KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trenčín29. 3. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/29/2014 z 29. 3. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trenčín z 29. marca 2016, sp. zn. 13S/29/2014, ECLI:SK:KSTN:2016:3014200149.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/29/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200149
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200149.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.
Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcov 1/ J. U., bytom S. XX, W., 2/ N. J.,
bytom S. XX, W., obaja zast. A3 advokátskou kanceláriou, s.r.o. so sídlom Horný Šianec 232, Trenčín,
IČO: 36 735 311, proti žalovanému Okresnému úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky so
sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín, za účasti DENOR, s.r.o. so sídlom Legionárska 636/25, Trenčín, IČO:
36 759 716, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. novembra 2013, č. OVBP
2013-24/262-2/Pa, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcom 1/ a 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcov 1/
a 2/ zamietol a potvrdil územné rozhodnutie o umiestnení stavby „Novostavba polyfunkčného objektu
Marmaris“, ktoré vydalo Mesto Trenčín so sídlom Mierové nám. 2, Trenčín ako stavebný úrad dňa
15.07.2013 pod č. ÚSŽPDI-448/1679/2013/3/Mi na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXX/X, XXX/X v k.ú. W. pre navrhovateľa DENOR, s.r.o., so sídlom Legionárska 636/25,
Trenčín, IČO: 36 759 716.

Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia 1/ a 2/ správnu žalobu, v ktorej uviedli početné žalobné
námietky. Konkrétne vytýkajú žalovanému, že:

1) pokiaľ bolo predchádzajúce konanie z roku 2009 týkajúce sa objektu „Marmaris“ v dôsledku späťvzatia
podľa § 35 ods. 3 stavebného zákona zastavené, mala byť táto skutočnosť uvedená v rozhodnutí, aby
bolo zrejmé, že toto nie je prekážkou pre nové konanie,

2) žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že jeho prílohou je situačný výkres pre
navrhovateľa a takýmto postupom selektoval účastníkov konania, čím boli porušené práva účastníkov
na rovnaké zaobchádzanie,

3) z územného rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa „naloží“ s jestvujúcimi objektmi so s.č.
C., XXXX,XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, či sa tieto odstránia alebo dôjde k ich zmene,

4) územné rozhodnutie je nepreskúmateľné v časti počtu parkovacích miest,



5) územné rozhodnutie je nepreskúmateľné v časti záväzného stanoviska cestného správneho orgánu,
keď toto stanovisko nie je riadne označené dátumom vydania ani registratúrnou značkou,

6) výrok územného rozhodnutia je nepreskúmateľný a nezrozumiteľný, nakoľko účastníkom nebola
zaslaná grafická príloha a v časti odstupov nie je uvedené, od akej časti stavby sa tieto odstupy počítajú,

7) stavba vôbec nezapadá do daného územia a maximálna výška strechy 13,065 m je pre žalobcov
neprijateľná,

8) územné rozhodnutie je nepreskúmateľné v časti dodržania podmienok podielu zelene,

9) záväzné stanoviská dotknutých orgánov sú vydané pred dňom oznámenia zmeny v projekte,

10) navrhovanú stavbu posúdil z hľadiska požiarnej ochrany oprávnený projektant a tým bola zmarená
možnosť posúdenia stanoviska Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Trenčíne,

11) územné rozhodnutie je nepreskúmateľné v časti vzdušnej elektrickej prípojky, keď nie je zrejmé, či
sa vytvorí „odskočenie“ obvodového plášťa v mieste vzdušnej prípojky,

12) podkladom pre vydanie územného rozhodnutia musí byť doklad o inom práve k pozemku a tento
absentuje,

13) nesprávne aplikoval spôsob doručenia písomností verejnou vyhláškou,

14) stavebný úrad mal zaviazať spoločnosť DENOR, s.r.o., aby k stavebnému konaniu pripravil projekt
organizácie výstavby so zameraním na obmedzenie dopravy na Legionárskej ulici a tým aj
k obmedzeniu pohybu vozidiel záchrannej zdravotnej služby v čase výstavby,

15) na vyjadrenie dotknutých orgánov bola predložená projektová dokumentácia vypracovaná v súlade
s ÚPD schváleným dňa 12.12.2012,

16) napadnuté rozhodnutie je zmätočné, keď je v ňom uvedené „navrhovateľ podaním zo dňa
19.12.2012 pozmenil návrh“ a následne je uvedené „navrhovateľ podal dňa 19.12.2012 návrh“, pričom
zmätočný je aj dátum podania návrhu, keď sa uvádza termín 30.10.2009 ako aj 19.12.2012,

17) stavebný úrad sa vôbec nezaoberal odôvodnením svojho rozhodnutia a postupom v
predchádzajúcom konaní,

18) stavebný úrad protizákonne rozšíril okruh účastníkov konania a niektorých pravdepodobne
opomenul,

19) v rozpore s § 59 ods. 2 správneho poriadku „ponechal v platnosti“ výrok územného rozhodnutia a
nevyporiadal sa so všetkými odvolacími námietkami.

