Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/111/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200417 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200417.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcov: 1/ R. J., bytom Q. XX/X, XX XXX K. - R., U. republika, 2/ Complex HM, s.r.o., so sídlom Púchov, Dvory 581, IČO: 45 517 991, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 22578-2/2014-BA zo dňa 28. februára 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 22578-2/2014-BA zo dňa 28. februára 2014 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 250j ods. 3 O.s.p.. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 170,45 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 170,45 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.05.2014, sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 22578-2/2014-BA zo dňa 28. februára 2014. Napadnutým rozhodnutím žalovaná ako odvolací orgán zamietla odvolanie žalobcu 1/ zo dňa 25.10.2013 a odvolanie žalobcu 2/ zo dňa 25.10.2013 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, č. 33263-2/2013-PB zo dňa 07.10.2013 potvrdila. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica (ďalej len ,,správny orgán I. stupňa“) rozhodnutím č. 33263-2/2013-PB zo dňa 07.10.2013 rozhodla, že žalobcovi 1/ zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy dňa 17.09.2013 s odôvodnením, že dňa 08.03.2013 vykonal správny orgán I. stupňa kontrolu u zamestnávateľa (žalobcu 2/), v rámci ktorej zistil, že zamestnanci uvedeného zamestnávateľa vykonávajú roznášanie letákov, zasielanie ponúk, činnosť obchodných zástupcov. Zamestnávateľ prideľuje zamestnancom prácu ústne, pri stretnutiach v teréne, telefonicky, prípadne e-mailom podľa aktuálnych požiadaviek klientov. Podľa pracovných zmlúv je pracovný čas 5 hodín týždenne. Na základe týchto zistení zamestnávateľ (žalobca 2/) vykazuje znaky „schránkovej firmy“ na základe čoho sa dá predpokladať, že k reálnemu výkonu činnosti jeho zamestnancov na území Slovenskej republiky nedochádza. Správny orgán I. stupňa konštatoval, že na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že žalobca 1/ reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom, ani podľa článkov 11 (3) (a), 13 (1) a 13 (3) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009. Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázala na ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Uviedla, že účastník konania (žalobca 1/) bol vedený v registri poistencov ako zamestnanec zamestnávateľa Complex HM, s.r.o. od 01.06.2012 do 31.12.2013. Zamestnávateľ (žalobca 2/) je právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín a do registra zamestnávateľov je prihlásený od 01.06.2010. Žalovaná poukázala na to, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia - Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14.06.1971 a jeho vykonávacie Nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972 zo dňa 21.03.1972. Ďalej poukázala aj na nové koordinačné nariadenia - Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“), vykonávacie Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 zo dňa 22.05.2012, ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie (ES) č. 883/2004 a Nariadenie (ES) č. 987/2009. Žalovaná uviedla, že v súvislosti s posúdením uplatniteľnej legislatívy, za účelom správneho vykonávania koordinačných nariadení, bola inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na uplatnenie určujúcej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať. Kontrolu so zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky v období od 01.06.2010 do 31.01.2013 vykonal správny orgán I. stupňa dňa 08.03.2013. V rámci vykonanej kontroly správny orgán I. stupňa zistil, že zamestnanci podľa popisu uvedeného zamestnávateľom vykonávajú roznášanie letákov, zasielanie ponúk, činnosť obchodných zástupcov. Zamestnávateľ prideľuje zamestnancom prácu ústne, pri stretnutiach v teréne, telefonicky, prípadne e-mailom podľa aktuálnych požiadaviek klientov. Podľa pracovných zmlúv je pracovný čas 5 hodín týždenne. V čase vykonania kontroly bol v registrovanom sídle zamestnávateľa prítomný zamestnanec T. D. L., konateľ spoločnosti. Personálnu a mzdovú agendu vykonáva spoločnosť PROCTUM CONSULT, s.r.o., Kolárska 8, 811 06 Bratislava, zastupovaním konateľa zamestnávateľa je poverená Ing. Jana Fabušová, ktorá nie je zamestnankyňou uvedeného zamestnávateľa. Iní zamestnanci, ani administratívni pracovníci sa v čase kontroly v registrovanom sídle zamestnávateľa nenachádzali. Pohovory s uchádzačmi o zamestnanie prebiehajú v Bielsko-Biala, C. H. Sarni Stok, Poľská republika. Podľa zmluvy o podnájme nebytových priestorov má zamestnávateľ prenajaté nebytové priestory s celkovou výmerou len 13,00 m2, napriek tomu, že mal v mesiaci január 2013 zamestnaných 359 zamestnancov. Žalovaná konštatovala, že na základe kontroly sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky, ani splnenie podmienok na určenie miesta podnikania. Zamestnávateľ síce predložil formálne doklady, ako