Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3Ntok/2/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015010003 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3015010003.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci odsúdeného Q. M. pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1.1.2006, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.3.2016 prejednal návrh odsúdeného Q. M. na povolenie obnovy konania vo veci jeho odsúdenia rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.21T/6/2005 zo dňa 6.10.2005 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.3To/133/2005 zo dňa 18.1.2006, a takto r o z h o d o l : Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. sa návrh odsúdeného Q. M. na povolenie obnovy konania proti rozsudku O. súdu v Trenčíne sp.zn.21T/6/2005 zo dňa 6.10.2005 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn.3To/133/2005 zo dňa 18.1.2006 z a m i e t a , pretože súd nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.21T/6/2005 zo dňa 6.10.2005 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn.3To/133/2005 zo dňa 18.1.2006 bol Q. M. uznaný vinným z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. a bol odsúdený podľa § 234 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 43 ods. 1 Tr. zák. na výnimočný trest odňatia slobody vo výmere 21 rokov. Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. pre výkon trestu bol zaradený do III. nápravnovýchovnej skupiny. Odsúdený Q. M. podal na tunajší súd dňa 24.7.2015 návrh na povolenie obnovy konania z dôvodu, že v jeho trestnej veci bol odsúdený len na jedinej vymyslenej výpovedi údajného poškodeného, ktorý si lúpež na neho vymyslel. Odsúdený ďalej uviedol, že bol hrubo porušený zákon a neboli vykonané žiadne úkony (zaistené stopy) ani iné dôkazy, ktoré by boli preukázali, že údajný poškodený si lúpež vymyslel. Odsúdený uviedol, že ďalšie dôvody uvedie osobne na súde. Na verejnom zasadnutí krajského súdu odsúdený Q. M. zotrval na svojom návrhu na povolenie obnovy konania a dodal, že on mal konflikt so synom poškodeného a jeho otec mu povedal, že ho dostane takýmto spôsobom do basy. Odsúdený ďalej uviedol, že dostal 21 rokov a už 12 rokov sedí vo výkone trestu nevinne. Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí poukázal na skutočnosť, že v roku 2003 bol vypracovaný znalecký posudok MUDr. T. a P.. Q. a na základe neho bola u odsúdeného zistená mentálna retardácia ľahkého stupňa a odsúdený bol uznaný za invalidného. Navrhol do konania pribrať znalcov za účelom vyšetrenia duševného stavu odsúdeného. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že v predmetnej veci nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania, a preto navrhol, aby krajský súd návrh odsúdeného Q. M. podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol. Krajský súd na verejnom zasadnutí podaný návrh na povolenie obnovy konania preskúmal a zistil, že predmetný návrh vrátane jeho doplnenia nie je dôvodný, nakoľko podľa § 394 Tr. por. súd nezistil podmienky obnovy konania. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom, na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Vzhľadom na citované ustanovenie krajský súd považuje za potrebné dodať, že obnova konania (§ 393 a nasl. Tr. por.) je mimoriadnym opravným prostriedkom, účelom ktorého je náprava právoplatného rozhodnutia, ktoré vychádza zo súdom zistených skutkových okolností, ktoré skutkové okolnosti zrejme nie sú správne, pretože dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy v pôvodnom konaní neznáme a tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli viesť k iným skutkovým zisteniam súdu. Keďže správne zistenie skutkového stavu veci je prvoradým predpokladom na správnu aplikáciu právnych predpisov, tento mimoriadny opravný prostriedok nie je určený na nápravu súdnych rozhodnutí, v ktorých bol správne zistený skutkový stav veci, avšak malo dôjsť k nesprávnemu výkladu právnych noriem hmotného práva, prípadne k porušeniu procesných právnych noriem, na ktorú nápravu slúži iný mimoriadny opravný prostriedok, a to dovolanie (§ 368 ods. 1 a nasl. Tr. por.). Krajský súd ďalej považuje za potrebné dodať, že pri posudzovaní podmienok obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku súd hodnotí návrh na obnovu konania z dvoch hľadísk. Prvým hľadiskom je to, či ide o skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme. Druhým hľadiskom je to, či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi predtým mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné právoplatné rozhodnutie. Riešenie tejto druhej otázky prichádza do úvahy až po kladnej odpovedi na prvú otázku. Z hľadiska posúdenia v návrhu na obnovu konania uvedených skutočností alebo dôkazov je rozhodné, že musí isť o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli súdu skôr, teda v pôvodnom konaní, neznáme, neboli predmetom dokazovania, ani neboli v tom čase v spise obsiahnuté. Otázku, či nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli viesť k inému rozhodnutiu, nemožno riešiť bez hodnotenia dôkazného významu novotvrdenej skutočnosti alebo novonavrhovaného dôkazu. Toto hodnotenie sa však nevzťahuje priamo na skutok, ktorý bol predmetom pôvodného konania, alebo na osobu páchateľa, ale vzťahuje sa na doteraz vykonané dôkazy a doterajšie zistenia skutkového stavu veci. Z uvedeného, podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe, teda vyplýva, že v konaní o povolenie obnovy konania súd nemôže, teda nemá právomoc preskúmavať vecnú správnosť rozsudku a zákonnosť postupu súdu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou odsúdeného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod. Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahov spisov, a to ani vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevyporiadal, alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil (viď. napr. R 35/1988, R 6/1997). Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel po preskúmaní návrhu odsúdeného Q. M. k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania, pretože v konaní o povolenie obnovy konania nevyšli najavo také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku. Odsúdený Q. M. v rámci konania o povolení obnovy konania neuviedol žiadne nové skutočnosti a ani nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by, či už samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu. Rovnako je tomu tak v otázke uloženého trestu, pričom v tomto smere odsúdený Q. M. nepredložil žiadne relevantné podklady, či už v podobe nových skutočností alebo nových dôkazov. Ohľadne skutočnosti vzťahujúcej sa na duševný stav odsúdeného Q. M. a jeho príčetnosti v čase spáchania skutku bolo krajským súdom zistené, že táto bola v pôvodnom konaní znalcami psychiatrami bez akýchkoľvek pochybností vyriešená. Krajský súd dodáva, že touto skutočnosťou o povolenie obnovy konania sa už krajský súd zaoberal v konaní vedenom pod sp.zn.23Ntok/3/13. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.23Ntok/3/2013 zo dňa 27.2.2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Tost/12/2014 zo dňa 15.4.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody preto krajský súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú je možné podať na podpísanom súde do troch dní od jeho oznámenia. Sťažnosť má odkladný účinok.