Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/120/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200450 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200450.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: aceptar, s.r.o., so sídlom Trenčín, Mierové námestie 33, IČO: 36 694 886, právne zastúpeného: LAW FIRM s.r.o., so sídlom Bratislava, Špitálska 10 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 9301401/5/5277341/2013/MasH zo dňa 25. novembra 2013, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/129214/2014/5050 zo dňa 10. marca 2014 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. e) O.s.p.. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. marca 2014., ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín za číslo: 9301401/5/5277341/2013/MasH zo dňa 25. novembra 2013, a ktorým mu bol v zmysle ust. § 68 ods. 5 zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel v sume 18 228,03 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie august 2010. Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. Bolo nesporné, že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH zo spornej faktúry od dodávateľa KK-Royal, s.r.o., za dodávku plastového obkladu šedého. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania správca dane tak ako aj žalovaný dospeli k záveru, že nebolo preukázané uskutočnenie deklarovaného zdaniteľného týmto dodávateľom a nebol potvrdený ani jeho predaj daňovému subjektu ANIMPEX, s.r.o., Praha. Na základe uvedeného správne orgány dospeli k záveru, že nie je možné žalobcovi priznať právo na odpočítanie dane z faktúry č. 0308200801 zo dňa 3.8.2010, základ dane 95 936,97 eur, DPH 18 228,03 eur, vystavenej daňovým subjektom KK-Royal, s.r.o. pre porušenie § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zák.č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov. Uvedené rozhodnutie napadol žalobca včas podanou žalobou. Poukázal na genézu jednotlivých rozhodnutí správcu dane a žalovaného vydaných v predmetnej právnej veci. Zdôrazňoval, že rozhodnutím zo dňa 16. marca 2012 žalovaný zrušil v poradí prvé rozhodnutie správcu dane, pričom mu vec nevrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia pritom vyplýva, že ak by aj bol protokol žalobcovi opätovne zákonným spôsobom doručený, nebola by už dodržaná zákonom stanovená maximálna dĺžka trvania daňovej kontroly, čím by došlo k porušeniu zák.č. 511/1992 Zb.. Namietal, že vzhľadom na uvedené nemal viac o veci správca dane rozhodovať. Poukázal ďalej na to, že v poradí druhé rozhodnutie správcu dane bolo zrušené mimo odvolacieho konania. Konštatoval, že v zmysle ust. § 68 ods. 1 Daňového poriadku sa v danej veci nemohlo začať a ani nezačalo vyrubovacie konanie a celá daňová kontrola bola a je nezákonná. Napriek uvedenému správca dane vo veci konal a vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane zo dňa 25. novembra 2013, v ktorom odcitoval celú pasáž z nezákonného protokolu, čím sa snažil zhojiť nezákonnosť celého konania. Žalobca mal za to, že žalovaný sa v rozhodnutí, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, nezaoberal jeho námietkami uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Naproti tomu sa žalovaný odvolával na list Krajskej prokuratúry Trenčín, ktorý nesúvisí s dôvodmi odvolania. Rozhodnutie žalovaného považoval za nepreskúmateľné. Taktiež sa podľa neho žalovaný vôbec nezaoberal námietkami, ktoré žalobca vzniesol a ktoré sú zachytené v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 9. septembra 2013. Jedným z predpokladov zákonného rozhodnutia je pritom riadne a preskúmateľné odôvodnenie, čo znamená, že správny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia musí riadne vyporiadať so všetkými s vecou súvisiacimi námietkami. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa jeho stanoviska, bol dodatočný platobný výmer č. 645/230/103335/11/Mič zo dňa 24. 11.2011 zrušený ako nezákonný. Poukázal na to, že keďže protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie a na jeho prerokovanie nebol žalobcovi zákonným spôsobom doručený, nebol zákonným spôsobom ani prerokovaný a tým nebola ani ukončená daňová kontrola. Nakoľko však daňová kontrola bola začatá a nebola zákonným spôsobom ukončená, správca dane v nadväznosti na § 15 ods. 13 zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov zaslal opätovne žalobcovi protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu, ktorý bol zákonným spôsobom doručený. Pretože sa žalovaný prerokovania protokolu nezúčastnil, došlo k jeho prerokovaniu a ukončeniu daňovej kontroly podľa § 15 ods. 12 zák.