sú pracovná zmluva, mzdový list, výplatné pásky a evidencia dochádzky, nepredložil však doklady preukazujúce reálny výkon práce zamestnanca na určenom mieste v určený deň, napr. vyúčtovanie cestovných nákladov alebo cestovné príkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že zamestnanec vykonával prácu na určenom mieste. Registračný list fyzickej osoby - prihláška, ktorá má deklaratórne účinky, nemôže deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Vzhľadom na uvedené sa žalovaná stotožnila s právnym názorom správneho orgánu I. stupňa, že žalobcovi 1/ zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy dňa 17.09.2013. Žalobcovia 1/, 2/ v podanej žalobe navrhli, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili aj náhradu trov konania vo výške 765,79 eur. Namietali, že žalovaná v procesnom postupe vydania rozhodnutia o odvolaní nesprávne zistila skutkový stav a na nesprávne zistený skutkový stav aplikovala nesprávny hmotnoprávny predpis. Zastávali názor, že výsledky kontroly ako relevantné zistenia neboli podkladom pre rozhodnutie, nakoľko s poukazom na Priebežný protokol č. 22938-3/2013 neboli zistené žiadne pochybenia ani nedostatky, a nepreukázala sa ani skutočnosť, že by k výkonu závislej činnosti zamestnancov v zmysle pracovných zmlúv nedochádzalo. Uviedli, že predmetná kontrola bola zameraná na skúmanie reálneho výkonu činnosti všetkých zamestnancov žalobcu 2/ v období od 01.06.2010 do 31.01.2013, pričom žiadne iné individuálne šetrenia týkajúce sa žalobcu 1/ počas trvania jeho pracovného pomeru u žalobcu 2/ uskutočnené neboli. Počas kontroly bola predložená pracovná zmluva, výplatné listiny, mzdové listy a evidencia dochádzky, v dôsledku čoho tak bola predložená všetka dokumentácia zamestnanca, ktorú možno od žalobcu 1/ rozumne požadovať, čím bolo logicky dôkazné bremeno v súvislosti s reálnym výkonom jeho závislej činnosti vyčerpané. V odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu táto skutočnosť absentuje, a teda uvedené dokumenty a výsledky kontroly neboli podkladom rozhodnutia napriek tomu, že boli riadne predložené. Namietali, že žalovaná neposudzovala celú vec individuálne, len sa formálne vysporiadala so zistením skutočného stavu veci a rozhodnutie prakticky neodôvodnila. Paušálne poukázanie na ustanovenia právnych predpisov a nedôsledné vysporiadanie sa s individuálnou situáciou žalobcu 1/ je nedostatočné a nezákonné, odporujúce požiadavke na riadne zistenie skutočného stavu veci a na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Ďalej uviedli, že žalovaná sa len obmedzila na všeobecné konštatovanie, že žalobca 2/ je tzv. „schránkovou firmou“ a miestom jeho podnikania nie je Slovenská republika, pričom toto svoje tvrdenie žalovaná dostatočne neodôvodnila a zároveň iné zistené skutočnosti v rámci kontroly pri vyhodnotení registrovaného sídla žalobcu 2/ vo svojom rozhodnutí opomenula. Poukázali na to, že povaha práce zamestnancov žalobcu 2/ si v zmysle pracovných zmlúv vyžaduje spravidla prácu v teréne, na území Slovenskej republiky, kedy prenajaté priestory zamestnanci nevyužívajú. Ďalej namietali aj všeobecnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá vyplýva z bodu 8 nariadenia a je mimoriadne dôležitá pre pracovníkov, ktorí nemajú bydlisko v členskom štáte ich zamestnania, vrátane cezhraničných pracovníkov. Zastávali názor, že žalovaná svojim konaním porušuje vyššie uvedený princíp rovnakého zaobchádzania, nakoľko ide o celoslovenský diskriminačný postup voči zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkových a právnych záveroch svojho rozhodnutia. Poukázala na to, že nariadenia Spoločenstva majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch, pričom majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Uviedla, že kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike, začala Sociálna poisťovňa vykonávať na základe podnetov Poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS z dôvodu, že v posledných rokoch na území Poľskej republiky vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľské samostatne zárobkovo činné osoby úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v Poľskej republike vykonávajú. Na základe podnetu ZUS Varšava a z dôvodu pretrvávajúceho trendu narastajúceho počtu registrovaných poľských zamestnávateľov, vzbudzujúceho podozrenie zo zneužívania systému verejného zdravotného poistenia, ktoré avizovala najmä ZP Dôvera a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálna poisťovňa vykonala a naďalej vykonáva kontroly reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike a ktorých zamestnávateľ má sídlo na území Slovenskej republiky, pričom o zistených skutočnostiach informuje príslušnú inštitúciu sociálneho zabezpečenia v Poľskej republike. Ďalej uviedla, že splnenie kritérií registrovaného sídla je jedným z rozhodujúcich faktorov na určenie miesta výkonu činnosti, a teda aj na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa pri posudzovaní splnenia kritérií registrovaného sídla vychádza z „Praktickej príručky Právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov v Európskej únii, Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarsku“ a ktorá sa uplatňuje v rámci celej Európskej únie. K námietke žalobcov 1/, 2/, že Sociálna poisťovňa nevyhodnotila vykonávanie činnosti každého zamestnanca na území Slovenskej republiky individuálne uviedla, že Sociálna poisťovňa na základe skutkových zistení dospela k záveru, že žalobca 2/ (zamestnávateľ) nespĺňa kritéria stanovené na určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania, a preto je nutné z tejto skutočnosti vychádzať aj vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom. Zároveň uviedla, že vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti nie je podmienený podaním prihlášky alebo odhlášky z tohto poistenia. Prihláška do poistenia totiž nemôže zakladať povinné sociálne poistenie a taktiež nemôže deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Taktiež tvrdenie žalobcov 1/, 2/, že Sociálna poisťovňa porušuje princíp rovnakého zaobchádzania a uplatňuje diskriminačný postup voči tým zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky, považovala žalovaná za neopodstatnené. U osôb s bydliskom v Poľskej republike totiž existuje cudzí prvok a preto sa uplatniteľná legislatíva posudzuje podľa koordinačných nariadení ES, ktoré sú nadradené vnútroštátnym predpisom. Ak nie sú splnené kritériá na uplatnenie článku 13 (3) základného nariadenia, dotknutá osoba podlieha legislatíve štátu určeného podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby krajský súd žalobu zamietol. Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 O.s.p. preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je potrebné podľa § 250j ods. 3 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie z týchto dôvodov: Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov. Podľa § 250d ods. 1 veta prvá O.s.p., žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa. Podľa § 250f ods. 3 O.s.p., súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom aj vtedy, ak zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3 O.s.p. Podľa § 250j ods. 3 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Súd má pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu nielen oprávnenie, ale najmä povinnosť poznať všetky skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, pretože zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu posudzuje z pohľadu skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu krajský súd výzvou zo dňa 30.05.2014 vyzval žalovanú, aby sa v lehote 30 dní písomne vyjadrila k žalobe a doručila originál administratívneho spisu súvisiaceho s prejednávanou vecou. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.07.2014, žalovaná doručila súdu písomné vyjadrenie k žalobe žalobcov 1/, 2/ a spisový materiál vzťahujúci sa k danej veci. Po preskúmaní administratívneho spisu predloženého žalovanou krajský súd konštatuje, že žalovaná výzve súdu zo dňa 30.05.2014 vyhovela len čiastočne, nakoľko tunajšiemu súdu bol predložený neúplný administratívny spis žalovanej. Krajský súd uvádza, že žalobca 1/ a žalobca 2/ boli účastníkmi správneho konania. Vzhľadom na túto skutočnosť, s poukazom na § 212 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z., bolo potrebné doručiť rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa priamo žalobcom 1/, 2/ do vlastných rúk. V spise sa však originály doručeniek, ktoré by preukazovali doručenie rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa č. 33263-2/2013-PB zo dňa 07.10.2013 žalobcom 1/, 2/ nenachádzajú (súčasťou spisového materiálu predloženého tunajšiemu súdu sú iba fotokópie týchto doručeniek). Krajský súd konštatuje, že pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby vo veci konajúci súd vychádzal zo žaloby žalobcu, ako aj z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu. Pod pojmom "spisy žalovaného správneho orgánu" sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998). V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie o veci. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo len fotokópie administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo osebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a predloženej časti administratívneho spisu žalovanej dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie žalovanej nemožno kvalifikovane preskúmať z dôvodu, že žalovaná nepredložila súdu úplný administratívny spis obsahujúci originál rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa č. 33263-2/2013-PB zo dňa 07.10.2013 a originály všetkých dokladov o doručení rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa účastníkom konania aj napriek tomu, že na jeho predloženie bola riadne písomne vyzvaná. Nepredložením kompletného administratívneho spisu žalovaná znemožnila súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postup, ktorý mu predchádzal. Dodržanie, či porušenie zákonného postupu pri prejednaní predmetnej veci správnym orgánom bolo možné zistiť len z úplného administratívneho spisu, obsahujúceho i originálne