Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/282/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200976 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200976.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobkyne: Q.. V. Q., štátny občan B. republiky, bytom W., M. XX/XX proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Trenčín, Jilemnického 1, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. novembra 2014, č.p. KRPZ-TN-KDI-P-85/2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa včas podanou žalobou napadla v záhlaví uvedené rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu v Prievidzi, č.p. ORPZ-PD-ODI-SK-498, 579/2013 zo dňa 23.9.2014. Potvrdeným rozhodnutím bola žalobkyňa uznaná za vinnú zo spáchania priestupku podľa ust. § 3 ods. 2 písm. e) zák.č. 8/2009 Z.z. a uznaná vinnou podľa § 22 ods. 1 písm. a) zák.č. 372/1990 Zb. na tom základe, že dňa 24.6.2013, 26.6.2013 a 26.7.2013 na M. ulici v W. zaparkovala svojim autom zn. W. XXX v zóne s plateným alebo regulovaným státím, mimo miest vyznačených na parkovanie a neuposlúchla pokyn vyplývajúci z dopravnej značky IP 27a, za čo jej bola uložená pokuta podľa § 22 ods. 2 písm. e) zákona o priestupkoch vo výške 30 eur. Vyššie uvedené rozhodnutie napadla žalobkyňa včas podanou žalobou, v ktorej namietala nesprávnosť právneho posúdenia veci, ako aj nesprávnosť zisteného skutkového stavu. Uviedla, že napáda celý systém parkovania v meste W., na základe ktorého boli osadené značky IP 27a na M. ulici ako nezákonný. Opakovane zdôrazňovala, že značky označujúce parkovaciu zónu mohli byť osadené len na základe trvalého dopravného značenia z MsÚ a obvodného úradu, ako aj odsúhlasenia projektu trvalého dopravného značenia z ODI, ale nie bez existencie vydania všeobecne záväzného nariadenia mesta. Takýto postup však mesto obišlo, keď na zasadnutí dňa 13.12.2011 uznesením č. 369/2011, teda administratívnym rozhodnutím Mestského zastupiteľstva zmenilo charakter mestského majetku pôvodne označovaného ako miestna komunikácia na spevnenú plochu podľa § 9 ods. 2 zák.č. 138/1991 zb. z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Tieto nehnuteľnosti sa následne stali predmetom nájmu pre spoločnosť UNIPA, spol. s r.o.. Dôvodila, že o umiestnenie dopravného značenia môže žiadať a toto osádzať iba obec a obec nemôže svoju kompetenciu, ktorú jej štát zveril formou zákona preniesť na súkromnú spoločnosť. Poukázala na to, že administratívnym rozhodnutím mestského zastupiteľstva došlo k zmene názvu mestského majetku, označovaného doposiaľ ako miestna komunikácia na spevnenú plochu, čím tieto miestne komunikácie z rozhodnutia ich vlastníka úradne a nesporne stratili charakter miestnej komunikácie a cesty. Na základe uvedeného dospela k záveru, že dopravné značky IP27a sú umiestnené na spevnenej ploche, čo zákon zakazuje. Zdôraznila, že dopravné značky môžu byť umiestnené len v cestnej premávke a spevnená plocha nie je a nikdy nebola cestnou premávkou a parkovanie na spevnenej ploche nie je a nebolo dopravným priestupkom. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila voči Slovenskej republike- Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky nárok na vydania bezdôvodného obohatenia v sume 46 eur spolu s úrokom z omeškania, ktorá suma predstavuje zaplatenú pokutu a trovy konania. Uvedený nárok súd uznesením č.k. 13S/282/2014-29 zo dňa 2.2.2015 vylúčil na samostatné konanie a následne vec postúpil vecne a miestne príslušnému súdu. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z predloženého spisového materiálu, najmä zo správy o výsledku objasňovania priestupku a zápisníc o podaní vysvetlenia. Zastal názor, že miesto spáchania priestupku sa nachádza v priestore, ktorý je riadne vyznačený dopravnými značkami IP27a - zóna s plateným alebo regulovaným státím. Predmetné dopravné značky boli umiestnené na toto miesto v súlade so zákonom a v čase spáchania priestupku boli platné. Ďalej uviedol, že z nájomnej zmluvy medzi mestom W. a spoločnosťou UNIPA, spol. s r.o. bolo zistené, že predmetom nájmu boli okrem iného aj spevnené plochy v počte 162 parkovacích miest o výmere plochy 1821 m2 na pozemkoch v k.