Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5CoP/19/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112220122 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112220122.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o teraz už plnoleté deti K., L., nar. XX.XX.XXXX, M., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom u matky, do plnoletosti v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E., po plnoletosti zastúpené matkou B. K., bydliskom V. nad Z., Y. XXX/X, deti rodičov: matky, B. K., bydliskom V. nad Z., Y. XXX/X, a otca, P. O., bydliskom R., Z. 8, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody I. nad O., o návrhu matky a plnoletých detí na zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca detí proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. januára 2015, č.k. 30P/222/2012-122, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil povinnosť otcovi detí platiť na výživu teraz už plnoletým deťom L., M. a B., každému z detí sumou po 50 Eur mesačne, s účinnosťou od 01.08.2012, k rukám plnoletých detí, L., M. a B., vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, čím sa zvýšila vyživovacia povinnosť otca k teraz už plnoletým deťom, L., M. a B., každému z detí zo sumy 681,- Sk (22,61 Eur) mesačne a zmenil sa rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 33P/73/2006-105, zo dňa 04.06.2007. Nedoplatok na zročnom výživnom pre teraz už plnoleté deti, L. M. a B., na čas od 01.08.2012 do rozhodnutia súdu vo výške 821,70 Eur, pre každé z plnoletých detí, súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 Eur, k rukám každému z plnoletých detí, L., M. a B., spolu s určeným výživným, od právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania nedoplatku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že matka detí svojim návrhom podaným na súd dňa 02.08.2012 žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca ku každému z maloletých detí zo sumy 681,- Sk na sumu 30 % zo sumy životného minima s účinnosťou od 01.07.2007 a na sumu 50 Eur mesačne pre každé z detí, s účinnosťou od 01.07.2012. Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. 30P/222/2012-68 zo dňa 21.10.2013 uložil otcovi detí povinnosť platiť na výživu maloletým deťom L., M. a B., každému z detí sumou po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona s účinnosťou od 01.07.2007 do 30.06.2012 a ďalej, s účinnosťou od 01.07.2012 sumou po 50 Eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, čím zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom L., M. a B., každému z detí zo sumy 681,- Sk (22,61 Eur) mesačne, a zmenil tým rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 33P/73/2006-105 zo dňa 04.06.2007. Dlh na výživnom za obdobie od 01.07.2007 do rozhodnutia súdu pre maloleté deti L., M. a B., pre každé z detí vo výške 369,29 Eur, súd prvého stupňa povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 Eur k rukám matky, pre každé z detí, spolu s určeným výživným, od právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. detí. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 5CoP/52/2013-79 zo dňa 23.01.2014 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa v intenciách zrušovacieho uznesenia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie ohľadom dôvodov osobitného zreteľa na priznanie zvýšeného výživného spätne a prešetril pomery v možnostiach a schopnostiach povinného, potrieb detí v tomto období. V danom prípade mal súd za preukázané, že návrh matky bol podaný dôvodne. Od posledného rozhodovania o výške výživného uplynulo viac, ako 7 rokov. Na strane teraz už plnoletých L., M. a B. - trojičiek, nastali výrazné zmeny v pomeroch. Plnoleté deti L., M. a B. mali pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného 10 rokov a všetky boli žiačkami základnej školy. V súčasnosti majú 18 a pol roka rokov, sú vekovo staršie o 8 a pol roka a ich výdavky prirodzeným spôsobom vzrástli. Všetky tri sú študentkami škôl stredného typu a výdavky s ich potrebami vzrástli prirodzeným spôsobom a tiež aj z dôvodu ich štúdia. Pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného bola matka zamestnaná v Domove sociálnych služieb s priemerným mesačným zárobkom 11.935,- Sk (396,17 Eur) a otec detí bol nezamestnaný a poberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi vo výške 1.580,- Sk (52,44 Eur) mesačne. V súčasnosti matka detí pracuje u toho istého zamestnávateľa - Centrum sociálnych služieb v V. G. Z. s priemernou čistou mzdou 420,11 Eur mesačne a jej príjem tak vzrástol o 23,94 Eur mesačne. Otec detí rovnako ako pri poslednom rozhodovaní o výške výživného nemá trvalý pracovný pomer. Vo svojej výpovedi zo dňa 29.05.2013 uviedol, že je nezamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, lebo ho nebaví chodiť na úrad práce a pracuje iba brigádnym spôsobom asi 5 až 6 krát v mesiaci, s príjmom cca 112 Eur mesačne. Vo svojom odvolaní proti rozsudku však uviedol, že pracuje brigádne v stavebnej oblasti s príjmom asi 400 Eur mesačne. Vo svojej výpovedi zo dňa 13.11.2014 uviedol, že prešiel rekvalifikáciou pre odbor murár, tesár a železiar. Jeho príjem je tak oproti príjmu pri poslednom rozhodovaní o výške výživného vyšší o cca 360 Eur mesačne, čo je viac ako sedemnásobok jeho príjmu pri poslednom rozhodovaní o výške výživného, kedy poberal iba dávky a príspevky v hmotnej núdzi vo výške 1.580,- Sk (52,44 Eur) mesačne. V konaní bolo preukázané, že výživné, ku ktorému bol zaviazaný rozhodnutím súdu v roku 2007 nedosahuje v súčasnosti ani výšku minimálneho výživného, stanoveného vo vyššie citovanom ustanovení § 62 ods.3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Za primerané možnostiam a schopnostiam otca preto súd považoval zvýšenie výživného pre každé z maloletých detí L., M. a B. zo sumy 681,- Sk (22,61 Eur) na sumu 50 Eur mesačne pre každé z maloletých detí L., M. a B.. Takto stanovená výška výživného je podľa súdu primeraná nielen možnostiam a schopnostiam otca, ktorý mal príjem 400 Eur mesačne, ale je iba minimálne primeraná aj veku a potrebám maloletých detí L., M. a B., ktoré dosiahli plnoletosť a každá je študentkou školy stredného typu s prirodzenými potrebami. Vzhľadom k tomu, že došlo k zvýšeniu výživného so spätnou účinnosťou od 01.08.2012 zo sumy 681,- Sk (22,61 Eur) na sumu po 50 Eur pre každé z detí, spolu vo výške 821,70 Eur, súd povolil otcovi dlžné výživné splácať v mesačných splátkach po 15 Eur za podmienok, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovania bolo tiež súdom zistené, že otec detí je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy. Výkon trestu nastúpil dňa 20.06.2014 a prepustený by mal byť dňa 20.06.2015. Aktuálne je pracovne zaradený, s čistou mzdou vo výške maximálne 135,41 Eur mesačne. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak je povinný vo výkone trestu odňatia slobody, jeho schopnosti a možnosti sú dané predovšetkým zárobkovými možnosťami vo výkone trestu, okrem prípadu výkonu trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy alebo prípadu celkom krátkeho výkonu trestu odňatia slobody (väzby). Znamená to, že na zárobkové schopnosti a možnosti povinného vo výkone trestu odňatia slobody sa neprihliada iba vtedy, ak k výkonu trestu dochádza pre prečin zanedbania povinnej výživy. Preto súd z dôvodu, že otec plnoletých detí K. L., M. a B. je odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy a v čase od 20.06.2014 do 20.06.2015 je vo výkone trestu neprihliadol na jeho schopnosti a možnosti, ktoré má vo výkone trestu odňatia slobody a jeho návrh na zníženie vyživovacej povinnosti aj za toto obdobie zamietol. O náhrade trov konania účastníkov bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. V odvolaní uviedol, že jeho finančné pomery sa od posledného rozhodnutia o výživnom nezlepšili, ale dokonca zhoršili a preto považuje zvýšenie výživného za neopodstatnené. Z týchto dôvodov žiadal aj zrušenie spätného výživného, nakoľko je neopodstatnené a takéto rozhodnutie zrušil aj Krajský súd v Trenčíne vo svojom uznesení zo dňa 23.01.2014. Ďalej namietal, že má veľké pochybnosti o tom, že deti sú jeho biologickými deťmi a preto žiadal, aby ďalšie šetrenie a určovanie výživného boli doložené krvnými testami. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka, ktorá žiadala aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Ďalej uviedla, že okresný súd vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. S tvrdeniami uvedenými v odvolaní nesúhlasí z dôvodov, že plnoletým dcéram L., M. a B. sa od posledného rozhodovania o výške výživného, kedy boli žiačkami základnej školy výrazne zmenili životné pomery a ich odôvodnené potreby ako študentkám stredných škôl (pričom dcéra L. sa momentálne uchádza o štúdium na vysokej škole) prirodzene vzrástli. Čo sa týka posúdenia kritéria pre plnenie si vyživovacej povinnosti podľa schopností, možností a majetkových pomerov otca, poukázala, že vo svojom odvolaní zo dňa 05.12.2013 proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/222/2012-68 zo dňa 21.10.2013 uviedol, že bol zamestnaný s príjmom 400 Eur mesačne. Momentálne je otec detí vo výkone trestu odňatia slobody s nástupom od 20.06.2014 do 20.06.2015 z dôvodu odsúdenia pre prečin zanedbania povinnej výživy voči jeho trom dcéram a je pracovne zaradený s čistou mzdou vo výške 135, 41 Eur. Avšak podľa ustálenej praxe súd správne neprihliadol na zárobkové schopnosti a možnosti povinného vo výkone trestu odňatia slobody v ktorom sa momentálne nachádza práve z dôvodu zanedbania povinnej výživy a návrh na zníženie vyživovacej povinnosti aj za toto obdobie zamietol. Keďže súd by pri zisťovaní majetkových pomerov povinného mal podľa § 75 ods. 1 vychádzať z tzv. potencionality príjmov, kedy berie do úvahy aj činnosť povinného, ktorá ohrozuje dosiahnutie lepších príjmov alebo priamo vyvoláva stratu zisku, mala zato, že nezodpovedný prístup otca k možnostiam zamestnať sa je v tomto prípade relevantný. Vo svojej výpovedi zo dňa 29.05.2013 uviedol, že nebol evidovaný ani ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, pretože ho tam nebavilo chodiť a dokonca tvrdil, že v období pred výkonom trestu odňatia slobody pracoval iba brigádnym spôsobom na čierno ako murár. Z tohto možno usudzovať, že nemal ani len záujem upraviť si svoju finančnú situáciu, aby si tak mohol plniť svoje zákonné povinnosti. Zo správania otca je nanajvýš zrejmé, že túto povinnosť už dlhé roky ignoruje, pričom nejaví absolútne žiadne známky záujmu o dcéry a od roku 2000 ich vôbec ani nevidel. Žiadosť povinného o nepriznanie spätného výživného s poukazom na zrušovacie uznesenie Krajského súdu v Trenčíne považuje za mylnú a neopodstatnenú, keďže krajský súd týmto uznesením zo dňa 23.01.2014 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu časovo nesprávneho priznania zvýšeného výživného s účinnosťou od 01.07.2007. Následne od návrhu priznať výživné spätne za tri roky od začatia súdneho konania upustila a súd napadnutým rozhodnutím priznal zvýšené výživné s účinnosťou iba od podania návrhu. Čo sa týka vyjadrení otca v odvolaní proti rozsudku ohľadom jeho pochybností o otcovstve k dcéram, považuje ich za absolútne bezpredmetné a za pokus vyhnúť sa svojej zákonnej povinnosti, keďže povinný nikdy otcovstvo nezaprel. Povinný je riadne uvedený ako otec všetkých troch dcér v ich rodných listoch a zisťovanie otcovstva na základe krvných testov nie je predmetom tohto konania. Výšku vyživovacej povinnosti určenú súdom v napadnutom rozhodnutí považuje osobne za stále pomerne nízku z dôvodu zvýšených odôvodnených nákladov dcér, avšak vzhľadom na majetkové pomery otca za primeranú. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča, v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine. Základnými kritériami na určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine). V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Preskúmaním veci bolo zistené, že súd prvého stupňa v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav veci, nebol dôvod na opakovanie už vykonaného dokazovania (§ 213 ods. 3 O.s.p.), ani na jeho doplnenie podľa ust. § 213 ods. 4, 5 O.s.p. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť k vtedy všetkým štyrom maloletým deťom bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 33P/73/2006-105, zo dňa 04.06.2007 tak, že otec detí bol zaviazaný platiť na výživu každého z maloletých detí sumou 681,- Sk od 01.07.2006. V čase citovaného rozhodnutia mali deti L., M. a B. 10 rokov a všetky boli žiačkami základnej školy. Matka bola v čase rozhodovania zamestnaná v Domove sociálnych služieb s priemerným príjmom v roku 2007 vo výške 11.935,- Sk. Spolu s maloletými deťmi, M., L., M. a B. žila v spoločnej domácnosti s priateľom N. C., ktorý poberal invalidný dôchodok v roku 2007 vo výške 3.778,- Sk mesačne a príjem z pracovného pomeru mal vo výške 