Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/665/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513207294 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3513207294.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Q. Z. L., a.s., so sídlom M. XXXX/XXX, XXX XX T., IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou X. N., s.r.o., so sídlom R. 9, XXX XX F., proti odporcovi: U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. č. XX, o zaplatenie 1.037,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 03. decembra 2013 č. k. 10C/348/2013-44, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy vo výške 1.037,95 eur z titulu nezaplatenej istiny. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ návrh dôvodil tým, že na základe úverovej zmluvy č. 3706237329 zo dňa 06.07.2007 poskytol odporcovi úver vo výške 20.000,- Sk, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť v splátkach po 899,- Sk v 36 pravidelných mesačných splátkach. Cena úveru bola dohodnutá vo výške 32.364,- Sk s tým, že prvá splátka bude uhradená do 07.07.2007. Ročná percentuálna miera nákladov bola určená vo výške 40,50 %. Odporca si svoju povinnosť riadne neplnil. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 06.07.2007 bola uzatvorená úverová zmluva č. 3706237329 medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 20.000,- Sk, ktorý sa odporca zaviazal splácať v 36 splátkach vo výške 899,- Sk mesačne od 07.07.2007. Odporca si svoju povinnosť neplnil, dôkazné bremeno o tom, že má splatený celý úver, neuniesol, nakoľko svoje tvrdenie, že má uhradený celý dlh, nepodložil žiadnymi dokladmi. V zmysle splátkového kalendára posledná splátka mala byť uhradená do 07.06.2010. Návrh na súd bol podaný dňa 23.07.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula pre poslednú zročnú splátku dňa 07.06.2013. Odporca na pojednávaní namietal premlčanie, preto sa súd podrobnejšie nezaoberal meritom veci, ale návrh v celom rozsahu zamietol s poukazom na vznesenú námietku premlčania. Ďalej uviedol, že navrhovateľ vo svojom návrh tvrdil, že súčasťou úverovej zmluvy bola aj Zmluva o revolvingovom úvere. Podmienkou začatia, čerpania revolvingového úveru je plné splatenie úveru predchádzajúceho cyklu a plnenie všetkých ustanovení úverovej zmluvy zo strany odporcu. Navrhovateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, že došlo k platnému čerpaniu revolvingového úveru, nakoľko v konaní nepreukázal, akým spôsobom, kedy a za akých podmienok mal byť uzatvorený revolvingový úver a kedy bol predchádzajúci úver splatený. V zmysle predloženého splátkového kalendára mal odporca naposledy čerpať finančné prostriedky prostredníctvom platobnej karty dňa 29.12.2009. Ak došlo čerpaniu finančných prostriedkov bez podkladu platnej zmluvy, na strane odporcu tým došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré podlieha premlčaniu v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právo na vrátenie predmetných finančných prostriedkov sa navrhovateľovi premlčalo najneskôr do 29.12.2011, teda aj v tejto časti bolo potrebné prihliadnuť na námietku premlčania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 100 ods. 1, § 101 a § 107 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil alebo toto rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p.. S vyhodnotením vykonaných dôkazov a právnym posúdením súdom prvého stupňa sa nestotožnil. Poukázal na to, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 06.07.2007 úverovú zmluvu č. 3703156232 a súčasne na rovnakej strane, kde sa nachádzajú aj podpisy oboch zmluvných strán, zmluvu o revolvingovom úvere I. a zmluvu o revolvingovom úvere II. Práve nároky vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere I. č. 5803015962 boli predmetom tohto konania, čo je zrejmé jednak zo samotného návrhu na vydanie platobného rozkazu, zo splátkového kalendára priloženého k predmetnému návrhu ako aj z podania navrhovateľa zo dňa 04.11.2013. Napriek tomu, že navrhovateľ uviedol, že si uplatňuje nároky vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere I., z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd posudzoval aj nároky vyplývajúce z úverovej zmluvy, ktoré však neboli predmetom tohto konania. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či sa súd vôbec zaoberal podaním navrhovateľa zo dňa 04.11.2013, keďže v odôvodnení rozhodnutia súd na toto podanie nepoukazuje ani v súvislosti s vykonanými listinnými dôkazmi. Pokiaľ by súd predložené podanie navrhovateľa aspoň prečítal, bola by mu z neho zrejmá podrobná špecifikácia žalovaného návrhu, nakoľko sa však súd s týmto vyjadrením navrhovateľa ani nevysporiadal, mal za to, že ho nebral do úvahy. Vzhľadom na uvedené mal za to, že konanie prvostupňového súdu je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím prvostupňový súd svojim postupom odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Z právneho posúdenia prvostupňového súdu ďalej vyplýva, že súd posúdil žalobný návrh navrhovateľa ako neúplný v časti preukázania čerpania a splácania úveru. Pokiaľ by však aj súd považoval predmetný žalobný návrh za neúplný, nezrozumiteľný alebo nesprávny, mal dať možnosť navrhovateľovi, aby neúplné podanie v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. a ustálenej judikatúry, doplnil. K vznesenej námietke premlčania odporcu uviedol, že v danom prípade začala premlčacia lehota plynúť od 15. dňa nasledujúceho po zosplatnení celej dlžnej sumy, pričom dňom zosplatenia je v zmysle predloženého splátkového kalendára deň 29.07.2010. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy návrhom na vydanie platobného rozkazu dňa 15.07.2013, teda pred uplynutím premlčacej lehoty, na základe čoho je vznesená námietka premlčania nedôvodná. Ďalej vyslovil názor, že otázka premlčania mala byť v danom prípade posudzovaná v režime Obchodného zákonníka s primeranou aplikáciou ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda nárok navrhovateľa v čase podania návrhu premlčaný nebol. Ako však vyplýva z odôvodnenia predmetného rozsudku, súd sa nezaoberal námietkou premlčania celého nároku tak ako bola vznesená, keď sa nezaoberal tým, či mal byť nárok žalovaný v trojročnej premlčacej dobe od zosplatnenia, resp. štvorročnej. Z uvedeného dôvodu považoval v tejto časti rozsudok za nepreskúmateľný a mal za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že svoj dlh splatil. Nemá záujem nikoho okrádať o peniaze, ale ani nechce byť ukrátený o svoju malú penziu, ktorú dostáva. Nepozná zákony, ale veľmi by ho potešilo, keby sa celá vec konečne doriešila. Ako uviedol už minule nemá sa už čím preukázať po takej dobe, ale ani navrhovateľ nemôže dokázať, že svoj dlh nesplatil. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že medzi účastníkmi bola dňa 06.07.2007 uzavretá úverová zmluva č. 3706237329, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 20.000,- Sk, ktorý sa odporca zaviazal zaplatiť v 36 splátkach po 899,- Sk mesačne s tým, že konečná výška úveru je 32.364,- Sk, s dohodnutou RPMN 40,50%. Podpisom zmluvy účastníci uzavreli súčasne aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I., s úverovým rámcom a pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 úverových podmienok navrhovateľa, na základe ktorej vzniklo odporcovi právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8, 9, 10 a 11 úverových podmienok navrhovateľa. Účastníci súčasne uzavreli aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II., s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 13 úverových podmienok navrhovateľa, na základe ktorej vzniklo odporcovi právo na poskytnutie revolvingového úveru II. prostredníctvom kreditnej karty za podmienok stanovených v hlave 13 úverových podmienok navrhovateľa. Z návrhu navrhovateľa, ale najmä z jeho špecifikácie, ktorá bola doručená súdu prvého stupňa dňa 06.11.2013 vyplýva, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje nároky vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere I.. Nárokovanú sumu vo výške 1.037,95 eur špecifikoval tak, že túto sumu predstavuje istina - dlžná suma úveru bez úrokov z úveru vo výške 983,82 eur (vypočítaná ako rozdiel čerpaného úveru vo výške 1.290,27 eur a jednotlivých čiastkových súm so splátok určených podielom na uhradenie istiny, ktoré boli uhradené splátkami vo výške 306,44 eur) a úrok z úveru - dlžná suma vo výške 54,13 eur vyčíslená z čerpaného a nesplateného úveru odporcom k príslušnému dátumu vyúčtovania predpisu splátok na úhradu. Okrem istiny a úroku z úveru si navrhovateľ voči odporcovi iné sumy neuplatnil, t. j. neuplatnil si poplatky, zmluvnú pokutu ani úrok z omeškania. Jednou zo základných zásad sporového konania je dispozičná zásada. Táto zásada znamená, že súd nemôže konanie zahájiť z vlastnej vôle ani z úradnej povinnosti, ale iba na návrh procesnej strany - žalobcu. Procesné strany, najmä žalobca, je pánom sporu (dominus litis). Okrem dispozície s návrhom žalobca v žalobnom petite určuje, čo je predmetom konania a súd je jeho návrhom viazaný, teda nemôže prisúdiť viac alebo konať o inom, ako je predmetom žalobného návrhu. V danej veci, napriek podrobnej špecifikácii nároku navrhovateľom, ktorý jednoznačne deklaroval, že si uplatňuje nároky zo zmluvy o revolvingovom úvere I., súd prvého stupňa konal o inom a posudzoval uplatnený nárok (a to aj vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania), ako by sa navrhovateľ domáhal nárokov zo zmluvy o úvere. Tak ako už bolo uvedené, tieto neboli predmetom konania. Preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní si súd prvého stupňa musí najmä ozrejmiť, čo je predmetom žalobného návrhu, na základe dôkazov predložených účastníkmi konania zistiť, či došlo k čerpaniu revolvingového úveru odporcom, kedy a v akom rozsahu, vysporiadať sa vo vzťahu k nemu so vznesenou námietkou premlčania, prípadne posúdiť uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa. Po takto vykonanom dokazovaní súd o návrhu navrhovateľa opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .