Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/57/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200191 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3015200191.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobkyne: R. K., štátnej občianky P. republiky, trvale bytom Q. M. Q., ul. J. R. XXXX/X, právne zastúpenej advokátom Mgr. Rastislavom Škultétym, so sídlom Radlinského 678/1, Bánovce nad Bebravou, proti žalovanému: Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Trenčíne, so sídlom Trenčín, Jilemnického 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TN-OPP-5/2015-DZ zo dňa 7. januára 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne č. KRPZ-TN-OPP-5/2015-DZ zo dňa 7. januára 2015 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne zo dňa 19. novembra 2014, č. ORPZ-TN-EZP-81-003/2014 o zamietnutí žiadosti žalobkyne o vydanie zbrojného preukazu. Správne orgány zhodne uzavreli, že žalobkyňa sa podľa § 19 ods. 2 písm. f) zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach nepovažuje za osobu spoľahlivú. 2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že v konaní boli zo strany útvaru policajného zboru vykonané všetky potrebné úkony na zistenie spoľahlivosti žalobkyne, pričom boli zabezpečené listinné dôkazy a iné podklady k rozhodnutiu. Zdôraznil, že ako odvolací orgán vyhodnotil odvolacie dôvody žalobkyne ako nedostačujúce. Uviedol, že správny orgán je povinný zisťovať všetky okolnosti súvisiace s vydaním zbrojného preukazu a ak z výsledku takéhoto šetrenia vyplýva, že osoba nedáva záruku, že zbraň nezneužije, žiadosť sa zamietne. 3. Žalobkyňa napadla uvedené rozhodnutie včas podanou žalobou, v ktorej namietala záver správnych orgánov o svojej nespoľahlivosti. Zdôraznila, že pokiaľ vychádza z úvahy, že správny orgán rešpektuje zásadu prezumpcie neviny je jediným dôvodom pre nevydanie zbrojného preukazu skupiny „D“ skutočnosť, že sa v minulosti ešte ako 16 ročná dopustila po verbálnom útoku na jej osobu jediného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Tento skutok bol však dôsledkom detskej hádky a nerozvážnosti a ona ho už mnohokrát oľutovala. Skutočnosť, že sa z priestupkového konania poučila preukazuje aj fakt, že sa už nikdy takéhoto konania nedopustila. Uložená sankcia mala pre ňu teda dostatočný výchovný účinok. Za uvedený čin nemôže pykať po celý život. 4. Taktiež uviedla, že poľovníctvo je v jej rodine tradíciou a zbrojný preukaz skupiny „D“ chce získať výlučne kvôli svojej záľube, ktorou je práve poľovníctvo a príroda. Domnienka správnych orgánov, že nedáva záruku, že zbraň nezneužije je nesprávna. Mala za to, že správny orgán nemal pri svojom rozhodovaní vychádzať z negatívneho odporúčania Obvodného oddelenia PZ v Bánovciach nad Bebravou, ktoré nemá v konaní žiadne procesné postavenie. 5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol. Uviedol, že správny orgán zistil, že žalobkyňa bola v roku 2011 právoplatne uznaná vinnou z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a v roku 2012 a 2014 obvinená z priestupku proti majetku, ktoré konania však boli zastavené. Taktiež boli vykonané miestne previerky prostredníctvom Obvodného oddelenia PZ v Bánovciach nad Bebravou a Novákoch. Na základe takto dostatočne zisteného skutkového stavu potom bolo o veci v súlade so zákonom rozhodnuté. 6. Zdôraznil, že zákon o zbraniach a strelive v ust. § 16 určuje podmienky vydania zbrojného preukazu a jednou z nich je aj bezúhonnosť a spoľahlivosť fyzickej osoby, ktorá žiada o vydanie zbrojného preukazu. Podmienky bezúhonnosti a spoľahlivosti vymedzuje potom § 19 zákona. Posúdenie spoľahlivosti a naplnenie negatívneho vymedzenia spoľahlivosti nie je podmienené právoplatnosťou obvinení z protiprávnych konaní žiadateľa. V danom prípade skutočnosť, že žalobkyňa nedáva záruky, že zbraň nezneužije bola správnemu orgánu preukázaná lustráciami v evidenciách a šetreniami vykonanými pred vydaním správneho rozhodnutia. 7. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou zastúpenou advokátom, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, súd vec prejednal na pojednávaní. Po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, resp. ich zástupcov, ako aj s obsahom administratívnych spisov dospel správny súd jednohlasne k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 8. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného KRPZ-TN-OPP-5/2015-DZ zo dňa 7.1.2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vydanie zbrojného preukazu Poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne zo dňa 19. novembra 2014, č. ORPZ-TN-EZP-81-003/2014. Správne orgány po vykonanom dokazovaní zhodne dospeli k záveru, že žalobkyňa nedáva záruku, že by zbraň nezneužila. 9. Súd konštatuje, že zbrojný preukaz je verejná listina, ktorá fyzickú osobu oprávňuje držať alebo nosiť zbraň a strelivo v rozsahu ustanovenom pre jednotlivé skupiny zbrojného preukazu. Zbrojný preukaz sa rozdeľuje podľa účelu používania zbrane alebo streliva a podľa rozsahu oprávnenia nosiť alebo držať zbraň do skupín. Skupina “D” oprávňuje na držanie zbrane a streliva na poľovné účely. Policajný útvar vydá zbrojný preukaz fyzickej osobe, s miestom pobytu na území Slovenskej republiky, ktorá písomne požiadala o jeho vydanie, je plne spôsobilá na právne úkony, dosiahla predpísaný vek, je bezúhonná, spoľahlivá a zdravotne a psychicky spôsobilá držať alebo nosiť zbraň a strelivo. Žiadateľ musí preukázať odbornú spôsobilosť držať alebo nosiť zbraň a strelivo vykonaním skúšky pred skúšobnou komisie a v konaní o vydanie zbrojného preukazu preukázať potrebu držať alebo nosiť zbraň a strelivo. 10. V prejednávanej veci bolo z administratívneho spisu zistené, že žalobkyňa dňa 2.7.2014 požiadala o vydanie zbrojného preukazu skupiny „D“ za účelom výkonu práva poľovníctva. Spolu so žiadosťou predložila odpis z registra trestov, podľa ktorého nemá záznam v registri trestov, lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na držanie alebo nosenie zbraní a streliva od všeobecnej lekárky, podľa ktorého je spôsobilá na držanie, alebo nosenie zbraní a streliva. Taktiež bolo zistené, že podľa psychologického posudku vypracovaného U.. T. U. je žalobkyňa psychicky spôsobilá na držanie alebo nosenie zbrane. Žalobkyňa preukázala vysvedčením o doplnkovej skúške z poľovníctva absolvovanie doplnkovej skúšky podľa zákona o poľovníctve. 11. Slovenská poľovnícka komora, Okresná organizácia Bánovce nad Bebravou potvrdila, že žalobkyňa je od roku 2014 členom ich organizácie, zaplatila členský príspevok a uzavrela poistenie proti škodám spôsobeným pri výkone práva poľovníctva počas platnosti poľovného lístka. 12. Na základe lustrácie prvostupňového správneho orgánu bolo zistené, že žalobkyňa bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák.č. 372/1990 Zb., keď dňa 25.2.2011 (teda v čase keď mala dvadsať rokov a nie šestnásť ako uviedla v žalobe) v budove školy SOU T. D. v Bánovciach nad Bebravou fyzicky napadla spolužiačku. Za uvedený čin jej bola uložená sankcia - pokarhanie. 13. Podľa § 19 ods. 1 zák.č. 190/2003 Z.z. za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona, okrem osoby, ktorej odsúdenie bolo zahladené, nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za a) úmyselný trestný čin proti životu a zdraviu podľa druhej časti prvej hlavy Trestného zákona, trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti podľa druhej časti druhej hlavy Trestného zákona okrem trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Trestného zákona, trestného činu porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa § 196 až 198 Trestného zákona, trestného činu súlože medzi príbuznými podľa § 203 Trestného zákona, úmyselný trestný čin všeobecne nebezpečný podľa druhej časti šiestej hlavy prvého dielu Trestného zákona, trestný čin proti republike podľa druhej časti siedmej hlavy Trestného zákona, trestný čin proti výkonu právomoci orgánu verejnej moci podľa druhej časti ôsmej hlavy prvého dielu Trestného zákona, trestný čin proti brannosti podľa druhej časti desiatej hlavy prvého dielu Trestného zákona, úmyselný trestný čin proti službe v ozbrojených silách podľa druhej časti desiatej hlavy tretieho dielu Trestného zákona, trestný čin proti obrane vlasti podľa druhej časti desiatej hlavy štvrtého dielu Trestného zákona, úmyselný trestný čin vojenský podľa druhej časti jedenástej hlavy Trestného zákona, trestný čin proti mieru a ľudskosti alebo trestný čin terorizmu a extrémizmu podľa druhej časti dvanástej hlavy prvého dielu Trestného zákona, trestný čin vojnový podľa druhej časti dvanástej hlavy druhého dielu Trestného zákona, trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 a 5 Trestného zákona, trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, trestný čin pytliactva podľa § 310 Trestného zákona, trestný čin násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 Trestného zákona, trestný čin prevádzačstva podľa § 355 a 356 Trestného zákona, trestný čin vzbury väzňov podľa § 358 Trestného zákona, trestný čin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 Trestného zákona, trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, trestný čin opilstva podľa § 363 Trestného zákona alebo trestný čin týrania zvierat podľa § 378 Trestného zákona, alebo b/ iný trestný čin, ako je uvedený v písmene a), ak bol trestný čin spáchaný so zbraňou podľa Trestného zákona, 19) spáchaný násilím, 19a) hrozbou bezprostredného násilia, hrozbou inej ťažkej ujmy alebo spáchaný s použitím nátlaku. 19b) 14. Podľa § 19 ods. 2 zák.č. 190/2003 Z.z. za spoľahlivú osobu sa na účely tohto zákona nepovažuje ten a/ koho trestné stíhanie za trestné činy uvedené v odseku 1 bolo podmienečne zastavené a nebolo právoplatne rozhodnuté, že sa obvinený osvedčil alebo nemá sa za to, že sa osvedčil, b/ kto preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje, 20), c/ kto preukázateľne požíva omamné látky, psychotropné látky alebo prípravky, 21) ktorých požívanie môže vyvolať závislosť osôb od nich, d/ kto bol v posledných dvoch rokoch uznaný vinným z priestupku podľa § 69 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), e/ kto bol v posledných dvoch rokoch opakovane uznaný vinným z priestupku, f/ podľa § 69 ods. 1 písm. c) alebo písm. d), g/ na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami, h/ proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil vyhrážaním ujmou na zdraví, úmyselným ublížením na zdraví alebo iným násilím, alebo i/ na úseku poľovníctva a rybárstva alebo j/ kto podľa zistení útvaru Policajného zboru nedáva záruku, že zbraň nezneužije. 15. Podľa § 70 ods. 1 zák.č. 190/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na konanie vo veciach upravených týmto zákonom všeobecný predpis o správnom konaní. 39) 16. Podľa § 34 ods. 5 zák.č. 71/1967 Zb. správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 17. Vo všeobecnosti súd konštatuje, že správny orgán je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval. Pri právnom posúdení veci musí správny orgán uviesť, konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Jeho správna úvaha použitá pri rozhodovaní pritom musí zodpovedať zásadám logiky a musí z nej byť zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní. 18. Správne orgány v predmetnej právnej veci rozhodovali o žiadosti žalobkyne o vydanie zbrojného preukazu skupiny „D“ pre poľovné účely. V rámci konania preverovali spoľahlivosť žalobkyne a zistili, že bola v roku 2011, teda v čase keď mala dvadsať rokov, uznaná za vinnú zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, keď ešte ako žiačka strednej školy fyzicky napadla spolužiačku. Následne bola v roku 2012 riešená v súvislosti so spáchaním dvoch priestupkov proti majetku. Pri týchto priestupkoch nebola žalobkyni preukázaná vina, a to ani v jednom z prípadov. 