Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 14Sp/6/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200218 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3015200218.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor, so sídlom Piaristická 25, 911 01 Trenčín, za účasti L. G., bytom XXX XX R. U. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V 6325/14 zo dňa 27. decembra 2014, t a k t o r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu číslo V 6325/14 zo dňa 27. decembra 2014 sa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. návrh navrhovateľky na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 501/2014- PTR zo dňa 7. októbra 2014, uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a L. G. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohôd o splnomocnení splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 1/90 na nehnuteľnostiach vo vlastníctve záložcu, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie R. U., a to pozemku CKN parc. č. XXXX - ostatné plochy o výmere 449 m2 a CKN parc. č. XXXX - ostatné plochy o výmere 84 m2, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/60 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie R. U., a to pozemku CKN parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 986 m2 orná pôda a CKN parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/480 na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie R. U., a to pozemku CKN parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 702 m2, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/720 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie R. U., a to pozemku CKN parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 245 m2 a CKN parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 137 m2, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/540 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie R. U., a to pozemku CKN parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 1375 m2, CKN parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2, CKN parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 53 m2, CKN parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2, CKN parc. č. XXXX - ostatné plochy o výmere 268 m2 a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/1 na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie R. U., a to pozemku CKN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 238 m2. Odporca vyhodnotil dohody o splnomocnení (ktorými L. G. splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby v jej mene uzatvorilo predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva) ako absolútne neplatný právny úkon. Odporca poukázal na ustanovenie § 22, 23, § 39 a § 37 Občianskeho zákonníka pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu, podľa ktorého nemôže iného zastupovať ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Zástupca má podľa jeho názoru hájiť záujmy dlžníka a nie za neho uzatvárať záložnú zmluvu. Taktiež dospel k záveru, že zmluva je uzavretá na zabezpečenie celej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 308100944, a to bez ohľadu na výšku možného splateného dlhu, resp. zostatku nesplateného dlhu v čase uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva. Z tohto dôvodu sa touto zmluvou môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prevod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku. Výška pohľadávky je pritom nejasná a nezrozumiteľná. Týmto postupom sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Záverom odporca poukázal na rozhodnutia Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr 19/2010 zo dňa 14. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžo 17/2007 zo dňa 12. decembra 2007. Včas podaním odvolaním navrhovateľka žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že dňa 7. októbra 2014 uzavrela Zmluvu o zriadení záložného práva č. 501/2014- PTR s L. G., ktorú zastupoval ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe plnomocenstva podľa Dohody o splnomocnení. Predmetom Záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluvách v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávok navrhovateľky voči L. G. ako dlžníkovi a záložcovi v jednej osobe, ktoré vznikli z úverovej zmluvy, najmä pohľadávok na vrátenie úveru a zaplatenie príslušenstva úveru. S poukazom na ustanovenia § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona navrhovateľka tvrdila, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť). L. G. ako záložca sa v zmysle riadne uzavretých dohôd o splnomocnení sama rozhodla zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, a preto udelila ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k označeným nehnuteľnostiam, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Navrhovateľka to od nej nepožadovala a osobu zástupcu jej nenavrhovala. Mala za to, že je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že do tohto právneho úkonu zasahovala alebo ovplyvňovala jeho obsah. Navrhovateľka zdôraznila, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Taktiež poukázala na to, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Úplnosť podkladov pritom znamená, že boli vykonané všetky šetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam a presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu. Napadnuté rozhodnutie vychádza podľa jeho názoru iba s predpokladov. Podľa jej názoru správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil a vydal vo veci nezákonné rozhodnutie. Na pojednávaní nariadeným za účelom prejednania veci účastníčka L. G. uviedla, že bez podpísania plnomocenstva nie je možné uzavrieť s navrhovateľkou zmluvu o úvere. Myslela si, že vzhľadom na výšku istiny, bude schopná svoju pohľadávku z tohto úveru splniť, a teda jej nič nehrozí. S plnením sa však dostala do omeškania, od januára 2015 však zaplatila navrhovateľke rôzne sumy. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s § 244 ods. 1 O. s. p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z. z., v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O. s. p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O. s. p. argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo V 6325/14 zo dňa 27. decembra 2014, ktorým zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. návrh navrhovateľky na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 501/2014-PTR zo dňa 7. októbra 2014, uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a L. G. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli označené nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach vo vlastníctve záložcu, zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie R. U., na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie R. U., na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie R. U., na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie R. U., na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie R. U. a na liste vlastníctva XXXX katastrálne územie R. U., pričom je zrejmé, že sporným problémom je, či vo vzťahu k Dohode o splnomocnení nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú vo formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, t. j. či túto dohodu o splnomocnení možno považovať za platný právny úkon, či bola zo strany L. G. uzatvorená slobodne (či mala reálnu možnosť výberu splnomocnenca, a aj slobodnú vôľu niekoho splnomocniť) a či záujmy splnomocnenca (ProHelp) nie sú v rozpore so záujmami L. G. ako splnomocniteľa. Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva tento skutkový a právny stav: Navrhovateľka a L. G. uzavreli dňa 8. októbra 2012 Zmluvu o úvere. Účastník L. G. pri uzavretí tejto zmluvy podpísal i Dohodu o splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. V uvedenej dohode mala L. G. splnomocniť ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľky ako veriteľa zo zmluvy o úvere uzatvorilo v jej mene záložnú zmluvu podľa § 552 OZ, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jej vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Združenie ProHelp malo poučiť L. G. ako dlžníka (splnomocniteľa) o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Zmluvu o zriadení záložného práva č. 501/2014- PTR zo dňa 7. októbra 2014 uzavreli navrhovateľka ako záložný veriteľ a L. G. ako záložca v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach vo vlastníctve záložcu. Uvedenou zmluvou má byť podľa čl. II zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere č. 308100944 zo dňa 8. októbra 2012, a to najmä istiny v sume 300,- Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Navrhovateľka podala u odporcu návrh na vklad záložného práva, ktorý odporca napadnutým rozhodnutím zamietol s tým, že vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatný právny úkon a konštatoval nepomer medzi predmetom úverovej zmluvy (pokiaľ ide výšku úveru, vrátane príslušenstva) a predmetom záložnej zmluvy, keď hodnota predmetu zálohu je nepochybne v ďaleko vyššej hodnote ako je zabezpečovaná výška plnenia. Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil so skutkovým a právnym stavom súdenej veci a konštatuje, že odporca v rámci svojho rozhodovacieho procesného postupu postupoval v súlade so zákonom, jeho záver o absolútnej neplatnosti dohody o splnomocnení je dôvodný, so spornými otázkami sa odporca vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal, pričom nemožno konštatovať, že by prekročil rámec svojich kompetencií podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02). Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Zákon č. 162/1995 Z. z. v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov. Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 zákona č. 162/1995 Z. z.). Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z. z., vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z. z., návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje: a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony. Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z., prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku, d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z., rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. Podľa § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z. z., rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia. Podľa § 31 ods. 7 okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd. Zákon č. 162/1995 Z. z. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona č. 162/1995 Z. z., ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušný okresný úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom zákon č. 162/1995 Z. z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Odporca sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne riadil, rámec svojich kompetencií v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona odporca žiadnym spôsobom neprekročil, preto Krajský súd v Trenčíne nemôže inak ako konštatovať, že odporca v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non). Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V súdenej veci je zrejmé, že dohoda o splnomocnení je závislá od existencie (uzatvorenia) zmluvy o úvere. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je uzatvorená na samostatnej listine na túto závislosť nemá žiaden vplyv. Rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, že ak by nedošlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy (ktorá má jednoznačne charakter zmluvy spotrebiteľskej), nedošlo by ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení. Samotná dohoda o splnomocnení tak predstavuje zmluvnú podmienku, ktorú dlžník (L. G.) musel splniť, ak chcel od navrhovateľky získať úver. Uvedená podmienka (podpísanie dohody o splnomocnení) je súčasťou zmluvy o úvere, i keď je obsiahnutá na samostatnej listine. Na základe uvedeného je súd jednoznačne toho právneho názoru, že i na dohodu o splnomocnení je potrebné aplikovať vyššie cit. ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Samotná dohoda o splnomocnení má formu predtlačeného formulára (ide o typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah L. G. nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, túto mohla buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať alebo odmietnuť s tým, že by jej nebol poskytnutý úver. L. G. nemala teda žiadnu možnosť ovplyvniť osobu splnomocnenca. V rovine ochrany spotrebiteľa sa tak jednoznačne jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v typickej formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 v nadväznosti na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou. Súd v tejto súvislosti musel poukázať a zdôrazniť zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na vzťahy medzi zástupcom a zastúpeným. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme 1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho orgánu a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné aj zmluvné) platí, že zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, a ani ten, záujmy, ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia ďalej platí, že dohoda o plnomocenstve ako každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne, zrozumiteľne, určite a v predpísanej forme, inak je neplatná. V súdenom prípade ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t. j. zastúpenia založeného na základe dohody o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo strany L. G. ako splnomocniteľa uzatvorená slobodne, a či záujmy ProHelp ako splnomocnenca neboli v rozpore so záujmami L. G.. Zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise je zrejmé (ako už bolo vyššie uvedené), že ide o predtlačený formulár (typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah nemohla L. G. žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento mohla buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať, alebo odmietnuť s tým, že by jej nebol poskytnutý úver. L. G. nemala ani žiadnu možnosť ovplyvniť osobu splnomocnenca. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že dlžníkov v obdobných sporoch zastupuje v katastrálnom konaní vždy ten istý subjekt - ProHelp, čo nasvedčuje tomu, že dlžníci pri uzavieraní zmluvy o úvere nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť to, či budú v katastrálnom konaní (v konaní o vklad zmluvy o zriadení záložného práva) zastúpení a akým subjektom. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že dlžníci pri uzavieraní dohody o splnomocnení nekonajú slobodne, ale sú k uzavretiu dohody o splnomocnení pod hrozbou neposkytnutia úveru donútení. Nakoľko i L. G. uzatvorila dohodu o splnomocnení nie slobodne, táto nie je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným právnym úkonom. Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy ProHelp ako splnomocnenca sú v rozpore so záujmami L. G. ako splnomocniteľa. Pokiaľ ProHelp ako splnomocnenec, namiesto toho aby hájil záujem L. G., uzatvoril v jej mene záložnú zmluvu, a dokonca poveril navrhovateľku ako záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v jej prospech do katastra nehnuteľností, nemožno takéto konanie splnomocnenca (ProHelp) posúdiť inak ako konanie v príkrom rozpore so záujmami splnomocniteľa. Odporca správne v konaní posúdil dohodu o splnomocnení ako neplatný právny úkon a vyvodil z toho i správne závery. Podľa § 250q ods. 2 O. s. p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Odporca vykonal dostatočné dokazovanie, na základe dokazovania správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností zo záložnej zmluvy č. 501/2014-PTR zo dňa 7. októbra 2014. Odporca návrh na vklad záložného práva zamietol v súlade so zákonom, a preto súd napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O. s. p. Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu odporcu súd rozhodol za použitia ust. § 2 ods. 4 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Navrhovateľka ako osoba podávajúca opravný prostriedok voči Okresnému úradu Trenčín, ktorá nebola v konaní úspešná sa stala poplatníkom okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči ktorému navrhovateľka neúspešne podala opravný prostriedok. Preto jej súd týmto rozhodnutím uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O. s. p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.