Žalobcovia v žalobe zároveň požiadali o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu.
Predseda senátu žiadosti žalobcov nevyhovel, o čom boli žalobcovia prostredníctvom svojho advokáta
upovedomení listom zo dňa 21.09.2015, č.k. 13S/29/2014-87.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť s tým, že zopakoval skutkové zistenia, z ktorých pri
rozhodovaní vychádzal, ako i právnu argumentáciu na vec sa vzťahujúcu.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 03.02.2016, č.k. 13S/29/2014-90 bol do konania
pribratý DENOR, s.r.o., ktorý sa napriek výzve k žalobnému návrhu nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného
rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p.,



§ 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa
§ 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom
a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario).
Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.), zastúpenou
advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť
premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský
súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.), v neprítomnosti pribratého
účastníka, žalobcov a ich právneho zástupcu, ktorí boli na termín pojednávania riadne predvolaní a
nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, pričom právny zástupca žalobcov svoju
neprítomnosť ospravedlnil (§ 101 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s
vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v
Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v
súlade so zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú
vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j
ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba
zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Pre prehľadnosť Krajský súd v Trenčíne uvádza, že Mesto Trenčín ako prvostupňový správny orgán
vo veci opakovane (celkovo trikrát) rozhodoval, keď dňa 10.02.2010 vydal územné rozhodnutie pod č.
SpSÚ 1381/2009-004/Lg, MsÚ 101873/2009, ktoré rozhodnutie na odvolanie žalobcov
žalovaný (predtým Krajský stavebný úrad v Trenčíne) svojím rozhodnutím zo dňa 13.07.2010, č. KSÚ
2010-545/2872-2/Pa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Mesto Trenčín v poradí druhým rozhodnutím
zo dňa 14.02.2011, č. SpSÚ 1381/2010-008/Lg.Šb, MsÚ 101873/2009 vydalo územné rozhodnutie,
ktoré na odvolanie žalobcov žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 03.11.2011, č. KSÚ 2011-706/2448-3/
Pa zmenil, avšak rozhodnutie žalovaného bolo z podnetu žalobcov zrušené Ministerstvom dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v konaní mimo odvolacieho konania podľa
§ 65 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutím zo dňa 10.05.2012, č. 2028/2012/SVBP/22355, v
dôsledku čoho žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 20.07.2012, č. KSÚ 2012-628/2051-1/Pa následne
zrušil rozhodnutie Mesta Trenčín (v poradí druhé rozhodnutie). Mesto Trenčín dňa 15.07.2013, č.
ÚSŽPDI-448/1679/2013/3/Mi vydalo v poradí tretie územné rozhodnutie, ktoré na odvolanie žalobcov
bolo potvrdené žalobou napadnutým (v záhlaví tohto rozsudku uvedeným) rozhodnutím žalovaného,
pričom zákonnosť tohto rozhodnutia vyslovilo i Ministerstvo dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktoré listom zo dňa 11.08.2014, č. 07667/2014/B621-
SV/Gr oznámilo žalobcom, že podnetom napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v rozpore
so zákonom a nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 22.
novembra 2013, č. OVBP 2013-24/262-2/Pa, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku
odvolanie žalobcov 1/ a 2/ zamietol a potvrdil územné rozhodnutie o umiestnení stavby „Novostavba
polyfunkčného objektu Marmaris“, ktoré vydalo Mesto Trenčín so sídlom Mierové nám. 2, Trenčín ako
stavebný úrad dňa 15.07.2013 pod č. ÚSŽPDI-448/1679/2013/3/Mi na pozemkoch parc.
č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXX/X, XXX/X v k.ú. W. pre navrhovateľa DENOR, s.r.o., so sídlom Legionárska
636/25, Trenčín, IČO: 36 759 716, pričom rozsah súdneho prieskumu je limitovaný žalobnými dôvodmi
((§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario).

