Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16Cob/74/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712200415 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3712200415.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členov senátu JUDr. Márie Prikrylovej a JUDr. Ivety Záleskej v právnej veci žalobcu R.. W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., I. slobody XXXX/XX, právne zastúpeného: A3 advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Trenčín, Horný Šianec 232 proti žalovanej E. K., s miestom podnikania I. č. XXX, IČO: 34 658 360, právne zastúpenej: JUDr. Dušan Divko, advokát, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica v konaní o zaplatenie 1.042 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 9Cb/39/2012-114 zo dňa 5. februára 2013 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,06 Eur spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu: A3 advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Trenčín, Horný Šianec 232, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 042 Eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 25.10.2011 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z dokazovania vykonaného oboznámením sa s obsahom žaloby, objednávkou znaleckého posudku, vyúčtovaním znalečného, pokusom o zmier zo dňa 14.12.2011, výpisom zo živnostenského registra žalovanej, odporom, odstúpením od objednávky zo dňa 13.10.2011, podacím lístkom k nemu patriacim, výsluchom žalobcu a jeho právneho zástupcu, žalovanej a jej právneho zástupcu, e-mailovou komunikáciou medzi účastníkmi zo dňa 28.09.2011, 14.10.2011, výňatkom zo znaleckého denníka, listom žalobcu zo dňa 24.10.2011, 21.11.2011, Dohodou o spolupráci uzatvorenou medzi žalovaným a UniCreditBank Slovakia, a.s. zo dňa 03.12.2009, Zmluvou o spolupráci medzi žalovanou, jej manželom a S. O. zo dňa 27.07.2007, vyjadrením žalovanej zo dňa 18.05.2012, výsluchom svedkov S. O., Y. O., N. K., J. K., odborným stanoviskom Žilinskej univerzity v Žiline, Ústavu súdneho inžinierstva č. 270/2012, vyjadrením žalovanej zo dňa 14.11.2012, 28.11.2012, vyjadrením žalobcu zo dňa 19.11.2012, vypracovaným znaleckým posudkom, prehlásením znalca a priložením CD mal súd prvého stupňa za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu a realizácii obchodno-záväzkového vzťahu - zmluvy o dielo. Z obsahu výpovedí oboch účastníkov ako aj vypočutých svedkov ustálil, že žalovaná si objednala u žalobcu vyhotovenie ZP za účelom následného získania podnikateľského úveru. Tvrdenia žalovanej, že išlo len o predbežnú dohodu, neakceptoval, lebo znalcovi poskytla všetky žiadané podklady a súčinnosť spolu s manželom pri ohliadke na zameriavaní nehnuteľností a so znalcom spolupracovala pri zabezpečení podkladov potrebných na jeho vypracovanie a bola si vedomá skutočnosti, že žalobca vypracúva ZP. Žalovaná je podnikateľkou, objednávku podpisovala ako podnikateľka a objednaný ZP potrebovala za účelom získania podnikateľského úveru. Táto skutočnosť bola žalobcovi ako aj žalovanej známa a zrejmá, preto súd prvého stupňa nevzhliadol dôvod uzatvorený záväzkový vzťah kvalifikovať ako vzťah občiansko-právny, či už z titulu uzatvorenia príkaznej zmluvy ani zmluvy spotrebiteľskej, a stotožnil sa s argumentáciou žalobcu, že predmetný záväzkový vzťah spĺňa predpoklady a náležitosti zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl OBZ. Zároveň bola v konaní jednoznačne preukázaná skutočnosť, že účastníci konania uzatvorili zmluvný vzťah priamo medzi sebou bez účasti banky. Táto skutočnosť vyplýva z predloženej objednávky, ktorú žalovaná podpísala. V danom prípade nebol dodržaný