Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/221/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200743 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200743.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: Euroleasing s.r.o., so sídlom Bratislava, Poľnohospodárska 27, IČO: 45 418 128, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Dvorskou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Vietnamská 48, proti žalovanému: Daňový úrad Trenčín, so sídlom Trenčín, K dolnej stanici 22, o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. 9301401/5/3479121/2014/Kra zo dňa 16. júla 2014, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd zrušuje rozhodnutie žalovaného nazvané ako Oznámenie č. 9301401/5/3479121/2014/Kra zo dňa 16. júla 2014 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. e) O.s.p.. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám jeho advokátky. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného oznámenia č. 9301401/5/3479121/2014/Kra zo dňa 16. júla 2014, ktorým mu žalovaný oznámil, že na jeho podanie - odvolanie proti rozhodnutiu žalovaného č. 9301401/5/2729461/2014/Kra zo dňa 12. júna 2014 neprihliada z dôvodu, že nebolo podané elektronicky. Vyššie uvedeným rozhodnutím, ktoré mal žalobca v úmysle napadnúť odvolaním, bol určený rozdiel dane v sume 26.510 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťroku 2012. Vyššie uvedené oznámenie napadol žalobca včas podanou žalobou, v ktorej namietal, že v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie proti rozhodnutiu žalovaného č. 9301401/5/2729461/2014/Kra zo dňa 12. júna 2014, a to z dôvodu, že toto rozhodnutie považoval za nesprávne a nezákonné. Odvolanie bolo podané prostredníctvom právneho zástupcu a to písomne, pričom bolo dané na prepravu ako doporučená zásielka. Poukázal na to, že žalovaný ho vo svojom rozhodnutí zo dňa 12. júna 2014 poučil o možnosti podať odvolanie písomne alebo ústne do zápisnice. V súlade s týmto poučením jeho právny zástupca odvolanie podal písomne. Zdôraznil, že právny zástupca mal udelenú plnú moc na zastupovanie pri správe daní, nebolo mu však udelené oprávnenie na doručovanie podaní na daňový úrad elektronickými prostriedkami. Z tohto dôvodu právny zástupca podával písomne aj vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly. Žalovaný nenamietal doručenie podania inak ako elektronickými prostriedkami, toto písomné podanie akceptoval a riadne sa ním zaoberal. Písomné podanie odvolania, ktoré bolo uskutočnené v súlade s poučením žalovaného však už neakceptoval a neprihliadal naň. Poukázal ďalej na to, že plnomocenstvo na doručovanie elektronickými prostriedkami udelil Ing. J. a keďže môže mať na takéto doručovanie len jedného zástupcu, bolo takéto udelenie plnomocenstva jeho právnemu zástupcovi vylúčené. Žalobca mal za to, že bolo povinnosťou žalovaného vyzvať ho na odstránenie nedostatkov odvolania, pre ktoré nie je odvolanie spôsobilé na prerokovanie. Ak by tak žalovaný v súlade so zákonom učinil, tak by zabezpečil elektronické zaslanie odvolania. Postup žalovaného, ktorý opomenul povinnosť podľa § 72 ods.5 v spojení s § 13 ods.8 a 9 Daňového poriadku, bol nezákonný, v dôsledku čoho mu bola odňatá možnosť využiť resp. podať riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu žalovaného. Podľa žalobcu žalovaný svojim postupom nerešpektoval účel a zmysel právnej úpravy daňového konania a nevykladal procesný postup v daňovom konaní v kontexte so základnými ústavnými právami ako i zásadami daňového konania. Žalobca zdôraznil okolnosti prípadu, kedy jeho právny zástupca doručil žalovanému vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole písomne a žalovaný toto podanie akceptoval. V súlade s ust. § 3 ods. 2 Daňového poriadku mal správca dane postupovať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a poskytnúť mu poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach týkajúcich sa doručovania podaní. Formálnym výkladom zákona č. 563/2009 