KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trenčín9. 2. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 14Sd/18/2014 z 9. 2. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trenčín z 9. februára 2015, sp. zn. 14Sd/18/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3014201014.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sd/18/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014201014
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3014201014.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci
navrhovateľky: N., bytom G., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29.
augusta č. 8 a 10, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 6. októbra 2014,
takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. októbra 2014 s a
p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 05.12.2014 bol krajskému súdu prostredníctvom odporkyne doručený návrh (odvolanie)
navrhovateľky, ktorým sa domáhala preskúmania rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 6. októbra 2014 o zamietnutí jej žiadosti o invalidný dôchodok podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 461/2003 Z.z.“). Dôvodom
zamietnutia tejto žiadosti bola skutočnosť, že navrhovateľka nie je podľa posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín zo dňa 17.09.2014 invalidná podľa § 71 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %
oproti zdravej osobe.

Navrhovateľka včas podaným návrhom žiadala o prehodnotenie jej zdravotného stavu, keďže tento ju
natoľko obmedzuje, že nemôže plnohodnotne vykonávať prácu v zamestnaní. Poukázala predovšetkým
na závažnosť zvýšeného rizika opakovaných trombóz, ktoré sa podľa jej názoru dostatočne nebrali do
úvahy a ktoré sú životu nebezpečné. Navrhovateľka taktiež dala do pozornosti súdu poruchy sluchu,
ktorými trpí, ako aj problémy s ľavým kolenom, ktoré je natoľko opotrebované a v zlom stave, že jej bráni
vo výkone plnohodnotnej práce v zamestnaní. Zároveň poukázala na vyjadrenie cievneho lekára, podľa
ktorého nesmie vykonávať žiadne zamestnanie, pri ktorom sa dlhodobo stojí a sedí, ako aj na ochorenie
krvi, v dôsledku ktorého je pod neustálym lekárskym dohľadom.

Odporkyňa na podklade podaného opravného prostriedku preskúmala zdravotný stav navrhovateľky
posudkovým lekárom odporkyne, pobočka Trenčín MUDr. Janou Mitanovou dňa 12.11.2014, ako
aj posudkovým lekárom ústredia odporkyne MUDr. Ladislavom Tačovským dňa 02.12.2014. Obaja
posudkoví lekári po posúdení všetkých dostupných lekárskych správ a údajov zo zdravotnej
dokumentácie za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky považovali varixy s venóznou
insuficienciou po tromboflebitídach (kŕčové žily, recidivujúce tromboflebitídy) - kapitola IX, odd. B,
položka 5, písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.) - 15 % (bez rozmedzia) a bez zvýšenia
percentuálnej miery za iné zdravotné postihnutie, ktoré vyhodnotili ako posudkovo nezávažné. Vo



výroku posudku posudkoví lekári uviedli, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Kontrolnú lekársku
prehliadku neurčili, nakoľko ju považovali za nepotrebnú.

Krajský súd postupom podľa § 250l a nasledujúcich zákonných ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté
rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. októbra 2014 a postup, ktorý mu predchádzal v
rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je vecne správne a zákonné,
preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu navrhovateľky, napadnutým rozhodnutím odporkyne,
vyjadrením odporkyne, posudkovým spisom, dávkovým spisom, výsluchom navrhovateľky a zástupcu
odporkyne a zistil tento skutkový stav:

Z posudkového a dávkového spisu bolo zistené, že na základe žiadosti navrhovateľky o invalidný
dôchodok bol jej zdravotný stav preskúmaný dňa 17.09.2014 v pobočke odporkyne v Trenčíne, kde
nebola uznaná za invalidnú, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola
stanovená na 15 %. Po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou bol zdravotný stav navrhovateľky
posudzovaný opätovne, a to posudkovým lekárom odporkyne, pobočka Trenčín dňa 12.11.2014.
Posudkový lekár po dôkladnom zhodnotení odvolania navrhovateľky nezistil nové, posudkovo závažné
skutočnosti. Z uvedeného dôvodu odporkyňa nevyhovela opravnému prostriedku navrhovateľky v plnom
rozsahu. Následne bol posudkový spis navrhovateľky postúpený na ďalšie konanie posudkovému
lekárovi Sociálnej poisťovne - ústredie v Bratislave, ktorý dňa 02.12.2014 znova preskúmal zdravotný
stav navrhovateľky a dospel k záveru, že zdravotné poruchy navrhovateľky jednotlivo, ani v sumáre u
nej za súčasného stavu nepodmieňujú uznanie invalidity.