Krajský súd v Trenčíne po vykonanom súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného konštatuje, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade
so zákonom a teda námietky žalobcov nie sú dôvodné.

Žalobcovia tvrdia, že predchádzajúce konanie z roku 2009 bolo v dôsledku späťvzatia zastavené.
Táto skutočnosť nevyplýva z obsahu administratívneho spisu a takýto záver zo strany žalobcov nie je
správny. Pôvodné konanie, ako ho nazývajú žalobcovia nebolo zastavené, preto námietka obsiahnutá
pod bodom 1 nie je dôvodná. Navyše, zo žiadneho ustanovenia stavebného zákona a ani správneho
poriadku (ktorý sa podporne používa v zmysle ust. § 140 stavebného zákona) nevyplýva, žeby obsahom
rozhodnutia o umiestnení stavby malo byť obligatórne zaoberanie sa otázkou a zdôvodnenie, či
prejednaniu veci nebráni prekážka rozhodnutej veci príp. prekážka veci začatej (§ 39a stavebného



zákona, § 47 správneho poriadku). K skúmanie prekážky veci rozhodnutej a prekážky veci začatej
pristupuje správny orgán ex offo a po zistení, že takáto prekážka je vo veci daná, je povinný konanie
samostatným rozhodnutím v zmysle ust. § 30 ods. 1 písm. i), príp. f) správneho poriadku
zastaviť. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, žeby bolo konanie zaťažené niektorou z týchto
procesných prekážok. Nič teda správnemu orgánu nebránilo v zmysle ust. § 39a stavebného zákona
vydať rozhodnutie o umiestnení stavby (námietka 1).

Grafická časť (príloha) územného rozhodnutia ako časť územného rozhodnutia sa doručuje účastníkom
konania spolu so samotným územným rozhodnutím, čo jednoznačne vyplýva z ust. § 39a stavebného
zákona. Pokiaľ grafická príloha nie je doručená niektorému z účastníkov, ide vždy o procesné
pochybenie, o vadu, ktorá však má charakter vady odstrániteľnej. Uvedené pochybenie bolo v
prejednávanej veci odstránené tak, že grafická časť bola dodatočne doručená účastníkom, čo krajský
súd považuje za dostatočné. Preto túto žalobnú námietku súd nepovažuje za dôvodnú (námietka 2).

Čo má obsahovať územné rozhodnutie upravuje ust. § 39a stavebného zákona. Podľa citovaného
ustanovenia sa rozhodnutím o umiestnení stavby určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba
na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej
dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky
na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, na
zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným
prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a
od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie,
na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku
vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, vyplývajúce z chránených častí krajiny
alebo z ich blízkosti, vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Otázka riešenia odstránenia stavieb
na stavebnom pozemku, ktorého sa územné rozhodnutie týka teda nemusí byť obsahom územného
rozhodnutia. Pokiaľ žalobcovia vychádzajú z opačného právneho názoru, ich názor nie je správny a
námietka v tomto smere nemá oporu v zákone (námietka 3).

DENOR, s.r.o. ako navrhovateľ rozhodnutia o umiestnení stavby „Novostavba polyfunkčného objektu
Marmaris“ umiestnil v návrhu 21 parkovacích miest a takýto počet je vyznačený taktiež v grafickej prílohe
územného rozhodnutia. Tým je počet parkovacích miest jednoznačne určený a nemožno teda v žiadnom
prípade uvažovať o nepreskúmateľnosti územného rozhodnutia v časti počtu parkovacích miest ako to
namietajú žalobcovia. Ich námietka je teda neopodstatnená (námietka 4).

Obsah záväzného stanoviska je podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona pre správny orgán v konaní
záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť
vo veci. Pokiaľ ide v súdenej veci o záväzné stanovisko cestného správneho orgánu, toto ako
vyplýva z administratívneho spisu, je súhlasné za splnenie presne vymedzených podmienok, ktoré boli
premietnuté do podmienok výroku územného rozhodnutia. Toto záväzné stanovisko bolo teda zo strany
správneho orgánu v plnej miere rešpektované. Bolo by žiaduce, aby predmetné záväzné stanovisko bolo
v odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov riadne špecifikované označením dátumu a registratúrnou
značkou. Uvedený nedostatok však v žiadnom prípade nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia ako to tvrdia žalobcovia. Námietka v tomto smere dôvodná nie je (námietka 5).

