Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/308/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014201074 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014201074.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobkyne I. Y., štátnej občianky P. republiky, bytom U. Q., P. XXXX/XX-X, právne zastúpenej JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, so sídlom Košice, Gelnická 33 proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 1. októbra 2014, č. 1100306/1/435331/2014/5041 jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/435331/2014/5041 zo dňa 1. októbra 2014 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. d) O.s.p.. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 1123,77 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám jeho advokáta. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/435331/2014/5041 zo dňa 1.10.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zn. 9312402/5/1863417/2014/Lor zo dňa 13.5.2014, ktorým jej bol v zmysle § 44 ods.6 písm. b) bod 1 zák.č. 511/1992 zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods.5 zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009 v sume 109 995,50 eura. Rozdiel na dani z príjmov vznikol z dôvodu neuznania daňových výdavkov žalobkyne v sume 550 000 eur za sprostredkovanie, vyplatených v hotovosti spoločnosti GRAPHIC MEDIA, s.r.o., N. republika. Správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo skutočnosti, že žalobkyňa nepreukázala, že išlo o výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie príjmu a udržanie príjmov preukázateľne vynaložené v zmysle ust. § 2 písm. i) zák.č. 563/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Správne orgány taktiež spochybnili naplnenie sprostredkovateľských služieb z dôvodu, že spoločnosť GRAPHIC MEDIA, s.r.o. je od 22.4.2013 zrušená a v likvidácii a žalobkyňa dňa 23.5.2013 zrušila živnostenské oprávnenie. Žalobkyňa napadla rozhodnutie žalovaného včas podanou žalobou, v ktorej namietala, že závery daňových orgánov boli prijaté v konaní, ktoré bolo poznamenané existenciou procesných vád takého charakteru a rozsahu, že s ich existenciou sa spája evidentné porušenie zákonnosti s dopadom na hmotnoprávne posúdenie veci. Taktiež namietala, že spôsob výkladu príslušných zákonných ustanovení, ktorými správca dane a žalovaný zdôvodnili svoje rozhodnutia, je zjavne svojvoľný a nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. Poukázala na to, ako sa žalovaný vysporiadal s jej odvolacou námietkou ohľadne nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu vykonávanej medzinárodnej výmeny informácii a nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Podľa jej názoru že nie je akceptovateľná argumentácia žalovaného ohľadne neposkytnutia potrebnej súčinnosti z jej strany, nakoľko samotný žalovaný týmto dôvodom neodôvodňoval prekročenie ustanoveného časového rámca pre výkon daňovej kontroly. Taktiež nie je zrejmé, z akého dôvodu bola daňová kontrola prerušená až dvakrát z dôvodu medzinárodnej výmeny informácii. Rovnako poukázala na to, že bolo porušené jej právo na účinnú obhajobu, keďže jej nebolo umožnené nahliadnuť do odpovede dožiadaných orgánov, ktoré boli dôvodom dvojnásobného prerušenia daňovej kontroly. V odvolaní namietala, že mala oprávnenie nazerať do spisu, robiť si z neho odpisy resp. fotokópie. Uviedla, že je v rozpore s logikou, aby informácie týkajúce sa výlučne jej obchodného vzťahu so zmluvným partnerom správca dane na jednej strane osvedčil ako závažné dôkazy na druhej strane ich posúdil ako informácie, ktoré sú daňovým tajomstvom. Okrem toho mala za to, že touto jej námietkou sa žalovaný riadne nevysporiadal. Na uvedené pritom podľa jej názoru nemalo vplyv, že správca dane počas daňovej kontroly rozhodoval o jej námietke proti postupu zamestnancov, ktorá spočívala práve v tom, že jej nebolo umožnené nahliadnuť do spisu v časti odpovede na medzinárodnej výmeny informácii. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril tak, že ju žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Všetky námietky žalobcu považoval za neopodstatnené. Poukázal na to, sa riadne zaoberal odvolacími námietkami žalobkyne, vrátane uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV ÚS 116/2013-11. V uvedenom uznesení ústavný súd poukazuje aj na nález č. III ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.6.2010. V predmetnej právnej veci správca dane zákonným spôsobom prerušil daňovú kontrolu a ako vyplýva z údajov o trvaní daňovej kontroly, správca dane dodržal zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly. K námietke žalobkyne týkajúcej sa postupu správcu dane, ktorý v priebehu výkonu daňovej kontroly odmietol nahliadnutie žalobkyne do spisového materiálu, uviedol, že tento postup bol žalobkyňou namietaný aj v námietke proti postupu zamestnanca správcu dane. O tejto námietke bolo riadne rozhodnuté a to tak, že jej nebolo vyhovené. V odôvodnení rozhodnutia správca dane podrobne uviedol, prečo namietaný postup pri výkone daňovej kontroly bol procesne správny, v súlade s ust. § 22 zák.č. 511/1992 Zb. Naviac, v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2009, nie je možné preskúmavať namietaný postup správcu dane pri výkone daňovej kontroly, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných rozhodnutí (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.) zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.) v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec dospel jednohlasne k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Predmetom prieskumu je rozhodnutie č. 1100306/1/435331/2014/5041 zo dňa 1.10.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zn. 9312402/5/1863417/2014/Lor zo dňa 13.5.2014. Prvostupňovým správnym rozhodnutím bol žalobkyni v zmysle § 44 ods.6 písm. b) bod 1 zák.č. 511/1992 zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods.5 zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009 v sume 109 995,50 eura. Rozdiel na dani z príjmov vznikol z dôvodu neuznania daňových výdavkov žalobkyne v sume 550 000 eur za sprostredkovanie, vyplatených v hotovosti spoločnosti GRAPHIC MEDIA, s.r.o., Česká republika. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobkyňa bola samostatne zárobkovo činnou osobu, ktorá podnikala na základe živnostenského oprávnenia a to do 23.5.2013. Žalobkyňa uviedla v daňovom priznaní príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zák.č. 595/2003 Z.z. vo výške 584 668,32 eura, prislúchajúce výdavky vo výške 563 610,06 eura a daň vo výške 3 429,88 eur. Správca dane začal u žalobkyne daňovú kontrolu dňa 21.9.2011. Táto kontrola bola ukončená dňa 7.5.2014. Z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii došlo dvakrát k jej prerušeniu a to v období od 20.2.2012 do 17.2.2013 a od 11.7.2013 do 3.3.2014. Správca dane oboznámil žalobkyňu so zisteniami z v poradí prvej medzinárodnej výmeny informácii písomným oznámením zo dňa 18.4.2013 s tým, že bolo zistené, že k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou GRAPHIC MEDIA, s.r.o. a k plneniu zmluvy nedošlo, podpis a pečiatka sa nezhoduje s faktúrami vydávanými daňovým subjektom GRAPHIC MEDIA, s.r.o., rovnako ako aj vzhľad faktúry. K vystaveniu a podpísaniu príjmových pokladničných dokladov a k prijatiu sumy 550 000 eur nedošlo. Správca dane vyzval žalobkyňu, aby sa v stanovenej lehote vyjadrila k uvedeným skutočnostiam. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa požiadala o nahliadnutie do spisu, konkrétne chcela nahliadnuť od odpovede na medzinárodnú výmenu informácii, z ktorej mali byť získané informácie, ku ktorým sa mala vyjadriť. Dôvodila, že uvedené je potrebné, za účelom poskytnutia plnohodnotného vyjadrenia k týmto zisteniam. Súčasne žiadala aj o vyhotovenie jej kópie. Správca dane jej takéto nahliadnutie do spisu a vyhotovenie fotokópii odoprel s tým, že podľa § 22 ods.1,2 zák.č. 511/1992 Zb. sú v podkladoch z medzinárodnej výmeny informácii také informácie, ktoré podliehajú daňovému tajomstvu a preto jej nemôžu byť sprístupnené. Žalobkyňa z tohto dôvodu podala proti postupu zamestnancov dane námietku podľa § 15 ods. 8 zák.č. 511/1992 Zb., ktorej nebolo vyhovené. O tejto námietke bolo rozhodnuté rozhodnutím č 9312402/5/3450328/2013/Kšt zo dňa 17.7.2013. Dňa 6.6.2013 bola zaslaná v poradí ďalšia žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii (ktorá viedla k v poradí druhému prerušeniu daňovej kontroly). Správca dane oboznámil žalobkyňu oznámením zo dňa 4.3.2014, že konateľovi spoločnosti GRAPHIC MEDIA, s.r.o. p. S. F. bola zaslaná výzva ku svedeckej výpovedi, ktorá mu bola doručená dňa 22.11.2013, avšak na ňu žiadnym spôsobom nereagoval, k svedeckej výpovedi sa nedostavil. Samotná spoločnosť GRAPHIC MEDIA, s.r.o. je nekontaktná a svoje daňové povinnosti si neplní. Jej aktivity sú predmetom šetrenia orgánov činných v trestnom konaní. Bola zrušená s likvidáciou. Na základe výsledkov dokazovania správca dane Dodatočným daňovým výmerom zo dňa 13.5.2014, č. 9312402/5/1863417/2014/Lor bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 v sume 104 995,50 eur. Na odvolanie žalobkyne žalovaný vyššie uvedené rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ust. § 247 ods. 1 až 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Podľa § 30 ods.3 zák.č. 511/1992 Zb. rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 15 ods.8 zák.č. 511/1992 Zb. kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy podľa odseku 10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Podľa § 22 ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb. daňový subjekt je oprávnený nazerať do spisov týkajúcich sa jeho daňových povinností, s výnimkou spisov uvedených v odseku 2. Správca dane je povinný o každom nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Podľa § 22 ods. 2 zák.č. 511/1992 Zb. daňový subjekt nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie určenej pre nadriadené orgány, do registra, do pomôcok, zápisov a rozhodnutí slúžiacich výlučne pre potreby správcu dane a ďalších podkladov, do ktorých sa nesmie umožniť nazeranie s ohľadom na povinnosť zachovať v tajnosti pomery iných daňovníkov. Podľa § 22 ods. 3 zák.č. 511/1992 Zb. na žiadosť daňového subjektu urobí správca dane zo spisového materiálu, do ktorého možno nazrieť, doslovné odpisy, overí ich zhodu s originálom, vyznačí na nich účel ich využitia a vydá ich daňovému subjektu. Pri podaní urobenom elektronickými prostriedkami správca dane potvrdí údaje na kópii podania, ktorú predloží daňový subjekt. Súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a z tohto dôvodu žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods.2 písm. d) O.s.p.. Vo všeobecnosti súd konštatuje, že správny orgán je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval. Pri právnom posúdení veci musí správny orgán uviesť, konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Jeho správna úvaha použitá pri rozhodovaní pritom musí zodpovedať zásadám logiky a musí z nej byť zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní. Je pritom zrejmé, že je povinnosťou odvolacieho správneho orgánu, aby sa zaoberal jednotlivými odvolacími námietkami odvolateľa a dal odpoveď na nastolené odvolacie dôvody. V predmetnej právnej veci žalobkyňa v odvolacom konaní namietala, že jej bolo odopreté nazrieť do administratívneho spisu, konkrétne do odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii, čím jej bolo znemožnené riadne uplatniť svoje právo na obhajobu a porušenie jej práv viedlo k nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. V podanej žalobe potom zdôraznila, že práve získanie týchto informácii bolo dôvodom prerušenia daňovej kontroly a uvedené informácie boli použité ako závažné dôkaz proti jej osobe. Poukázala na to, že na jednej strane bol výsledok medzinárodnej výmeny informácii použitý ako dôkaz a na druhej strane majú tieto informácie predstavovať daňové tajomstvo. Taktiež zdôraznila, že obsahom prejednávacej zásady, ktorá platí pri správe daní je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť splniť si svoju dôkaznú povinnosť uplatniť svoje práva uvedené v § 2 ods. 1,2 a 8 a § 15 ods. 5 zák.č. 511/1992 Zb.. Žalovaný na sa však vyššie uvedenou odvolacou námietkou nezaoberal. Učinil tak z dôvodu, že dospel k záveru, že o tejto veci už bolo právoplatne rozhodnuté, keďže uvedené porušenie práv bolo taktiež dôvodom pre podanie námietky proti postupu zamestnanca správcu dane zo strany žalobkyne. Táto námietka bola ako nedôvodná zamietnutá. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že proti rozhodnutiu o námietke proti postupu zamestnanca nie je prípustné odvolanie a súčasne ide o rozhodnutie, ktoré má procesný charakter. Podstatou tohto rozhodnutia je preskúmanie konkrétneho postupu pracovníka správcu dane v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly. O námietke rozhoduje nariadený namietaného zamestnanca správcu dane a proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Vo všeobecnosti námietka v daňovom konaní plní predovšetkým funkciu osobitnej sťažnosti, v tomto prípade špeciálne zameranej na vyjadrenie nespokojnosti s postupom konkrétne označeného zamestnanca správcu dane. To znamená, že môže smerovať len voči takým vadám v daňovom konaní, ktoré majú priamu spojitosť so správaním tejto konkrétnej osoby. Očakávaným výsledkom je alebo náprava v jej správaní nadriadeným orgánom alebo výmena osoby na tomto poste. Uvedený charakter a poslanie námietky potvrdzuje ustanovenie § 50 ods. 3 zák.č. 511/1992 Zb. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/>, odnímajúce osobe podávajúcej námietku právo na odvolanie. Vydanie rozhodnutia o námietke proti postupu zamestnanca správcu dane však neznamená, že daňový subjekt viac nemôže namietať porušenie svojich procesných práv, ku ktorému by malo dôjsť porušením procesných pravidiel a zásad počas daňovej kontroly. V predmetnej veci žalobkyňa písomne namietala postup zamestnancov, ktorý spočíval v tom, že jej tieto osoby neumožnili nazrieť do administratívneho spisu, konkrétne do odpovede na medzinárodnú výmenu informácii. Uvedenou námietkou boli vznesené výhrady voči postupu konkrétnych zamestnancov. Rozhodnutie o tejto námietke však žalobkyňu nezbavilo možnosti namietať v ďalšom konaní, najmä odvolacom, porušenie jej zákonnom garantovaného procesného práva na nahliadnutie do spisu v zákonom stanovenom rozsahu, z ktorým je úzko spojené aj jej právo na účinnú obhajobu. Rovnako potom rozhodnutie o námietkach nezbavuje žalovaného povinnosti, sa touto odvolacou námietkou riadne zaoberať. Ak tak v prejednávanej veci neučinil zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, ktorá viedla k zrušeniu rozhodnutia, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd je toho názoru, že žalovaný bol povinný sa v napadnutom rozhodnutí vyložiť právnu normu, ktorá sa k namietanému porušeniu zákona vzťahovala, aplikovať ju danú situáciu a jasne a zrozumiteľne vyjadriť svoj názor. Aj v prípade, že sa stotožňoval so závermi, ktoré boli vyslovené v rozhodnutí o námietke proti postupu zamestnanca správcu dane, bolo je povinnosťou sa touto odvolacou námietkou riadne zaoberať a vysvetliť dôvody, pre ktoré má za to, že k namietanú porušeniu procesných práva žalobkyne nedošlo. Uvedené je potrebné o to viac, že bolo zistené, že celkové informácie z medzinárodnej výmeny informácii boli v podstate žalobkyni poskytnuté podanými oznámeniami a odopretím nahliadnutia do spisu jej bolo de facto znemožnené len zistiť akým spôsobom resp. z