Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/97/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200515 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3013200515.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu DataCompany s.r.o. so sídlom Palackého 85/5, Trenčín, IČO: 46 965 971, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o. so sídlom J. Jesenského 69, Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 789 925, proti žalovanému Okresnému úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácii so sídlom Hviezdoslavova č. 3, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2013/00936-005 zo dňa 31. mája 2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. AA/2013/00936-005 zo dňa 31. mája 2013 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. e) O.s.p.. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 523,26 € a iné trovy konania (za zaplatený súdny poplatok za žalobu a odvolanie) vo výške 140 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám jeho advokátky. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou (ďalej len „správna žaloba“) domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného č. AA/2013/00936-005 zo dňa 31. mája 2013. Týmto rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 3 (správne malo byť uvedené § 59 ods. 2) správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trenčíne, odbor pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie s pôsobnosťou v obvode Trenčín so sídlom M. R. Štefánika 20, Trenčín (ďalej len „správny orgán I. stupňa“), č. AA/2013/00455-004/DUR zo dňa 26. februára 2013, ktorým podľa § 73 ods. 9 zákona č. 725/2004 Z.z. zamietol žiadosť žalobcu o povolenie na zriadenie pracoviska kontroly originality motorových vozidiel. Správny orgán I. stupňa vo svojom rozhodnutí ustálil, že žalobca nepredložil doklad o finančnej spoľahlivosti na zriadenie pracoviska kontroly originality podľa § 73 ods. 4 písm. c) zákona č. 725/2004 Z.z., keď síce doložil mimoriadnu účtovnú závierku zostavenú k 30. januáru 2013, táto však nebola overená audítorom. Tento záver považoval za správny i žalovaný ako odvolací orgán a dodal, že peňažný vklad v obchodnom registri, ktorý žalobca navýšil až následne nemohol odvolací orgán uznať. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného (č. AA/2013/00936-005 zo dňa 31. mája 2013) podal žalobca správnu žalobu, v ktorej vytýka žalovanému, že správny orgán I. stupňa neposkytol žalobcovi dostatočnú súčinnosť, nakoľko v rozhodnutí o prerušení konania, ktorého súčasťou bola aj výzva na doplnenie žiadosti o doklady, neuviedol správny orgán I. stupňa zákonné náležitosti dokladu o finančnej spoľahlivosti, a ani neuviedol príslušné zákonné ustanovenie § 73 ods. 7 zákona č. 725/2004 Z.z., ktoré obsahuje konkretizáciu zákonom vyžadovaného dokladu o finančnej kontrole. Žalobca taktiež vytýka žalovanému, že správny orgán I. stupňa určil žalobcovi na doplnenie jeho žiadosti nedostatočnú, iba 15 dňovú lehotu. Zároveň žalobca vytýka žalovanému, že v rámci odvolacieho konania preukázal žalobca svoju finančnú spoľahlivosť zvýšením svojho základného imania, na ktorú skutočnosť však žalovaný žiadnym spôsobom neprihliadol. K správnej žalobe sa na žiadosť súdu vyjadril žalovaný podaním zo dňa 27.08.2013 a žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Obe rozhodnutia správnych orgánov považuje za vecne správne a stotožňuje sa s ich odôvodnením. Uviedol, že v rozhodnutí o prerušení konania správny orgán I. stupňa dostatočným spôsobom poučil žalobcu, že jeho žiadosť je potrebné doplniť tak, aby spĺňala náležitosti predpísané v ust. § 73 ods. 2 až 5 zákona č. 725/2004 Z.z., pričom 15 dňovú lehotu na doplnenie považuje za primeranú. Doklad o zvýšení základného imania doložil žalobca až spolu s odvolaním, teda podľa názoru žalovaného oneskorene a na túto skutočnosť nemohol správny orgán I. stupňa prihliadať. Predmetom konania v danej veci, tak ako to nakoniec vyplýva z úvodu odôvodnenia tohto rozsudku, je preskúmanie rozhodnutia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného č. AA/2013/00936-005 zo dňa 31. mája 2013. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko žalobná námietka žalobcu je dôvodná, je potrebné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že zrušuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.. Krajský súd v Trenčíne pre úplnosť uvádza, že vo veci už Krajský súd v Trenčíne rozhodol tak, že uznesením zo dňa 23. apríla 2014, č.k. 13S/97/2013-45 konanie zastavil s odôvodnením, že napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, a preto nie sú splnené podmienky na súdny prieskum podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p.. Na odvolanie žalobcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo dňa 17. decembra 2015, sp. zn. 7Sžo/57/2014 zrušil rozhodnutie tunajšieho krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie s pokynom, že úlohou súdu I. stupňa bude v ďalšom konaní preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a vo veci samej rozhodnúť. Taktiež krajský súd pre úplnosť dodáva, že rozhodnutie žalovaného bolo preskúmavané aj mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku a Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako príslušný orgán vyslovil, že napadnutým rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona. Krajský súd v Trenčíne po vykonanom súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného predovšetkým konštatuje, že medzi účastníkmi nie je sporný skutkový stav veci. Žalobca dňa 23.01.2013 podľa § 73 zákona č. 725/2004 Z.z. požiadal správny orgán I. stupňa o povolenie na zriadenie pracoviska kontroly originality. Následne správny orgán I. stupňa dňa 30.01.2013 vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku prerušil konanie a uložil žalobcovi v ním určenej lehote 15 dní doplniť jeho žiadosť o zákonom predpísané náležitosti. Žalobca v určenej lehote nepredložil správnemu orgánu I. stupňa doklad o finančnej spoľahlivosti podľa § 73 ods. 7 zákona č. 725/2004 Z.z. a správny orgán I. stupňa svojím rozhodnutím zo dňa 26.02.2013 žiadosť žalobcu podľa § 73 ods. 9 zákona č. 725/2004 Z.z. zamietol. Voči rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa podal žalobca odvolanie a pripojil k nemu výpis z obchodného registra zo dňa 20.03.2013, podľa ktorého je výška základného imania žalobcu 50 000 euro. Žalovaný ako odvolací orgán napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa potvrdil. Medzi účastníkmi je spornou otázka, či žalovaný bol povinný prihliadnuť na skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia (v odvolacom konaní) mal už žalobca navýšené základné imanie na sumu 50 000 euro. Na rozdiel od právneho názoru žalovaného zastáva krajský súd ten právny názor, že žalovaný bol povinný sa zaoberať tým, že ku dňu vydania žalobou napadnutého rozhodnutia, t.j. v čase rozhodovania odvolacieho správneho orgánu mal už žalobca navýšené základné imanie na sumu 50 000 euro, nakoľko pre správny orgán je rozhodujúci právny stav a skutkové okolnosti v čase vydania rozhodnutia. To platí rovnako pre správny orgán I. stupňa ako i pre orgán odvolací, teda i pre konanie prvostupňové, ako i pre konanie odvolacie. V žiadnom prípade neplatí, že pre odvolací správny orgán, pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia, je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Konanie na prvom a druhom stupni totiž tvorí jeden celok, čo jednoznačne vyplýva zo znenia ustanovenia § 59 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sa teda v odvolacom konaní zmenia skutkové okolnosti, je správny orgán II. stupňa povinný na to prihliadať. Ide o zásadu v správnom súdnictve, od ktorej je možné sa odchýliť len v prípade, ak to zákon výslovne stanovuje, ako je tomu napr. podľa ust. § 65 ods. 3 veta druhá správneho poriadku, podľa ktorého pri preskúmavaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je možné zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Na vyššie uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani to, že zo strany správneho orgánu bola žalobcovi určená lehota na predloženie dokladu o finančnej spoľahlivosti, v ktorej lehote žalobca požadovaný doklad nepredložil. Tu sa žiada poznamenať, že doklad o finančnej spoľahlivosti je jedným z podkladov rozhodnutia. Všeobecne platí (t.j. pokiaľ zákon nestanovuje výslovnú výnimku, o ktorý prípad - výnimku v súdenej veci nejde), že účastník správneho konania môže podklady pre rozhodnutie predkladať správnemu orgánu až do vydania rozhodnutia, čomu nasvedčuje i znenie ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Preto žalobcovi nič nebránilo, aby svoju finančnú spoľahlivosť preukázal správnemu orgánu i po uplynutí lehoty, ktorú mu správny orgán určil na predloženie dokladu o finančnej spoľahlivosti, avšak najneskôr predtým, než vo veci rozhodne správny orgán II. stupňa. Stanovenie lehoty na predloženie dokladu o finančnej spoľahlivosti je teda potrebné v konkrétnej veci chápať ako lehotu, po uplynutí ktorej správny orgán pristúpi k rozhodnutiu vo veci samej. Ak teda správny orgán zamietne žiadosť žalobcu o povolenie na zriadenie pracoviska kontroly originality, môže to byť len preto, že splnenie podmienok