4.958,- Sk mesačne. Otec v čase rozhodovania poberal dávku a príspevky v hmotnej núdzi, naposledy vo výške 1.580,- Sk mesačne. Otec okrem maloletých detí M. L., M. a B. nemal inú vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti sú už deti trojičky, L., M. a B. plnoleté. Všetky tri sú študentkami stredných škôl. Plnoletá L. navštevuje 4. ročník Strednej umeleckej školy v E., je zdravá a okrem bežných výdavkov má výdavky v súvislosti so štúdiom, kde je potrebné platiť farby, plátna a všetky umelecké potreby, nakoľko študuje odbor Propagačné výtvarníctvo. Podala si prihlášky na dve vysoké školy. Plnoletá M. je žiačkou 3. ročníka Strednej združenej školy v O., kde študuje 4-ročný odbor Aranžér. Často sa zúčastňuje rôznych súťaží a cestuje aj za hranice Slovenska, s čím má zvýšené výdavky. Plnoletá B. je študentkou 4. ročníka Strednej odbornej školy obchodu a služieb, kde študuje odbor Cestovný ruch. Výdavky má bežné, primerané jej veku a potrebám. Matka detí pracuje ako pomocná kuchárka v Centre sociálnych služieb V. G. Z. s priemerným mesačným zárobkom 459,90 Eur mesačne a poberá na každé z detí náhradné výživné vo výške 22,61 Eur. Spolu s deťmi a priateľom, N. C. žije vo vlastnom 2-izbovom byte. Priateľ, ktorý je stolárom a je zamestnaný v pracovnom pomere s príjmom okolo 450 Eur mesačne. Otec detí v čase rozhodovania rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/222/2012-68 zo dňa 21.10.2013 podľa jeho vyjadrenia bol nezamestnaný, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nebol poberateľom dávok pomoci a príspevkov v hmotnej núdzi a nepoberal žiadne štátne sociálne dávky. V evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny E. bol naposledy vedený v období od 10.12.2003 do 25.03.2004. Do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezapísal preto, lebo ho nebavilo stále chodiť na úrad práce. Otec detí, podľa jeho vyjadrenia pracoval iba brigádnym spôsobom, najčastejšie v spoločnosti Z., 5 až 6-krát mesačne, s príjmom cca 112 Eur netto. Naposledy pracoval v riadnom pracovnom pomere asi pred dvoma rokmi u súkromníka M. C. zo J.. Príjem mal asi 2,50 Eur/ h a potom pracoval iba načierno. Žije s matkou a družkou v R., v dome s nákladmi na elektrinu 45 Eur mesačne. Družka pracuje v I. závode v Y., s príjmom 120 - 170 Eur mesačne. Vo svojej výpovedi zo dňa 13.11.2014 uviedol, že je vo výkone trestu odňatia slobody pre dlh na výživnom vo výške asi 2.700 Eur. V období pred výkonom trestu odňatia slobody pracoval na čierno, ako murár na stavbách. Nepoberal žiadne štátne dávky a nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnania na úrade práce. Otec potvrdil, že má ukončené základné vzdelania absolvoval rekvalifikáciu v odbore murár, tesár a železiar. Vo svojom odvolaní zo dňa 05.12.2013 proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/222/2012-68 zo dňa 21.10.2013 uviedol, že bol zamestnaný s príjmom 400 Eur mesačne. Z uvedeného je zrejmé, tak, ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa, že preukázateľne došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného na strane všetkých účastníkov konania, a to najmä na strane L., M. a B., ktorých náklady oproti predchádzajúcej úprave výživného vzrástli. Pričom doposiaľ určené výživné ani zďaleka nepokrýva výdavky detí na ich výživu, výdavky v súvislosti so školou. Z vykonaného dokazovania mal aj odvolací súd za preukázané, že od posledného rozhodovania o výške výživného uplynulo viac, ako 7 rokov, pričom na strane teraz už plnoletých L., M. a B. - trojičiek, nastali výrazné zmeny v pomeroch, nakoľko plnoleté deti L., M. a B. mali pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného 10 rokov a všetky boli žiačkami základnej školy a v súčasnosti majú 18 a pol roka, sú vekovo staršie o 8 a pol roka a všetky tri sú študentkami škôl stredného typu a výdavky s ich potrebami vzrástli prirodzeným spôsobom a tiež aj z dôvodu ich štúdia. K nepatrnej zmene pomerov došlo i na strane matky, ktorá pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného bola zamestnaná v Domove sociálnych služieb s priemerným mesačným zárobkom 11.935,- Sk (396,17 Eur), pričom v súčasnosti je naďalej zamestnaná u toho istého zamestnávateľa s priemernou čistou mzdou 420,11 Eur mesačne, teda jej príjem tak nepatrne vzrástol o 