Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/213/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200719 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200719.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Eleny Zaťkovej v právnej veci žalobkyne P. F., bytom I. XXX/XX, K. proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. júla 2014, č. UPS/US1/SSVODPC/BEZ/2014/17655, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVODPC/BEZ/2014/17655 zo dňa 18. júla 2014, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny č. TN1/ OPPKPČ/SOC/2014/42620-0004 zo dňa 27. marca 2014, ktorým podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. nevyhovel žiadosti žalobkyne zo dňa 14. marca 2014 o vyhotovenie parkovacieho preukazu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval skutkový stav zistený prvostupňovým správnym orgánom a dodal, že posudkový lekár žalovaného v lekárskom posudku zo dňa 18.07.2014, č. UPS/US1/ SSVODPC/BEZ/2014/17655, JK/2014/4431Ro určil žalobkyni mieru funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3, časti XII.A bod 5 písm. b) „Pohybový a podporný aparát. Chrbtica, choroby kĺbov, zápalové reumatické ochorenie, iné choroby kostí, chrupaviek, šliach, svalov. Osteoporóza, osteomalácia, osteopatia - ťažká forma so zvýšenou lomivosťou kostí s výrazným obmedzením pohyblivosti a výskytom jednej a viacerých kompresívnych zlomením tela stavca“ zákona č. 447/2008 Z.z., na základe čoho sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobkyňa bola posudzovaná opakovane, trpí osteoporózou, chronickými bolesťami chrbtice, degeneratívnym postihnutím zhybov a coxatrózou. U žalobkyne sú dokumentované kompresívne zlomeniny tiel viacerých stavcov v dôsledku osteoporózy. Podľa vyjadrenia všeobecnej lekárky žalobkyne je žalobkyňa mobilná samostatne, bez opory. Žalovaný, rovnako ako správny orgán I. stupňa ustálil, že u žalobkyne nie je možné potvrdiť ťažký stupeň pohybového postihnutia, ktorý by dostatočne odôvodňoval neschopnosť žalobkyne premiestniť sa k prostriedku verejnej hromadnej dopravy, nastúpiť do prostriedku verejnej hromadnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy, vystúpiť alebo zvládnuť iné situácie v prostriedku verejnej hromadnej dopravy na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti, teda žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa § 17 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 3 zákona č. 47/2008 Z.z., rovnako ako prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí (prvostupňovom rozhodnutí). S odkazom na to, že žalovaný v rámci odvolacieho konania postupoval podľa platných právnych predpisov, ktoré neumožňujú konať inak, žalovaný rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu. Je toho názoru, že spĺňa predpoklady na priznanie parkovacieho preukazu. Zdôraznila, že je potrebné zohľadniť v jej prospech sociálny aspekt a tú skutočnosť, že nemá sprievodcu, je slobodná a žije sama. Je odkázaná na auto, nakoľko toto využíva na presuny do práce, do obchodu, na úrady, k lekárovi, na liečbu, do kúpeľov a pod.. Bez toho, aby mohla použiť svoje auto na dopravu nie je žalobkyňa schopná, aby podpísala pracovnú zmluvu s miestom výkonu práce mimo svoj domov. Žalobkyňa upresnila, že jej zamestnanie spočíva v starostlivosti o pacientov v mieste ich bydliska a keďže zverenú opatrovateľskú prácu potrebuje vykonať každý pracovný deň, nemôže prísť k pacientovi vyčerpaná z cestovania k nemu. Vyčerpanie spôsobuje žalobkyni dlhšie státie, chôdza i sedenie. V závere žalobkyňa poukázala na lekársku správu svojej všeobecnej lekárky F.. O. F. zo dňa 15.05.2014, podľa ktorej je žalobkyňa držiteľkou preukazu ZŤP-S, a preto je vzhľadom na jej zdravotný stav vhodné absolvovať cestu autom. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zopakoval argumentáciu obsiahnutú v napadnutom rozhodnutí pričom zdôraznil, že žalobkyni poskytol žalovaný na jej požiadanie lehotu na doloženie lekárskych nálezov, avšak žalobkyňa v poskytnutej lehote požadované lekárske nálezy žalovanému nepredložila, preto žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii prvostupňového správneho orgánu, ktoré pri hodnotení záverov zohľadnil a ustálil, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.), vo veci, kde nie je obligatórne zastúpenie žalobcu advokátom, nakoľko ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veci sociálneho zabezpečenia (§ 250a O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu, teda po vykonanom súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. júla 2014, č. UPS/US1/SSVODPC/BEZ/2014/17655, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 1, 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 27. marca 2014, č. TN1/OPPKPČ/SOC/2014/42620-0004, ktorým podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. nevyhovel žiadosti žalobkyne zo dňa 14. marca 2014 o vyhotovenie parkovacieho preukazu. Krajský súd z administratívneho spisu zistil tento skutkový stav: 1) Žiadosťou doručenou správnemu orgánu I. stupňa dňa 14.03.2014 požiadala žalobkyňa o vyhotovenie parkovacieho preukazu. 