého opatrenia na nápravu, ktoré je fakultatívnym a dodatočným opatrením bolo rozhodnutie zrušené. Vo veci samej bolo napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vecne správne a zákonné. Vzhľadom na uvedené bolo o trovách konania rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.