Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/241/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200822 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200822.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: K.M.O. Slovakia s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Robotnícka 4347, IČO: 45 427 976, právne zastúpeného: JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou, so sídlom Považská Bystrica, Tatranská 300/8, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 1100306/327116/2014/5050 zo dňa 21. júla 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100306/327116/2014/5050 zo dňa 21. júla 2014 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. d) O.s.p.. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 410,89 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, k rukám jeho advokáta. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. júla 2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín za číslo: 9312401/5/1568082/Mly zo dňa 22. apríla 2014. Prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu bol žalobcovi v zmysle ust. § 68 ods.6 zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov určený rozdiel v sume 13 094,60 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012. Správca dane znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty zdaňovacie obdobie marec 2012 zo sumy 27 267,75 eur na sumu 14 267,75 eur. Správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si daň z priadnej hodnoty (ďalej len DPH ) od dodávateľa Dow Slovak Group, s.r.o., so sídlom Bratislava, Klincová 37/B vo výške 13 075,34 eur z dodávateľskej faktúry č. 12003, predmetom ktorej bolo zapožičanie zamestnancov za mesiac marec 2012 v celkovej sume 78 567,60 eur, základ dane 65 473 eur. Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. Mal za to, že je nesporné, že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH z vyššie uvedenej spornej faktúry, avšak na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žalobca neodstránil pochybnosti o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu spoločnosťou Dow Slovak Group s.r.o.. Žalovaný mal za to, že správca dane dospel k správnemu záveru, keď neuznal žalobcovi v zdaňovacom období marec 2012 odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods.1 zákona o DPH. Uvedené rozhodnutie napadol žalobca včas podanou žalobou. Uviedol, že je osobou podnikajúcou v oblasti kovoobrábania. Samotní pracovníci Daňového úradu Trenčín sa mohli presvedčiť o tom, že v jeho priestoroch prebieha výroba a pracovná prevádzka. Nejde teda o subjekt, ktorý reálne nevykazuje žiadnu obchodnú činnosť. Správca dane sa mohol presvedčiť, že fakturované plnenie sa reálne uskutočnilo. Menný zoznam pracovníkov, ktorí u neho pracovali, bol k dispozícii. Poukázal na to, že v konečnom dôsledku bol vyrobený tovar predmetom ďalšej fakturácie a aj tieto doklady preukazujú, že nešlo o žiadne fiktívne plnenie, z ktorého by bola účelovo uplatňovaná DPH, ale riadne plnenie podliehajúce dani z pridanej hodnoty. Zdôraznil, že odpočet DPH z faktúry č. 12003 si uplatňoval oprávnene. Poukázal na to, že aj z výpovede I.. J. vyplýva, že zamestnanci spoločnosti Dow Slovak Group s.r.o. pracovali u žalobcu, len po zlúčení tejto spoločnosti so spoločnosťou FUKSIA, s.r.o. sa im zmenili pracovné zmluvy. Žalobca zdôraznil, že konaním správcu dane a žalovaného je trestaný za nedisciplinovanosť iného podnikateľského subjektu. Je to nepochopiteľné, keďže správca dane má dostatok spôsobov, aby vyvodil postih voči osobám, ktoré konajú v rozpore s daňovými predpismi, teda voči spoločnosti Dow Slovak Group s.r.o. a Fuksia, s.r.o.. Zvolil však pre neho ľahšiu cestu a snaží sa tieto prostriedky od žalobcu, teda od spoločnosti, ktorá má svoju tradíciu a ktorej finančné pomery zrejme umožnia získať do štátneho rozpočtu finančné prostriedky. Poukázal na to, že nemôže za to, že menované spoločnosti si po zlúčení nesplnili svoje daňové povinnosti a to oznamovaciu, registračnú a odvodovú. Uvedené skutočnosti nemal ani možnosť zistiť a vyšli najavo až pri daňovej kontrole. Žalobca sa pridŕžal svojich argumentov uvedených v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a ktorými neuznáva dôvody spochybnenia podpisu L.. R. B. na podaní do obchodného registra. Poukázal na to, že žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a) zák.č. 222/2004 Z.z., pričom žalobca má práve za to, že uvedené zákonné ustanovenie práve potvrdzuje správnosť jeho postupu v predmetnej veci. Taktiež zdôraznil, že správca dane sa odvoláva na zlúčenie dodávateľskej spoločnosti Dow Slovak Group s.r.o. so spoločnosťou Fuksia, s.r.o., pričom mu uniklo, že k tomuto zlúčeniu došlo až 30.3.2012, teda plnenia v kontrolovaných mesiacoch podliehali vtedajšiemu režimu dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa neho, bolo v rámci daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania vykonané dostatočné dokazovanie, pričom boli zistené objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú zneužitie práva v oblasti dane z pridanej hodnoty. Uvedené skutočnosti sa netýkajú podnikateľskej činnosti žalobcu ako takej, ale spôsobu a okolnostiam, za akých sa prenájom zamestnancov prostredníctvom spoločnosti Dow Slovak Group s.r.o., realizoval, pričom správca dane nespochybnil, že konkrétni zamestnanci u žalobcu pracovali a ani to, že by si ich nemohol prenajať od inej spoločnosti. Žalovaný však poukázal na to, že z vyjadrení žalobcu vyplýva, že niektorých zamestnancov v minulosti zamestnával. Od roku 2012 si uvedených zamestnancov žalobca začal prenajímať od spoločnosti Dow Slovak Group s.r.o., pričom konateľom uvedenej spoločnosti bol v čase od 7.10.2011 do 13.12.2011 I.. A. J., ktorý bol v predchádzajúcom období (od 7.5.2010 do 24.1.2011) aj konateľom žalobcu a aj konateľom spoločnosti K.M.O. s.r.o.. Od 13.12.2011 až do zlúčenia so spoločnosťou FUKSIA s.r.o. už bol konateľom spoločnosti Dow Slovak Group s.r.o. L.. R. B., avšak I.. A. J. bol na základe generálnej plnej moci stále splnomocneným zástupcom tejto spoločnosti. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nástupnícka spoločnosť FUKSIA s.r.o. má znaky neexistujúcej spoločnosti. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj judikatúru Súdneho dvora EÚ. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných rozhodnutí (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.) zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.) v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), súd vec prejednal bez pojednávania a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel jednohlasne k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a rozsudkom vyslovil, že sa napadnutí rozhodnutie žalovaného sa zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného 1100306/327116/2014 5050 zo dňa 21. júla 2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín číslo: číslo: 9312401/5/1568082/2014/Mly zo dňa 22. apríla 2014, o určení rozdielu v sume 13 094,60 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012 podľa ust. § 68 ods. 6 zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Správca dane znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty zdaňovacie obdobie marec 2012 zo sumy 27 267,75 eur na sumu 14 173,15 eur, pričom nebol uznaný odpočet dane z faktúry č. 12003, predmetom ktorej bolo zapožičanie zamestnancov za mesiac marec 2012 v celkovej sume 78 567,60 eur, základ dane 65 473 eur. Z administratívneho spisu bolo zistené, že u žalobcu bola vykonaná kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012. Kontrola bola ukončená protokolom č. 9312401/5/1194940/2013, ku ktorému sa žalobca nevyjadril v zákonnej lehote. Správca dane vydal dňa 30. apríla 2013 rozhodnutie č. 9312401/5/1651273/2013/Mly, ktorým určil rozdiel v sume 13 094,60 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012. Daňový úrad konštatoval, že opodstatnenosť nároku na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 12003 zo dňa 13. apríla 2012 od dodávateľa Dow Slovak Group, s.r.o. so sídlom Klincová 37/B, Bratislava preveroval prostredníctvom dožiadania. Z uvedeného dožiadania bolo zistené, že dodávateľská spoločnosť zanikla dňa 30. marca 2012 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou FUKSIA s.r.o., Bratislava, Jozefa Hagaru 9. Táto nástupnícka spoločnosť sa stala platcom dane z pridanej hodnoty od 8.2.2010 s mesačným zdaňovacím obdobím. Posledné daňové priznanie z dane z pridanej hodnoty tento subjekt podal za mesiac september 2010. Daňovému subjektu FUKSIA s.r.o. bolo rozhodnutím správcu dane podľa § 81 ods. 4 písm. b) zák.č. 222/2004 Z.z. určené posledné zdaňovacie obdobie október 2011 a zároveň bol vyzvaný na podanie daňového priznania za toto posledné zdaňovacie obdobie. Takéto daňové priznanie nebolo podané a zásielky sa správcovi dane vracali s poznámkou adresát neznámy. Pri preverovaní sídla tejto spoločnosti bolo zistené, že v minulosti na adrese sídla uvedenej v obchodnom registri sídlila, avšak nájom zanikol po zmene v osobe konateľa, teda od novembra 2010. Poštu nikto nepreberá. Z vlastného podnetu sa dostavil k správcovi dane I.. W., ktorý predložil generálnu plnú moc na zastupovanie spoločnosti FUKSIA s.r.o.. Taktiež bolo zistené, že posledný konateľ spoločnosti Dow Slovak Group, s.r.o. L.. R. B. je nekontaktný, bezdomovec. V konaní nebolo sporné, že spornú faktúru podpísal I.. A. J., pričom vyfakturovaná cena bola uhradená v hotovosti, v dvoch splátkach, čo žalobca preukazoval pokladničnými dokladmi. Správca dane uzavrel, že dodávateľská spoločnosť Dow Slovak Group s.r.o. sa zlúčila so spoločnosťou FUKSIA, s.r.o., ktorá už v čase zlúčenia nebola platiteľom DPH a ktorá sa nestala platiteľom podľa § 4 ods. 6 zák.č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, nakoľko túto skutočnosť neoznámila správcovi dane do 10 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Na základe uvedeného dospel k záveru, že daňový subjekt (žalobca) neoprávneným uplatnením dane z pridanej hodnoty porušil ustanovenie § 49 ods.2 písm. a) zák.č. 222/2004 Z.z., nakoľko platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, čo v tomto prípade podľa správcu dane nebolo splnené, keď právny nástupca spoločnosti Dow Slovakia Group s.r.o. nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 31. júla 2013 napadnuté rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania, keď dospel k záveru, že správca dane rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a nedostatočnom, nesprávnom resp. jednostrannom vyhodnotení dôkazov prijal nesprávny právny záver. V ďalšom konaní bolo úlohou správcu dane vypočuť svedka R. B. ohľadom uskutočnenia sporného zdaniteľného plnenia a okolností zlúčenia spoločnosti Dow Slovak Group s.r.o. so spoločnosťou FUKSIA, s.r.o., preveriť na obchodnom registri zmluvu o zlúčení resp. ďalšie písomnosti týkajúce sa tohto zlúčenia. Ďalej mal vypočuť I.. W. splnomocneného zástupcu spoločnosti FUKSIA, s.r.o. a zvážiť vypočutie niektorého z prenajímaných zamestnancov. Na základe uvedeného správca dane doplnil dokazovanie podkladmi pre zápis zlúčenia spoločností do obchodného registra a to návrhom na zápis zmien do obchodného registra, rozhodnutím jediného spoločníka o zrušení spoločnosti bez likvidácie, zmluvou o zlúčení vo forme notárskej zápisnice, ktoré doklady obsahujú len základné zákonom predpísané náležitosti. Ďalej vypočul svedka I.. W., ktorý sa nevedel vyjadriť k dôvodom a okolnostiam zlúčenia, ani k okolnostiam sporného obchodu a vystaveniu spornej faktúry. Uviedol, že udelené plnú moc vypovedal, pričom na základe nej vykonal len jeden úkon, a to doručenie dokladov na daňový úrad. Taktiež svedok I.. J. vo svojej výpovedi zopakoval, že podpísal spornú faktúru, pričom tak učinil na základe plnej moci, ktorú mu udelil konateľ L.. R. B.. Uviedol, že nemal vedomosť o zlúčení spoločnosti Dow Slovak Group s.r.o.. Nevedel sa vyjadriť k jej okolnostiam. Pokiaľ ide o zamestnancov spoločnosti uviedol, že sa im po zlúčení len zmenili pracovné zmluvy. Následne správca dane rozhodnutím zo dňa 22. apríla 2014 č. 9312401/5/1568082/2014/Mly určil žalobcovi rozdiel v sume 13094,60 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012. Daňový úrad znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 27 267,75 eur na sumu 14 173,15 eur. V zhrnutí záverov správca dane uviedol, že žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane o vierohodnosti a pravdivosti deklarovaných služieb - zapožičanie zamestnancov v zmysle prijatej faktúry. Mal za to, že si žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, čím neuniesol dôkazné bremeno. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. Záverom konštatoval, že správca dane viedol dokazovanie za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu, avšak neviedlo k odstráneniu a vyvráteniu jeho pochybností o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu spoločnosťou Dow Slovak Group s.r.o.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 222/04 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. Podľa § 71 ods. 2 písm. f/, g/ zák. č. 229/04 Z.z. v znení neskorších predpisov faktúra musí obsahovať: f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene. Súd konštatuje, že vo všeobecnosti samotná faktúra so všetkými zákonnými náležitosťami a doklady o jej úhrade, vrátane zhodných tvrdení účastníkov zmluvného vzťahu, sú formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie práva na odpočet DPH, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, resp. vystaviť pokladničné doklady, ktoré by mali preukazovať úhradu kúpnej ceny v hotovosti. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na uplatnenie si nároku na odpočet DPH vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočet. Tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Jednoducho povedané, ak daňové a účtovné doklady neodrážajú skutočné plnenie, nemôže byť žalobcovi na základe spornej faktúry priznané právo na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívnu faktúru. Súčasne súd poukazuje na to, že pokiaľ daňový subjekt, požaduje od štátu vrátenie nadmerného odpočtu, je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má na jeho vrátenie právny nárok. Následne je správca dane oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybni deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil /vyvrátil/, inak nie je možné priznať nárok na vrátenie dane. Súd zdôrazňuje, že preukazovanie dodania služieb len faktúrou a inými listinnými dôkazmi nie je postačujúce. Faktúra, resp. iná listina je relevantným dokladom /formálna podmienka/, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočne reálne plnenie /materiálna podmienka/, a súčasne len vtedy, že uplatňovaná faktúra má všetky zákonné náležitosti. V danom prípade žalovaný, ako aj správca dane mali s poukazom na § 49 ods. 2 zákona o DPH pochybnosti o tom, že zdaniteľné plnenie - prenájom zamestnancov v mesiaci január 2012 poskytol žalobcovi v spornej faktúre deklarovaný dodávateľ- spoločnosť Dow Slovak Group s.r.o.. Vychádzali pri svojom rozhodovaní najmä zo zistenia, že dodávateľská spoločnosť sa po deklarovanom dodaní plnenia, ku dňu 30.3.2012 zlúčila so spoločnosťou FUKSIA s.r.o., ktorá sa stala aj jej nástupníckou spoločnosťou. Uvedená nástupnícka spoločnosť je podľa zistení správcu dane nekontaktná, neplní si svoje daňové povinnosti. Súčasne bolo zistené, že v dodávateľskej spoločnosti Dow Slovak Group, s.r.o. pôsobil do 13.12.2011 ako konateľ a spoločník I.. A. J., ktorý bol v predchádzajúcom období (od 7.5.2010 do 24.1.2011) aj konateľom žalobcu a predtým aj konateľom spoločnosti K.M.O. s.r.o.. Na základe uvedeného skutkového stavu dospel žalovaný k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že mu zamestnanci boli prenajatý práve spoločnosťou Dow Slovak Group s.r.o., Bratislava, čo výslovne konštatoval v závere napadnutého rozhodnutia ako dôvod neuznania uplatneného odpočtu dane z pridanej hodnoty zo spornej faktúry. Súd je toho názoru, že dokazovanie správcu dane bolo zamerané (a to aj po zrušení v poradí prvého rozhodnutia vo veci) najmä na preverenie skutočností ohľadne personálneho prepojenia žalobcu s osobami, ktoré pôsobili v dodávateľskej spoločnosti a na okolnosti zlúčenia tejto dodávateľskej spoločnosti (ktoré sa uskutočnilo po poskytnutí služby vyúčtovanej spornou faktúrou). Z odôvodnenia rozhodnutia však nie je jednoznačne a bez pochybností zrejmé ako podľa žalovaného súvisia vyššie uvedené skutočnosti s jeho záverom, že poskytnuté služby neboli dodané spoločnosťou Dow Slovak Group s.r.o. Uvedené nie je zrejmé, najmä za situácie, keď bolo z administratívneho spisu zistené, že žalobca predložil v rámci daňovej kontroly na preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku okrem iného aj dohodu o dočasnom pridelení zamestnancov na výkon práce k inému zamestnávateľovi podľa § 58a a nasl. zák.