Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/126/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113220445 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:2113220445.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobcu Y. a. s. so sídlom U., zastúpeného JUDr. JL. proti žalovanej PaedDr. D. zastúpenej JUDr. R. o zaplatenie 884,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17.decembra 2015, č. k. 4C/51/2014-220 takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 884,66 Eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 877,33 Eur od 03.11.2012 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 7,33 Eur od 03.11.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 53 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 142,22 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. H. T., všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, a žalobca fakturoval žalovanej dve faktúry za odber plynu, prvá faktúra č. XXXXXXXXXX so splatnou dňa 02.11.2012 a s vyúčtovanou sumou vo výške 877,33 Eur z obdobie 19.11.2010-18.11.2011 a druhá faktúra č. XXXXXXXXX so splatnosťou dňa 02.11.2012 s vyúčtovanou sumou vo výške 7.33 Eur za obdobie od 19.11.2011 - 23.11.2011. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu. Z prihlášky odberu zemného plynu zo dňa 22.09.2000 zistil, že žalovaná bola prihlásená k odberu plynu od roku 2000. Z vykonaných dôkazov je zároveň preukázané, že žalovaná bola k odberu plynu prihlásená až do 23.11.2011, čo vo svojom liste zo dňa 09.01.2013 potvrdila aj samotná žalovaná. Súd mal za to, že do tohto momentu teda zodpovedala za všetky záväzky, ktoré vznikli v súvislosti s odberným miestom. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že žalovaná predala nehnuteľnosť (a s ňou aj odberné miesto) novej vlastníčke, pretože k tomu, aby sa nová vlastníčka k odbernému miestu na odber plynu prihlásila, bolo nutné sa zo strany žalovlanej z tohto odberu odhlásiť. Žalovaná to ale preukázateľným spôsobom spravila až listom zo dňa 26.10.2011. T. j. k ukončeniu zmluvy o odbere plynu medzi žalobcom a žalovanou došlo až dňa 23.11.2011. K tomuto dňu vyúčtoval žalobca žalovanej aj kúpnu cenu za dodaný zemný plyn. Z výsledku odpočtu (výpis z informačného systému žalobcu) vyplýva, že stav plynomeru č. XXXXXXXXXXXX predstavoval ku dňu 23.11.2011 hodnotu 43.026 m3, teda hodnotu, ktorú žalobca uviedol aj na faktúre č. XXXXXXXXXX (fakturačné obdobie od 19.11.2011 do 23.11.2011). Faktúrou č. XXXXXXXXXX fakturoval žalobca žalovanej zemný plyn za obdobie od 19.11.2010 do 18.11.2011. Súd poukazuje na to, že splatnosť faktúry č. XXXXXXXXXX bola síce 02.11.2012, no bola vystavená za obdobie 19.11.2010 - 18.11.2011, a teda za obdobie, kedy bola žalovaná riadne prihlásená k odberu plynu a tým pádom aj pasívne legitimovaná. Čo sa týka výšky požadovanej sumy, tak súd bol toho názoru, že v systéme žalobcu je uvedený správny odpočet, keďže tento odpočet realizujú nezávislí pracovníci žalobcu, a ich hodnovernosť nebola v konaní ani spochybnená. Súd bol toho názoru, že žalovaná o opravnej faktúre vedela do začiatku pojednávania minimálne rok a žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala, že by túto faktúru reklamovala alebo nejakým iným spôsobom sa dožadovala opravy jej nesprávnosti. Naopak, čo sa týka preberacieho protokolu a údajov plynomera, tento spochybnený bol, a to svedkyňou Ľubicou Križanovou, keďže vypovedala, že má za to, že stav plynomeru na preberacom protokole bol dopísaný po jeho podpise, nakoľko stav spotreby na faktúrach korešponduje s reálnym stavom, bez odchýlok. Pretože je žalovaná preukázateľne v omeškaní so splnením peňažného dlhu, má žalobca právo požadovať od nej podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z požadovaných súm, v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Úrok žiadal odo dňa 03.11.2012 do zaplatenia. Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,75 % a od 03.11.2012 t.j. od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty splatnosti obidvoch faktúr. Právne vec posúdil podľa § 48 ods. 2 písm. a/, písm. c/, § 59 ods. 1 písm. g/, ods. 2, § 69 ods. 13 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike, § 51, § 488, § 489, § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalobca bol úspešný v celom rozsahu t. j. vzniklo mu právo na náhradu trov konania . Žalobca si uplatnil trovy titulom zaplateného súdneho poplatku t. j. 53 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 142,22 Eur za dva úkony právnej služby. Súd trovy konania priznal žalobcovi v celom rozsahu. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Dôvodila tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhované dôkazy. Žalovaná žiadala vypočuť troch svedkov a súd vypočul len jedného a vychádzajúc z jeho výpovede nesprávne zistil skutkový stav, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a písm. d/ O.s.p.. Namietala, že súd zaviazal žalovanú na úhradu plynu spotrebovaného i v čase, v ktorom už bola prihlásená na odber iná osoba, čím zakladá neoprávnené obohatenie novej majiteľky nehnuteľnosti a takýto postup považovala za inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázala opätovne na to, že je niekdajšou vlastníčkou nehnuteľnosti, odberného miesta, Š. C. R. 9, W., ktoré bolo prevedené na novú majiteľku W. X. v zmysle preberacieho protokolu dňa 05.09.2011. Žalovaná sa pokúsila odhlásiť o spotreby plynu sama, avšak pracovníčka pobočky žalobcu jej uviedla, že tak nemôže urobiť bez súčinnosti novej majiteľky nehnuteľnosti. Nebolo jej zrejmé, z akého dôvodu a na základe akého právneho titulu žalobca odmietol ukončiť právny vzťah so žalovanou, rovnako prečo neakceptoval ukončenie právneho vzťahu najneskôr k 26.11.2011, kedy listom oznámila žalobcovi ukončenie odberu plynu. Údaje uvedené W. X. nepredstavovali stavy schválené predchádzajúcou majiteľkou a boli jednostranne uvedenými náhodnými číslami nekorešpondujúcimi ani so spotrebou pri prevode nehnuteľnosti ani so skutočnou spotrebou na odbernom mieste, čo následne potvrdil zamestnanec žalobcu pri odpise údajov takmer 2 týždne po prihlásení novej majiteľky k odberu plynu. V zmysle uvedeného vychádzajúc z ust. § 59 ods. 1 písm. a/ zák. č. 565/2004 Z. z. o energetike nastal neoprávnený odber plynu W. X. odo dňa prevzatia nehnuteľnosti, rodinného domu Š. C. R. X v W.. Mala za to, že v tomto smere nebola veci správne právne kvalifikovaná, ak za neoprávnenú odberateľku plynu súd označil len žalovanú. Je evidentné v zmysle uvedeného, že neoprávnenou odberateľkou v čase od prevzatia nehnuteľnosti 05.09.2011 bola W. X., ktorej vznikla povinnosť nahlásiť sa na odber plynu, pričom tak neurobila. Ide o obdobie 05-09.2011 - 23.11.2011. Rovnako tak Obchodné podmienky žalobcu v článku 7 bod 7.1 definujú, že neoprávneným odberom je odber bez uzavretej zmluvy. Preto navrhla vypočuť ako svedka realitného makléra, ktorý by potvrdil stavy na preberacom protokole, nakoľko ich sám zapisoval, a ktoré tak žalovaná ako i pani X. svojím podpisom potvrdili. Podobným spôsobom pani Križanová postupovala aj v prípade elektrickej