Ako už bolo vyššie uvedené (v časti zaoberajúcej sa námietkou 2), grafická časť územného rozhodnutia
musí byť doručená účastníkom, ktorú vadu je však možné odstrániť tak, že sa táto grafická časť
doručí účastníkom dodatočne. Žalobcom bola doručená grafická časť územného rozhodnutia, preto ich
námietka v tomto smere neobstojí. Rovnako neobstojí ani námietka, že nie je zrejmé, od akej stavby sa
počítajú odstupy uvedené v územnom rozhodnutí v časti označenej ako polohové a výškové umiestnenie
stavby na pozemku. Je zrejmé, že tieto odstupy sa počítajú od stavby, ktorá je predmetom rozhodnutia
o umiestnení stavby, teda od polyfunkčného objektu Marmaris (SO 201). Nedôvodnosť
týchto námietok je zrejmá (námietky 6).

Predmetná stavba polyfunkčného domu je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta
Trenčín, územie je určené pre rozvoj a využitie nešpecifikovanou komerčnou vybavenosťou s výškovým
obmedzením štyroch nadzemných podlaží. Umiestňovaná stavba tieto podmienky spĺňa, nemožno sa



teda stotožniť s námietkou žalobcov, že nebude zapadať do daného územia a že má neprijateľnú výšku
strechy. Námietky súd vyhodnocuje ako nedôvodnú (námietka 7).

Podmienky podielu zelene sú v súdenej veci taktiež splnené. Regulatívy určujú maximálnu mieru
zastavanosti pozemku 75 % a minimálny podiel plochy zelene pozemku 15 %. Z dokumentácie pre
územné rozhodnutie je zrejmé, že určené regulatívy sú dodržané, keď plocha zelene je 16 % a
zastavanosť 34 %. Námietka dôvodná nie je (námietka 8).

Námietku žalobcov týkajúcu sa časovej postupnosti vydania vyjadrení dotknutých orgánov považuje
krajský súd rovnako ako žalovaný za námietku irelevantnú. Záväzné stanoviská dotknutých orgánov
sú jednoznačne zohľadnené v územnom rozhodnutí, a územné rozhodnutie je taktiež v súlade s
novou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Trenčín. Túto skutočnosť nakoniec nenamietajú ani
žalobcovia. Špekulatívne úvahy žalobcov v smere časových súvislostí dátumov stanovísk dotknutých
orgánov a ich nesúladu nemôžu zakladať dôvodnosť ich námietky. Ani túto námietku súd nevyhodnotil
ako opodstatnenú (námietka 9).

Ako vyplýva z administratívneho spisu, súčasťou projektovej dokumentácie je aj posúdenie stavby z
hľadiska požiarnej ochrany, ktoré vypracoval oprávnený projektant, pričom k projektu požiarnej ochrany
sa vyjadrilo súhlasne i Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Trenčíne. Námietka
nedostatočného preskúmania požiarnej ochrany nie je dôvodná (námietka 10).

Pôvodný návrh zmenil DENOR, s.r.o. tak, že pôvodný zámer zredukoval približne o
2/3 rozlohy stavby, v dôsledku čoho pre realizáciu stavby nie je potrebné prekladať alebo upravovať
elektrickú vzdušnú prípojku, a to ani „odskočením“. Námietka v otázke „odskočenia“ tak nie je dôvodná
(námietka č. 11).

Ak nemá navrhovateľ (v súdenej veci DENOR, s.r.o.) k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez
súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný
účel pozemok vyvlastniť (§ 38 stavebného zákona). V súdenej veci vlastníčky pozemkov J. R. a G. F. dali
spoločnosti DENOR, s.r.o. písomný súhlas pre použitie pozemkov na navrhovaný účel, čím je splnená
podmienka v zmysle ust. § 38 stavebného zákona, aby bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby.
Námietka o absencii dokladu o inom práve k pozemku je nedôvodná (námietka 12).

Rozhodnutia správnych orgánov I. a II. stupňa boli žalobcom riadne doručené, túto skutočnosť
nakoniec ani nenamietajú. Prípadné pochybenie v doručovaní vo vzťahu k ostatným účastníkom
konania nezakladá dôvodnosť žalobnej námietky, nakoľko žalobcovia by ani hypoteticky nemohli byť
takýmto pochybením (nesprávnym doručovaním vo vzťahu k iným účastníkom ako k žalobcom) žiadnym
spôsobom ukrátení na svojich právach. Námietka nie je dôvodná (námietka 13).