Z.z. v súvislosti s doručovaním podaní správcovi dane ako i nedodržaním postupu pri odstraňovaní vád podania, vzhľadom na okolnosti prípadu, žalovaný prispel k nízkej ochrane jeho procesných práv. Po začatí súdneho správneho konania bol žalobca zrušený bez likvidácie, došlo k jeho zlúčeniu so spoločnosťou Euroleasing s.r.o., Bratislava, ktorá je jeho právnym nástupcom. Súd teda ďalej konal ako so žalobcom s touto nástupníckou spoločnosťou. Dňa 27.08.2015 bolo súdu doručené doplnenie žaloby, ktoré obsahovalo rozšírenie žalobných dôvodov. Žalobca namietal, že odvolanie bolo podané v súlade s ust. § 72 Daňového poriadku, ktoré obsahuje osobitnú úpravu odvolania, ktoré je svojou povahou a následkami špecifickým druhom podania. Z tohto ustanovenia vyplýva, že odvolanie je možné podať aj písomne. Formu podania odvolania zákon neobmedzuje výhradne na elektronickú formu. Na uvedené doplnenie dôvodov žaloby však súd neprihliadal, nakoľko bolo uskutočnené po zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote na podanie žaloby. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zhrnul jednotlivé plnomocenstvá udelené žalobcom na zastupovanie. Uviedol, že u žalobcu vykonal daňovú kontrolu za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťroku 2012. Dňa 12. júna 2014 vydal rozhodnutie, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane. Splnomocnený zástupca žalobcu toto rozhodnutie prevzal dňa 27.06.2014 a proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, ktoré bolo doručené poštovou prepravou dňa 14.07.2014. Žalobca je platiteľom DPH a od 01.01.2014 má povinnosť doručovať podania finančnej správe elektronickými prostriedkami. Odvolanie žalobcu však nebolo urobené elektronickými prostriedkami a takéto podania sa teda v zmysle ust. § 13 ods. 7 Daňového poriadku ho považoval na nepodané. Vyslovil záver, že vo všeobecnosti je možné podanie urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Pod pojmom písomne sa rozumie buď elektronicky alebo v listinnej podobe. Z dôvodu, že zákon predpisuje elektronický spôsob podania u subjektov vyšpecifikovaných v §14 ods.1 písm. a) až d) Daňového poriadku, tento spôsob musí byť dodržaný. Uviedol, že písomné vyjadrenie splnomocneného zástupcu žalobcu k protokolu bolo akceptované, nakoľko do 31.12.2013 boli podania platcov DPH doručené poštou správcom dane akceptované. Od 01.01.2014 je ich povinnosťou doručovať elektronickými prostriedkami. Podľa žalovaného prichádza do úvahy v predmetnej právnej veci aj zastavanie konania, nakoľko žaloba smeruje proti oznámeniu, ktoré nemôže byť podľa jeho názoru predmetom súdneho prieskumu. Preskúmavaným oznámením nad rámec svojich povinností žalobcovi oznámil, že jeho odvolanie sa považuje za nepodané. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných rozhodnutí (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), súd vec rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko žalovaný súdu oznámil, že súhlasí s rozhodnutím veci bez pojednávania a žalobca súdu na jeho výzvu podľa § 250f ods. 2 O.s.p. nereagoval, takže súd mal za to, že nemá námietky proti tomu, aby bolo o žalobe rozhodnuté bez pojednávania. Po oboznámení sa so žalobou, jej prílohami, vyjadrení účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívnych spisov dospel jednohlasne k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie oznámenia žalovaného zo dňa 16. júla 2014, ktorým žalovaný žalobcovi oznámil, že jeho podanie vo veci odvolania proti rozhodnutiu č 9301401/5/2729461/2014/Kra zo dňa 12. júna 2014 sa považuje za nepodané. V predmetnom oznámení je konštatované, že v zmysle § 13 ods.7 Daňového poriadku sa podanie považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne. Pokiaľ ho daňový subjekt podá iným spôsobom, bude sa na podanie pozerať akoby nebolo podané. Vyššie uvedené oznámenie správneho orgánu síce nemá znaky rozhodnutia, avšak dotýka sa priamo práv žalobcu, a to konkrétne jeho práva na riadne prejednanie jeho veci. Postup