energie. Navrhla vypočuť aj Ing. F. O., ktorá bola prítomná pri predaji nehnuteľnosti, odovzdávaní nehnuteľnosti, a ktorá bola na pracovisku Y., a.s. pri odhlasovaní žalovanej z odberu plynu, kde jej zamestnankyňa žalobcu oznámila, že bez súčasnej prítomnosti majiteľky nie je možné pôvodného majiteľa odhlásiť z odberu. W. X. uskutočnila prepis odberu plynu na svoju osobu až dňa 24.11.2011 a nahlásila si spotrebu 44522 m3. Následne po takmer dvoch týždňoch dňa 02.12.2011 vykonal odpis plynomeru zamestnanec žalobcu a zistil, že ku dňu 02.12.2011 bola spotreba podstatne nižšia, ako spotreba uvedená pani X. a to 43026 m3. Pani X. tak uviedla, o 1496 m3 plynu viac, než bola spotreba po dvoch týždňoch, odkedy dané čísla uviedla. Poukázala ďalej na to, že v danej veci jestvujú dve pochybnosti, a to, že v zmysle zákona o energetike je neoprávneným odberom plynu aj odber bez uzatvorenia zmluvy o dodávke plynu, pričom W. X. bola neoprávneným odberateľom plynu od prevzatia odberného miesta až do 23.11.2011 a mohol nastať stav , v ktorom W. X. odobrala sporný plyn práve v období 24.11.2011 do 02.12.2011, pričom tento fakt súd prvej inštancie vôbec nebral v úvahu. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil. 3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že s odvolaním žalovanej nesúhlasí. Mal za to, že súd prvej inštancie vec správne právne a skutkovo posúdil a v plnej miere sa stotožnil s napadnutým rozsudkom. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v zmysle § 219 O.s.p. ako vecne správny v celom rozsahu. Uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu po 51,45 Eur + 8,58 Eur + 20% DPH, spolu 72,04 Eur. 4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 5. Po podaní odvolania žalovanou došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, platný v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania. V danom prípade bolo odvolanie žalovanej podané dňa 02.02.2016. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania žalovanej podľa právneho stavu účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. 6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že nárok žalobcu bol preukázaný, nakoľko žalovaná bola k odberu plynu prihlásená do 23.11.2011, čo vo svojom liste zo dňa 09.01.2013 aj sama potvrdila. Do tohto momentu teda zodpovedala za všetky záväzky, ktoré vznikli v súvislosti s odberným miestom. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že žalovaná predala nehnuteľnosť (a s ňou aj odberné miesto) novej vlastníčke, pretože k tomu, aby sa nová vlastníčka k odbernému miestu na odber plynu prihlásila, bolo nutné sa zo strany žalovanej z tohto odberu odhlásiť. Žalovaná to ale preukázateľným spôsobom spravila až listom zo dňa 26.10.2011. T. j. k ukončeniu zmluvy o odbere plynu medzi žalobcom a žalovanou došlo až dňa 23.11.2011. K tomuto dňu vyúčtoval žalobca žalovanej aj kúpnu cenu za dodaný zemný plyn. Z výsledku odpočtu (výpis z informačného systému žalobcu) vyplýva, že stav plynomeru č. XXXXXXXXXXXX predstavoval ku dňu 23.11.2011 hodnotu 43.026 m3, teda hodnotu, ktorú žalobca uviedol aj na faktúre č. XXXXXXXXXX (fakturačné obdobie od 19.11.2011 do 23.11.2011). Faktúrou č. XXXXXXXXXX fakturoval žalobca žalovanej zemný plyn za obdobie od 19.11.2010 do 18.11.2011. Súd poukazuje na to, že splatnosť faktúry č. XXXXXXXXXX bola síce 02.11.2012, no bola vystavená za obdobie 19.11.2010 - 18.11.2011, a teda za obdobie, kedy bola žalovaná riadne prihlásená k odberu plynu a tým pádom aj pasívne legitimovaná. Čo sa týka výšky požadovanej sumy, tak súd bol toho názoru, že v systéme žalobcu je uvedený správny odpočet, keďže tento odpočet realizujú nezávislí pracovníci žalobcu, a ich hodnovernosť nebola v konaní ani spochybnená. Súd vyslovil aj ten názor, že žalovaná o opravnej faktúre vedela do začiatku pojednávania minimálne rok a žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala, že by túto faktúru reklamovala alebo nejakým iným spôsobom sa dožadovala opravy jej nesprávnosti. 7. Odvolací súd tento právny názor súdu prvej inštancie považuje za správny, stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom v zmysle § 387 ods. 2 CSP, na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalovanej uvádza nasledovné: 8. Žalovaná vo svojom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci, keď má za to, že v danom prípade nastal neoprávnený odber plynu W. X. podľa ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a/ zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike, ktoré mal súd prvej inštancie aplikovať na daný prípad. 9. Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení účinnom do 31.07.2012 /nakoľko v danej veci sa jedná o fakturované obdobia od 19.11.2010 až 23.11.2011/ v ustanoveniach § 59 taxatívne ustanovuje skutkové podstaty konaní, ktoré napĺňajú znaky neoprávneného odberu plynu. Podľa § 59 ods. 1 písm. a/ tohto zákona, ustanovenie ktoré mal súd podľa odvolateľky v danej veci aplikovať, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou. 10. Odvolací súd vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nezistil, že by sa na daný prípad vzťahovala aplikácia § 59 ods. 1 písm. a/ zákona o energetike v znení účinnom do 31.07.2012, teda že by v danom prípade išlo o neoprávnený odber zemného plynu inou osobou, tak ako to tvrdí žalovaná. 11. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o dodávke zemného plynu v zmysle prihlášky zo dňa 22.09.2000 pre odberné miesto na Ulici S. C. R. 9, W., na základe ktorej žalobca dodával žalovanej zemný plyn a žalovaná sa zaviazal za dodávku plynu platiť. V odpore podaného žalovanou zo dňa 09.01.2013, žalovaná výslovne uvádza, že od 23.11.2011 je odhlásená z odberu plynu, odberného miesto XXXXXXXXXX na I. S. C. R. 9, W., keď odberné miesto bolo prevedené na nového majiteľa nehnuteľnosti W. X. v rámci kúpnej zmluvy z roku 2011. W. X. bola prihlásená na odber plynu z tohto odberného miesta od XX.XX.XXXX do 07.08.2012. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca uplatňuje voči žalovanej nedoplatok za dodaný a dobratý plyn za obdobie od 19.11.2010 do 18.11.2011 vo výške 877,33 Eur a za obdobie od 19.11.2011 do 23.11.2011 vo výške 7,33 Eur, ktoré vyúčtoval žalovanej predloženými faktúrami. Jedná sa tak o obdobie keď medzi žalobcom a žalovanou stále existoval zmluvný vzťah o dodávke zemného plynu. Sama žalovaná toto nepopiera, keď tvrdí, že z odberu plynu sa odhlásila k 23.11.2011. Jej nasledujúce námietky potom smerovali k tomu, že podľa preberacieho protokolu zo dňa 05.09.2011 nehnuteľnosť s odberným miestom odovzdala novému vlastníkovi W. X., na základe kúpnej zmluvy, a ktorá mala zabezpečiť prevod meračov energií, vody a plynu z predávajúcej, pričom stav na plynomeri bol zaznamenaný 41 009 m3. Mala tak pochybnosti aj o správnosti stavu spotreby plynu na plynomeri, ktorý tvrdí žalobca. 12. Podľa názoru odvolacieho súdu pre právne posúdenie nárokov žalobcu bolo rozhodujúce, že vo fakturovanom období zmluvným odberateľom zemného plynu bola žalovaná, a z toho jej vyplývala povinnosť hradiť faktúry vystavené za odber zemného plynu. Pasívne legitimovaná v konaní je teda žalovaná. Pokiaľ žalovaná tvrdí a vyplýva to aj z listinných dokladov, že v súvislosti s predajom nehnuteľnosti, ktorá je aj odberným miestom zemného plynu sa stala iná osoba, W. X., ktorá nehnuteľnosť fyzicky prevzala dňa 05.09.2011, táto okolnosť nemá vplyv na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou. V uvedenom čase žalovaná naďalej bola v zmluvnom vzťahu so žalobcom a bola povinná zaplatiť za odber plynu až do 23.11.2011, kedy sa z odberu plynu odhlásila. Pokiaľ za obdobie od 05.09.2011 do 23.11.2011 na uvedenom odbernom mieste plyn odoberala už iná osoba, W. X., potom je vecou žalovanej vyporiadať si svoje vzťahy s touto osobou. 13. Odvolací súd poukazuje aj na Obchodné podmienky pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti s účinnosťou od 15.07.2011, teda v čase zmluvného vzťahu a jeho ukončenia medzi stranami sporu, v ktorých v bode 2.10 sa uvádza „Pri ukončení zmluvy, ak zároveň dochádza k uzavretiu novej zmluvy /napr. pri predaji nehnuteľnosti/ s novým odberateľom, môže pôvodný odberateľ písomne splnomocniť na ukončenie zmluvy inú osobu. Nový odberateľ môže za pôvodného odberateľa zmluvu ukončiť, ak ho na to pôvodný odberateľ písomne splnomocnil. Návrh vzoru plnomocenstva je k dispozícii v zákazníckych centrách a na stránke www.spp.sk <http://www.spp.sk>.“ Podľa bod 2.11 písm. a/ Obchodných podmienok „zmluva zaniká okrem prípadov, keď to vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, zmluvy alebo týchto OP aj uzavretím novej zmluvy pre príslušné OM, ak odberateľ z tejto novej zmluvy preukáže dodávateľovi súhlas pôvodného odberateľa s ukončením pôvodnej zmluvy“. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že k takému ukončeniu zmluvného vzťahu, ako sa uvádza v citovaných Obchodných podmienkach medzi stranami sporu nedošlo. Žalovaná nesplnomocnila inú osobu /W. X./, ktorá sa stala vlastníkom nehnuteľnosti s odberným miestom k tomu, aby ukončila jej zmluvný vzťah o odbere plynu so žalobcom. Za takéto splnomocnenie nemožno považovať Preberací protokol nehnuteľnosti zo dňa 05.09.2011, v ktorom sa kupujúca W. X. zaviazala zabezpečiť prevod meračov energií, vody a plynu z predávajúceho na kupujúceho, takýmto splnomocnením na ukončenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou však nie je. Napokon sama žalovaná potvrdila, že k ukončeniu zmluvného vzťahu o odbere plynu medzi ňou a žalobcom došlo k 23.11.2011. To, že žalovaná a nová vlastníčka nehnuteľnosti W. X. si nedokázali poskytnúť vzájomnú súčinnosť ohľadne ukončenia pôvodného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou a ohľadne vzniku nového zmluvného vzťahu o odbere plynu medzi žalobcom a novou vlastníčkou nehnuteľnosti, nemôže ísť na škodu žalobcu. 14. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu, odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani odvolacie námietky žalovanej o nevypočutí ňou navrhovaných svedkov, ktorých výpovede by nemali na rozhodnutie vo veci žiadny vplyv. Napokon odvolací súd nemal pochybnosti ani o stave plynu na plynomeri na odbernom mieste, tak ako ho fakturoval žalobca, keď odpočet bol vykonaný zamestnancom žalobcu, ktorého hodnovernosť nebola spochybnená. V ostanom poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie. 15. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo veci samej i vo výroku o náhrade trov konania, ktorý je založený na zásade úspechu v konaní podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP. 11. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).