ú. W. (vrátane ulice M.), ktoré sú identifikované v mape centrálnej zóny mesta etapa I, ale celkom zjavne nie celé teleso ulice M.. Vzhľadom na uvedené mal za to, že tento nájomný vzťah nemal vplyv na skutočnosť, že ulica M. je miestnou komunikáciou, kde platia pravidlá cestnej premávky. Poukázal na to, že v zmysle ust. § 43a stavebného zákona nedošlo k zmene v užívaní stavby - miestnej komunikácie a preto platí, že táto ulica je využívaná ako miestna komunikácia. Tento charakter nestratila ani uzavretím nájomnej zmluvy a ani uznesením mestského zastupiteľstva č. 369/11 a 370/11. Zdôraznil, že mesto W. rozhodlo dňa 26.3.2012 o určení trvalého dopravného značenia a bývalý Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie určil použitie dopravných značiek na ceste III triedy, na základe súhlasného stanoviska Okresného dopravného inšpektorátu. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 a nasl. O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Súd zistil, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.), ktorá má vysokoškolské vzdelanie v odbore právo druhého stupňa, a to v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.). Po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Z tohto dôvodu žalobu zamietol. (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.11.2014, č.p. KRPZ-TN-KDI-P-85/2014, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu v Prievidzi, č.p. ORPZ-PD-ODI-SK-498, 579/2013 zo dňa 23.9.2014. Potvrdeným rozhodnutím bola žalobkyňa uznaná za vinnú zo spáchania priestupku podľa ust. § 3 ods. 2 písm. e) zák.č. 8/2009 Z.z. a uznaná vinnou podľa § 22 ods. 1 písm. a) zák.č. 372/1990 Zb. na tom základe, že dňa 24.6.2013, 26.6.2013 a 26.7.2013 na M. ulici v W. zaparkovala autom zn. W. XXX v zóne s plateným alebo regulovaným státím, mimo miest vyznačených na parkovanie a neuposlúchla pokyn vyplývajúci z dopravnej značky IP 27a, za čo jej bola uložená pokuta podľa § 22 ods. 2 písm. e) ZoP vo výške 30 eur. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že žalobkyňa svojim motorovým vozidlom parkovala v dňoch 24.6.2013, 26.6.2013 a 26.7.2013 na M. ulici v W., pričom sa tu nachádza zóna s plateným alebo regulovaným státím, ktorá je označená dopravnou značkou IP 27a. Žalobkyňa parkovala mimo tejto zóny, čo vyplýva aj vyhotovenej fotodokumentácie. Podľa zápisnice o podaní vysvetlenia, žalobkyňa uviedla, že tak učinila z dôvodu, že parkovacia zóna je podľa jej názoru zriadená nezákonne. Podľa informatívnej mapy a výpisu z listov vlastníctva je mesto W. vlastníkom pozemkov parc.č. XXXX/X a XXXX/X v k.ú. W., ktoré tvoria miestnu komunikáciu na ulici M.. Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát dňa 14.12.2011 odsúhlasilo umiestnenie trvalého dopravného značenia. Mesto W. ako správny orgán podľa § 27, 4 ods. 3, § 8 ods. 5 zák. č. 369/1990 Zb. a § 3 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. a na základe súhlasu Okresného riaditeľstva PZ SR určilo rozhodnutím zo dňa 26.3.2012 umiestnenie trvalého dopravného značenia podľa dopravného projektu, ktorý bol schválený Okresným dopravným inšpektorátom. Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie rozhodnutím zo dňa 10.3.2012 určil použitie trvalých dopravných značiek, vrátane značky IP 27a na M. ulici v W.. Bolo súčasne zistené, že uznesením Mestského zastupiteľstva č. 369/11 zastupiteľstvo zobralo na vedomie systém parkovania v meste W. na základe projektu „Regulácia statickej dopravy v centrálnej mestskej parkovacej zóne mesta W." vypracovaného mestskou obchodnou spoločnosťou UNIPA, spol. s r.o. a schválilo spôsob nájmu pre túto spoločnosť. Predmetom nájmu mali byť spevnené plochy nachádzajúce sa na pozemkoch v k.ú. W. podľa mapy centrálnej zóny, vrátane ulice M.. Proti uvedenému uzneseniu podal prokurátor protest, ktorému mesto W. prvotne nevyhovelo a preto bola zo strany Okresnej prokuratúry podaní žaloba. Vzhľadom na skutočnosť, že po podaní tejto žaloby došlo k zrušeniu uvedeného uznesenia, a to na zasadnutí zastupiteľstva dňa 29.4.2014, bolo súdne konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 13S/99/2013 zastavené. Bolo zistené, že mestské zastupiteľstvo prijalo všeobecne záväzné nariadenie č. 153/2014 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta W. a uznesením č. 136/14 zo dňa 29.4.2014 zobralo na vedomie zámer prenechať nehnuteľnosti v meste W. - 1462 parkovacích miest do nájmu pre Technické služby mesta Prievidza s.r.o.. Medzi uvedenými parkovacími miestami sú uvedené aj tie, ktoré sa nachádzajú na ulici M.. Z upovedomenia o vybavení podnetu žalobkyne zo dňa 26.6.2014 bolo zistené, že Okresná prokuratúra Prievidza konštatovala, že prijatím všeobecne záväzného nariadenia č. 148/2013 bola v predmetnej veci odstránená nezákonnosť mesta W.. Prvotne bolo vo veci vydané rozhodnutie č.p. OR PZ-PD-ODI-SK-498/2013 zo dňa 14.8.2013, ktorým bola žalobkyňa uznaná za vinnú zo spáchania priestupku a bola jej uložená pokuta v sume 30 eur. Na odvolanie žalobkyne bolo toto rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Následne Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prievidzi, Okresný dopravný inšpektorát rozhodnutím č. ORPZ-PD-ODI-SK-498, 579/2013 zo dňa 23.9.2014 opätovne rozhodlo o tom, že sa žalobkyňa uznáva za vinnú zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31.12.2013 a bola jej uložená pokuta v sume 30 eur. V konaní pred súdom žalobkyňa uviedla, že dopravné značenie, konkrétne dopravná značka IP 27a, bolo na M. ulicu v W. osadené postupom v súlade so zákonom. Parkovacia zóna, ktorú označuje však nebola zriadená v súlade so zákonom a súčasne miesto, na ktorom parkovala, nie je podľa jej názoru miestnou komunikáciou, nakoľko mestské zastupiteľstvo rozhodlo o tom, že sa zmenil jeho charakter na spevnenú plochu. Taktiež mala za to, že uznesením mestského zastupiteľstva mesta W. č. 369/11 bolo de facto rozhodnuté o zmene účelu stavby. K uvedenému dospela aj s poukazom na to, že mesto je stavebným úradom. Na odvolanie žalobkyne bolo toto rozhodnutiu potvrdené rozhodnutím žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa prílohy č. 1, II. Diel prvá časť čl. 5 bod (37) vyhl.č. 9/2009 Z.z. Značky Zóna s plateným alebo regulovaným státím (č.l. IP 27a) a Koniec zóny s plateným alebo regulovaným státím (č. IP 27B) vyznačujú oblasť, kde státie vozidiel je dovolené len na vyznačených parkovacích miestach a za dodržania podmienok vyplývajúcich z použitého symbolu príslušnej značky a spresňujúcich údajov napríklad času regulácie alebo platenia, spôsobu platenia alebo regulovania a podobne. Inak je vodičom vozidiel na takto označenom území stáť zakázané. Podľa § 3 ods.2 zák.č. 135/1961 Zb. miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií. Podľa § 4b ods. 1 zák.č. 135/1961 Zb. miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Podľa §4b ods.2 zák.č. 135/1961 Zb. siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu. Súd konštatuje, že na tunajšom súde bola pod sp. zn. 11S/45/2012 vedená vec, v rámci ktorej bolo súdnemu prieskumu podrobené rozhodnutie žalovaného č. p. KRPZ-TN-KDI-P-134/2012 zo dňa 28.11.2012. Týmto rozhodnutím žalovaný rozhodol o odvolaní žalobkyne, ktorým napadla rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu v Prievidzi zo dňa 02.10.2012 č. ORP-654,656/DI-SK-2012. Uvedená právna vec sa týkala prejednania priestupku žalobkyne, ktorého sa žalobkyňa dopustila na tom skutkovom základe, že dňa 19.7.2012 a 25.7.2012 nerešpektovala vodorovné dopravné značenie „IP 27a" na ulici M. v W.. V tejto právnej veci rozhodoval v rámci odvolacieho konania Najvyšší súd SR, ktorý v rozsudku sp. zn.9Sžd/17/2013 vyslovil právny záver, v zmysle ktorého bolo dopravné značenie IP 27a osadené na ulici M. v W. pre žalobkyňu záväzné. Jeho nerešpektovaním došlo z jej strany k spáchaniu priestupku, tak ako uzavreli správne orgány v administratívnom konaní. Z hľadiska vymedzenia skutku ide v prejednávanej veci a vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/45/2012 bez pochybností o totožné právne veci, založené na rovnakom skutkovom základe. V oboch prípadoch bolo zistené, že žalobkyňa zaparkovala autom zn. W. XXX v W. na M. ulici, v zóne označenej