Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoE/154/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607202524 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:4607202524.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: B. W., Ul. XX. P. X-XX, A., IČO: 30 807 484, vo veci pobočky C., N.. M. R. M. XXXX/XX, proti povinnému: 3 DN K., spol. s r.o., K. XXX, M. K., IČO: 35 978 031, o vymoženie 1 108,77 Eur, takto, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č.k. 4Er/1709/2008-19, zo dňa 02. júna 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 40,37 Eur do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 21.2.2007, doručeným exekútorskému úradu dňa 23.2.2007 domáha proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 1 108,77 Eur (33 403,- Sk) na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 700-1510473606-GC04/06 zo dňa 22.11.2006, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 26.1.2007. Súd prvého stupňa poveril vykonaním exekúcie dňa 12.3.2007 Mgr. K. A. F., súdneho exekútora so sídlom v A. nad A.. Poverená súdna exekútorka súdu doručila dňa 8.4.2015 podnet na zastavenie exekúcie, z ktorého vyplýva, že povinný nemá majetok postihnuteľný exekúciou. Zároveň si uplatnila trovy exekúcie v sume 43,82 Eur, ktoré špecifikovala ako časovú odmenu 6,64 Eur, paušálnu odmenu 23,24 Eur, náhradu hotových výdavkov 6,64 Eur a DPH 7,30 Eur. Súd prvého stupňa uviedol, že z pripojeného exekučného spisu vyplýva, že povinnému sa nepodarilo doručiť upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný nie je vlastníkom motorového vozidla. Konateľ povinného sa zdržiava na neznámom mieste, pravdepodobne pracuje v Taliansku. Povinný má na daňovom úrade evidovaný účet v Slovenskej sporiteľni. Bol platcom DPH, daňový úrad eviduje u neho nedoplatok na daniach a pohľadávku na nadmernom odpočte DPH. Príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z nadmerného odpočtu nebol úspešne zrealizovaný. Týmto spôsobom sa nepodarilo vymôcť žiadne prostriedky. Takisto neúspešný bol exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke. V súčasnosti povinný nie je platcom DPH a má daňové nedoplatky vo výške 15 936,61 Eur. V mieste jeho sídla sa opakovane nikto nezdržiaval. Povinný od 16.2.2008 nemá žiadnych zamestnancov. Od 26.10.2006 neuložil žiadnu listinu do zbierky listín obchodného registra. Exekučný súd preskúmal dôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a zistil, že je dôvod exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zastaviť. Po oboznámení sa s uvedenými dôkazmi súd prvého stupňa dospel k záveru, že povinný nemá žiaden majetok. Najmenej od roku 2008 nevykonáva podnikateľskú činnosť (nemá zamestnancov), nemá prostriedky na účte v banke, nevlastní žiadne motorové vozidlo. Má vysoký nedoplatok na daniach. Dlhodobo si neplní svoje účtovné povinnosti (ukladať účtovnú závierku), čo je samé osebe dôvodom na zrušenie povinného (§ 68 ods. 6 písm. f) Obchodného zákonníka). Jeho konateľ sa zdržiava na neznámom mieste, pravdepodobne v zahraničí. Z vykonaného dokazovania teda nepochybne vyplýva, že povinný nevlastní žiaden majetok, speňažením ktorého by bolo možné uspokojiť aspoň trovy exekúcie. Z vykonaného dokazovania nie je ani dôvodné predpokladať, že by sa majetková situácia povinného mala zmeniť, nakoľko najmenej sedem rokov nemá žiadnych zamestnancov a najmenej 8 rokov nezaložil žiadnu listinu do zbierky listín. O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, v posudzovanej veci v znení účinnom do 30.4.2008, pričom priznal súdnemu exekútorovi 1/ časovú odmenu podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky za jednu hodinu účelne vynaloženej, t.j. v sume 6,64 Eur, 2/ paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky spolu vo výške 19,92 Eur, 3/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky za poštovné v sume 6,64 Eur. Súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkon zisťovanie platiteľa mzdy povinného, pretože povinný, keďže je právnickou osobou, nemôže mať platiteľa mzdy. Preto nebolo možné v konaní jeho platiteľa mzdy zisťovať. Súd prvého stupňa k náhrade trov konania priznal podľa § 196 Exekučného poriadku DPH vo výške 20% zo základu 27,- Eur + 6,64 Eur (súčet odmeny zaokrúhlenej na najbližších 50 eurocentov nahor a náhrady hotových výdavkov) v sume 6,73 Eur. Priznanú odmenu súd zaokrúhlil v súlade s § 26 citovanej vyhlášky. Spolu tak súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 40,37 Eur vrátane DPH. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd prvého stupňa zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvého stupňa nevzal pri preskúmavaní dôvodnosti zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného do úvahy všetky relevantné skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na zistenie skutkového stavu preukazujúceho dôvodnosť zastavenia exekúcie pre nemajetnosť. Súd prvého stupňa nevzal do úvahy dĺžku exekučného konania. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Mal za to, že v zmysle tohto ustanovenia je možné predpokladať zmenu majetkových pomerov povinného počas 10 ročnej lehoty stanovenej zákonom na vykonanie exekučného titulu. Povinný ako právnická osoba doposiaľ nebol zrušený ani vymazaný z Obchodného registra. Až do výmazu z Obchodného registra trvá obchodná spoločnosť ako právnická osoba a môže tak vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. Ďalej namietal, že súdny exekútor doposiaľ nepristúpil k predaju obchodného podielu povinného. Oprávnený uzavrel, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie nevzal do úvahy dĺžku exekučného konania, lehotu na výkon exekučného titulu v zmysle § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a možný predpoklad zmeny majetkových pomerov u povinného. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal pokračovať v exekučnom konaní. K podanému odvolaniu vyjadrenie písomne podané nebolo. Krajský súd preskúmal rozhodnutie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na základe podaného odvolania oprávneným, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správne. Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203 ods. 2, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 23.02.2007, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1.108,77 Eur (33.403,- Sk) s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 700-1510473606-GC04/06 zo dňa 22.11.2006, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 26.1.2007. Poverením zo dňa 12.3.2007 súd prvého stupňa poveril na vykonanie exekúcie Mgr. K. A. F., súdneho exekútora so sídlom v Bánovciach nad Bebravou. Z obsahu spisu vyplýva, že písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 08.04.2015, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, z dôvodu, že povinný nemá majetok postihnuteľný exekúciou. Súdny exekútor v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že na základe opakovane vykonaných lustrácií majetku zistil, že povinný nemá žiadny majetok. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Odvolací súd konštatuje, že pre záver o tom, či je nevyhnutné zastaviť exekúciu pre nedostatok majetku povinného sa musí uvažovať o celom majetku povinného. Podľa ustálenej súdnej praxe je nevyhnutné dôsledne zistiť a zvážiť všetky okolnosti majúce význam pre ďalšiu úspešnosť začatej exekúcie. Pre záver o potrebe zastavenia exekúcie na základe citovaného zákonného dôvodu je povinný jednak súdny exekútor a následne i súd vykonať dôsledné zistenie majetkových a zárobkových pomerov povinného. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, že v danej veci bolo vykonané zisťovanie ohľadom majetkových pomerov povinného ako aj to, aké sú závery takéhoto zisťovania. Skutkový záver o existencii nemajetnosti povinného je v odôvodnení napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa podložený dostatočnými skutkovými závermi o majetkových pomeroch povinného. Odvolací súd zároveň uvádza, že z Obchodného vestníka č. 120/2015 má za preukázané, že Okresný súd Trenčín dňa 19.06.2015 v súlade s § 68 ods. 10 Obchodného zákonníka oznámil začatie konania o zrušení povinného bez likvidácie podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 40CbR/110/2014. Vzhľadom na rozsah a výsledky šetrenia vykonaného súdnym exekútorom i súdom prvého stupňa má odvolací súd za to, že nemajetnosť povinného bola v danej veci dostatočne preukázaná, pričom je nesporné, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by postačoval čo i len na úhradu trov exekúcie. Ďalším pokračovaním exekúcie by dochádzalo len k narastaniu trov exekúcie, ktoré by s veľkou pravdepodobnosťou v konečnom dôsledku musel uhradiť oprávnený. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v predmetnej exekučnej veci sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .