Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/222/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200748 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200748.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu: T. J., bytom I., J.. P. č. XXXX, štátny občan K. republiky, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Trenčín, Potočná 650/135B, IČO: 36 857 882, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná č. 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/373363/2014/5193 zo dňa 18. augusta 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 563/2009 Z.z.“) potvrdil rozhodnutie Mesta Púchov č. 071415/2/2013P/5 zo dňa 28. mája 2014 (ďalej aj ,,prvostupňové rozhodnutie“), ktorým Mesto Púchov ako správca dane podľa § 8 ods. 1, § 12 ods. 1 a § 99e zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavby v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 582/2004 Z.z.“), zákona č. 563/2009 Z.z. a Všeobecne záväzného nariadenia č. 9/2012 Z.z. o miestnych daniach pre Mesto Púchov, bod 6.2.6. a 6.2.7., vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu daň z nehnuteľností na rok 2013 v sume 14.335,58 eur. Túto sumu vyrubil žalobcovi správca dane na základe dodatočného daňového priznania, ktoré žalobca zaslal správcovi dane dňa 05.06.2013. Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný s poukazom na § 10 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z.z. uviedol, že pre zdanenie stavieb je rozhodujúci účel, na ktorý sa stavba využíva, a nie druh stavby uvedený na liste vlastníctva. Sporná výmera daňových plôch domu kultúry je od dane zo stavieb oslobodená len v prípade, ak sa užíva na účel uvedený v § 17 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. Sám daňový subjekt si v daňovom priznaní a v dodatočnom daňovom priznaní na rok 2013 oslobodenie od dane neuplatnil. S poukazom na § 99d ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. je daňovník pritom povinný v príslušnom daňovom priznaní uviesť všetky skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane. Z uvedených dôvodov nebol správca dane povinný zaoberať sa možnosťou oslobodenia časti kultúrneho domu od dane zo stavieb. Žalovaný ďalej dospel k záveru, že správca dane doručoval prvostupňové rozhodnutie zákonným spôsobom, keď toto bolo doručované na medzinárodnú návratku s označením ,,do vlastných rúk“. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že Mesto Púchov v súlade s § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 369/1990 Zb. vydalo s účinnosťou od 01.01.2013 Všeobecne záväzné nariadenie č. 9/2012, kde si okrem iného v bode 5. uložilo na svojom území vyrubovať daň z nehnuteľností. Z uvedeného všeobecne záväzného nariadenia je pritom zrejmé, že prihliadalo na miestne poplatky, keď podľa bodu 6.2. stanovilo rôzne sadzby dane zo stavieb podľa jednotlivých druhov stavieb, ako aj podľa katastrálnych území. Námietku žalobcu o porušení § 8 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. tak žalovaný považoval taktiež za nedôvodnú. Zároveň žalovaný nezistil, že by správca dane porušil pri svojom rozhodovaní § 63 ods. 2, 3 písm. d) a ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., nakoľko správca dane riadne zistil skutkový stav veci. Jeho rozhodnutie obsahuje identifikačné údaje daňového subjektu, výrok rozhodnutia obsahuje konkrétne použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo a aj odôvodnenie je jasné, presvedčivé a obsahujúce konkrétne ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých správca dane rozhodoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej vyčítal žalobcovi, že sa dostatočne nezaoberal jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane. Uviedol, že pokiaľ ide o zaradenie stavby je rozhodujúci skutočný, reálny stav spôsobu využitia stavby ku dňu začatia zdaňovacieho obdobia, ktorý mal správca dane skúmať a mať preukázaný, aby mohol správne vyrubiť daň. Ustanovenie § 99d ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. nezbavuje správcu dane povinnosti preskúmať skutočný stav veci, vrátane skutočností dôležitých pre správne zaradenie stavby do predmetu dane a pre posúdenie nároku na oslobodenie od dane. Pokiaľ ide o doručovanie rozhodnutia správcu dane, vytýkal žalovanému, že pri preskúmaní tejto odvolacej námietky sa obmedzil iba na formálne zistenie existencie medzinárodnej návratky s označením ,,do vlastných rúk“, avšak neskúmal, či skutočne bolo rozhodnutie správcu dane doručené predpísaným spôsobom v členskom štáte žalobcovi tak, aby spĺňalo podmienky riadneho doručenia. Podľa názoru žalobcu správca dane vo Všeobecne záväznom nariadení č. 9/2012 vôbec neprihliadol k miestnym podmienkam a neurobil tak ani pri vyrubovaní dane. Považoval za nedostatočné konštatovanie žalovaného o rozdielnych sadzbách dane podľa druhov stavieb a katastrálnych území. To ešte podľa žalobcu neznamená, že správca dane by prihliadol na miestne podmienky vo vzťahu ku konkrétnej zdaňovanej nehnuteľnosti. Zastával názor, že daň z posudzovanej stavby bola vyrubená tak, ako keby išlo o stavbu, pri ktorej Mesto Púchov pre daňovníka vytvorilo všetky podmienky na riadne a plnohodnotné využitie stavby, pričom opak je skutočnosťou. Žalobca v dôsledku obštrukčného konania Mesta Púchov dlhodobo nemôže predmetnú stavbu vôbec využívať a táto okolnosť jednoznačne zakladá dôvod na výrazné zníženie dane z nehnuteľností. Žalovaný sa však týmito skutočnosťami, aj keď sú objektívne preukázané, pri rozhodovaní o odvolaní absolútne nezaoberal a žiadne stanovisko k nim nezaujal. Žalobca zastával názor, že rozhodnutie správcu danej nemá zákonom predpísané náležitostí v zmysle § 63 ods. 2, 3 písm. d) a ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., ktorá skutočnosť zakladá dôvod na zrušenie odvolacím orgánom. Pokiaľ žalovaný k tejto odvolacej námietke neprihliadol, aj z tohto dôvodu je rozhodnutie žalovaného podľa žalobcu nezákonné. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Zopakoval skutkové zistenia, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, ako i právnu argumentáciu na vec sa vzťahujúcu (ide o skutočnosti a právne posúdenie veci, ktoré sú uvedené v úvode odôvodnenia tohto rozsudku). Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 a nasl. O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), o veci rozhodol bez pojednávania, nakoľko s tým žalovaný súhlasil a žalobca sa v stanovenej lehote nevyjadril a nie je to v rozpore s verejným záujmom (§ 250f ods. 1 O.s.p.). Po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného sú v medziach žaloby v súlade so zákonom, a preto nie je možné priznať správnej žalobe úspech. Z tohto dôvodu rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že podkladom pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bolo Daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti, k dani za psa, k daní za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje na rok 2013 (ďalej aj ,,dodatočné daňové priznanie“), ktoré daňovník (t.j. žalobca) doručil správcovi dane dňa 05.06.2013. Žalobca v Prílohe č. 1 predmetného dodatočného daňového priznania uviedol, že predmetom dane je viacúčelová stavba, dom kultúry, ktorá sa nachádza na parcele č. XXXX, katastrálne územie L., s výmerou zastavanej plochy X XXX m2 a výmerou podlahových plôch X XXX m2. Žalobca ďalej uviedol, že z výmery podlahových plôch predstavuje X XXX m2 stavba na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou a XXXX m2 predstavuje stavba neuvedená v písmenách a) až f). Na základe údajov uvedených žalobcom v dodatočnom daňovom priznaní správca dane podľa § 8 ods. 1, 12 ods. 1 a § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z., zákona č. 563/2009 Z.z. a Všeobecne záväzného nariadenia č. 9/2012 Z.z., bod 6.2.6. a 6.2.7., rozhodnutím č. 071415/2/2013P zo dňa 28. mája 2014 vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu daň z nehnuteľností na rok 2013 vo výške 14.335,58 eur. Proti uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100306/1/373363/2014/5193 zo dňa 18. augusta 2014 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 071415/2/2013P/5 zo dňa 28. mája 2014 potvrdil. Žalobné námietky žalobcu obsiahnuté v správnej žalobe vyhodnotil krajský súd ako neopodstatnené. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že v prejednávanej veci žalovaný a správca dane vychádzali z údajov, ktoré sám žalobca uviedol v dodatočnom daňovom priznaní za rok 2013. Podľa § 10 ods. 1 písm. f) zákona č. 582/2004 Z.z. v znení účinnom do 14.10.2014 predmetom dane zo stavieb sú stavby na území Slovenskej republiky v tomto členení: stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou, Podľa § 10 ods. 1 písm. g) cit. zákona predmetom dane zo stavieb sú stavby na území Slovenskej republiky v tomto členení: ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až f). Podľa § 10 ods. 4 cit. zákona na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Podľa § 99d ods. 2 cit. zákona daňovník je povinný v príslušnom priznaní uviesť všetky skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane. Ak príslušné priznanie podáva zástupca, ktorého dohodou určili spoluvlastníci, zníženie dane alebo oslobodenie od dane sa pri vyrubení dane zohľadní tomu spoluvlastníkovi, ktorý spĺňa podmienku na zníženie dane alebo oslobodenie od dane. S poukazom na vyššie citovaný § 99 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. je daňovník povinný v daňovom priznaní uviesť všetky rozhodujúce skutočnosti na výpočet dane, a to správne a pravdivo. To znamená, že je povinný okrem svojich identifikačných údajov v ňom uviesť základné údaje potrebné na výpočet a vyrubenie dane. V prejednávanom prípade si žalobca v dodatočnom daňovom priznaní nárok na oslobodenie od dane neuplatnil. Vzhľadom na túto skutočnosť, keďže daňovník je povinný v daňovom priznaní uviesť pravdivo všetky skutočnosti majúce vplyv na výpočet dane z nehnuteľností a zároveň si daň aj sám vypočítať, správca dane nemal povinnosť zisťovať ďalšie skutočnosti okrem skutočností uvedených žalobcom v dodatočnom daňovom priznaní, majúce vplyv na výšku dane z nehnuteľností. K uvedenému krajský súd zároveň dopĺňa, že zákon č. 582/2004 Z.z. v ustanovení § 17 ods. 1 určil, ktoré konkrétne nehnuteľnosti sú od dane zo zákona oslobodené, pričom žalobca nespĺňa ani jeden z taxatívne vymedzených prípadov. Zároveň zákon č. 582/2004 Z.z. v ustanovení § 17 ods. 2 a 3 zveril správcovi dane oprávnenie vo všeobecne záväznom nariadení znížiť daň z pozemkov, zo stavieb a z bytov, ktoré taktiež taxatívne vymedzil. Mesto Púchov v bode 6.4.1. Všeobecne záväzného nariadenia č. 9/2012 určilo, že od dane z pozemkov sú oslobodené pozemky, na ktorých sú cintoríny, od roku nasledujúceho po vzniku holiny do roku plánovaného začatia výchovnej ťažby aj lesné pozemky. V bode 6.4.3. bolo taktiež určené, že od dane zo stavieb sú oslobodené stavby fár, zborových domov a modlitební. S poukazom na uvedené, súd uvádza, že ak by aj žalobca v dodatočnom daňovom priznaní požiadal o oslobodenie od dane z nehnuteľností, podmienky na oslobodenie v zmysle Všeobecne záväzného nariadenia č. 9/2012 nespĺňal. Pokiaľ ide o námietku, že správca dane pre určenie sadzby dane nedostatočne zisťoval skutočný účel využitia stavby, krajský súd konštatuje, že správca dane pre výpočet dane predmetnú stavbu zaradil v súlade s účelom, ktorý uviedol sám žalobca ako vlastník a daňovník v dodatočnom daňovom priznaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd zastáva názor, že správca dane pre zaradenie stavby a jej následné zdanenie vychádzal z dostatočne zisteného účelu využitia predmetnej stavby, teda v súlade s § 10 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z.z.. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon, b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou, c) ak tak určí správca dane. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. adresátovi, ktorý má sídlo alebo bydlisko na území členského štátu mimo územia Slovenskej republiky a jeho sídlo alebo bydlisko je známe, doručujú sa písomnosti priamo. Ak je potrebné doručiť písomnosť adresátovi do vlastných rúk, zašle sa písomnosť na medzinárodnú návratku; správca dane môže písomnosť doručiť aj podľa osobitných predpisov. Ak si takýto adresát určí zástupcu na doručovanie, doručujú sa písomnosti tomuto zástupcovi; ustanovenie § 9 ods. 2 druhej vety týmto nie je dotknuté. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. adresátovi, okrem adresáta, ktorým je daňový subjekt podľa § 9 ods. 11 alebo zástupca podľa § 9 ods. 2 a ktorý má sídlo alebo bydlisko mimo územia členského štátu a jeho sídlo alebo bydlisko je známe, doručujú sa písomnosti priamo. Ak sa doručuje písomnosť adresátovi do vlastných rúk, zašle sa písomnosť na medzinárodnú návratku; správca dane môže písomnosť doručiť aj podľa osobitných predpisov. Ak si takýto adresát určí zástupcu na doručovanie, doručujú sa písomnosti tomuto zástupcovi. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Pokiaľ ide o námietku žalobcu smerujúcu k doručovaniu rozhodnutí v administratívnom konaní, súd konštatuje, že doručovanie súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych alebo obchodných veciach upravuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch. Predmetné nariadenie však špecificky vylučuje daňové, colné a správne veci a veci týkajúce sa zodpovednosti štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone jeho verejnej moci (acta iure imperii). Doručovanie písomností do cudziny v daňových veciach je tak upravené osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 563/2009 Z.z.. Zákon č. 563/2009 Z.z. osobitne upravuje spôsob doručovania písomností do zahraničia daňovému subjektu, ktorý má sídlo alebo trvalý pobyt v zahraničí a vykonáva v Slovenskej republike činnosť, ktorá podlieha dani. Ak je správcovi dane známa adresa alebo sídlo daňového subjektu, správca dane doručuje písomnosť podľa § 34 zákona č. 563/2009 Z.z. priamo na túto adresu; písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje prostredníctvom medzinárodnej návratky. V prípade povinnosti využitia poštovej služby ,,Do vlastných rúk“, danou službou odosielateľ žiada, aby bola v cudzine zásielka dodaná adresátovi alebo oprávnenému prijímateľovi podľa podmienok krajiny určenia. Odosielateľ označí zásielku na adresnej strane poznámkou, resp. nálepkou „A remettre en main propre“, t.j. ,,do vlastných rúk“ (bod 2.4.1. Poštových podmienok Slovenskej pošty, a.s.). Krajský súd konštatuje, že prvostupňovým rozhodnutím správca dane vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľností, a teda uvedené rozhodnutie bolo s poukazom na § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. potrebné jednoznačne doručiť žalobcovi do vlastných rúk. Žalobca má bydlisko na území K. republiky, a preto správny orgán prvého stupňa postupoval správne, ak s poukazom na § 34 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. doručoval predmetné rozhodnutie žalobcovi na medzinárodnú návratku. Skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie bolo doručované žalobcovi s doplnkovou službou ,,do vlastných rúk“, má krajský súd jednoznačne za preukázané z obsahu kópie medzinárodnej návratky. Žalobca si predmetné rozhodnutie prevzal dňa 12.06.2014, ktorú skutočnosť potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. Vzhľadom na tieto skutočnosti a vyššie citované ustanovenia súd zdieľa názor žalovaného, že rozhodnutie správcu dane bolo žalobcovi doručené zákonným spôsobom, a preto vyvoláva právne účinky. Podľa čl. 59 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky dane a poplatky sú štátne a miestne. Podľa čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Podľa čl. 68 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Podľa § 8 ods. 2 veta prvá, druhá zákona č. 582/2004 Z.z. ročnú sadzbu dane z pozemkov podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území ustanoviť ročné sadzby dane rôzne pre jednotlivé skupiny pozemkov podľa § 6 ods. 1. Samospráva obce je upravená v ustanovení § 4 a nasl. zákona č. 369/1990 Zb.. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 563/2009 Z.z. obec pri výkone samosprávy najmä rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu. K ďalšej žalobnej námietke žalobcu súd uvádza, že orgány územnej samosprávy majú normotvornú právomoc priznanú v článku 68 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia. Všeobecne záväzné nariadenia sú záväzné pre všetky osoby a subjekty na území daňového samosprávneho celku. Pri správe daní sú záväzné aj pre správcu dane a žalovaného. Nie je v právomoci žalovaného posudzovať, či všeobecne záväzné nariadenie je správne (teda v súlade so zákonom), resp. či v prejednávanom prípade v ňom správca dane pri stanovení rôznych sadzieb dane prihliadol k miestnym podmienkam. Toto oprávnenie má podľa zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre prokurátor, ktorý vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, preskúmavaním zákonnosti všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy. Podľa §250zfa O.s.p. môže prokurátor podať na súd návrh v konaní o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššieho zemného celku so zákonom. Z obsahu spisového materiálu však nevyplýva, že žalobca dal podnet na preskúmanie zákonnosti Všeobecne záväzného nariadenia č. 9/2012 prokurátorovi. S poukazom na § 8 ods. 2 veta prvá a druhá zákona č. 582/2004 Z.z. krajský súd konštatuje, že platný právny poriadok umožňuje obci (teda obec nemá povinnosť) podľa miestnych podmienok určiť rôznu ročnú sadzbu dane v jednotlivých častiach obce alebo v jednotlivom katastrálnom území. V prejednávanom prípade Mesto Púchov ako správca dane v bode 6.2. Všeobecne záväzného nariadenia č. 9/2012 stanovilo rôzne sadzby dane zo stavieb podľa jednotlivých druhov stavieb, ako aj podľa jednotlivých katastrálnych území. Vzhľadom na túto skutočnosť sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že správca dane v príslušnom všeobecne záväznom nariadení neprihliadol k miestnym podmienkam. Pokiaľ ide o zníženie sadzby dane z dôvodu žalobcom tvrdeného obštrukčného konania Mesta Púchov, v dôsledku ktorého žalobca nemôže riadne užívať predmetnú nehnuteľnosť, krajský súd uvádza, že zákon č. 582/2004 Z.z. zveril správcovi dane v prípadoch taxatívne vymedzených v ustanovení § 17 ods. 3 možnosť znížiť vo všeobecne záväznom nariadení sadzbu dane. Správca dane zníženie dane vo Všeobecne záväznom nariadení č. 9/2012 upravil v bode 6.4.2., podľa ktorého sa znižuje daň zo stavieb na bývanie a bytov pre občanov starších ako 70 rokov o 50 %. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca nespĺňa podmienku na zníženie dane v zmysle všeobecne záväzného nariadenia, a preto nie je oprávnený požadovať zníženie sadzby dane z dôvodu nevyhovujúcich podmienok na využívanie nehnuteľnosti. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 63 ods. 3 písm. c) zákona č. 563/2009 Z.z., ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená. Podľa § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Krajský súd konštatuje, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktoré spĺňa všetky zákonné náležitosti. Rovnako aj výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje identifikačné údaje fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, sumu ktorú je žalobca povinný zaplatiť a aj číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená. V odôvodnení predmetného rozhodnutia sú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Rozhodnutia správnych orgánov tak podľa krajského súdu spĺňajú náležitosti podľa § 63 ods. 2, 3 písm. d), ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné a spĺňa všetky atribúty kladené na preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom súd konštatoval, že žalovaný v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval ustanovenia príslušných právnym predpisov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobca v konaní nebol úspešný, a preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.