Povinnosť stavebného úradu zaviazať spoločnosť DENOR, s.r.o., aby k stavebnému konaniu pripravil
projekt organizácie výstavby so zameraním na obmedzenie dopravy na Legionárskej ulici a tým aj
k obmedzeniu pohybu vozidiel záchrannej zdravotnej služby v čase výstavby je nedôvodná už len z
toho dôvodu, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie o umiestnení stavby, teda územné
rozhodnutie vydané v územnom konaní. Aké povinnosti budú uložené spoločnosti DENOR, s.r.o. v rámci
stavebného konania sa budú riešiť až v stavebnom konaní. Námietka nie je dôvodná (námietka 14).

Krajský súd v Trenčíne opakovane zdôrazňuje, že záväzné stanoviská dotknutých orgánov sú
jednoznačne zohľadnené v územnom rozhodnutí, a územné rozhodnutie je taktiež v súlade s novou
územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Trenčín. Tvrdenie žalobcov, že na vyjadrenie
dotknutých orgánov bola predložená projektová dokumentácia vypracovaná v súlade s ÚPD schváleným
dňa 12.12.2012 je irelevantné. Nakoľko ide o obdobnú námietku ako v bode 9, súd i túto námietku
vyhodnocuje ako nedôvodnú (námietka 15).

K zmene návrhu zo strany spoločnosti DENOR, s.r.o. došlo jednoznačne na základe návrhu zo dňa
19.12.2012. Krajský súd v Trenčíne nevidí žiadnu zmätočnosť v tomto smere a túto námietku považuje
za nedôvodnú (námietka 16).



Právny názor žalobcov, že sa stavebný úrad vo svojom v poradí treťom rozhodnutí mal zaoberať i
postupom v predchádzajúcom konaní je irelevantný a nesprávny. Žiadne predchádzajúce konanie totiž
neexistovalo, pôvodné konanie nebolo zastavené, v tomto sa po opakovanom
zrušení prvostupňových rozhodnutí riadne pokračovalo a bolo zavŕšené rozhodnutím žalovaného, ktoré
je preskúmavané v tomto súdnom konaní. Námietka nie je dôvodná (námietka 17).

Námietka žalobcov, že stavebný úrad opomenul niektorých účastníkov, príp. okruh účastníkov rozšíril
nie je námietkou dôvodnou už len z toho dôvodu, že táto námietka sa nijakým spôsobom nedotýka
práv a oprávnených záujmov žalobcov. Žalobcovia ako účastníci správneho konania opomenutí neboli,
správne orgány oboch stupňov s nimi riadne konali. Táto námietka nie je dôvodná (námietka 18).

Ako vyplýva z výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. novembra 2013, č. OVBP
2013-24/262-2/Pa, žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu I. stupňa. Vo výrokovej časti nie je použité slovné spojenie „ponechal v platnosti“.
Takéto slovné spojenie, a to konkrétne „Ostatné podmienky napadnutého územného rozhodnutia sa
nemenia a zostávajú v platnosti“ je síce obsiahnuté, ale v inom rozhodnutí žalovaného (č. KSÚ
2011-706/2448-3/Pa zo dňa 03.11.2011) a toto bolo zrušené Ministerstvom dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v konaní mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2
správneho poriadku rozhodnutím zo dňa 10.05.2012, č. 2028/2012/SVBP/22355. Táto námietka nie je
dôvodná, keďže sa nevzťahuje na predmet súdneho prieskumu. Taktiež nie je dôvodná ani
námietka, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, minimálne tak neurobil pri
všetkých. Na rozdiel od názoru žalobcov je Krajský súd v Trenčíne toho názoru, že žalovaný
sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami podstatnými pre rozhodnutie. Nakoľko
žalobcovia neuviedli konkrétne odvolaciu námietku, s ktorou sa žalovaný podľa ich názoru nedostatočne
vysporiadal, resp. sa nevysporiadal vôbec, nemôže byť ani súd pri preskúmavaní tejto žalobnej námietky
konkrétnejší, keď samotná námietka žalobcov je neurčitá (námietka 18).
Krajský súd v Trenčíne vyhodnotil všetky žalobné námietky ako nedôvodné. Je teda zrejmé, že Krajský
súd v Trenčíne ustálil, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom.
Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p..

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že
rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom,
že sa žaloba zamieta.

Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd ustálil, že nie je možné priznať správnej žalobe
úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Žalobcovia 1/ a 2/ v konaní neboli úspešní, preto im súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§
250k ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho
krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom



rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.