23,94 Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že k zmene pomerov nepochybne došlo aj na strane otca, nakoľko otec bol pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného nezamestnaný a poberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi vo výške 1.580,- Sk (52,44 Eur) mesačne, pričom vo svojej výpovedi zo dňa 29.05.2013 uviedol, že je nezamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, lebo ho nebaví chodiť na úrad práce a pracuje iba brigádnym spôsobom asi 5 až 6 krát v mesiaci, s príjmom cca 112 Eur mesačne. Ďalej vo svojom odvolaní proti rozsudku však uviedol, že pracuje brigádne v stavebnej oblasti s príjmom asi 400 Eur mesačne a vo svojej výpovedi zo dňa 13.11.2014 uviedol, že prešiel rekvalifikáciou pre odbor murár, tesár a železiar. Jeho príjem sa tak oproti príjmu pri poslednom rozhodovaní o výške výživného zvýšil o cca 360 Eur mesačne, čo je viac ako sedemnásobok jeho príjmu pri poslednom rozhodovaní o výške výživného, kedy poberal iba dávky a príspevky v hmotnej núdzi vo výške 1.580,- Sk (52,44 Eur) mesačne. V konaní bolo preukázané, že výživné, ku ktorému bol zaviazaný rozhodnutím súdu v roku 2007 nedosahuje v súčasnosti ani výšku minimálneho výživného, stanoveného ustanovením § 62 ods.3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Ďalej z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že otec detí je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy. Výkon trestu nastúpil dňa 20.06.2014 a prepustený by mal byť dňa 20.06.2015, pričom je pracovne zaradený, s čistou mzdou vo výške maximálne 135,41 Eur mesačne. Avšak súd prvého stupňa správne neprihliadol na jeho schopnosti a možnosti, ktoré má vo výkone trestu odňatia slobody, nakoľko otec plnoletých detí K. L., M. a B. je odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy a podľa ustálenej súdnej praxe, ak je povinný vo výkone trestu odňatia slobody, jeho schopnosti a možnosti sú dané predovšetkým zárobkovými možnosťami vo výkone trestu, okrem prípadu výkonu trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy alebo prípadu celkom krátkeho výkonu trestu odňatia slobody (väzby). Znamená to, že na zárobkové schopnosti a možnosti povinného vo výkone trestu odňatia slobody sa neprihliada iba vtedy, ak k výkonu trestu dochádza pre prečin zanedbania povinnej výživy, tak ako tomu je v tomto prípade. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca pre každé z detí L., M. a B. zo sumy 681,- Sk (22,61 Eur) na sumu 50 Eur mesačne za správne. Takto stanovená výška výživného je aj podľa odvolacieho súdu primeraná nielen možnostiam a schopnostiam otca, ktorý mal príjem 400 Eur mesačne, ale je iba minimálne primeraná aj veku a potrebám maloletých detí L., M. a B., ktoré dosiahli plnoletosť a každá je študentkou školy stredného typu s prirodzenými potrebami. Za správny považoval aj výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým vyčíslil nedoplatok otca na výživnom od 01.08.2012, teda od podania návrhu matkou do rozhodnutia súdu, spolu vo výške 821,70 Eur, ktorý súd povolil otcovi splácať za podmienok uvedených vo výroku rozsudku. Na záver odvolací súd poukazuje na to, že otec detí si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči deťom pokiaľ nie sú schopné samostatne sa živiť i na úkor vlastnej životnej úrovne. Malo by byť preto v jeho záujme podieľať sa na výžive svojich detí podľa ich potrieb. Treba pritom zdôrazniť, že L., M. a B. sú odkázané svojou výživou výhradne na svojich rodičov, pričom ich matka, ktorej mesačný príjem je 420,11 Eur mesačne, nie je schopná sama hradiť všetky ich preukázané výdavky. Čo sa týka námietky otca uvádzanej v odvolaní, že má veľké pochybnosti o tom, že deti sú jeho biologickými deťmi a preto žiadal, aby ďalšie šetrenie a určovanie výživného boli doložené krvnými testami, odvolací súd uvádza, že otec detí je uvedený ako otec všetkých troch dcér v ich rodných listoch, pričom otcovstvo nezaprel a zisťovanie otcovstva na základe krvných testov nie je predmetom tohto konania. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky otca uvádzané v odvolaní považoval za neopodstatnené a preto rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov neboli priznané trovy odvolacieho konania, nakoľko sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .