Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/300/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014201057 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014201057.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu FIN, s.r.o. so sídlom M. Bela 31, Trenčín, IČO: 36 301 639, zastúpený ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU Lichner Legal s.r.o., so sídlom Legionárska 7451/4 Trenčín, IČO: 47 246 804, proti žalovanému Pamiatkovému úradu Slovenskej republiky, so sídlom Cesta na Červený most 6, Bratislava, za účasti pribratých účastníkov 1/ Mesto Trenčín, so sídlom Mierové námestie č. 2, Trenčín, 2/ U.. K. S., bytom S. XX/X-XX, E. B., 3/ U.. Y. S., bytom S. XX/X-XX, E. B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PUSR-14/12083-15/67595/70/ZLN zo dňa 22. októbra 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou domáha preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného č. PUSR-14/12083-15/67595/70/ZLN zo dňa 22. októbra 2014, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Trenčín, so sídlom Hviezdoslavova 1, Trenčín, č. KPÚTN-2014/1901-22/23485/LAC zo dňa 16. mája 2014, ktorým podľa § 32 ods. 7 zákona č. 49/2002 Z.z. rozhodol, že zámer žalobcu umiestniť celoročnú terasu na časti pozemku parcela č. XXXX, katastrálne územie J., na K. E. v J., pred objektom č. XXX/X, na území Mestskej pamiatkovej rezervácie Trenčín, pričom pozemok parcela č. XXXX podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. X vlastní Mesto Trenčín, je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom neprípustný. Žalovaný a správny orgán I. stupňa vychádzali pri svojom rozhodovaní zo zistenia, že predmetná celoročná terasa je stavbou s mohutnou konštrukciou a rozlohou 153 m2 na historickom námestí Mestskej pamiatkovej rezervácie Trenčín, ktoré je jedinečné historickým urbanistickým súborom a táto celoročná terasa narúša túto architektúru a mení celkovú vizualizáciou námestia, a teda ide o takú mieru narušenia pamiatkových hodnôt, ktorá je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom neprípustná. Rozmer a vzhľad predmetnej terasy, ktorá je prispôsobená celoročnej prevádzke, narúša jednoznačne pamiatkové hodnoty historického prostredia Mestskej pamiatkovej rezervácie Trenčín do takej miery, že z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom je neprípustná. Je nežiaduce, aby sa plocha historických námestí trvalo zastavovala stavbami, akou je predmetná celoročná terasa, nakoľko historické jadro mesta Trenčín je vyhlásené za chránené pamiatkové územie aj pre svoj zachovaný historický urbanizmus a architektúru objektov, situovaných v tomto území. Správne orgány oboch stupňov záverom dodali, že letné terasy musia byť riešené formou ľahkej demontovateľnej konštrukcie v primeranom objeme a hmote a vzhľadom na malú plochu K. námestia preto nie je vhodné jeho zastavanie terasou zaberajúcou značnú časť tohto námestia. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu s odôvodnením, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu prekročenia hraníc správnej úvahy zo strany žalovaného, čím sa javí rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, ako i rozhodnutie žalovaného ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca konkrétne vytýka žalovanému, že nerešpektoval požiadavku proporcionality a objektívnosti pri výkone správnej úvahy tým, že pri svojom rozhodovaní nezohľadnil napr. tú skutočnosť, aké jedinečné pohľady a trvácnu atmosféru by mohla práve navrhovaná celoročná terasa s preskleným čírym sklom v zimnom období ponúknuť návštevníkovi vo vzťahu k zmieňovaných pamiatkovým hodnotám, kedy je pre nepriazeň počasia mnohokrát problematické zotrvať na K. námestí a nie to ešte vnímať jedinečné pohľady na pamiatkové hodnoty. Ďalšou žalobnou námietkou žalobcu je to, že žalovaný nerešpektuje požiadavku rozhodovania správnych orgánov v podobných veciach pri výkone správnej úvahy obdobne, keď v Mestskej pamiatkovej rezervácii Bratislava a v Mestskej pamiatkovej rezervácii Trnava sú povolené celoročné terasy. V poslednej žalobnej námietke žalobca vytýka žalovanému, že výkon správnej úvahy žalovaného je založený na nesprávnych motívoch. Zdôraznil, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia výslovne uviedol, že rozhodnutie o prípustnosti celoročnej terasy o ploche 153 m2 by bolo precedensom, s ktorým by sa všetky krajské pamiatkové úrady museli podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku vyporiadavať pri žiadostiach o umiestnenie podobných terás v pamiatkových rezerváciách v ich územnej pôsobnosti. Žalobca je toho názoru, že takto poňatá správna úvaha zjavne potláča individualitu