Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 15Sp/25/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200768 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Zaťková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3014200768.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou, v právnej veci navrhovateľa: Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor, so sídlom Piaristická 25, 911 01 Trenčín, za účasti: E. H., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. J. XX/XX, XXX XX X., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V 2028/2014 zo dňa 21. mája 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo V 2028/2014 zo dňa 21. mája 2014. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ odvolaním doručeným odporcovi dňa 30. júna 2014, ktoré bolo tunajšiemu súdu predložené na rozhodnutie dňa 16. septembra 2014, žiadal zrušiť rozhodnutie odporcu číslo V 2028/2014 zo dňa 21. mája 2014 a vec vrátiť späť na správne konanie, a to z dôvodu jeho nezákonnosti. Odporca napadnutým rozhodnutím zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi účastníkmi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, ako záložný veriteľ a E. H., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. J. XX/XX, XXX XX X., ako záložca, v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, IČO: 42 180 139, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava. Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie V., obec X., okres Trenčín, v podielovom spoluvlastníctve 1/6, rodinný dom so súp. č. XXX na parc. č. XXX. Odporca preskúmal zmluvu spolu s prílohami a zistil, že záložca je v konaní zastúpený ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, a to na základe dohody o splnomocnení. Dohoda je spísaná formou predtlačeného formulára, ktorého znenie nemohol záložca ovplyvniť, keďže je súčasťou tzv. „úverového balíka“. Z predloženej dohody o splnomocnení je možné usudzovať, že pri uzatváraní zmluvy si záložca nevybral zástupcu sám, ale záložný veriteľ presadil nim vybraného splnomocnenca, a teda, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu (splnomocniteľa), ale z vôle záložného veriteľa. Keďže základným prejavom slobody vôle je pri udeľovaní splnomocnenia slobodný výber splnomocniteľa, konaním záložného veriteľa došlo k vzniku rozporu záujmov definovaných v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Porušenie citovaného zákonného ustanovenia spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Konanie záložného veriteľa zároveň predstavuje vážnu nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľa zakázaná, pretože spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V zmluve o zriadení záložného práva čl. II zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 302300992 zo dňa 23. januára 2013 na zabezpečenie istiny v sume 600,- Eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia a na základe Zmluvy o úvere č. 302301087 zo dňa 23. apríla 2013, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 350,- Eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Podľa odporcu sa v zmluve nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka vyššie citovaného nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasahuje do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy, čo spôsobuje neplatnosť zmluvy. Odporca tiež považuje Dohodu o splnomocnení zo dňa 23. januára 2013 a zo dňa 23. apríla 2013 za absolútne neplatné pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej odporca zistil, že v návrhu na vklad i v zmluve chýba osvedčenie o správnosti fotokópií (tzv. vidimácia) a nebola predložená listina k zmene priezviska E. H., doposiaľ evidovanej na liste vlastníctva č. XXX s priezviskom V.. Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu odporcu včas odvolanie a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Domnieval sa, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Poukázal na to, že správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, pričom takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dôvodil, že v predmetnej veci musí rozpor v záujmoch reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo pritom je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Uviedol, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa, nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a preto sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Vytýkal správnemu orgánu, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo správny orgán uprednostnil aplikáciu ust. § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ust. § 265 Obchodného zákonníka, nakoľko zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Zastával názor, že správny orgán prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené mal za to, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav, plnomocenstvo splnomocniteľa nesprávne právne posúdil a vydal nezákonné rozhodnutie. E. H. sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250l O.s.p. v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Krajský súd z podkladov pripojených v administratívnom spise odporcu zistil, že navrhovateľ ako veriteľ a p. E. H. ako dlžník uzavreli Zmluvu o úvere č. 302300992 zo dňa 23. januára 2013 na zabezpečenie istiny v sume 600,- Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia a Zmluvu o úvere č. 302301087 zo dňa 23. apríla 2013 na zabezpečenie istiny v sume 350,- Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Následne na to p. E. H. v Dohode o splnomocnení z 23. januára 2013 udelila plnomocenstvo občianskemu združeniu ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 4. dohody, ktoré mal záložca v čase uzatvorenia záložnej zmluvy v podielovom spoluvlastníctve. Zmluvu o zriadení záložného práva č. 107/2014-RAČ uzavreli navrhovateľ (spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava) ako záložný veriteľ a p. E. H. ako záložca, v zastúpení ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, dňa 1. apríla 2014. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie V., obec X., okres Trenčín, v podielovom spoluvlastníctve 1/6, rodinný dom so súp. č. XXX na parc. č. XXX. Návrh na vklad záložného práva bol podaný u odporcu a odporca o ňom rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že návrh na vklad zamietol. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa, alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona). Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov, podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou, alebo právnickou osobu. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej, alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. či odporca v súlade so zákonom zamietol návrh na vklad zo Zmluvy o zriadení záložného práva č. 107/2014-RAČ zo dňa 1. apríla 2014. Pre posúdenie veci je rozhodujúce, či právny úkon p. E. H. pri uzavretí Dohody o splnomocnení bol platný, t.j. či išlo o právny úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37 Občianskeho zákonníka), alebo či svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Katastrálny zákon v ust. § 31 ods. 1 vymedzuje kompetencie správy katastra v konaní, v ktorom rozhoduje o povolení vkladu do katastra nehnuteľností, v ktorom zisťuje, či zmluva obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Z dohody o splnomocnení, ako i zo zmluvy o zriadení záložného práva bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že p. E. H. uzavrela s navrhovateľom (Pohotovosť, s.r.o.) Zmluvu o úvere č. 3023011087 zo dňa 23. januára 2013 a Zmluvu o úvere č. 302301087 zo dňa 23. apríla 2013. Následne na to dňa 23. januára 2013 a 23. apríla 2013 uzavreli Dohodu o splnomocnení, v ktorej udelila plnomocenstvo ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 4. dohody, za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa (Pohotovosť, s.r.o.). Zastúpenie na základe plnomocenstva vzniká na základe zmluvy (dohody o splnomocnení medzi splnomocniteľom a splnomocnencom). S poukazom na všeobecné ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce uzatváranie zmlúv, dohoda o splnomocnení predstavuje dvojstranný právny vzťah, ktorým splnomocniteľ udelí plnomocenstvo splnomocnencovi (ust. 31 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka) a splnomocnenec ho prijíma. Zo strany splnomocniteľa (dlžníka) malo ísť v tomto prípade o prejav vôle adresovaný splnomocnencovi, aby s ním uzavrel zmluvu (dohodu o plnomocenstve) s určitým obsahom uvedeným v návrhu (rozsahom plnomocenstva). V danom prípade chýba vôľa ako vnútorný, psychický vzťah splnomocniteľa, ktorá je zrejmá až jej prejavením. Uvedená dohoda o splnomocnení je predtlačený zmluvný formulár, nie je prejavom vlastnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa. Vzhľadom k tomu, že splnomocnenec nemohol uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva bez platne uzavretej dohody o splnomocnení, správne odporca návrh navrhovateľa zamietol. Rovnako ani námietka navrhovateľa, že rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom pri uzavieraní dohody o splnomocnení reálne neexistoval, neobstojí, nakoľko zo samotnej dohody o splnomocnení, v ktorej preberal splnomocnenec plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy za dlžníka, vyplývajú zo zastúpenia pre splnomocnenca povinnosti v prospech splnomocniteľa (dlžníka), najmä hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu v prospech záložného veriteľa, aby tento mohol podať návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Z dikcie ust. § 39 Občianskeho zákonníka nevyplýva, aby právny úkon ako taký odporoval výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol, resp. sa priečil dobrým mravom. V danom prípade je konanie splnomocnenca v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi (subjektmi). Platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Preto súd posúdil konanie zástupcu dlžníka v rozpore so záujmami zastúpeného a z tohto dôvodu za neplatné. Námietka navrhovateľa o prekročení právomoci odporcu, keď skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi, je irelevantná, nakoľko správny orgán skúmal nepomer, nevyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýkala celého nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasiahlo do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy. Z tohto dôvodu považuje súd tento právny úkon za neplatný (§ 22 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka). Odporca vykonal dostatočné dokazovanie, na základe dokazovania správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny názor. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako zákonné podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky písomne, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.