správcu dane, ktorý spočíva v neprihliadnutí na jeho podanie - odvolanie proti rozhodnutiu o určení rozdielu dane, sa priamo dotýka práv žalobcu a jeho správnosť môže byť predmetom súdneho prieskumu. Z administratívneho spisu bolo zistené, že u žalobcu, ktorý je platiteľom DPH bola vykonaná daňová kontrola za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 2. štvrťroku 2012. Na základe výsledkov daňovej kontroly žalovaný ako správca dane vydal dňa 12. júna 2014 rozhodnutie č. 9301401/5/2729461/2014/ Kra, ktorým mu bol vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2012. Uvedené rozhodnutie obsahuje poučenie o tom, že odvolanie je možné podať písomne alebo ústne do zápisnice v zákonom stanovenej lehote 15 dní, ktorá začína plynúť dňom doručenia rozhodnutia. V nadväznosti na takto podané poučenie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie písomne, ktoré dal na poštovú prepravu. Listom- oznámením, ktoré je predmetom súdneho prieskumu žalovaný žalobcovi oznámil, že vzhľadom na to, že odvolanie nebolo učinené elektronickými prostriedkami naň neprihliada. Podľa § 84 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty na správu dane sa použijú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Týmto osobitným predpisom je aj zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok). Podľa § 1 ods. 2 Daňového poriadku podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 8 Daňového poriadku právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Podľa § 13 ods. 1 Daňového poriadku podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia. Podľa § 13 ods. 7 Daňového poriadku na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa primerane vzťahuje § 33. Takéto podanie sa považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu. Podľa § 14 ods. 1 Daňového poriadku povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, d) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní. Podľa § 63 ods. 3 písm. e/ Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, Podľa § 72 ods. 1 Daňového poriadku, proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. Podľa § 72 ods. 2 Daňového poriadku v znení platnom v čase podania odvolania, t.j. do 31.12.2015 odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len "prvostupňový orgán"). Podľa § 72 ods. 3 Daňového poriadku odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. Podľa § 73 ods. 1 Daňového poriadku prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Podľa § 73 ods. 2 Daňového poriadku ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt. Podľa § 73 ods. 2 Daňového poriadku prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak a) je neprípustné, b) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie. Vo všeobecnosti je podaním procesný úkon adresovaný správnemu orgánu, ktorý účastník činí v dobe, keď nie je v priamom styku so správnym orgánom. Zákon stanovuje formu ako aj základné obsahové náležitosti podania ako aj osobitné náležitosti vyžadované pri jednotlivých typoch podaní. Odvolanie je procesným úkonom podaným za účelom preskúmania rozhodnutia. Ide o dispozitívny úkon účastníka konania, ktorým prejavuje nespokojnosť s prvostupňovým rozhodnutím, a ktorým smeruje k jeho náprave. V daňovom konaní odvolanie možno podať proti každému rozhodnutiu správcu dane, s výnimkou zákonom identifikovaných rozhodnutí (čo nie je prejednávaný prípad). Na ochranu procesných práv účastníkov je pre správny orgán stanovená poučovacia povinnosť. Jej obsahom je podanie poučenia o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania. Týka sa najmä tých procesných práv a povinností, ktorých realizácia alebo rešpektovanie má zásadný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizáciu jeho základných práv. Vzťahuje sa aj na podanie poučenia ohľadne možnosti napadnúť jednotlivé rozhodnutia správneho orgánu opravným prostriedkom. Aby bol zabezpečený účel tejto povinnosti je potrebné, aby účastníkovi konania, ktorému svedčí právo podať opravný prostriedok, bolo podané dostatočne určité poučenie o tom, ako je potrebné ním zamýšľaný úkon vykonať, aby sledoval žiadané procesné účinky. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán musí dať účastníkovi jasné a zrozumiteľné poučenie o tom, či je možné podať opravný prostriedok a taktiež kedy, kde a v akej forme má byť odvolanie podané. Pokiaľ mal správny orgán za to, že vzhľadom na postavenie účastníka ako platcu DPH musí byť odvolanie podané výlučne elektronicky, mala uvedená skutočnosť jednoznačne a bez pochybností vyplynúť z poučenia, ktoré účastníkovi poskytol. Ak sa tak neudialo, tak ako je tomu v prejednávanej veci, boli porušené procesné práva účastníka daňového konania a konanie bolo zaťažené vadou, ktorá mala za následok nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré je predmetom prieskumu. V predmetnej veci správca dane poskytol účastníkovi poučenie v ktorom uviedol, že odvolanie môže žalobca podať písomne alebo ústne do zápisnice. Z takto koncipovaného odvolania pre účastníka vyplynulo, že môže podať odvolanie tak do zápisnice alebo ústne, a to rovnako v listinnej podobe ako aj elektronicky. Ak sa teda žalobca riadil takto poskytnutým poučením a podal odvolanie písomne v listinnej podobe prostredníctvom pošty, konal v súlade s poskytnutým poučením. Napriek uvedenému však správny orgán odmietol na takto vykonaný procesný úkon prihliadať, čo žalobcovi oznámil listom, ktorý je predmetom súdneho prieskumu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v dvojmesačnej lehote na podanie žaloby nenamietal záver správcu dane, že ako platca DPH mal povinnosť podať odvolanie výlučne elektronicky, súd v tomto ohľade nepreskúmaval uvedený záver správneho orgánu a neriešil či mohol žalobca podať odvolanie aj písomne v listinnej forme, prostredníctvom pošty. Súd v zmysle žalobných dôvodov preskúmal rozhodnutie - oznámenie správcu dane a postup správcu dane s ohľadom na to, či neprišlo k porušeniu procesných práv žalobcu a nebola mu odňatá možnosť využiť resp. podať riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu žalovaného. Ako bolo uvedené vyššie v predmetnej právnej veci správca dane dospel k záveru, že žalobca ako platiteľ DPH môže podať odvolanie výlučne elektronicky. V tomto ohľade mu však neposkytol riadne a správne poučenie, naopak z jeho poučenia vyplynulo, že odvolanie môže žalobca podať dokonca aj ústne do zápisnice a písomne bez ohľadu na listinnú alebo elektronickú formu. Z tohto pohľadu je poskytnuté poučenie nesprávne. Súd je toho názoru, že keď sa žalobca riadil poučením, ktoré mu poskytol správny orgán požíva určitú ochranu a je nie je prípustné, aby mu za tejto situácie bol odopretý prístup k súdu. Ak sa účastník konania riadi poučením, ktoré mu bolo poskytnuté zo strany správneho orgánu, a ktorého primárnym účelom a cieľom je práve ochrana jeho procesných práv, nemôže mu to byť na ujmu. Za takejto situácie nie je prípustný postup žalovaného, ktorý sa bez ďalšieho odmietol zaoberať odvolaním žalobcu a oznámil mu, že naň neprihliada, nakoľko nebol uskutočnený predpísaným spôsobom, elektronicky. Súd je toho názoru, že takýto postup znamená, že správca dane nedbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu, žalobcu a svojim postupom spôsobil, že daňovému subjektu bola odňatá možnosť preskúmania prvostupňového rozhodnutia odvolacím orgánom, a to aj napriek tomu, že sa riadil jeho poučením. Takýto postup predstavuje vadu konania, ktorá mala za následok nezákonnosť rozhodnutia, čo predstavuje dôvod pre zrušenie oznámenia špecifikovaného vo výroku tohto rozhodnutia podľa § 205j ods. 2 písm. e) O.s.p.. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., tak že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že žalobca nevyčíslil trovy právneho zastúpenia predstavuje suma priznaných trov len náhradu zaplateného súdneho poplatku v sume 70 eur. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§3 ods.9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.