konkrétneho prípadu, ktorá musí byť vždy prvoradá a je jadrom každej správnej úvahy správneho orgánu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Zopakoval skutkové zistenia, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, ako i právnu argumentáciu na vec sa vzťahujúcu. Rezolútne odmietol tvrdenia žalobcu, že by žalovaný prekročil hranice správnej úvahy a zdôraznil, že ústavou garantované základné právo na využívanie vlastníctva nie je nadradené ústavne garantovanému základnému právu na ochranu kultúrneho dedičstva, ale naopak, tieto dve základné práva sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú koherentný vzťah, keď právo na ochranu kultúrneho dedičstva vytvára hranice vlastníckeho práva. Rovnako žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ako nepravdivé odmietol tvrdenie žalobcu, že v Mestskej pamiatkovej rezervácii Trnava boli povolené celoročné terasy a zdôraznil, že uvedené tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko v Mestskej pamiatkovej rezervácii Trnava neboli povolené celoročné terasy, čo jednoznačne vyplýva z právoplatného rozhodnutia pamiatkového úradu Slovenskej republiky, č. PUSR-2015/1824-2/6130/1/ ZLN zo dňa 27. januára 2015. K námietke žalobcu, že výkon správnej úvahy žalovaného je založený na nesprávnych motívoch žalovaný uviedol, že pokiaľ vo svojom rozhodnutí argumentoval precedensom, snažil sa poukázať na to, že prípadné nesprávne rozhodnutie by malo negatívne dôsledky nielen pre ten konkrétny prípad, v ktorom by sa nesprávne rozhodlo, ale aj na ďalšiu rozhodovaciu činnosť všetkých krajských pamiatkových úradov, ktoré by rozhodovali v podobných prípadoch. Do konania boli uznesením tunajšieho krajského súdu zo dňa 4. mája 2016, č.k. 13S/300/2014-61 pribratí v záhlaví označení účastníci. Na výzvu súdu sa k žalobe vyjadril pribratý účastník 1/ tak, že nesúhlasí s plošným zákazom celoročných terás na území mestskej pamiatkovej rezervácie bez posudzovania jednotlivých prípadov a návrhov umiestnenia týchto terás. Zvyšní pribratí účastníci, teda pribratí účastníci 2/ a 3/ sa napriek výzve súdu k žalobe písomne nevyjadrili, na pojednávaní žiadali správnej žalobe vyhovieť. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu, teda po vykonanom súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PUSR-14/12083-15/67595/70/ZLN zo dňa 22. októbra 2014, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Trenčín, so sídlom Hviezdoslavova 1, Trenčín, č. KPÚTN-2014/1901-22/23485/LAC zo dňa 16. mája 2014, ktorým podľa § 32 ods. 7 zákona č. 49/2002 Z.z. rozhodol, že zámer žalobcu umiestniť celoročnú terasu na časti pozemku parcela č. XXXX, katastrálne územie J., na K. námestí v J., pred objektom č. XXX/X, na území Mestskej pamiatkovej rezervácie Trenčín, pričom pozemok parcela č. XXXX podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. X. vlastní Mesto Trenčín, je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom neprípustný. Z administratívneho spisu krajský súd v rámci súdneho prieskumu zistil nasledovné: O žiadosti žalobcu o vydanie rozhodnutia k zámeru umiestniť predmetnú celoročnú terasu rozhodoval správny orgán I. stupňa Krajský Pamiatkový úrad Trenčín opakovane, celkovo dvakrát, pričom v oboch prípadoch správny orgán I. stupňa zhodne rozhodol tak, že zámer žalobcu umiestniť predmetnú celoročne terasu na území mestskej pamiatkovej rezervácie Trenčín je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom neprípustný. V poradí prvé rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa zo dňa 18. októbra 2013, č. KPÚTN-2013/15551-5/66642/LAC,PAV zrušil žalovaný svojím rozhodnutím č. PUSR-13/18858-4/82971/95/ZLN zo dňa 20. decembra 2013 z procesných dôvodov a z dôvodu, že žiadosť žalobcu nespĺňala zákonné náležitosti. V poradí druhé rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa č. KPÚTN-2014/1901-22/23485/LAC zo dňa 16. mája 2014 žalovaný ako odvolací orgán potvrdil žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 22. októbra 2014, č. PUSR-14/12083-15/67595/70/ZLN a odvolanie žalobcu zamietol. Pokiaľ ide o posúdenie prípustnosti predmetnej celoročnej terasy z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom, správne orgány oboch stupňov zhodne ustálili, že konštrukcia predmetnej celoročnej terasy je pomerne mohutná 150 x 150 mm, sú v nej zabudované elektrické prípojky, pričom nie je vylúčené, že konštrukcia obvodových profilov je zabudovaná nielen do podlahy terasy, ale priamo do miestnej komunikácie. Táto konštrukcia je odlišná od ľahkých letných terás, nakoľko je prispôsobená na to, aby udržala aj sklené steny, aby bolo možné jej napojenie na kanalizáciu, prívod vody a elektriny. Predmetná celoročná terasa má rozlohu 153 m2 a nachádza sa na historickom námestí Mestskej pamiatkovej rezervácii Trenčín, ktoré je jedinečné historickým urbanistickým súborom. K. námestie, na ktorom sa nachádza predmetná celoročná terasa má pritom malú plochu a predmetná celoročná terasa zaberá značnú časť tohto námestia. Navyše, vysunutá terasa bráni výhľadu na Trenčianskej hrad a na K. námestie, čo predstavuje jedinečné pohľady, pričom návštevník by vnímal namiesto týchto jedinečných pohľadov len stavbu terasy, a nie historické pamiatky. Mestská pamiatková rezervácia Trenčín je jedinečným historickým urbanistickým súborom, ktorý spolu s Trenčianskym hradom vytvoril neopakovateľný urbanistický celok, ktorý si zachoval do súčasnosti historickú urbanistickú štruktúru, ktorá sa prejavuje v urbanistickom rozvrhu sídla, historickej parcelácii, historickom hmotovo-priestorovom riešení, urbanistickej priestorovej kompozícií sídla, autenticite aj integrite jednotlivých architektúr a všetky tieto pamiatkové hodnoty vytvárajú jedinečný integrálny celok, v ktorom každá zo špecifikovaných hodnôt spolupôsobí a má nezastupiteľné miesto v jedinečnom a pre Trenčín charakteristickom vzhľade a výraze. Vychádzajúc z uvedeného, na základe voľnej úvahy správne orgány oboch stupňov jednoznačne ustálili, že predmetná celoročná terasa narúša architektúru, architektonický výraz K. námestia, mení celkovú vizualizáciu a bráni vo výhľade na historickú panorámu tohto námestiach. Ide o takú mieru narušenia pamiatkových hodnôt, ktorá je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom neprípustná. Správne orgány oboch stupňov k námietkam žalobcu uviedli, že prípustnou by bola len letná terasa, ktorá musí byť riešená formou ľahkej demontovateľnej konštrukcie v primeranom objeme a hmote. Tým (masívnosťou konštrukcie) je daný rozdiel medzi letnou a celoročnú terasou. K vyľudňovaniu centier miest uviedli, že toto je spôsobené návštevami veľkých nákupných centier, ktoré sú novým spoločenským fenoménom a v týchto centrách je zabezpečené parkovanie, komplexnosť ponuky, keď celý nákup a služby spotrebiteľ získa pod jednou strechou. Nie je teda pravdou, že by postoj Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, ktorého účelom je ochrana pamiatkového fondu, spôsoboval vyľudňovanie centier miest. Atraktivita prostredia historickej časti mesta Trenčín sa nedosiahne novými stavbami v jej promenádnej časti, ale zatraktívnením tohto prostredia takými službami a podujatiami, ktoré budú pre obyvateľov a návštevníkov mesta príťažlivé a dostupné. Skutočnosť, že v minulom období došlo k rušivým stavebným zásahom do architektúry historického jadra a do hradu neznamená, že sa má v týchto devastačných zásahoch pokračovať. Naopak je dôležité, aby nedochádzalo k ďalším takýmto chybám. Ani v iných centrálnych námestiach mestských pamiatkových rezervácií na území Slovenskej republiky nie sú takéto mohutné terasy povolené. Podľa čl. 44 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Podľa čl. 44 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Podľa § 32 ods. 5 zákona č. 49/2002 Z.z., pred začatím novej stavby alebo úpravy pozemku alebo stavby, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou (ďalej len "úprava nehnuteľnosti"), ale sa nachádza v pamiatkovom území, je vlastník takej nehnuteľnosti povinný vyžiadať si rozhodnutie krajského pamiatkového úradu, a to predložením žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Ak vlastník začne úpravu nehnuteľnosti v pamiatkovom území bez právoplatného rozhodnutia o zámere úpravy, krajský pamiatkový úrad začne správne konanie vydaním oznámenia o začatí úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území, ktoré doručí vlastníkovi nehnuteľnosti, a vyzve ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil. Úpravou nehnuteľnosti nie je odstránenie stavby v pamiatkovom území. Podľa § 32 ods. 6 zákona č. 49/2002 Z.z., k žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území priloží vlastník zámer úpravy nehnuteľnosti, ktorý obsahuje údaje o nehnuteľnosti, základné majetkovoprávne údaje o nehnuteľnosti, plánované využitie nehnuteľnosti a špecifikáciu predpokladaných plošných a priestorových zmien. Podľa § 32 ods. 7 zákona č. 49/2002 Z.z., v rozhodnutí podľa odseku 5 krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti v pamiatkovom území, najmä zásady objemového členenia, výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti. Krajský pamiatkový úrad zároveň určí, či tieto úpravy možno vykonať iba na základe výskumov a inej prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie a uloží vlastníkovi povinnosť oznámiť mu vopred začiatok úpravy nehnuteľnosti a predpokladaný koniec úpravy nehnuteľnosti. Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.06.2016), pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. V súdenej veci je nanajvýš zrejmé, že v danom prípade správne orgány o zámere žalobcu umiestniť predmetnú celoročnú terasu v Mestskej pamiatkovej rezervácii Trenčín a o prípustnosti tohto zámeru z hľadiska záujmov chránených pamiatkových zákonom rozhodovali na základe voľnej úvahy. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že posudzovanie takýchto otázok je možné práve len voľnou úvahou, nakoľko vyhodnocovanie jednotlivých faktorov, ich prípustnosti z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom je zásadne otázkou správneho uváženia správneho orgánu. Súd pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe povolenej voľnej úvahy (správneho uváženia), preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. V zmysle ustálenej judikatúry by mohol súd zásadne zasiahnuť do voľnej úvahy správneho orgánu len v prípade, keby voľná úvaha, ktorou sa správny orgán riadil pri svojom rozhodnutí, nezodpovedala obsahu spisu alebo sa priečila zásadám logického myslenia. Taktiež na to, aby súd zasiahol do voľnej úvahy správneho orgánu by žalobca musel jednoznačne vyvrátiť právne východiská žalovaného správneho orgánu, teda argumentačne jednoznačne preukázať vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sž/10/2009, sp. zn. 3Sžhuv/ 5/2008, R 75/2007, ZSP 3/2007 str. 113). Krajský súd v Trenčíne jednoznačne ustálil, že v preskúmavanom konaní žalobca v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci a správne naň aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 49/2002 Z.z.. Voľná úvaha žalovaného vychádza z obsahu administratívneho spisu, v žiadnom prípade nie je v rozpore so zásadami logického myslenia. Záver, ktorých správny orgán I. stupňa a žalovaný vyvodili zo zisteného skutkového stavu má všetky atribúty logického záveru. V tomto smere, teda v smere voľnej úvahy nemožno žalovanému, ani správnemu orgánu I. stupňa nič vyčítať. Keďže rozhodnutie žalovaného má taktiež všetky náležitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku, nevykazuje ani formálne, ani logické nedostatky. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a závery krajského súdu je zrejmé, že žalobné námietky žalobcu krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Krajský súd v Trenčíne ustálil, že žalovaný na vec správne aplikoval voľnú úvahu, ktorá neprekročila medze stanovené zákonom pre voľnú úvahu, preto námietky žalobcu v tomto smere opodstatnené nie sú. Žalovaný sa zaoberal jednotlivými faktormi vplývajúcim na zachovanie a ochranu pamiatkového fondu, v napadnutom rozhodnutí žalovaný jednoznačne vysvetlil a zdôvodnil, prečo zámer žalobcu umiestniť predmetnú celoročnú terasu v Mestskej pamiatkovej rezervácii Trenčín z hľadiska záujmov chránených pamiatkových zákonom nie je prípustný. Nemožno teda hovoriť o nepreskúmateľnosti správneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Taktiež sa Krajský súd v Trenčíne nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný v obdobných veciach rozhoduje odlišne. Už len z povahy veci je zrejmé, že pri posudzovaní jednotlivých Mestských pamiatkových rezervácií, či už v Trenčíne, Trnave, Bratislave, Žiline len ťažko nájdeme obdobné, príp. porovnateľné prípady, keď každá mestská pamiatková rezervácia má svoje špecifiká, individualitu, okolnosti hodné osobitného zreteľa, čo sú skutočnosti, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní pri každom jednotlivom prípade prihliadať. Paušálne rozhodovanie v takýchto prípadoch (pri posudzovaní prípustnosti zámeru) z pohľadu súdu ani neprichádza do úvahy, preto žalobná námietka žalobcu v tomto smere nemohla žalobcovi privodiť úspech. Posledná žalobná námietka spočívajúca v tom, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia výslovne uviedol, že rozhodnutie o prípustnosti celoročnej terasy o ploche 153 m2 by bolo precedensom, taktiež nie je dôvodná. Ako správne uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, nesprávne rozhodnutie v súdenej veci by malo negatívne dôsledky nielen pre tento konkrétny prípad, v ktorom by sa nesprávne rozhodlo, ale aj na ďalšiu rozhodovaciu činnosť všetkých krajských pamiatkových úradov, čomu je potrebné sa vyvarovať, s čím sa Krajský súd v Trenčíne v celom rozsahu stotožňuje. V súdenej veci správne orgány oboch stupňov teda postupovali v súlade a v intenciách zákonných ustanovení na danú vec sa vzťahujúcich. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd žalobu zamieta. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.