nepreukáže žalobca v čase rozhodovania o jeho žiadosti a nie preto, že tieto podmienky nespĺňal v čase pred vydaním rozhodnutia (do uplynutia lehoty, ktorú mu určil správny orgán). Zamietnutie žiadosti žalobcu o povolenie na zriadenie pracoviska kontroly originality nemôže byť teda dôsledkom márneho uplynutia lehoty na odstránenie nedostatkov podania. Nemožno totiž opomenúť, že jedinou zákonnou sankciou márneho uplynutia lehoty na odstránenie nedostatkov podania je v zmysle ust. § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku zastavenie konania. Žalovaný sa pri svojom rozhodovaní dôsledne neriadil vyššie uvedenou zásadou, keď na zmenu skutkového stavu spočívajúcu v tom, že žalobca už v čase, kedy žalovaný rozhodoval o odvolaní, mal svoje základné imanie navýšené na 50 000 euro, neprihliadol. Jeho postup teda nebol správny. Tým zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Za použitia vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. Krajský súd v Trenčíne zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou správneho orgánu bude - rešpektujúc príslušné procesnoprávne i hmotnoprávne predpisy - vyššie vytknutú vadu vo svojom ďalšom konaní odstrániť, znova vo veci rozhodnúť tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo zákonu, vrátane riadneho odôvodnenia. V zmysle § 250j ods. 7 O.s.p., správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. Pokiaľ ide o zvyšné žalobné námietky, týmito bolo nadbytočné sa zaoberať, nakoľko bez ohľadu na to, či správne orgány dostatočne poučili žalobcu, ako odstrániť nedostatky jeho podania, ako i bez ohľadu na to, či bola žalobcovi poskytnutá primeraná lehota na ich odstránenie, žalobca sa rozhodol svoju finančnú spoľahlivosť preukázať tým, že navýšil svoje základné imanie na 50 000 euro v rámci odvolacieho konania, na ktorú skutočnosť - ako vyššie zdôvodnil krajský súd - bol povinný žalovaný pri svojom rozhodovaní prihliadať. Vyhodnotenie týchto zvyšných námietok by tak žiadnym spôsobom neovplyvnilo výsledok sporu. Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je v zmysle ust. § 11 ods. 4 veta prvá vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje v roku 2013 suma 130,16 euro, v roku 2014 suma 134 euro a v roku 2016 suma 143 euro (na súdenú vec sa nevzťahuje veta druhá cit. ust. § 11 ods. 4, keďže nejde o žiadne z konaní tam uvedených). Žalobca bol v konaní úspešný, preto by mu prináležalo podľa cit. ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov za zaplatený súdny poplatok za žalobu a odvolanie vo výške 2 x 70 € (iné trovy konania) ako i trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 130,16 € - prevzatie a prípravu právneho zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), podanie správnej žaloby (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 2 úkony právnej služby po 134 € - účasť na pojednávaní 23.04.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), podanie odvolania (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 1 úkon právnej služby po 143 € - účasť na pojednávaní 23.04.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 2 x 7,81 €, 2 x 8,04 € a 1 x 8,58 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), cestovné 30,49 € (§ 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), náhrada za stratu času 26,80 € za 2 polhod. po 13,40 € a 28,60 € za 2 polhod. po 14,30 € (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 20 % DPH 159,50 € (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Advokátka žalobcu si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v menšom rozsahu, a to len vo výške 523,26 euro a krajský súd nemôže žalobcovi priznať nad rozsah, ktorý si advokátka uplatnila. Úhrnom tak súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 663,26 € (523,26 € trovy právneho zastúpenia a 140 € za zaplatený súdny poplatok za žalobu a odvolanie), ktoré v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť k rukám advokátky žalobcu. Pokiaľ advokátka zaslala súdu opravu vyčíslenia trov konania, na túto opravu súd nemohol prihliadnuť, nakoľko pre vyčíslenie trov konania, ako to explicitne vyplýva z ust. § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. je rozhodujúci stav do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. V konkrétnom prípade bolo možné prihliadať len na vyčíslenie, ktoré advokátka učinila do 15. februára 2016. Rozsudok bol totiž vyhlásený 10. februára 2016 a tretím pracovným dňom bol deň 15. februára 2016. Oprava vyčíslenia trov konania je zo dňa 16. februára 2016, teda po zákonom určenej lehote. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.