19. Taktiež bolo zistené, že žalobkyňa nebýva v mieste svojho trvalého bydliska, ale sa zdržiava v obci R. F.. Povesť žalobkyne bola preverovaná tak v mieste jej trvalého bydliska ako v mieste jej súčasného, aktuálneho pobytu. Obvodné oddelenie v Bánovciach nad Bebravou vo svojej správe uviedlo, že vydanie zbrojného preukazu neodporúča, pričom poukázalo na skutočnosti, ktoré vyplynuli aj z preverovania samotného správneho orgánu a to konkrétne na spáchaný priestupok ako aj preverovanie žalobkyne v súvislosti s inými skutkami. 20. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Obvodného oddelenia Nováky bolo zistené, že v mieste svojho súčasného bydliska má žalobkyňa dobrú povesť, nepožíva alkoholické nápoje vo zvýšenej miere a v posledných dvoch rokoch nebola priestupkovo riešená. 21. Správne orgány sú povinné pri svojom rozhodovaní zobrať do úvahy všetky dôkazy a skutočnosti, ktoré z nich vyplynuli. V rámci svojej rozhodovacej činnosti potom musia vyhodnotiť tieto dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, pričom musia svoje závery, ku ktorým takýmto postupom dospeli aj riadne zdôvodniť. V predmetnej veci sa správne orgány uvedeným dôsledne neriadili, keď vychádzali pri svojom rozhodovaní len z časti dôkazov a skutočností, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom nie je zrejmé, ako zhodnotili a prihliadali na skutočnosti, ktoré vyplynuli zo správy o povesti žalobkyne z jej terajšieho bydliska, ktorá mala odporúčajúci charakter ako aj skutočnosti, že žalobkyňa je podľa psychológa spôsobilá držať zbraň a strelivo. 22. Súd ďalej konštatuje, že je potrebné, aby správne orgány pri svojom rozhodovaní a posudzovaní prihliadali aj na charakter priestupku, za ktorý bola žalobkyňa uznaná za vinnú, resp. s prihliadnutím na skutky s ktorými bola preverovaná a tento charakter potom vyhodnotili v súvislosti so záverom o spoľahlivosti resp. nespoľahlivosti žalobkyne. V konečnom dôsledku je však potrebné všetky dôkazy resp. skutočnosti, ktoré z nich vyplynuli, vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti tak, aby odôvodnenie rozhodnutia obsahovalo jasnú a zrozumiteľnú úvahu správneho orgánu. 23. Súd taktiež poukazuje na to, že je potrebné, aby sa správne orgány zaoberali aj skutočnosťami, ktoré žalobkyňa namietala ako je vek, v ktorom sa dopustila priestupku, za ktorý bola uznaná vinnou (20 rokov, nie 16 ako uviedla v žalobe) a aby sa jasne vysporiadali aj s tým, z akého dôvodu bola prisúdená vyššia vypovedacia hodnota správe z obvodného oddelenia Bánovce nad Bebravou oproti iným dôkazom. 24. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p. správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 25. S poukazom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že žalovaný zaťažil svoje rozhodovanie vadou, ktorá má za následok nezákonnosť rozhodnutia a preto súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní potom v zmysle vyššie uvedeného správny orgán riadne zhodnotí všetky dôkazy, ktoré mal správny orgán k dispozícii, pričom riadne odôvodní svoje skutkové a právne závery. 26. Súd rozhodol v zmysle § 175 S.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnej žalobkyni priznal úplnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p.. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo vyšší súdny úradník, a to v zmysle ust. § 175 ods. 2 S.s.p.. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 444 ods. 2 SSP lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.