rozhodnutia a doklady o doručení písomností správneho orgánu účastníkom konania. Prípadné nedodržanie zákonného postupu správneho orgánu v konaní je možné považovať za vadu, na ktorú je súd povinný prihliadať i bez návrhu, pretože mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Riadne doručenie rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa všetkým účastníkom správneho konania má pritom zásadný význam pre plynutie lehoty na podanie opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu. Správny orgán II. stupňa však o opravnom prostriedku môže rozhodnúť až po riadnom doručení rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa všetkým účastníkom konania. Z uvedeného dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 22578-2/2014-BA zo dňa 28. februára 2014 zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. pre jeho nepreskúmateľnosť, spôsobenú neúplnosťou administratívneho spisu, a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia žalovanej z uvádzaného dôvodu sa súd nezaoberal vecou samou, keďže rozsahom a dôvodmi žaloby v takejto situácii nie je viazaný. V ďalšom konaní po vrátení veci súdom bude povinnosťou správnych orgánov skompletizovať administratívny spis súvisiaci s prejednávanou vecou (vrátane originálov rozhodnutí a originálov dokladov o ich doručení) a riadne doručiť rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa všetkým účastníkom správneho konania. Následne žalovaná opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia, pričom žalovaná sa v novom rozhodnutí vysporiada so všetkými námietkami žalobcov 1/, 2/ vznesenými voči napadnutému rozhodnutiu. Je potrebné tiež uviesť, že v rozhodnutí žalovanej, ako aj správneho orgánu I. stupňa, nie je odôvodnená skutočnosť, z akých dôvodov žalobcu 1/ posudzovali ako zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnú osobu vykonávajúcu činnosť v dvoch členských štátoch. Následne žalovaná predmetné rozhodnutie riadne doručí žalobcom 1/, 2/ tak, aby súčasťou spisového materiálu boli originály všetkých dokladov o doručení preukazujúce splnenie tejto povinnosti. Podľa § 250k ods. 1 veta druhá O.s.p., ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je v zmysle ust. § 11 ods. 4 veta prvá vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje v roku 2014 suma 134 euro (na súdenú vec sa nevzťahuje veta druhá cit. ust. § 11 ods. 4, keďže nejde o žiadne z konaní tam uvedených - nejde o dávkovú vec sociálneho poistenia, ale o konanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia). Žalobcovia 1/, 2/ boli v konaní úspešní, preto im súd podľa cit. ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 134 € - prevzatie a príprava právneho zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.), podanie správnej žaloby (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 2 x 8,04 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 20 % DPH 56,82 € (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Úhrnom tak súd priznal žalobcom náhradu trov konania v celkovej výške 340,90 €. Žalobcovia 1/, 2/ si uplatnili náhradu trov konania za vyjadrenie zo dňa 27.07.2014, avšak takéto vyjadrenie žalobcov sa v spise nenachádza. V spise sa nachádza len vyjadrenie zo dňa 25.07.2014 a vyjadrenie zo dňa 14.08.2014, ktoré sa však netýkali veci samej. Vyjadrenie zo dňa 25.07.2014 bolo len vyjadrením žalobcov 1/, 2/, že nesúhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a vyjadrenie zo dňa 14.08.2014 bolo len vyjadrením žalobcu 1/, že žiada, aby sa pred Krajským súdom v Trenčíne konalo v poľskom jazyku. Preto súd uvedené vyjadrenia nepovažoval za úkony právnej služby a teda si ich žalobcovia 1/, 2/ nemôžu uplatňovať v rámci náhrady trov konania. Rovnako súd neakceptoval uplatnenie si náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok 70 euro. Žalobcovia 1/, 2/, ani ich advokát v súdenej veci neplatili súdny poplatok za žalobu, pretože ide o konanie vo veciach sociálneho poistenia a toto konanie je v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. oslobodené od platenia súdnych poplatkov Súd pri výpočte náhrady trov konania zohľadnil i ust. § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. V prípade zastupovania dvoch osôb je však výška náhrady trov konania v konečnom dôsledku rovnaká ako pri zastupovaní jednej osoby, nakoľko pre spoločný úkon pre dve osoby platí 2 x 0,5 (50 %), čo je 1. Žalobcovia 1/ a 2/ už od 11.05.2016 nie sú zastúpení advokátom. Túto skutočnosť oznámil ich advokát súdu listom zo dňa 09.05.2016, ktorý bol krajskému súdu doručený dňa 11.05.2016 a týmto dňom (11.05.2016) nastali účinky tohto oznámenia (§ 28 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.). Preto súd uložil žalovanej zaplatiť trovy konania nie k rukám advokáta žalobcov, ale priamo k rukám žalobcu 1/ a 2/. Každému z nich je tak žalovaná povinná zaplatiť polovicu z celkových trov konania (polovicu zo sumy 340,90 euro), čo predstavuje sumu 170,45 euro (340,90 / 2). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e p r í p u s t n é odvolanie (§ 250ja ods. 1 O.s.p.).