č. 311/2001 Z.z. zo dňa 15. novembra 2011. Uvedenú dohodu uzavrel so spoločnosťou Dow Slovak Group s.r.o. a to na dobu určitú, od 1. decembra 2011 najneskôr do 31.12.2012. Z uvedenou dohodou sa správca dane a žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberajú. K spornej faktúre žalobca predložil aj zoznam prenajatých zamestnancov, a ich dochádzku. Žiaden z týchto zamestnancov nebol správcom dane k veci vypočutý, hoci podľa žalovaného mal takýto postup zvážiť. Nie je zrejmé, či mal správca dane a žalovaný z vykonaného dokazovania zistené, že by v januári 2012 dodávateľská spoločnosť nevykonávala ekonomickú činnosť, že nemala s prenajatými zamestnancami uzavreté pracovné zmluvy alebo tu boli iné skutočnosti, ktoré by vyvracali skutočnosti deklarované predloženou dohodou a zoznamami pracovníkov ako aj prehľadom dochádzky. Rovnako z odôvodnenia rozhodnutia nie je bez pochybností zrejmé ako žalovaný pri svojom rozhodovaní uvažoval, ktoré konkrétne dôkazy podľa neho kvalifikovaným spôsobom spochybnili žalobcom predložené doklady (faktúru ale aj zmienenú dohodu o dočasnom pridelení zamestnancov) a nastolili pochybnosti o osobe dodávateľa pracovníkov, ktoré by mal žalobca následne odstrániť. Súčasne súd poukazuje na to, že v poradí prvé rozhodnutie správcu dane zo dňa 29. apríla 2013 bolo žalovaným zrušené s tým, že dospel k záveru, že správca dane rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a na základe nedostatočného, nesprávneho resp. jednostranného vyhodnotenia dôkazov prijal nesprávny právny záver. Na základe uvedeného potom správca dane zabezpečil listiny, ktoré boli podkladom pre zápis zlúčenia spoločností Dow Slovak Group s.r.o. a FUKSIA s.r.o. do obchodného registra. Uvedené dokumenty však v zásade obsahujú len zákonom predpísané základné náležitosti a ani z odôvodnenia rozhodnutia správnych orgánov nevyplynulo, že by mali nejakú zásadnú vypovedaciu hodnotu o veci. Správca dane sa ďalej pokúsil predvolať bývalého konateľa spoločnosti Dow Slovak Group s.r.o., čím sa len uistil, že vzhľadom na to, že má bydlisko vedené ako Bratislava -Ružinov, ho nie je možné predvolať a ani previesť (už v poradí v prvom rozhodnutí konštatoval, že je bezdomovec) a vypočul svedka I.. W. a opätovne I.. J.. Uvedené výpovede svedkov však nepriniesli žiadne nové skutočnosti ohľadne zlúčenia a okolností vyhotovenia spornej faktúry. Jedinou novou skutočnosťou, ktorá bola použitá v rozhodnutí správcu dane a žalovaného je skutočnosť, že daňové priznanie za 1. štvrťrok 2012 podala neoprávnená osoba, a to R. B.. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a správcu dane nie je zrejmé, ktoré z výsledkov vykonaného dokazovania natoľko doplnili zistený skutkový stav, že ho na rozdiel od prvého rozhodovania vo veci bolo možné považovať za dostatočné. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je postihnuté vadou, ktorá mala za následok zrušenie rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.), ktorá predstavuje zaplatený súdny poplatok v sume 70 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 340,89 eur. Výška tarifnej odmeny za úkony advokáta navrhovateľa je podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 134 eur a výška režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky je pre rok 2014, v ktorých boli úkony právnej pomoci vykonané 8,04 eur. Žalobcovi takto patrí odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia, (tarifná odmena 134 eur + 8,04 eur), vypracovanie žaloby (134 eur + 8,04 eur), čo predstavuje sumu 284,08 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca navrhovateľa je platcom DPH bola uvedená odmena priznaná spolu s 20% DPH. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.