2) Lekárskym posudkom F.. M. F., posudkovej lekárky Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. 2014/42620-0003 zo dňa 19. marca 2014 bola určená miera funkčnej poruchy žalobkyne 50 %, teda v prípade žalobkyne ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s tým, že žalobkyňa je schopná prejsť na zastávku HDP, nastúpiť do prostriedkov HDP a zotrvať v nich na mieste určenom pre občanov ŤZP a nie je tak odkázaná na individuálnu dopravu podľa § 14 ods. 6 písm. a), b) zákona č. 447/2008 Z.z.. 3) Výzvou zo dňa 21.05.2014 uložil žalovaný žalobkyni, aby doložila žalovanému v termíne do 09.06.2014 vo výzve vyšpecifikované lekárske nálezy. 4) Listom zo dňa 09.06.2014 oznámila žalobkyňa žalovanému, že si nezaobstarala žiadané lekárske nálezy a opätovne požiadala o predĺženie lehoty na doplnenie lekárskych nálezov o 21 dní, teda do 31.06.2014. 5) Lekárskym posudkom F.. P. A., posudkového lekára Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. UPS/US1/SSVODPC/BEZ/2014/17655, JK/2014/4431Ro zo dňa 20. mája 2014 a dopracovaného 18.07.2014, bola rovnako ako lekárskym posudkom posudkového lekára správneho orgánu I. stupňa stanovená miera funkčnej poruchy žalobkyne 50 % a bolo ustálené, že žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, čo korešponduje i s vyjadrením ošetrujúcej všeobecnej lekárky žalobkyne, podľa ktorého je žalobkyňa mobilná samostatne bez opory. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze. Podľa § 14 ods. 6 písm. a), b), c) zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov. V súdenej veci je zrejmé, že dňa 14.03.2014, kedy žalobkyňa doručila správnemu orgánu I. stupňa žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu, začalo konanie o parkovacom preukaze (§ 55 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.). Prílohou žiadosti žalobkyne boli lekárske správy, tak ako to upravuje ust. § 55 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z.. Posudkový lekár správneho orgánu I. stupňa vypracoval dňa 19. marca 2014 na základe žalobkyňou predložených lekárskych nálezov lekársky posudok č. 2014/42620-0003, v ktorom určil mieru funkčnej poruchy žalobkyne 50 %, teda v prípade žalobkyne ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 11 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z.) s tým, že žalobkyňa je schopná prejsť na zastávku HDP, nastúpiť do prostriedkov HDP a zotrvať v nich na mieste určenom pre občanov ŤZP a nie je tak odkázaná na individuálnu dopravu podľa § 14 ods. 6 písm. a), b) zákona č. 447/2008 Z. z.. Uvedený lekársky posudok bol v zmysle ust. § 55 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z. podkladom pre prvostupňové rozhodnutie o parkovacom preukaze č. TN1/OPPKPČ/SOC/2014/42620-0004 zo dňa 27. marca 2014, ktorým žiadosti žalobkyne nebolo vyhovené. Po podaní odvolania zo dňa 22.04.2014, v rámci odvolacieho konania bol opätovne posudzovaný zdravotný stav žalobkyne, a to posudkovým lekárom žalovaného, ktorý vydal dňa 20. mája 2014 a dopracovaného 18.07.2014 lekársky posudok č. UPS/US1/SSVODPC/BEZ/2014/17655, JK/2014/4431Ro, v zmysle ktorého bola rovnako ako lekárskym posudkom posudkového lekára správneho orgánu I. stupňa stanovená miera funkčnej poruchy žalobkyne 50 % a bolo ustálené, že žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, čo korešponduje i s vyjadrením ošetrujúcej všeobecnej lekárky žalobkyne, podľa ktorého je žalobkyňa mobilná samostatne bez opory. Na základe tohto lekárskeho posudku žalovaný dňa 18.07.2014 rozhodol tak, ako je uvedené vyššie (zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie). Krajský súd v Trenčíne na tomto mieste predovšetkým zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 250i ods. 1 O.s.p. je pre súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu rozhodujúci skutkový stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Ďalej Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že správne orgány oboch stupňov mali pre svoje rozhodnutie (či žiadosť žalobkyne zo dňa 14.03.2014 o vyhotovenie parkovacieho preukazu je dôvodná, t.j. či žalobkyňa spĺňa zákonné podmienky pre vyhotovenie parkovacieho preukazu) početné lekárske záznamy týkajúce sa zdravotného stavu žalobkyne. Vychádzajúc z uvedeného, je Krajský súd v Trenčíne jednoznačne toho názoru, že v súdenej veci zistenie skutkového stavu je na posúdenie veci dostačujúce. Pokiaľ ide o lekárske nálezy, ktoré žalobkyňa predložila žalovanému 25.07.2014, tieto lekárske nálezy predložila žalobkyňa 7 dní po vydaní rozhodnutia žalovaného, ktorého správnosť žalobkyňa napáda (a preto na tieto nálezy nemohlo byť pri rozhodovaní prihliadnuté). Krajský súd v Trenčíne na tomto mieste zdôrazňuje, že administratívny spis obsahoval ku dňu rozhodovania dostatok lekárskych záznamov na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, pričom žalovaný opakovane určil žalobkyni lehotu na predloženie ďalších lekárskych záznamov, a to lehotu až do dňa 30.06.2014, keď pôvodný termín bol stanovený do 09.06.2014. Do uplynutia lehoty 30.06.2014 žalobkyňa nedoložila žalovanému predmetné lekárske nálezy a tieto predložila až dňa 25.07.2014, teda 7 dní po vydaní napadnutého rozhodnutia. Žalovaný tak pri svojom rozhodovaní, rovnako ako správny orgán I. stupňa nemohli na lekárske nálezy predložené žalobkyňou až 25.07.2014 prihliadať, ale mohol a musel vychádzať len z lekárskych nálezov, ktoré sa nachádzali v administratívnom spise v deň rozhodovania, teda k 18.07.2014. Na základe týchto lekárskych nálezov (a to lekárskych nálezov doložených do dňa vydania správneho rozhodnutia, t.j. najneskôr do 18.07.2014) boli vypracované lekárske posudky, ktoré sú v zmysle ust. § 55 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z. podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze. Pre úplnosť Krajský súd v Trenčíne na tomto mieste uvádza, že lekársky posudok v zmysle ust. § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. v rámci lekárskej posudkovej činnosti vypracúva posudkový lekár správneho orgánu a tento je oprávnený určiť mieru funkčnej poruchy fyzickej osoby a vyjadriť sa, či ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom (§ 11 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z.). V danom prípade - ako už bolo vyššie uvedené - posudkoví lekári správnych orgánov oboch stupňov v čase vypracovania lekárskeho posudku nemali k dispozícii lekárske nálezy predložené žalobkyňou 25.07.2014, a preto posudkoví lekári na tieto nálezy nemali dôvod a ani nemohli reagovať. Predloženie týchto lekárskych nálezov v čase po vydaní rozhodnutia žalovaného Krajský súd v Trenčíne hodnotí ako zjavne účelové konanie zo strany žalobkyne. Keďže Krajský súd v Trenčíne vychádza v zmysle ust. § 250 i ods. 1 O.s.p. zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, súd už nemôže prihliadať na uvedené lekárske nálezy predložené žalobkyňou 25.07.2014 a taktiež na tieto nálezy nemohol prihliadať ani prvostupňový správny orgán a ani žalovaný ako odvolací orgán, keďže v čase vydania rozhodnutia tieto nálezy neboli obsahom administratívneho spisu. Vychádzajúc z uvedeného je Krajský súd v Trenčíne toho názoru, že správnym orgánom oboch stupňov nemožno v smere náležitého zistenia skutkového stavu nič vytýkať. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, že žalobné dôvody Krajský súd v Trenčíne vyhodnotil ako neopodstatnené. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že spĺňa podmienky na vyhotovenie parkovacieho preukazu, krajský súd sa s týmto tvrdením nestotožňuje. Z vypracovaných lekárskych posudkov totiž jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa nie je fyzickou osobou odkázanou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, čo je zákonnou podmienkou vyhotovenia parkovacieho preukazu a túto podmienku žalobkyňa nespĺňa. Na uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že žalobkyňa je slobodnou ženou, bez sprievodcu, žijúcou sama. Ani potreba, resp. vhodnosť vyhotovenia parkovacieho preukazu v tom zmysle, že by vyhotovenie parkovacieho preukazu umožnilo žalobkyni profesionálnejšie vykonávať jej prácu nie je zákonným dôvodom, na základe ktorého by bolo možné žiadosti žalobkyne o vyhotovenie parkovacieho preukazu vyhovieť. Žalobné námietky žalobkyne tak krajský súd v celosti vyhodnotil ako nedôvodné. V súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že žalobkyňa nespĺňa zákonné podmienky na vyhotovenie parkovacieho preukazu. Preto jej žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu zo dňa 14.03.2014 nemohlo byť vyhovené. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd žalobu zamieta. Žalobkyňa v konaní nebola úspešná, preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.