Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/64/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200272 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:1015200272.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu: U.. P. X., občana F. republiky, bytom O. U. O. X., J. S. XXX/X, zastúpený JUDr. Ivanom Králikom, bytom Trenčín, Slivková 11 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 54701-2/2014-BA zo dňa 11. decembra 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 54701-2/2014-BA zo dňa 11. decembra 2014 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. a) O.s.p.. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví označeného rozhodnutia žalovanej, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. potvrdila rozhodnutie pobočky Trenčín č. 200-015589- CA04/2014 zo dňa 30. septembra 2014 a odvolanie žalobcu zamietla. Potvrdeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobca má nárok na materské za obdobie od 29.9.2014 do zániku nároku na materské v sume 3,874845 eur na deň. Správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zistenia, že žalobca si uplatnil nárok na materské ako iný poistenec z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa L.. W. X. ml., súdny exekútor, Exekútorský úrad Lipová 7, Nové Mesto nad Váhom. Rodičovskú dovolenku žalobca nastúpil dňa 29. septembra 2014, naposledy pracoval dňa 26. septembra 2014. Podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne v čase doručenia žiadosti o materské, bol žalobca povinne nemocensky poistený ako zamestnanec L.. W. X. od 1. júla 2014. Uzavreli, že obdobie nemocenského poistenia žalobcu trvalo pred vznikom dôvodu na poskytnutie materského podľa údajov v informačnom systéme Sociálne poisťovne (ku dňu rozhodovania prvostupňového správneho orgánu) 90 dní. Z uvedeného dôvodu bolo určené rozhodujúce obdobie pre zistenie denného vymeriavacieho základu podľa § 54 ods.2 písm. b) zák.č. 461/2003 Z.z. a denný vymeriavací základ 5,9613 eur. Žalobca v podanej žalobe namietal nesprávnosť výpočtu výšky dávky. Uviedol, že v jeho prípade bolo postupované pri určení rozhodujúceho obdobia pre určenie denného vymeriavacieho základu podľa 54 ods. 2 písm. b) zák.č. 461/2003, pričom podľa jeho názoru mal byť nárok posúdený podľa § 54 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z.. Správne orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní zo zistenia, že do nástupu na rodičovskú dovolenku, teda do 29. septembra 2014 mu nemocenské poistenie trvalo najmenej 90 dní. Toto obdobie poistenia bolo potom vzaté za rozhodujúce obdobie na zistenie vymeriavacieho základu pre výpočet dávky. Podľa žalobcu sa však malo postupovať podľa § 54 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z. a za rozhodujúce obdobie mal byť vzatý kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Poukázal na to, že po pôrode bola jeho manželka práceneschopná a dvakrát hospitalizovaná. Z tohto dôvodu si v práci zobral neplatené voľno a to v čase od 8.septembra 2014 do 23. septembra 2014. Chybou účtovníčky jeho zamestnávateľa sa stalo, že prerušenie poistenia z dôvodu neplateného voľna za obdobie od 8.septembra 2014 do 23.septembra 2014 bolo zaslané pobočke žalovanej elektronicky až 13. októbra 2014. Uvedené predstavuje porušenie povinností zo strany zamestnávateľa a nemôže byť na ujmu zamestnancovi. Žalobca trval na tom, že vzhľadom na uvedené čerpanie neplateného voľna mal byť jeho vymeriavací základ určený podľa § 54 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Okrem iného poukázala na to, že registračný list - prerušenie s obdobím prerušenia od 8. septembra - 23. septembra 2014 zaslal zamestnávateľ žalobcu (t.j. manželka žalobcu) elektronicky až dňa 13. októbra 2014, t.j. deň pred napísaním odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Po podaní odvolania oslovila aj Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá jej oznámila, že oznámenie neplateného voľna zamestnávateľom žalobcu bolo vykonané elektronicky až 17. októbra 2014. Žalovaná zdôraznila, že v čase posudzovania podmienok nároku žalobcu na materské, pobočka nedisponovala údajom o prerušení poistenia žalobcu, z dôvodu čerpania neplateného voľna. Mala za to, že prerušenie poistenia žalobcu bolo vykonané účelovo, a to z dôvodu dosiahnutia dodatočného splnenia podmienok pre určenie rozhodného obdobia podľa § 54 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 a nasl. O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), vec prejednal na pojednávaní. Po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Z tohto dôvodu rozsudkom vyslovil, že žalobou napadnuté rozhodnutie sa zrušuje § 250j ods.2 písm. a/ O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 54701-2/2014-BA zo dňa 11. decembra 2014, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie pobočky Trenčín č. 200-015589-CA04/2014 zo dňa 30. septembra 2014 o nároku žalobcu na materské za obdobie od 29. septembra 2014 do zániku tohto nároku. Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že od 1. júla 2014 bol žalobca zamestnaný u zamestnávateľa L.. W. X., exekútorský úrad, so sídlom v Novom Meste nad Váhom. Uvedená súdna exekútorka, zamestnávateľ je aj žalobcovou manželkou. Rozhodnutím zo dňa 8. júla 2014 žalovaná, pobočka Trenčín rozhodla o nároku L.. W. X. na materské. Tento jej bol priznaný za obdobie od 18. júla 2014 do zániku nároku. Dňa 29. septembra 2014 požiadal o materské žalobca. K uvedenej žiadosti predložil aj dohodu v zmysle § 49 zák.č. 461/2003 Z.z., ktorú uzavrel so svojou manželkou o poberaní materskej dávky po uplynutí 6 týždňov od pôrodu dieťaťa. Žalobca v dôsledku poškodenia zdravia svojej manželky pri pôrode čerpal v období od 8. septembra do 23. septembra 2014 neplatené voľno, čo malo za následok prerušenie poistenia. Oznamovacia povinnosť ohľadne tejto skutočnosti nebola zo strany zamestnávateľa riadne, v zákonom stanovenej lehote splnená. Registračný list FO prihlášku zamestnanca poslal zamestnávateľ elektronicky až dňa 13. októbra 2014 s dátumom prerušenia poistenia 8.-23. september 2014. Uvedené prerušenie poistenia bolo oznámené Všeobecnej zdravotnej poisťovni zamestnávateľom elektronicky až dňa 17. októbra 2014. U zamestnávateľa žalobcu bola vykonaná kontrola odvodu poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a kontroly plnenia povinností zamestnávateľa podľa zák.č. 461/2003 Z.z. za obdobie od 1.júla 2014 do 30.septembra 2014. Podľa správy, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, bola kontrola vykonaná z dôvodu podozrenia na zneužívanie systému nemocenského poistenia. Bolo pri nej zistené, že žalobca mal u zamestnávateľa uzavretú pracovnú zmluvu na hlavný pracovný pomer od 1. júla 2014. Zamestnávateľ zaslal prihlášku dňa 1. júla 2014 o 16.25 hod., čím porušil povinnosť zamestnávateľa v zmysle ust. § 231 ods.1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov zamestnanca podľa § 4 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Dňa 7. septembra 2014 zamestnanec (žalobca) písomne požiadal zamestnávateľa o neplatené voľno na obdobie od 8. septembra 2014 do 23. septembra 2014. Zamestnávateľ dňa 13. októbra 2014 o 16.39 hod. zaslal pobočke Sociálnej poisťovne elektronicky registračný list FO - zmena, vylúčenie povinnosti platiť poistné u tohto zamestnanca z dôvodu čerpania materskej dávky. Zamestnávateľ týmto porušil ustanovenie § 231 ods.1 písm. d) zák.č. 461/2003 Z.z.. V záveroch správy bolo konštatované, že z predložených dokladov (výplatná páska, dochádzka) za žalobcu bolo zistené, že tento čerpal v období od 8. septembra do 23. septembra 2014 neplatené voľno. Za porušenie povinností bola zamestnávateľovi uložená pokuta. O žiadosti žalobcu zo dňa 29. septembra 2014 rozhodol prvostupňový správny orgán dňa 30. septembra 2014 tak, že žalobca má právo na materské za obdobie od 29. septembra 2014 do zániku nároku vo výške 3,874845 eur na deň. V čase rozhodovania správneho orgánu nebolo oznámené zo strany zamestnávateľa prerušenie poistenia žalobcu v dôsledku čerpania neplateného voľna v období od 8. septembra do 23. septembra 2014. Správny orgán pri rozhodovaní postupoval podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie. Deň pred jeho podaním bola jeho zamestnávateľom elektronicky nahlásená zmena, ktorú predstavuje prerušenie poistenia v dôsledku čerpania neplateného voľna. Z dôvodu tohto čerpania neplateného voľna žalobca žiadal, aby žalovaný vec posúdil podľa § 54 ods.3 zák.č. 461/2003 Z.z.. Žalovaný rozhodnutím, ktoré je predmetom prieskumu odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie jeho pobočky ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po doručení rozhodnutia pobočky sa žalobca a jeho zamestnávateľ (manželka) oboznámili so skutočnosťami týkajúcimi sa určenia rozhodujúceho obdobia a zamestnávateľ dodatočne zaslal Registračný list fyzickej osoby, ktorým preukázal prerušenie poistenia navrhovateľa v dôvodu čerpania neplateného voľna. Uzavrel, že uvedené úkony boli realizované za účelom dodatočného splnenia podmienok pre určenie rozhodujúceho obdobia podľa § 54 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z.. Z daného konania plynie odôvodnený predpoklad, že v období od 8. septembra 2014 do 23. septembra 2014 nemal žalobca poistenie prerušené. K tomuto došlo až dodatočne, za účelom splnenia podmienok pre určenie rozhodujúceho obdobia podľa § 54 ods.3 zák.č. 461/2003 Z.z.. Až po realizácii týchto úkonov žalobca podal odvolanie, v ktorom namietal prerušenie poistenia a nesprávny postup pri určení rozhodujúceho obdobia podľa § 54 ods. 2 písm. b) zák.