Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/220/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200741 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200741.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu aceptar, s.r.o., so sídlom Mierové námestie 33, Trenčín, IČO: 36 694 886, zastúpeného LAW FIRM Trenčín, s.r.o. so sídlom Mierové námestie 37, Trenčín, IČO: 36 856 240, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. mája 2014, č. 1100306/1/247310/2014/5289, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/247310/2014/5289 zo dňa 28. mája 2014 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. d) O.s.p.. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi iné trovy konania (za zaplatený súdny poplatok) vo výške 70 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám jeho advokáta. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou domáha preskúmania v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/247310/2014/5289 zo dňa 28. mája 2014, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín o uložení predbežného opatrenia č. 9301401/5/1042747/14/Čj zo dňa 19. marca 2014, ktorým správca dane podľa § 50 ods. 1 daňového poriadku uložil žalobcovi predbežné opatrenie na zabezpečenie dosiahnutia účelu daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie december 2012 v rozsahu nevyhnutne potrebnom, spočívajúce v zložení peňažnej sumy vo výške 607.550,20 euro v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia správcu dane. Správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo skutočnosti, že u žalobcu začala dňa 30.04.2013 kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012, ktorá nie je doposiaľ ukončená. K uloženiu predbežného opatrenia došlo podľa § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. na zabezpečenie účelu daňovej kontroly, na základe ktorej je podľa predbežných zistení predpoklad dorubenia dane žalobcovi vo výške cca 607.550,20 eur. Žalovaný ako aj správca dane vo svojich rozhodnutiach ďalej uviedli, že pri výkone daňovej kontroly zistili, že žalobca nemá vo vlastníctve majetok, na ktorý by bolo možné predbežné opatrenie uložiť. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného podanou žalobou, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi ako aj to, že zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov. Taktiež považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Podľa jeho názoru nebol správca dane oprávnený vydať v danom štádiu daňovej kontroly rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia a následne tu neboli dané ani podmienky pre vydanie rozhodnutia žalovaného. Predovšetkým však poukazoval na to, že ani z výrokovej časti rozhodnutia, ani z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, či bolo o predbežnom opatrení rozhodnuté z dôvodu, že sa ním zabezpečuje účel daňovej kontroly z dôvodu, že 1. je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo 2. že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Rovnako z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, 1. ako by sa mal predbežným opatrením zabezpečiť účel daňovej kontroly, 2. v čom spočíva odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo, že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, 3. prečo by mala byť splatná daň alebo nevyrubená daň v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, 4. s akými značnými ťažkosťami, by malo byť vymáhanie spojené. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril tak, že ju žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Všetky námietky žalobcu považoval za neopodstatnené. Poukázal na to, že v jednom rozhodnutí o uložení predbežného opatrenia nemôže byť uvedený ako dôvod jeho vydania aj zabezpečenie účelu daňovej kontroly a súčasne aj obava z nevymožiteľnosti nesplatnej alebo nevyrubenej dane. Rozlišovať medzi týmito účelmi je potrebné s ohľadom na existujúce dôvody, ktoré správcu dane vedú k uloženiu predbežného opatrenia a rozdielny časový úsek, kedy je možné predbežné opatrenie uložiť. Podľa neho predbežné opatrenie na zabezpečenie účelu daňovej kontroly je možné vydať, ak na základe predbežných výsledkov vykonávanej daňovej kontroly správca dane očakáva budúcu povinnosť plnenia peňažného charakteru, vyplývajúcu zo zisteného rozdielu dane. Mal za to, že správca dane postupoval v súlade s ust. § 50 zákona č. 563/2009 Z.z. keď vo výrokovej časti rozhodnutia správne uviedol len jeden dôvod predbežného opatrenia (zabezpečenie účelu daňovej kontroly) a súčasne svoje rozhodnutie riadne, v súlade so zákonom odôvodnil. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne rozhodol o žalobe bez pojednávania, nakoľko s tým účastníci konania súhlasili a nie je to v rozpore s verejným záujmom (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko žalobné námietky žalobcu sú dôvodné, je potrebné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že zrušuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/247310/2014/5289 zo dňa 28. mája 2014, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín o uložení predbežného opatrenia č. 9301401/5/1042747/14/Čj zo dňa 19. marca 2014, ktorým správca dane podľa § 50 ods. 1 daňového poriadku uložil žalobcovi predbežné opatrenie na zabezpečenie dosiahnutia účelu daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie december 2012 v rozsahu nevyhnutne potrebnom, spočívajúce v zložení peňažnej sumy vo výške 607.550,20 euro v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia správcu dane. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca si uplatnil v zdaňovacom období december 2012 odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. z dodávateľských faktúr za nákup tovaru od svojich dodávateľov ESAM COMPANY, s.r.o. Bratislava a CENTRE SOUTH, s.r.o., Bratislava. Ďalej mal žalobca vykonať v zdaňovacom období december 2012 intrakomunitárne dodávky tovaru do Českej republiky pre spoločnosti EXPOL HOLDING, s.r.o. Ostrava a OK trade invest, s.r.o., Praha. Správca dane začal dňa 30.04.2013 daňovú kontrolu za účelom kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012, pričom dospel k záveru, že podľa predbežných zistení je predpoklad dorubenia dane v sume cca 607.550,20 eur. Uviedol, že vykonal rozsiahle dokazovanie výsledkom ktorého je dôvodná pochybnosť o deklarovaných zdaniteľných plneniach na dodávateľských faktúrach od spoločností ESAM COMPANY, s.r.o. Bratislava a CENTRE SOUTH, s.r.o., Bratislava, pričom takisto neboli preukázané intrakomunitárne dodávky tovaru do Českej republiky pre spoločnosti EXPOL HOLDING, s.r.o. Ostrava a OK trade invest, s.r.o., Praha. Výsledky preverovania nasvedčujú tomu, že faktúry boli vystavené účelovo, tovar reálne neexistoval, osoby uvádzané na faktúrach neboli účastníkmi obchodných transakcií a spoločnosti, ktoré sú deklarované ako obchodní partneri žalobcu na predmetných faktúrach, nie sú ekonomicky činnými podnikateľskými subjektmi. Vzhľadom na uvedené predbežné zistenia daňovej kontroly správca dane pristúpil k nariadeniu predbežného opatrenia, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zložiť peňažnú sumu vo výške 607.550,20 euro v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia správcu dane. Potrebu vydania predbežného opatrenia odôvodnil len s poukazom na nevieryhodnosť jednotlivých faktúr a na zákonné ustanovenie § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.. Na odvolanie žalobcu, ktorý okrem iného namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán vydal predbežné opatrenie len na zabezpečenie dosiahnutia účelu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty, na základe ktorej je podľa predbežných zistení predpoklad dorubenia dane vo výške približne 607.550,20 eur. Z tohto dôvodu správca dane správne neuviedol aj odôvodnenú obavu, že nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, čo teda znamená, že správca dane nemusí v odôvodnení rozhodnutia uviesť objektívne skutočnosti, ktoré by ho viedli k obave z nevymožiteľnosti. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ust. § 247 ods. 1 až 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Podľa § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Podľa § 50 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Podľa § 50 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne. Podľa § 50 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku záložného práva podľa § 81; o strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt. Súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a z tohto dôvodu rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods.2 písm. d) O.s.p.. Súd konštatuje, že na odvolanie žalobcu, ktorý okrem iného namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane o nariadení predbežného opatrenia žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane vydal predbežné opatrenie len na zabezpečenie dosiahnutia účelu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty, na základe ktorej je podľa predbežných zistení predpoklad dorubenia dane vo výške približne 607.550,20 eur. Podľa žalovaného teda správne nie je v prvostupňovom rozhodnutí uvedená aj odôvodnenú obava, že nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná. Z tohto dôvodu sa správne neuvádzajú v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia objektívne skutočnosti, ktoré by viedli k obave z nevymožiteľnosti. Súd poukazuje na to, že v rozhodnutí správcu dane č. 9301401/5/1042747/14/Čj zo dňa 19. marca 2014 sa odôvodnenie obmedzuje výlučne na predbežné zistenia daňovej kontroly, podľa ktorých je predpoklad dorubenia dane žalobcovi vo výške 607.550,20 eur a ďalej len odkazuje na zákonnú citáciu § 50 zákona č. 563/2009 Z.z. s tým, že len nekonkrétnym spôsobom uvádza, že cieľom predbežného opatrenia je zabezpečenie účelu daňovej kontroly. Rovnako aj žalovaný potom v napadnutom rozhodnutí ustálil záver, že dôvodom vydania rozhodnutia o predbežnom opatrení je zabezpečenie účelu daňovej kontroly. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že daňová kontrola je základným aktom správy daní a na daňové účely ňou rozumieme podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti. Vykonáva sa v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. Z uvedeného vyplýva, že účelom daňovej kontroly je zistenie alebo preverenie základu dane alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na závery, ktoré ohľadne inštitútu predbežného opatrenia vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Sžf/70/2012 zo dňa 23.4.2013, podľa ktorých zákon vymedzuje použitie inštitútu predbežného opatrenia aj na zabezpečenie účelu daňovej kontroly a miestneho zisťovania, ale širší výklad zákona o správe daní napovedá o účele, ktorým je zabezpečiť včasné zaplatenie prípadnej daňovej povinnosti zistenej v rámci výkonu daňovej kontroly alebo miestneho zisťovania, ako i zefektívnenie prípadného budúceho núteného vymáhania daňového nedoplatku vzniknutého z dodatočne dorubenej dane. Uvedené vyplýva zo samotnej úpravy straty účinnosti predbežného opatrenia dňom úplného zaplatenia daňového nedoplatku alebo dňom jeho úplného uhradenia vykonaním kompenzácie. Keďže použitie inštitútu predbežného opatrenia presahuje ciele daňovej kontroly, t. j. zistenie alebo preverenie základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, je potrebné pri jeho využití zohľadniť a dostatočne uviesť odôvodnenú obavu, že dodatočne určené dane nebudú zaplatené včas a riadne, prípadne, že vymáhanie na nich vzniknutého nedoplatku bude spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo budú daňové nedoplatky nevymožiteľné. Z uvedeného je zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky mal za to, že v prípade vydania predbežného opatrenia, ktoré bezpochyby predstavuje zásah do vlastníckeho práva daňového subjektu, je vždy potrebné odôvodniť obavu, že neskôr určené dane nebudú uhradené riadne a včas. S poukazom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane neobsahuje uvedenie konkrétnych dôvodov pre ktoré bolo potrebné zabezpečiť účel daňovej kontroly, t.j. preverenie základu dane, zložením peňažnej sumy vo výške 607.550,20 euro. Ak malo byť dôvodom zabezpečenie riadneho a včasného zaplatenia preverovanej dane, ich rozhodnutia neobsahujú žiadnu úvahu o primeranosti použitého prostriedku a taktiež správca dane a ani žalovaný vo svojom rozhodnutí neuviedli odôvodnenú obavu, že dodatočne určená daň nebude zaplatená včas, prípadne jej vymáhanie bude spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nevymožiteľná. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, a preto ho zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu podľa cit. ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. prináleží náhrada trov konania. Nakoľko si však účastník, resp. jeho advokát v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku trovy nevyčíslil, priznal súd žalobcovi len náhradu iných trov (trovy právneho zastúpenia mu súd nepriznal), a to náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- € (§ 151 ods. 1, 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.). I keď o žalobe súd rozhodol v zmysle § 250f ods. 1 O.s.p. bez pojednávania, žalobca si mal možnosť trovy vyčísliť, či už v podanej správnej žalobe, alebo spolu s podaním zo dňa 05.11.2015, kedy súdu oznámil, že súhlasí s prejednaním veci bez pojednávania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.