Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/254/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200871 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3014200871.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu H. T., štátneho občana E. republiky, bytom O. XX, právne zastúpeného JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom, so sídlom Trenčín, Hodžova 53 proti žalovanému Okresný úrad, katastrálny odbor, so sídlom Partizánske, Februárova 152/1, za účasti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej L.I.B. legal s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 1650/14 zo dňa 22. septembra 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. V 1650P/14 zo dňa 22. septembra 2014 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. a) O.s.p.. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 444,66 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám jeho advokáta. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný povolil vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k spoluvlastníckemu podielu žalobcu vo veľkosti X na nehnuteľnosti- byte č. XX, vo vchode č. XX, v stavbe súp.č. XXXX stojacej na pozemku parc.č. XXXX a XXXX v k.ú. D. a k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti XX/ XXXX v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, a to na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 317/2014-PTR uzavretej medzi žalobcom zastúpeným Združením Pro-help ako záložným dlžníkom a spoločnosťou Pohotovosť ako záložným veriteľom. Uvedené rozhodnutie napadol žalobca včas podanou žalobou, v ktorej namietal, že v danej veci má predmet zálohu neprimerane vysokú hodnotu k výške zabezpečovanej pohľadávky. Taktiež poukázal na to, že je spotrebiteľom a podľa spotrebiteľského práva zmluvná podmienka, ktorá nie je individuálne dojednaná sa považuje za nekalú. Za individuálne dojednanú pritom nie je možné považovať podmienku, ktorá bola vopred navrhnutá a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť jej podstatu. Dohoda o splnomocnení je taktiež podľa jeho názoru v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Obč. zákonníka. Poukázal pritom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a krajských súdov v obdobných veciach. Súčasne prejavil nesúhlas so zmluvou o zriadení záložného práva. Vzhľadom na uvedené žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že pri rozhodovaní zvažoval otázku primeranosti zabezpečovanej sumy oproti predmetu zabezpečenia a dospel k záveru, že toto zabezpečenie nie je neprimerané. Pribratý účastník zastal v písomnom vyjadrení k žalobe názor, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení, a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Poukázal na to, že žalobca sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho zo zmluvy o úvere a preto udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam združeniu ProHelp. Pokiaľ ide o namietaný rozpor záujmov splnomocnenca a splnomocniteľa tak, tento rozpor musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Zdôraznil, že uzavretá dohoda o splnomocnení je samostatným právnym úkonom, bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Zo spisu správneho orgánu taktiež nevyplýva, že by veriteľ od dlžníka požadoval zastúpenie týmto zástupcom. K žalobnej námietke týkajúcej sa nepomeru hodnoty zálohu a zabezpečovanej pohľadávky poukázal na ust. § 151m ods. 10 OZ z ktorého vyplýva, že záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu výťažok z predaja, ktorý prevyšuje zabezpečenú pohľadávku a to po odrátaní účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec rozhodol, pričom dospel jednomyseľne k záveru, že žalobné námietky žalobcu sú dôvodné, a preto je potrebné priznať správnej žalobe úspech. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. V 1650/14 zo dňa 22. septembra 2014, ktorým žalovaný povolil vklad záložného práva k spoluvlastníckemu podielu vo vlastníctve žalobcu na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX pre k.ú. D. v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva: Žalobca a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzavreli dňa 13.4.2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Žalobca pri uzavretí tejto zmluvy podpísal i Dohodu o splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. V uvedenej dohode mal žalobca splnomocniť ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa zo zmluvy o úvere uzatvorilo v jeho mene záložnú zmluvu podľa § 552 OZ, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jeho vlastníctve, alebo spoluvlastníctve. Združenie malo poučiť žalobcu ako dlžníka (splnomocniteľa) o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Bolo zistené, že zmluvu o zriadení záložného práva č. 317/2014-PTR zo dňa 8.7.2014 uzavreli spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako záložný veriteľ a žalobca ako záložca v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Predmetom záložného práva bol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vo vlastníctve záložcu vedený na LV č. XXXX k.ú. D.. Uvedenou zmluvou má byť podľa čl. II zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.4.2012 a to najmä istiny v sume 2700 eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. podala u žalovaného návrh na vklad záložného práva, ktorému žalobca napadnutým rozhodnutím vyhovel a povolil vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil so skutkovým a právnym stavom súdenej veci a konštatuje, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zákon č. 162/1995 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov. Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 zákona č. 162/1995 Z.z.). Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. Zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie Okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona č. 162/1995 Z.z., ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušný Okresný úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom Okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Súd dospel jednoznačne k záveru, že žalobné námietky žalobcu sú dôvodné. V súdenej veci je zrejmé, žalovaný sa mal zaoberať z úradnej moci platnosťou predloženej dohody o plnomocenstve a v nadväznosti na to aj samotnej zmluvy o zriadení záložného práva, na podklade ktorej malo prísť k zavkladovaniu záložného práva k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach žalobcu do katastra nehnuteľností. Správny orgán sa mal predovšetkým zaoberať, či predložená dohoda o splnomocnení je alebo nie je závislá od existencie (uzatvorenia) zmluvy o úvere. Mal pritom prihliadať aj na skutočnosť, že dohoda o splnomocnení má formulárový charakter, pričom názov zástupcu je nej predtlačený. Súd poukazuje na to, že pre posúdenie veci je rozhodujúcou skutočnosťou fakt, že ak by nedošlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy (ktorá má jednoznačne charakter zmluvy spotrebiteľskej), nedošlo by ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení. Súd pritom poukazuje na to, že aplikačná prax dospela k záveru, že skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je na samostatnej liste nemá žiaden vplyv na závislosť tejto dohody od uzavretej zmluvy o úvere. Rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, že ak by nedošlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy (ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej), nedošlo by ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení. Samotná dohoda o splnomocnení tak predstavuje zmluvnú podmienku, ktorú dlžník (žalobca) musel splniť, ak chcel od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. získať úver. Uvedená podmienka (podpísanie dohody o splnomocnení) je súčasťou zmluvy o úvere, i keď je obsiahnutá na samostatnej listine. Samotná dohoda o splnomocnení má formu predtlačeného formulára (ide o typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, túto mohol buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať alebo odmietnuť s tým, žeby jej nebol poskytnutý úver. Žalobca nemal teda žiadnu možnosť ovplyvniť osobu splnomocnenca. Uvedené mal žalovaný pri svojom rozhodovaní o návrhu spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. o povolení vkladu zohľadniť. Z pohľadu spotrebiteľského práva teda ide o nekalú zmluvnú podmienku, tak ako na to poukazoval žalobca v podanej žalobe. Rovnako bolo povinnosťou žalovaného na danú vec aplikovať aj zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na vzťahy medzi zástupcom a zastúpeným. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. V súdenom prípade bolo vecou žalovaného posúdiť podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení zmluvného zastúpenie žalobcu občianskym združením ProHelp. Žalovaný mal sa mal vysporiadať s otázkou, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocniteľa uzatvorená slobodne, a či záujmy ProHelp ako splnomocnenca neboli v rozpore so záujmami žalobcu. Pri posúdení veci by mal pritom zohľadniť všetky okolnosti veci, vrátane toho, či ide o predtlačený formulár, ktorého obsah mohol žalobca ovplyvniť a pozmeniť. Súd pri tom uvádza, že z jeho rozhodovacej činnosti je mu známe, že dlžníkov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v obdobných sporoch zastupuje v katastrálnom konaní vždy ten istý subjekt - občianske združenie ProHelp . Podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaného rozhodnutia a procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že žalovaný sa neriadil dôsledne zákonnými ustanoveniami na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi, keď tieto interpretoval nesprávnym spôsobom, v dôsledku čoho vydal rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na to Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bude žalovaný pri právnom posudzovaní veci vychádzať z právnych názorov prezentovaných súdom v tomto rozsudku. Podľa § 250j ods. 7 O.s.p., správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania, ktorá predstavuje trovy právneho zastúpenia v sume 444,66 eur. Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je v zmysle ust. § 11 ods. 4 veta prvá vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje v roku 2015 suma 139,83 eur. Súd takto žalobcovi priznal trovy právneho zastúpenia, za 3 úkony právnej služby po 139,83 eur - prevzatie a prípravu právneho zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), podanie správnej žaloby (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), a vyjadrenie zo dňa 12.3.2015, 3 x 8,39 eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Úhrnom tak súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 444,66 eur, ktoré v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť k rukám advokáta žalobcu. Súd nepriznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia predstavujúcu režijný paušál za nahliadnutie advokáta do spisu po udelení plnej moci. V zmysle § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu patrí advokátovi za každý úkon právnej služby. Samotné nahliadnutie do spisu po udelení plnej moci súd považuje za súčasť uplatneného a priznaného úkonu právnej pomoci - prevzatie a príprava právneho zastúpenia. Za tento úkon bol žalobcovi priznaný aj režijný paušál v sume 8,39 eur. Z uvedeného dôvodu mu ho nie je možné priznať opätovne. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.