dopravným značením IP 27A ako platené alebo regulované státie, mimo miest vyznačených na parkovanie, teda nerešpektovala uvedené dopravné značenie IP 27a. Jediným rozdielom je čas spáchania skutkov. Vzhľadom na uvedené, sú závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn.9 Sžd/17/2013 aplikovateľné aj na prejednávanú vec a nie je dôvod sa od týchto záverov odchýliť. Súd konštatuje, že v konaní nie je sporné, že žalobkyňa nerešpektovala dopravnú značku IP 27a, ktorá je umiestnená na M. ulici v W.. Uvedená dopravná značka označuje „ Zónu s plateným parkovaním" a vyznačuje oblasť, kde je státie vozidiel dovolené len na vyznačených parkovacích miestach a za dodržania podmienok vyplývajúcich z použitého symbolu príslušnej značky a spresňujúcich údajov, napríklad času regulácie alebo platenia, spôsobu platenia alebo regulovania a podobne. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa opakovane, a to v dňoch 24.6.2013, 26.6.2013 a 26.7.2013 parkovala s motorovým vozidlom zn. W. na M. ul. v W. v zóne označenej dopravnou značkou „IP 27a" mimo miest vyznačených na parkovanie. Učinila tak z dôvodu, že dopravné značenie resp. zriadenú parkovaciu zónu považuje za nezákonné. V predmetnej veci však bolo zistené, že bol dodržaný zákonom stanovený postup, keď k umiestneniu dopravnej značky bolo vydané rozhodnutie mesta Prievidza, Okresného dopravného inšpektorátu ako aj bývalého Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Uvedené nespochybňuje ani samotná žalobkyňa. Súd poukazuje na to, že tieto rozhodnutia správnych orgánov neboli z dôvodu nezákonnosti napadnuté protestom prokurátora, pričom samy o sebe mohli byť predmetom súdneho prieskumu. Keďže sa tak nestalo a nedošlo k ich zrušeniu, sú platné a záväzné. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že dopravná značka, ktorú žalobkyňa úmyselne nerešpektovala, bola umiestnená na M. ulici zákonným postupom. Nie je pritom vecou súdu, aby sa v predmetnej veci, predmetom ktorej je prejednanie priestupku, ktorý spočíva v nerešpektovaní dopravného značenia IP 27a, zaoberal tým, či parkovacia zóna, ktorú má táto dopravná značka označovať, bola zriadená v súlade so zákonom. Vo svojej podstate totiž námietky žalobkyne nesmerujú voči zákonnosti osadenia dopravnej značky, ale zákonnosti zriadenia parkovacej zóny, ktorú dopravná značka označuje. Otázka zákonnosti zriadenia parkovacej zóny v meste W. presahuje rámec súdneho prieskumu v predmetnej veci. Taktiež námietky žalobkyne, že došlo k zmene charakteru miesta, na ktorom parkovala z miestnej komunikácie na spevnenú plochu, súd považoval za nedôvodné. V zmysle ust. § 4b ods.1 cestného zákona musí byť miestna komunikácia vedená v sieti miestnych komunikácii. Tento charakter stráca, ak je zákonom stanoveným spôsobom z tejto siete vyradená. Nebolo zistené, že by k takémuto vyradeniu došlo. Taktiež súd konštatuje, že uznesenie mestského zastupiteľstva č. 369/2011, na ktoré poukazovala žalobkyňa, nie je možné v žiadnom prípade považovať za rozhodnutie vydané stavebným úradom, ktoré by malo za následok zmenu v účele jej užívania. Samotná skutočnosť, že v tomto uznesení sú predmetné pozemky bez ďalšieho nazývané „ spevnenými plochami" nemá pre zmenu ich charakteru, ich vyradenie zo siete miestnych komunikácii a následne aj posúdenie prejednávanej veci žiaden právny význam. S poukazom na uvedené nebolo zistené, že by miesto na ktorom žalobkyňa zaparkovala svoje motorové vozidlo nebolo miestnou komunikáciou a že by na ňom neplatili pravidlá cestnej premávky, tak ak to tvrdí žalobkyňa v podanej žalobe. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že v súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že žalobkyňa je vinná zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a) zák.č. 372/1990 Zb., keď neuposlúchla neuposlúchla pokyn vyplývajúci z dopravnej značky IP 27a, za čo jej bola uložená pokuta podľa § 22 ods. 2 písm. e) zákona o priestupkoch vo výške 30 eur. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd žaloby zamieta. Žalobkyňa v konaní nebola úspešná, preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.