č. 511/1992 Zb.. Skutočnosť, že správca dane žalobcovi opätovne doručil predmetný protokol a dal mu možnosť sa k nemu vyjadriť, nebola porušením jeho práv a právom chránených záujmov. Správca dane sa zákonným doručením protokolu a výzvy žalobcovi snažil zachovať zásadu zákonnosti procesu daňovej kontroly, vyplývajúcej z ust. § 2 ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Poukázal na to, že k uvedenej veci sa vyjadrila aj Krajská prokuratúra Trenčín listom č. Kd 261/13/3300-8 zo dňa 3.2.2014, ktorá oznámila správcovi dane, že podnet žalobcu v danej veci bol dňa 28.8.2013 odložený ako nedôvodný. K námietke žalobcu, že v predmetnej veci nemohlo začať vyrubovacie konanie žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že nebola dodržaná zákonom stanovená ročná lehota na výkon daňovej kontroly, protokol, ktorý je jej výsledkom je nezákonný a správca dane ho nemohol použiť ako dôkaz v daňovom konaní. Nakoľko dodatočný daňový platobný výmer č. 9300401/5/1680090/2012 zo dňa 12.7.2012 bol rozhodnutím odvolacieho orgánu č. 110306/1/21469/2013/5050-r zo dňa 16.1.2013 zrušený, nebolo ukončené vyrubovacie konanie po daňovej kontrole a preto správca dane oprávnene pokračoval vo vyrubovacom konaní. Vo vyrubovacom konaní potom správca dane použil všetky dôkazy, ktoré získal v súlade so zákonom. Správca dane sa tak opieral o dôkazy získané v priebehu daňovej kontroly a zistenia vykonané v ďalšom (vyrubovacom) konaní. Poukázal na to, že sa v žalobou napadnutou rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli obsiahnuté v jeho odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných rozhodnutí (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.) zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.) v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), súd vec prejednal bez pojednávania a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel jednohlasne k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a rozsudkom vyslovil, že sa napadnutí rozhodnutie žalovaného sa zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 9301401/5/5277341/2013/MasH zo dňa 25. novembra 2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9301401/5/5277341/2013/MasH zo dňa 25. novembra 2013, a ktorým bol žalobcovi v zmysle ust. § 68 ods. 5 zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel v sume 18 228,03 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010. Správca dane na základe výsledkov vykonaného dokazovania neuznal žalobcovi odpočet dane z dodávateľskej faktúry č. 0308200801 zo dňa 3.8.2010, predmetom ktorej bolo dodanie plastového obkladu šedého od dodávateľa KK-Royal, s.r.o., Kamenná 11, Žilina, nakoľko nebolo preukázané, že deklarovaný tovar bol žalobcovi dodaný uvedeným dodávateľom. Z administratívneho spisu bolo zistené, že u žalobcu správca dane vykonal kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 o výsledku, ktorej vypracoval protokol č. 645/320/95234/2011/Masa zo dňa 21. októbra 2011. Uvedený protokol bol doručovaný zamestnancami správcu dane na adresu konateľa žalobcu. Následne na základe tohto protokolu vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. 645/230/103335/11/Mič zo dňa 24. novembra 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 18 228,03 eura. Proti tomuto platobnému výmeru podal žalobca odvolanie. Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol tak, že rozhodnutím č. 1020506/1/430856/2012/5050-r zo dňa 16. marca 2012 napadnuté rozhodnutie zrušil. Súčasne nedošlo k vráteniu veci na ďalšie konanie a to z dôvodu, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že daňová kontrola u žalobcu nebola ukončená v zákonom stanovenej lehote. Vyslovil záver, že ak by aj došlo k opätovnému doručeniu protokolu, nebola by už dodržaná maximálna zákonom stanovená dĺžka daňovej kontroly, čím by došlo k porušeniu zák.č. 511/1992 Zb. a daňová kontrola by nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej by tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku , ktorý v daňovom konaní nie je možné použiť. Následne správca dane opätovne doručoval žalobcovi protokol z daňovej kontroly a vyzval ho k vyjadreniu sa k nemu. O veci potom znova rozhodol, keď vydal dodatočný platobný výmer č. 9300401/5/1680090/2012 zo dňa 12. júla 2012, ktorým bol opätovne žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 18 223,03 eur za zdaňovacie obdobie august 2010. Správca dane pri tomto rozhodovaní vychádzal z rovnakého skutkového stavu ako pri dodatočnom platobnom výmere č. 645/230/103335/11/Mič zo dňa 24. novembra 2011. Žalobca podal podnet na preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia mimo odvolacieho konania v dôsledku, ktorého žalovaný zrušil rozhodnutie zo dňa 12. júla 2012. Správca dane opätovne vo veci rozhodol dňa 25. novembra 2013, a to rozhodnutím č. 9301401/5/5277341/2013/MasH a opätovne žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 18 228,03 eur za zdaňovacie obdobie august 2010. Na odvolanie žalobcu žalovaný vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Uvedené rozhodnutie bolo napadnuté žalobou a je predmetom súdneho prieskumu. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 222/04 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. Podľa § 48 ods. 5 zák.č. 511/1992 Zb. platného k 16.3.2012 (teda v čase vydania rozhodnutia žalovaného č. 1020506/1/430856/2012/5050-r) odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa odseku 4. Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Podľa čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd štátnu moc možno uplatňovať iba v prípadoch a v medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom ktorý ustanoví zákon. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že účelom daňovej kontroly je zistenie alebo preverenie základu dane alebo iných okolností rozhodných pre správne stanovenie dane. Daňová kontrola, ktorá vybočuje zo zákonných medzí, porušuje ústavou zaručené práva daňových subjektov. Nezákonnou daňovou kontrolou dochádza vždy prinajmenšom k narušeniu verejného subjektívneho práva daňového subjektu na všeobecnú ochranu slobodnej sféry jeho osoby ( status negativus), ktorá vyplýva z čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že správca dane vykonávaním daňovej kontroly uplatňuje štátnu moc. V dôsledku toho je viazaný článkom 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého je možné uplatňovať štátnu moc iba v medziach ustanovených zákonom a to spôsobom, ktorý zákon stanoví, pričom povinnosti môžu byť ukladané len na základe zákona a v jeho medziach pri zachovaní základných práv a slobôd. Tieto princípy je pritom potrebné chápať ako esenciálnu náležitosť každého demokratického právneho štátu. V predmetnej veci žalovaný v svojom rozhodnutí č. 1020506/1/430856/2012/5050-r zo dňa 16. marca 2012, ktoré je právoplatné a pre žalobcu a správcu dane záväzné, vyslovil záver, že daňová kontrola je nezákonná, nakoľko nebola ukončená v zákonom stanovenej lehote jedného roka. Súčasne uviedol, že tento nedostatok je neodstrániteľný. Z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie správcu dane, ktorým bol dodatočný platobný výmer č. 645/230/103335/11/Mič zo dňa 24.11.2011 zrušil, ale vec nevrátil na ďalšie konanie. Zák.č. 511/1992 Zb. v ust. § 48 ods. 5 žalovanému umožňoval postup, ktorý v danej veci žalovaný zvolil a to zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia, bez vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. Z obsahu odôvodnenia tohto rozhodnutia žalovaného je zrejmé, takýto postup bol zvolený s poukazom na záver o nezákonnosti daňovej kontroly a nemožnosti použiť v prípadnom ďalšom konaní protokol z takejto nezákonnej kontroly. Bez ohľadu na správnosť týchto záverov žalovaného (uvedené právoplatné rozhodnutie nie je predmetom súdneho prieskumu) je zrejmé, že žalovaný svojim rozhodnutím mienil vyvolať a aj vyvolal stav, keď správca dane nemohol vo veci ďalej konať a samozrejme ani vydať rozhodnutie, ktorým by bolo toto konanie zavŕšené tak, ako tomu bolo v súdenej veci. Bez toho, aby bolo vo výrokovej časti odvolacieho orgánu výslovne uvedené, že spolu so zrušením rozhodnutia, bola vec vrátená prvostupňovému správnemu orgánu dane na ďalšie konanie, tu neexistuje právny a zákonný základ pre pokračovanie v administratívnom konaní. Je teda zrejmé, že tu nebol žiaden zákonný podklad pre ďalšie konanie správcu dane, a to dodatočné doručovanie protokolu a následnú realizáciu vyrubovacieho konania, ktoré bolo ukončené vydaním dodatočného platobného výmeru č. 9301401/5/5277341/2013/MasH zo dňa 25.11. 2013. Súd poukazuje na to, že žalovaný, ako aj správca dane vykonávaním daňovej kontroly ako aj realizáciou vyrubovacieho konania uplatňujú štátnu moc. Pri jej uplatňovaní sú však limitovaný zákonom, keď ju môžu vykonávať len na základe zákona, v jeho medziach a spôsobom, ktorý zákon stanoví. V danom prípade sa súd stotožňuje so žalobcom a konštatuje, že správca dane a následne aj žalovaný nemohli po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia žalovaného č 1020506/1/430856/2012/5050-r zo dňa 16.3.2012 vo veci viac konať, keďže nedošlo k vráteniu veci na takéto ďalšie konanie. Bez uvedeného tu neexistoval žiaden zákonný základ pre vykonávanie ďalších úkonov, ktoré smerovali ukončeniu veci vydaním rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V predmetnej právnej veci, tak ako bolo uvedené vyššie, súd dospel k záveru, že postup žalovaného bol postihnutý vadou, ktorá mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ako aj správca dane konali a rozhodli o veci, napriek tomu, že konanie bolo de facto skončené už momentom právoplatnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020506/1/430856/2012/5050-r zo dňa 16.3.2012 a teda tu nebol žiaden zákonný podklad pre vykonávanie ďalších úkonov vo veci a vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia. S poukazom na vyššie uvedené závery súdu a za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na názor súdu, že tu vôbec nebol žiaden zákonný podklad pre ďalšie konanie žalovaného o veci, sa súd nezaoberal ďalšími žalobnými námietkami žalobcu obsiahnutými v podanej žalobe, ktoré smerovali nepreskúmateľnosti rozhodnutia a postupu žalovaného a správcu dane. Vzhľadom na vyslovený záver, je bezpredmetné sa ich relevantnosťou zaoberať. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Priznaná náhrada trov konania predstavuje sumu 70 eur, ktorú žalobcu uhradil na súdny poplatok. Trovy právneho zastúpenia neboli žalobcom žiadnym spôsobom vyčíslené a z tohto dôvodu mu neboli ani priznané. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.