akého dôkazného prostriedku dožiadaný orgán k týmto zisteniam došiel. Súd sa stotožňuje so žalobkyňou, že nahliadanie do spisu a vyhotovovanie fotokópii z neho je súčasťou jej práva na účinnú obhajobu vo veci. A teda aj z tohto dôvodu je potrebné, aby sa odvolacou námietkou, ktorá smeruje k porušeniu tohto práva, žalovaný riadne zaoberal a v súlade so zákonnými požiadavkami Rovnako je súd toho názoru, že sa správny orgán nedostatočne zaoberal odvolacou námietkou žalobkyne ohľadne nezákonnosti dĺžky daňovej kontroly a nezákonnosti jej prerušení. S poukazom na skutočnosť, že nezákonná daňová kontrola predstavuje zásadný zásah do ústavou garantovaných práv daňového subjektu je obzvlášť potrebné, aby bolo rozhodnutie žalovaného ohľadne tejto námietky dostatočne zdôvodnené. To znamená, že je potrebné, aby sa žalovaný jasne a zrozumiteľne vysporiadal s jednotlivými namietanými skutočnosťami. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ohľadne tejto odvolacej námietky však v podstate obsahuje len určenie trvania daňovej kontroly na počet dní, s prihliadnutím na jej prerušenia a odkaz na uznesenie Ústavného súdu SR č. IV ÚS 116/2013, z ktorého žalovaný citoval časť odôvodnenia. Samotné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného však neobsahuje uvedenie žiadnych konkrétnych dôvodov resp. úvahu žalovaného z ktorej by bolo zrejmé, z akých dôvodov neprihliadal na závery vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf/68/2012 zo dňa 17.12.2013, na ktoré poukazovala vo svojom odvolaní žalobkyňa, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že toto rozhodnutie bolo vydané po uznesení Ústavného súdu SR, na ktoré sám odkazoval. K namietanej nezákonnosti prerušení daňovej kontroly, dĺžke týchto prerušení a opodstatnenosti dôvodov pre opakovanú medzinárodnú výmenu informácii v zásade neuviedol žiadne argumenty. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto ho zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 70 eur a v odmene za právne zastúpenie podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) v sume 1053,77 eur. Výška tarifnej odmeny za úkony advokáta žalobkyne je podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 134 eur pre rok 2014 a 143 pre rok 2016. Súd takto priznal žalobkyni odmenu 3 úkony právnej služby a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, (tarifná odmena 134 eur + 8,04 eur), vypracovanie žaloby (134 eur + 8,04 eur) a za účasť na pojednávaní konanom dňa 30.3.2016 (143 eur + 8,58 eur ). Odmena advokáta tak predstavuje sumu 435.66 eur. Súčasne bola žalobkyni náhrada hotových výdavkov jej advokáta za cestu z sídla jeho kancelárie do sídla súdu dňa 30.3.2016 v celkovej sume 131,76 eur (720 km x 0,111 eur + 79,92 eura (sadzba paušálnej náhrady 720 km x 0,183 eur) a náhrada za stratu času za takto vykonanú cestu v sume 228,80 eur (16 polhodín x 14,30 eur). Súčasne bolo priznané aj parkované v sume 2 eurá, ktorého vynaloženie bolo súdu preukázané. Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca žalobkyne je platcom DPH bola uvedená odmena, náhrada cestovného a náhrada za stratu času v celkovej sume 878,14 eur, priznaná spolu s 20 % DPH v sume 175,63 eur, t.j. celková suma trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu 1053,77. Žalobkyni nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá predstavuje náklady na ubytovanie jej právneho zástupcu dňa 30.3.2016 v mieste sídla súdu v sume 91,26 eur. V zmysle ust. § 15 písm. a) 655/2004 Z.z. advokát má nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Súd má za to, že prenocovanie advokáta v mieste sídla súdu takýmto výdavkom nie je a nie je ho možné priznať ani podľa zák.č. 283/2002 Z.z., ktorý je možné v zmysle ust. § 16 ods.4 použiť len na určenie výšky náhrady cestovných výdavkov (§ 4 ods. 1 písm. a) zák.č. 283/2002 Z.z.. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.