Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/47/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200577 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3015200577.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu: eZmluva.sk, s.r.o. so sídlom Dvory 1933/20, Púchov, IČO: 47 537 817, zastúpeného Advokátom Ivor, s.r.o., Púchov, Mojmírova 1161/6 proti žalovanej: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. SK/077/99/2014 zo dňa 8. júna 2015 jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie žalovanej č. SK/077/99/2014 zo dňa 8. júna 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 eur na účet žalobcu v peňažnom ústave Tatra banka, a. s. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovanej, ktorým žalovaná rozhodla o zmene časti výroku prvostupňového rozhodnutia č. R/0220/03/2014 z 15.10.2014 a ostatnú časť výroku vrátane uloženej sankcie ponechala bez zmeny. Žalobca v žalobe uviedol, že uvedenými rozhodnutiami mu bola uložená pokuta vo výške 300 eur za to, že dňa 05.06.2014 zaslal obchodnej spoločnosti COMMERCE INVEST s.r.o. Poprad prostredníctvom e-mailovej správy ponuku na uzavretie zmluvy o poskytovaní služieb. Uvedená spoločnosť mu zaslala odpoveď, že si v budúcnosti neželá ďalšie podobné obchodné ponuky, čo žalobca rešpektoval. Následne dňa 14.08.2014 pracovníci žalovanej u neho vykonali kontrolu zameranú na prešetrenie spotrebiteľského podnetu č. 508/2014, konkrétne na dodržiavanie ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame a zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Dňa 22.09.2014 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania o uložení postihu podľa § 11 ods. 3 písm. c/ zák. č. 147/2001 Z.z. o reklame a následne dňa 20.10.2014 mu bolo doručené rozhodnutie č. SOI TN zo dňa 15.10.2014 o uložení pokuty pre porušenie § 3 ods. 7 zák. č. 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, že skutkový stav bol spoľahlivo preukázaný a žalobca nepreukázal predchádzajúci súhlas na zasielanie reklamných ponúk, zaslaná e-mailová správa predstavuje prezentáciu produktu - on-line služby, bez ohľadu na ust. § 62 zák. č. 351/2011 Z.z. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná v napadnutom rozhodnutí. Žalobca namietal, že právna úprava zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách má prednosť pred právnou úpravou zák. č. 147/2001 Z.z. o reklame, upravuje možnosť zasielať obchodné ponuky medzi podnikateľmi - právnickými osobami bez ich predchádzajúceho súhlasu. Obchodná spoločnosť COMMERCE INVEST s.r.o., ktorej bola e-mailová správa zaslaná, je podnikateľom, právnickou osobou, a nie spotrebiteľom. Žalobca konal v súlade s ust. § 62 ods. 3 zák. č. 351/2011 Z.z., a preto nemôže byť sankcionovaný za takéto povolené konanie. Zároveň žalobca namietal výšku uloženej sankcie, ktorú považuje za neprimerane vysokú, a to s ohľadom na skutočnosť, že obchodnej spoločnosti COMMERCE INVEST s.r.o. nebola spôsobená žiadna škoda, či iná ujma, ďalšie správy jej neboli zasielané a nešlo o opakované porušenie zákona. V odôvodnení rozhodnutia chýba správna úvaha o výške sankcie, ktorá je neprimerane vysoká, šikanózna a priam likvidačná. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení uviedla, že inšpektori SOI vykonali u žalobcu dňa 14.08.2014 kontrolu, pri ktorej bolo zistené, že účastník konania porušil zákaz šírenia reklamy prostredníctvom elektronickej pošty bez predchádzajúceho súhlasu jej užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy v zmysle § 3 ods. 7 zák. č. 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že pisateľovi podnetu dňa 05.06.2014 o 18.04 hod. zaslal elektronickou poštou nevyžiadanú reklamu, obsahom ktorej bola ponuka on-line služby „Právne očko“. Vzhľadom k tomu bolo začaté správne konanie, žalobca napriek poučeniu sa k predmetu konania nevyjadril, nenavrhol doplnenie dokazovania. Na základe zisteného skutkového stavu prvostupňový správny orgán vydal dňa 15.10.2014 rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 300 eur pre porušenie zákazu šírenia reklamy prostredníctvom elektronickej služby bez predchádzajúceho súhlasu jej užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy v zmysle § 3 ods. 7 zákona o reklame. Proti rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Žalovaná preskúmala napadnuté rozhodnutie a zistila dôvod na jeho zmenu v súvislosti s postavením podávateľa podnetu, ktorý bol predmetom kontroly. Zvyšnú časť výroku prvostupňového rozhodnutia vrátane uloženej sankcie ponechal odvolací orgán bez zmeny. Žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou, v súlade so zásadami správneho konania, na základe spoľahlivo zisteného a správne právne posúdeného skutkového stavu veci. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali zistený skutkový stav. K tvrdeniu žalobcu, že išlo o ponuku na uzavretie zmluvy o poskytovaní služieb a nemohlo ísť o reklamu, žalovaná poukázala na znenie ust. § 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona o reklame. Žalobca ponúkal adresátovi e-mailovej správy on-line službu „Právne očko“ súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, pričom tak konal s cieľom uplatniť tento produkt na trhu. Žaloba bol povinný rešpektovať pravidlá a obmedzenia stanovené príslušnou právnou úpravou vrátane úpravy v zákone o reklame. Plnenie obsahových náležitostí reklamy v zmysle § 62 zákona o elektronických komunikáciách nebolo predmetom kontroly ani postihu žalobcu. Žalovaná sa nestotožnila s názorom žalobcu, že zákon o reklame a zákon o elektronických komunikáciách upravujú tú istú právnu normu, no so vzájomným rozporom. Nestotožnila sa ani s tvrdením žalobcu, že výška pokuty bola nedostatočne odôvodnená, nakoľko správne orgány vo svojich rozhodnutiach postupovali v súlade s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako sa vyrovnali s námietkami žalobcu. Pri určovaní výšky pokuty bolo tiež prihliadnuté na okolnosti uvedené v § 11 ods. 4 zákona o reklame. Za predmetné porušenie stanovuje zákon o reklame možnosť uloženia sankcie až do výšky 66.400 eur, a preto výška pokuty 300 eur nie je prísna, nevybočuje z rozhodovacej praxe správnych orgánov v obdobných prípadoch. Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie po zistení, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1, 2 OSP. Po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovanej a s vyjadreniami účastníkov konania dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne a napadnuté rozhodnutie žalovanej je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP z týchto dôvodov: Predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia žalovanej zo dňa 08.06.2015 č. SK/0777/99/2014, ktorým žalovaná podľa § 58 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu SOI so sídlom v Prievidzi pre Trenčiansky kraj č. R/0220/03/2014 zo dňa 15.10.2014, ktorým bola podľa § 11 ods. 3 písm. c/ zák. č. 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložená peňažná pokuta vo výške 300 eur pre porušenie § 3 ods. 7 zákona o reklame podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, rozhodla tak, že napadnuté rozhodnutie vo výrokovej časti mení tak, že z časti „pri prešetrení spotrebiteľského podania č. 508“ vypúšťa slovo „spotrebiteľského“. Ostatná časť výroku vrátane uloženej sankcie ostáva bez zmeny. Vyššie uvedené znenie výrokovej časti napadnutého rozhodnutia spôsobuje zmätočnosť a je v rozpore s konštantnou judikatúrou súdov v správnom súdnictve, a to z nasledovných dôvodov: Podľa čl. 1 veta prvá Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Princíp legality (zákonnosti) zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR znamená, že orgány štátnej správy sú oprávnené postupovať len na základe zákonov a spôsobom, ktorý stanovil zákon. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v ustanovení § 47 ods. 2 vymedzuje obsahové náležitosti výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu. V ust. § 59 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní je vymedzený postup odvolacieho orgánu. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, a musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom konania. Túto zásadu musí rešpektovať aj odvolací orgán, a to najmä v prípade, ak mení rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Účastník konania musí jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania bez toho, aby musel prácne porovnávať znenie rozhodnutí správnych orgánov obidvoch stupňov, z výrokovej časti rozhodnutia odvolacieho orgánu musí byť jednoznačné, či došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia (v tom prípade musí odvolací orgán nahradiť celý text prvostupňového rozhodnutia vlastným textom), prípadne či odvolací orgán odvolanie zamieta a potvrdzuje prvostupňové rozhodnutie. Vykonaná zmena rozhodnutia žalovanou, keď upravila svojím rozhodnutím text výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia tým, že vypustila z pôvodného textu slovo „spotrebiteľského“, čím podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenila prvostupňové rozhodnutie, znamená postup žalovanej v odvolacom konaní v rozpore so zákonom. Uvedená skutočnosť, keď žalovaná v odvolacom konaní zmenila text výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, je vnímaná v zmysle ustálenej súdnej praxe v oblasti správneho súdnictva ako nezákonná, pričom podľa názoru súdu má skôr povahu odstránenia vád vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, než jej zmenu v zmysle ust. § 59 Správneho poriadku. Z pojmového hľadiska pod zmenou rozhodnutia je potrebné rozumieť stav, keď vo veci, ktorá je predmetom konania, odvolací orgán rozhodne inak, ako orgán prvého stupňa. Krajský súd poukazuje na to, že žalovaná ako orgán konajúci v odvolacom konaní môže konať iba vo vlastnom mene, a pokiaľ chce zmeniť prvostupňové rozhodnutie, musí ako odvolací orgán nahradiť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Žalovaná nemôže ako odvolací orgán konať v mene prvostupňového orgánu, zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu jej nevyplýva právomoc nejakým spôsobom vylepšovať, prípadne upravovať svojím rozhodnutím výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý považuje za nesprávny, prípadne neúplný. V prejednávanej veci ide o postih žalobcu za iný správny delikt, keď výrok rozhodnutia musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne i uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby skutok nemohol byť zamenený. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. To platí i pre odvolací orgán, ak mení prvostupňové rozhodnutie. S poukazom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že výrok napadnutého rozhodnutia žalovanej je nezákonný a spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia, a to bez toho, aby sa súd musel zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP, v zmysle ktorého má úspešný žalobca právo na náhradu trov konania. Žalobcovi vznikli trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 70 eur, ktorú sumu súd zaviazal žalovanú zaplatiť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalobcovi vznikli trovy i titulom právneho zastúpenia, tieto trovy však neboli v lehote do 3 dní od vyhlásenia rozsudku vyčíslené, preto súd žalobcovi za použitia ust. § 151 ods. 1, 2 OSP náhradu týchto trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.