Zo všetkých troch posudkov vypracovaných posudkovými lekármi odporkyne bolo zistené, že títo lekári
zhodne dospeli k záveru, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách určili lekári rovnako, a to na 15 % (bez rozmedzia) a bez zvýšenia percentuálnej
miery za iné zdravotné postihnutie, ktoré vyhodnotili ako posudkovo nezávažné.

Z obsahu podaných posudkov vyplynulo, že posudkoví lekári sa zaoberali v posudkoch
pracovnou, sociálnou, objektívnou anamnézou navrhovateľky a jej subjektívnymi ťažkosťami, pričom
dospeli k záveru, že zdravotné poruchy navrhovateľky jednotlivo, ani v sumáre nepodmieňujú u nej za
súčasného zdravotného stavu uznanie invalidity.

Z obsahu lekárskych správ posudkových lekárov vyplýva, že navrhovateľka je 50-ročná, vyučená
predavačka, ktorá naposledy pracovala ako vedúca linky, t. č. je nezamestnaná.

Z medicínskeho hľadiska navrhovateľka trpí opakovanými tromboflebitídami hlbokého venózneho
charakteru, na ktorých sa podieľa aj zvýšená hladina zrážacieho faktoru VIII. Užíva liečbu na zriedenie
krvi za pravidelných približne mesačných kontrol. Stav bolo potrebné riešiť aj dvomi operáciami kŕčových
žíl na PDK. Aktuálne sú prítomné len ľahké opuchy dolných končatín, bez kožných zmien. Takémuto
stavu zodpovedá posúdenie v kapitole IX, odd. B, položka 5, písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003
Z.z. - s mierou poklesu na 15 %. Navrhovateľka má tiež poúrazové zmeny ľavého kolena, ktoré boli
overené a ošetrené artroskopicky v roku 2013, gonartrózu II. - III. stupňa, pričom klinicky popisuje ortopéd
dňa 24.10.2014 len terminálne limitovanie hybnosti. Avizované možné zhoršenie stavu zatiaľ podľa
posudkového lekára nie je možné posúdiť, zhodnotené bude, až keď nastane. Choroba vysokého tlaku a
hypothyreóza sú stabilizované. Obmedzenie sluchu je ľahkého stupňa, rozhovoru v miestnosti rozumie
dobre. Obaja posudkoví lekári ostatné ochorenia nepovažovali za posudkovo významné, umožňujúce
navýšenie rozhodujúceho postihnutia.

Odporkyňa sa k veci písomne vyjadrila podaním zo dňa 12.12.2014. Uviedla, že na základe podaného
opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín dňa 12.11.2014 a posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 02.12.2014. Títo posudkoví lekári sociálneho



poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, podľa ktorého navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť má 15 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

Na pojednávaní pred súdom dňa 10.02.2015 navrhovateľka uviedla, že súhlasí s určením základného
ochorenia, avšak k tomuto by malo byť pripočítané ochorenie trombózy. Má zdravotné problémy, bola
aj dlhodobo práceneschopná, v dôsledku čoho prišla o prácu. Pre hroziace trombózy je rizikovým
pacientom a je v ohrození života. Okrem toho jej koleno je v horšom stave, ako uviedol posudkový
lekár, je kandidátkou na výmenu kolenného kĺbu, v dôsledku čoho viac zaťažuje pravú nohu a nevydrží
ani dlhodobo stáť, ani sedieť. Pri operácii žlčníka bol navrhovateľke zistený chronický zápal žalúdka a
poškodenie žalúdka.

Na predmetnom pojednávaní zástupca odporkyne navrhol vzhľadom na dostatočne zistený skutkový
stav veci napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, a to aj s poukazom na okolnosť, že
zdravotný stav navrhovateľky bol dvakrát posúdený, jednak lekárom pobočky, ako aj lekárom ústredia.
Za základné ochorenie bolo určené venózne ochorenie, čo nenamietala ani navrhovateľka, ktorá
nepredložila žiadne nové lekárske správy alebo nálezy, spochybňujúce závery posudkových lekárov.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok ustanovuje § 70 zákona č. 461/2003 Z.z.

Podľa § 70 ods. l, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil
podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je
nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok
tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má
aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26
rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok sa v zásade vyžaduje
súčasné splnenie troch základných podmienok, a to:
1/ musí ísť o občana, ktorý sa stal invalidným,
2/ občan musí získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a
3/ nesmie ísť o osobu, ktorá by ku dňu vzniku invalidity splnila podmienky nároku na starobný dôchodok,
resp. nesmie byť tejto osobe priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada
na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5 až 7 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo



nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

V posudzovanom prípade navrhovateľka podmienku invalidity nesplnila. Z predložených posudkov
vypracovaných posudkovými lekármi odporkyne vyplynulo, že jej hlavným zdravotným postihnutím je
ochorenie podľa kapitoly IX, odd. B, položky 5, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., pri
ktorom nie je stanovené rozmedzie, ale konkrétne 15 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Ostatné zdravotné postihnutia boli vyhodnotené ako posudkovo nevýznamné a z tohto dôvodu
nebola takto stanovená miera poklesu zvýšená. Navrhovateľka pred súdom uviedla, že záver odporkyne
ohľadne stanovenia základného zdravotného postihnutia nespochybňuje, má však za to, že odporkyňa
mala zohľadniť aj jej ďalšie zdravotné problémy a ochorenia.

K uvedenému súd uvádza, že v zmysle ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %,
ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. V danom prípade, súd konštatuje, že z obsahu napadnutého rozhodnutia a administratívneho
spisu vyplynulo, že posudkoví lekári zohľadnili všetky navrhovateľkou udávané zdravotné ťažkosti a
odborné lekárske správy. Posudkové závery sú v tomto ohľade logické, bez nejasností a vnútorných
rozporov.

Súčasne súd poukazuje na to, že ak by aj posudkoví lekári u navrhovateľky navýšili stanovenú 15
% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku týchto ďalších zdravotných
postihnutí maximálnou možnou mierou, teda 10 % na 25 %, tak aj tak by navrhovateľka nemohla byť
uznaná za invalidnú.

V posudzovanom prípade navrhovateľka podmienku invalidity nesplnila, keďže z predložených
posudkov, vypracovaných posudkovými lekármi odporkyne vyplynulo, že jej miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola nižšia ako 40 % oproti zdravej osobe. Týmto nebola splnená prvá
podmienka pre priznanie invalidného dôchodku a z tohto dôvodu nebolo potrebné zaoberať sa ostatnými
zákonom stanovenými podmienkami pre priznanie invalidného dôchodku.

Po posúdení vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že opravnému
prostriedku navrhovateľky nemožno priznať úspech. V posudzovanej veci príslušní posudkoví lekári
dostatočne posúdili zdravotný stav navrhovateľky, podané posudky sú komplexné, po medicínskej
stránke riadne a logicky zdôvodnené, vzájomne si neodporujú a nie sú zistené diskrepancie medzi
závermi posudkových komisií a diagnózami odborných lekárov. Posudkoví lekári zohľadnili všetky
navrhovateľkou udávané zdravotné ťažkosti a odborné lekárske správy. Posudkové závery sú bez
nejasností a vnútorných rozporov, preto nebol daný dôvod na ďalšie dokazovanie.

Na podklade týchto skutočností súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6.
októbra 2014 ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdil.

Záverom však súd uvádza, že v budúcnosti pri zhoršení zdravotného stavu navrhovateľky nie je vylúčená
možnosť opakovaného posúdenia jej zdravotného stavu, nového určenia miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, a tým prehodnotenia podmienok pre priznanie invalidného dôchodku

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p.,
podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na
úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná, preto jej súd
náhradu trov konania nepriznal.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má uviesť, kto ho podáva,
ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané
a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ
nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje (dátum vydania rozhodnutia
a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ
domáha.