postup v zmysle Dohody o spolupráci zo dňa 03.12.2009 uzatvorenej medzi žalobcom a bankou. Objednávku na ZP nezaslala banka, a ani žalovaná neskladala zálohu na vypracovanie ZP do banky. Túto skutočnosť je potrebné vykladať na ťarchu žalovanej, ktorá sa snažila o získanie úveru v banke, a nie na úkor žalobcu. Podľa čl. II uzatvorenej zmluvy medzi žalobcom a bankou sa ich spolupráca týkala vyhotovovania ZP pre pozemky, byty, rodinné domy, rozostavané stavby a pod. - teda pre tzv. rezidenčné bývanie. V tomto prípade však nešlo o tento typ nehnuteľností. V konaní nebolo žalobkyňou preukázané, že by po podpise objednávky z jej strany, boli do objednávky dopĺňané akékoľvek údaje. Žalovaná inú kópiu objednávky, než predložil žalobca, nedoložila, a ani svedeckými výpoveďami neboli jej tvrdenia preukázané. Rovnako nie je relevantné, že žalovaná nebola vlastníčkou oceňovaných nehnuteľností. Tejto skutočnosti si musela byť žalobkyňa vedomá a žalobca ju nemohol uviesť do omylu. Argument právneho zástupcu žalovanej, že ide o disimulovaný právny úkon, neobstojí. V prípade takéhoto úkonu by totiž muselo ísť o právny úkon, ktorý má byť zakrytý iným právnym úkonom. Argument ani skutočnosť, že objednávka mala byť podpísaná v iný deň, než je uvedené na objednávke, nespĺňa tieto predpoklady. Zároveň v konaní bolo zhodnými tvrdeniami žalobcu, žalovanej i svedkyne p. O. preukázané, že žalobca informoval žalovanú o spôsobe výpočtu odmeny. Táto mala byť určená z ceny hodnoty oceňovaných nehnuteľností. K dohode účastníkov o konkrétnej cene za ZP nedošlo. Z odborného vyjadrenia Žilinskej univerzity v Žiline jednoznačne vyplynulo, že ZP je po formálnej stránke vypracovaný v súlade s platnými právnymi predpismi, je preskúmateľný a obsahuje všetky potrebné náležitosti. Zároveň z neho jednoznačne vyplýva, že spôsob výpočtu odmeny žalobcom je správny, v súlade s vyhláškou a poskytnutou zľavou a za dohodnutých podmienok medzi účastníkmi. Zároveň súd uzavrel, že zo strany žalovanej nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Na odstúpenie od zmluvy neboli naplnené žiadne hmotnoprávne dôvody, žalobca plnil pred týmto odstúpením od zmluvy, čo jednoznačne vyplynulo z časového sledu udalostí, keď žalovaná prevzala riadne vypracovaný znalecký posudok skôr, než žalobca prevzal odstúpenie od zmluvy. Skutočnosť, že žalovaná vypracovaný ZP nepoužila a ani nepredložila banke ako podklad na získanie úveru, je na ťarchu žalovanej. Na základe týchto skutočností mal súd nárok žalobcu za dostatočne preukázaný a zaviazal žalovanú na plnenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia podľa § 536 ods. 1, 2, 3 OBZ v spojení s § 556 OBZ, spolu s § 3 ods. 1, 2 z. č. 382/2004 Z. z. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku v zmysle § 365 OBZ, žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške, nakoľko zmluvne dohodnutý úrok z omeškania účastníci konania nemali. Rozhodným dátumom pre určenie výšky úroku z omeškania v tomto obchodno-záväzkovom vzťahu bol deň nasledujúci po splatnosti vyúčtovanej odmeny, kedy bola základná úroková sadzba ECB určená na 1,25% ročne. Žalobcovi tak vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania o 8% vyšší, teda 9,25% ročne. Takto uplatnený úrok z omeškania súd žalobcovi priznal od nasledujúceho dňa po splatnosti vyúčtovanej odmeny až do jej zaplatenia podľa § 369 ods. 1 OBZ. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť jej trovy konania. Nestotožnila sa s právnym názorom prvostupňového súdu, ktorý záväzkový vzťah medzi ňou a žalobcom kvalifikoval ako obchodno-záväzkový. Uviedla, že vzhľadom na ust. § 261 Obch. zák. a § 2 ods. 7 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch znalecká činnosť nie je podnikateľskou činnosťou, preto predmetný záväzkový vzťah je vzťahom občianskoprávnym a podľa jej názoru je potrebné posúdiť ho v zmysle § 724 a nasl. Obč. zák. ako vzťah z príkaznej zmluvy. Žalobca ako znalec totiž na základe jej pokynu svojim úkonom nevyhotovil dielo, ale vykonal činnosť, výsledkom ktorej bol znalecký posudok, pričom práve rozdiel vo výsledku tejto činnosti je kritériom pre definíciu tohto záväzkového vzťahu. Ona s poukazom na ust. § 6 ods. 1 písm. j) zák. č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a § 15a zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch mala právo na zrozumiteľnú a jednoznačnú informáciu o spôsobe výpočtu alebo spôsobe určenia ceny alebo odmeny. Žalobca však takto nepostupoval, v objednávke presne spôsob výpočtu nedefinoval, odkázal len na ust. § 3 ods. 2 zák. č. 382/2004 Z. z. a následne pri vyčíslení odmeny použil písm. b) citovaného ustanovenia, čím porušil právnu povinnosť vyplývajúcu mu z vyššie uvedených právnych predpisov. Okrem toho, k zániku príkaznej zmluvy došlo dňa 14.10.2011 telefonicky, teda po 3 dňoch od podpísania objednávky, keď žalobcovi v jej mene oznámila pani O., že zmluvu odvoláva, a preto už vo vykonávaní znaleckého posudku nemá ďalej pokračovať. Žalobca mal toto jej rozhodnutie rešpektovať a účtovať si mohol len náhradu nákladov vynaložených do odvolania, a nie sumu 1.042 Eur za znalecký posudok vyhotovený už bez jej súhlasu. Konanie žalobcu, ktorý si úmyselne neprevzal jej písomné odstúpenie od zmluvy a znalecký posudok v cene 1.042 Eur vyhotovil bez jej súhlasu, označila za nepochopiteľné, cieľom ktorého bolo zrejme získať pre neho majetkový prospech. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Tvrdenia a argumenty žalovanej uvedené v odvolaní označil za účelové. Zdôraznil, že znalecký posudok, za formálno-obsahovú správnosť ktorého on ako znalec zodpovedá, je dielom, a nie nejaký výsledok činnosti na základe príkazu žalovanej. Predmetný znalecký posudok mal všetky náležitosti, čo potvrdil aj znalecký ústav, čím sa vyvrátili tvrdenia žalovanej o jeho obsahových nedostatkoch. Uviedol, že žalovaná si u neho objednala vyhotovenie znaleckého posudku, čo on akceptoval, avšak rozhodne od nej neprijal žiaden príkaz, na základe ktorého by mu vznikol záväzok z príkaznej zmluvy. Zdôraznil, že ak prijal od žalovanej objednávku na zhotovenie znaleckého posudku, ktorú riadne vyhotovil a odovzdal žalovanej, má právo na vyplatenie ceny určiteľnej z právneho predpisu. Poprel tvrdenia žalovanej o údajnom ústnom odstúpení od zmluvy prostredníctvom pani O. a v tejto súvislosti poukázal na jej svedeckú výpoveď, z ktorej tvrdená skutočnosť vôbec nevyplýva. Odmietol aplikáciu ustanovení zák. č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu s odôvodnením, že ide o predpis verejného práva. Dodal, že bez ohľadu na právnu kvalifikáciu predmetného záväzkového vzťahu je podľa jeho názoru nepochybné, že on objednaný znalecký posudok riadne vyhotovil a z jeho strany nedošlo k žiadnemu takému porušeniu právnej povinnosti, v dôsledku ktorej by mu zanikol nárok na odmenu vyčíslenú v správnej výške. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu dospel k názoru, že na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, a to § 51 Obč. zák., ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, preto postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu dňa 02.06.2015 uviedol, že aj keď akceptuje princíp, podľa ktorého platí, že súd pozná právo, je názoru, že v danom prípade je potrebné vec právne posúdiť podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. v spojitosti s ust. § 536 a nasl. Obch. zák. a § 261 Obch. zák., a to vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná žiadala znalecký posudok za účelom získania úveru v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou a tiež z dôvodu, že aj na neho, žalobcu, je potrebné nahliadať ako na podnikateľa v kontexte s definíciou v § 2 ods. 2 Obch. zák. Žalobca zdôraznil, že aj keď v zmysle zák. č. 382/2004 Z. z. výkon znaleckej činnosti nie je podnikaním, je toho názoru, že toto možno aplikovať len na konkrétne postupy znaleckej činnosti, však nie aj na vzťahy medzi znalcom a zadávateľom (objednávateľom) znaleckého posudku. Uviedol, že aj on vykonáva znaleckú činnosť na vlastnú a odbornú zodpovednosť, viacmenej pravidelne a sústavne a za tým účelom si vedie denník, z ktorého je zrejmé, že v danom roku bol znalecký posudok zhotovený pre žalovanú v poradí už osemdesiatydruhý. Po odlíšení výkonu samotnej znaleckej činnosti od vzniku záväzkového vzťahu, výsledkom ktorého mal byť znalecký posudok, vyjadril presvedčenie, že spornú vec je potrebné posúdiť ako nárok z obchodno-záväzkového vzťahu. Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu dňa 22.05.2015 uviedla, že súhlasí s použitím ustanovenia § 51 Obč. zák., v zmysle ktorého účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Poukázal v tejto súvislosti na ustanovenie § 491 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenie zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak, a tiež na ustanovenie § 853 Obč. zák. stanovujúceho, že občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto, ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Zdôraznila, že predpokladom platnosti zmluvy uzavretej podľa § 51 Obč. zák. je dostatočne určité vymedzenie záväzkov z tejto zmluvy vyplývajúcich. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že pokiaľ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k skutkovým zisteniam o existencii záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, na základe ktorého žalobca ako znalec na objednávku žalovanej zo dňa 27.09.2011 vyhotovil dňa 17.10.2011 znalecký posudok č. 82/2011, ktorý žalovaná prevzala dňa 19.10.2011, tieto skutkové zistenia sú správne,, majúce podklad v listinných dôkazoch i výsluchoch účastníkov a svedkov. Rovnako správne je tiež skutkové zistenie prvostupňového súdu o tom, že medzi účastníkmi došlo k dohode o spôsobe určenia ceny za vyhotovenie znaleckého posudku tak, že táto bude určená z hodnoty oceňovaných nehnuteľností, čo bezpochyby vyplynulo nielen z výpovede žalobcu, ale aj z výpovede žalovanej na pojednávaní konanom dňa 26. apríla 2012. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že už pri podpise objednávky ju žalobca informoval o tom, že cena znaleckého posudku bude určená z hodnoty oceňovanej nehnuteľnosti. Zo svedeckej výpovede S., finančnej poradkyne žalovanej, na pojednávaní konanom dňa 5. júna 2012, je zrejmé. že žalovaná mala vedomosť o tom, že cena za vyhotovenie znaleckého posudku bude minimálne 1.000 Eur. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, neobstojí tvrdenie žalovanej o tom, že nevedela o spôsobe výpočtu ceny za vyhotovenie znaleckého posudku, a že ak v objednávke nebolo presne definované, ako sa bude určovať odmena za znaleckú činnosť, či podľa písm. a), b) alebo c) § 3 ods. 2 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, je právny úkon neplatný podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania je totiž nesporné, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k spôsobu určenia ceny za znalecký posudok podľa § 3 ods. 2 písm. b) zák. č. 382/2004 Z. z., v zmysle ktorého výška odmeny sa mala určiť podielovým spôsobom z východiskovej hodnoty predmetu úkonu znaleckej činnosti. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s konštatovaním prvostupňového súdu, že zo strany žalovanej nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, a to z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku, a ak žalovaná namietala nedostatky znaleckého posudku, tieto jej námietky boli neopodstatnené vzhľadom na obsah odborného vyjadrenia Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity zo dňa 13.08.2012, z ktorého tiež vyplynulo, že spôsob výpočtu odmeny žalobcom za znalecký posudok je správny. Pokiaľ však ide o právnu kvalifikáciu záväzkového vzťahu účastníkov, ktorý súd prvého stupňa posúdil ako obchodno-záväzkový, odvolací súd je názoru, že pre aplikáciu ustanovení § 536 a nasl. Obch. zák. upravujúcich zmluvu o dielo nie sú splnené podmienky. Podľa § 261 ods. 1 Obch. zák., táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 ods. 1 Obch. zák., podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. Z ust. § 2 ods. 7 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch vyplýva, že výkon činnosti podľa tohto zákona nie je podnikanie. Ak teda osobitný právny predpis - zákon č. 382/2004 Z. z. výslovne stanovuje, že výkon znaleckej činnosti nie je podnikateľskou činnosťou, nemožno s poukazom na ust. § 261 Obch. zák. aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka na záväzkový vzťah žalobcu a žalovanej, a to ani napriek tomu, že žalovaná v tomto záväzkovom vzťahu vystupovala ako podnikateľka. Úvahy žalobcu o tom, že ust. § 2 ods. 7 zák. č. 382/2004 Z. z. je potrebné vykladať len v kontexte s výkonom jednotlivých čiastkových znaleckých úkonov, nemajú oporu v citovaných právnych predpisoch. Odvolací súd je názoru, že predmetný záväzkový vzťah je vzťahom občianskoprávnym, vzniknutým na základe atypickej nepomenovanej zmluvy v zmysle § 51 Obč. zák., podľa ktorého ustanovenia účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. V nej sa žalobca ako znalec na základe objednávky žalovanej zaviazal vyhotoviť za odmenu znalecký posudok vykonaním špecializovanej odbornej činnosti vykonanej za podmienok ustanovených v zákone č. 382/2004 Z. z. Nejde teda o zmluvu o dielo, pretože pri vyhotovení znaleckého posudku znalec postupuje v zmysle § 16 podľa citovaného zákona, a nie podľa zadania objednávateľa. Nejde ani o príkazovú zmluvu v zmysle § 724 Obč. zák., ktorého aplikácie sa domáha žalovaná, lebo pojmovým znakom príkaznej zmluvy nie je dosiahnutie požadovaného výsledku (vyhotovenia niečoho), ale obstaranie určitej záležitosti (veci alebo činnosti) príkazníkom na základe pokynu (príkazu) vo forme plnomocenstva. Keďže, ako už bolo uvedené vyššie, účastníci si v zmysle § 51 Obč. zák. dostatočne vymedzili záväzky z ich zmluvného vzťahu vyplývajúce - žalobca sa ako znalec zaviazal vyhotoviť znalecký posudok a žalovaná sa zaviazala zaplatiť zaňho odmenu určenú z ceny (hodnoty) oceňovaných nehnuteľností, avšak žalovaná si svoju zmluvnú povinnosť doposiaľ nesplnila, súd prvého stupňa rozhodol správne, keď jej splnenie uvedenej povinnosti uložil súdnym rozhodnutím. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., keďže je vo výroku vecne správny, i keď čiastočne z iných právnych dôvodov. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 83,06 Eur, pozostávajúcich z odmeny 61,41Eur za písomné vyjadrenie k odvolaniu + 7,81 Eur režijný paušál a 13,84 Eur ako 20 % DPH, všetko v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. č. 655/2004 Z. z. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.