č. 461/2003 Z.z.. Žalovaný uzavrel, že v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu nebol v informačnom systéme Sociálnej poisťovne údaj o prerušení nemocenského poistenia a z tohto dôvodu nebolo odvolanie podané dôvodne. Podľa § 49 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok. Podľa § 55 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 54 ods. 2 písm. b) zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Podľa § 54 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Podľa § 26 ods.1 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu okrem ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku. V predmetnej veci nie je medzi účastníkmi sporné, že žalobca bol od 1. júla 2014 zamestnancom zamestnávateľa L.. W. X., exekútorský úrad, so sídlom v Novom Meste nad Váhom. Uvedená súdna exekútorka, je pritom žalobcovou manželkou. Manželke žalobcu bol rozhodnutím pobočky Trenčín priznaný nárok na materské od 18. júla 2014 do zániku nároku. Dňa 29. septembra 2014 požiadal o materské žalobca a to z dôvodu následkov poškodenia zdravia jeho manželky pri pôrode, ktoré si vyžiadalo jej práceneschopnosť, opakovanú hospitalizáciu a viedlo k jej uznaniu za invalidnú. V čase rozhodovania pobočky žalovanej o žiadosti žalobcu o materské, nebol v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žiaden údaj o prerušení poistenia žalobcu v dôsledku čerpania voľna bez náhrady mzdy. Z tohto dôvodu prvostupňový správny orgán postupoval pri rozhodovaní o rozhodnom období pre určenie denného vymeriavacieho základu podľa § 54 ods.2 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., keď ustálil, že nemocenské poistenie žalobcu trvalo najmenej 90 dní. Deň pred vyhotovením odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, jeho zamestnávateľ elektronicky zaslal pobočke žalovaného Registračný list fyzickej osoby, z ktorého vyplynulo prerušenie poistenia žalobcu v období od 8. septembra 2014 do 23. septembra 2014 v dôsledku čerpania voľna bez náhrady mzdy. Uvedený údaj bol teda v informačnom systéme Sociálnej poisťovne v čase rozhodovania žalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu pobočky žalovanej č. 200-015589- CA04/2014 zo dňa 30. septembra 2014. V súvislosti s preverením možného zneužitia systému nemocenského poistenia bola u zamestnávateľa žalobcu vykonaná kontrola zameraná na obdobie od 1. júla 2014 do 30. septembra 2014. Podľa správy z tejto kontroly, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, bolo zistené porušenie povinností zamestnávateľa, ktoré sa týkalo prihlásenia zamestnanca v rozpore s § 231 ods. 1 písm. b) a d) zák.č. 461/2003 Z.z.. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že za vyššie uvedené porušenia zákona bol zamestnávateľ žalobcu sankcionovaný. Súčasne z uvedenej správy vyplýva, že z predložených dokladov (dochádzka, výplatné pásky) bolo zistené, že žalobca čerpal v období od 8.septembra 2014 do 23. septembra 2014 neplatené voľno. V uvedenej správe nebolo konštatované zneužitie systému nemocenského poistenia, ale len porušenie ust. § 231 ods. 1 písm. b), d) zák.č. 461/2003. Za uvedenej situácie je súd toho názoru, že správne orgány na základe zisteného skutkového stavu vec nesprávne právne posúdili, keď obdobie rozhodné pre posúdenie výšky nároku žalobu posudzovali podľa § 54 ods. 2 písm. b) zák.č. 461/2003 Z.z. namiesto ust. § 53 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z.. Súd poukazuje na to, že z vykonanej kontroly u zamestnávateľa žalobcu nevyplynulo, že by bolo preukázané zneužitie systému nemocenského poistenia, naopak v správe zo dňa 30. októbra 2014 bolo konštatované, že z kontrolovaných dokladov (výplatná páska, dochádzka) bolo zistené čerpania neplateného voľna žalobcom. Za tejto situácie nebol dôvod, aby žalovaný neprihliadol na vyššie uvedenú skutočnosť a nezohľadnil ju pri svojom rozhodovaní v rámci odvolacieho administratívneho konania. Zo žiadneho ustanovenia zák.č. 461/2003 Z.z. nevyplýva, že by na takúto skutočnosť, ktorá tu v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu existovala avšak mu nebola známa, nemohol prihliadnuť v rámci konania o podanom odvolaní. Keďže v zmysle § 26 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. má takéto čerpanie voľna bez náhrady mzdy za následok prerušenie poistenia je zrejmé, že nemocenské poistenie žalobcu trvalo menej ako 90 dní. Pri posudzovaní rozhodného obdobia pre určenie denného vymeriavacieho základu, mali teda správne orgány postupovať podľa § 54 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z. a nie podľa § 54 ods.2 písm. b) zák.č. 461/2003 Z.z. tak ako učinili v prejednávanej veci. Ako bolo uvedené vyššie, vzhľadom na prerušenie poistenia podľa § 26 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. bolo obdobie nemocenského poistenia, za ktoré bolo platené poistné na nemocenské poistenie žalobcu, pred vznikom nároku na nemocenskú dávku kratšie ako 90 dní a preto bolo potrebné za rozhodujúce obdobie považovať kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, keď vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto ho podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobca bol v konaní úspešný, a podľa § 250k ods. 1 O.s.p. mu patrí právo na náhradu trov konania, keďže však túto nežiadal, súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.