Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/97/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200397 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3015200397.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcov 1/ O. H. O.., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX, N., 2/ L.. P. T., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, N., 3/ O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. - časť H. X, 4/ L.. Z. J., nar. X.X.XXXX, bytom na C. XX, N., 5/ H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, N., všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o. so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému Okresnému úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín, za účasti 1/ Lesy SR š.p. so sídlom Nám. SNP 8, Banská Bystrica, zast. JUDr. Dušanom Paulíkom, advokátom so sídlom Kukučínova 18, Banská Bystrica, 2/ Obec Lieskov, so sídlom Dolný Lieskov 193, 3/ Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, Bratislava, 4/ MAKYTA, a.s. so sídlom 1. mája 882/46, Púchov, IČO: 31 599 168, 5/ Ústav sociálnej starostlivosti pre dospelých, Lieskov, 6/ COOP Jednota SD Čadca, so sídlom Palárikova 87, Čadca, IČO: 00 168 947, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP4-2015/001424-011/Kov zo dňa 27. apríla 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov č. OU- TN-OOP4-2015/001424-011/Kov zo dňa 27. apríla 2015 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovia 1/ - 5/ m a j ú p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku na odvolanie účastníka Lesy SR š.p. so sídlom Nám. SNP 8, Banská Bystrica zmenil rozhodnutie bývalého Okresného úradu v Trenčíne, odboru PPLH č. AOO/13656 zo dňa 31. augusta 2000, ktorým bola podľa § 62 ods. 1 písm. a) a § 63 ods. 1 správneho poriadku povolená obnova konania tak, že sa obnova konania nepovoľuje. Pôvodné správne konanie, ktorým bol zamietnutý návrh O. H. o vydanie nehnuteľnosti v k.ú. H., W. U., A., A. - O. podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb.) bolo právoplatne ukončené rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu OÚ, odbor PPLH č. 1727/92- R/542 zo dňa 03.11.1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.1997. 2. Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že správny orgán I. stupňa povolil obnovu konania z dôvodu, že O. H. st. ako oprávnená osoba predložil vo svojom návrhu na obnovu konania ďalší dôkaz, ktorý podľa svojho tvrdenia nemal pri uplatňovaní nároku k dispozícii, nevedel o jeho existencii. O. H. Z.., konkrétne predložil potvrdenie "depôtneho oddelenia" Slovenskej banky v Bratislave. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného bolo zistené, že žalovaný na rozdiel od správneho orgánu I. stupňa uzavrel, že Slovenská účastinná spoločnosť pre zužitkovanie dreva v Dolnom Lieskove nezanikla dňa 30.6.1945, ale po riadnej zmene stanov spoločnosti pokračovala vo svojej činnosti ďalej. Rozhodnutím Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 24.1.1948 bola zavedená revízia majetku Slovenskej účastinnej spoločnosti a povereníctvo dalo výpoveď z hospodárenia na pozemkoch účastinnej spoločnosti, pričom zabratá pôda sa stala predmetom prídelového pokračovania. V pozemkových vložkách bola ako vlastník vedená práve právnická osoba- účastinná spoločnosť a tejto právnickej osobe boli aj predmetné nehnuteľnosti odňaté. Právna predchodkyňa žalobcov bola iba jedným z účastinárov spoločnosti. Táto spoločnosť potom vstúpila k 1.10.1948 do likvidácie a dňa 10.11.1949 podali likvidátori žiadosť o výmaz spoločnosti zo zoznamu firiem. Doklad o výmaze sa nezachoval. Prevod majetku na O. H. mohol byť uskutočnený len v čase od začiatku likvidácie do výmazu spoločnosti. Právny úkon, z ktorého by bolo zrejmé, aký majetok prešiel zo spoločnosti na O. H. sa nepreukázal. Vzhľadom na to, že nebolo preukázané, že by pozemky vo vlastníctve právnej predchodkyne žalobcov prešli do vlastníctva štátu nebolo možné sa domôcť ich vydania podľa zák.č. 229/1991 Zb.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia správnu žalobu, v ktorej poukázali na to, že rozhodnutie žalovaného v tejto veci už bolo predmetom súdneho prieskumu, pričom bolo zrušené pre nepreskúmateľnosť. Namietali, že napriek uvedenému je jeho rozhodnutie opätovne nepreskúmateľné a vec bola aj nesprávne právne posúdená. Podľa žalovaného, ako aj Okresného súdu Považská Bystrica chýba doklad o výmaze spoločnosti, ktorý by preukazoval, že muselo prísť k prechodu majetku spoločnosti na inú osobu. Uvedená právna argumentácia nie je správna a je v rozpore s vtedy platným právnym stavom. Poukázali na to, že v zmysle ust. § 201 ods. 2 zákona č. XXXVII/1875 účastinná spoločnosť zanikala aj následkom uznesenia valného zhromaždenia. Zdôraznil, že bolo povinnosťou žalovaného vysporiadať sa výlučne s tým, či bol novopredložený dôkaz spôsobilý na povolenie obnovy konania a či potencionálne mohol mať vplyv a význam pre iné rozhodnutie v obnovenom konaní. Odpoveď na túto otázku však žalovaný nedal. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktorú si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Zdôraznil, že obnova konania je mimoriadny spôsob preskúmania právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, ktorý sa uplatní len vtedy, ak v ukončenom správnom konaní nebol náležite zistený skutočný stav veci, alebo, ak nerešpektovanie procesných podmienok ustanovených zákonom vzbudzuje pochybnosti o objektivite konania. Mal za to, že v čase rozhodovania o povolení obnovy konania mal dostatok dôkazov o tom, že predložený dokument nazvaný potvrdenie „depôtneho oddelenia“ Slovenskej banky v Bratislave, z ktorého má vyplývať, že spoločnosť mala zaniknúť dňa 30.6.1945, nemá pre posúdenie veci žiaden význam. To dokazujú aj ďalšie jeho zistenia, ktoré síce neboli v rozhodnutí uvedené, avšak ich následne uviedol v predmetnom vyjadrení. Konkrétne žalovaný citoval zo zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia Slovenskej účastinnej spoločnosti pre zužitkovanie dreva v Dolnom Lieskove zo dňa 28.12.1942. Uvedená zápisnica podľa žalovaného vyvracia skutočnosť, ktorú tvrdí p. O. H., že jeho otec L.. O. H. mal v banke deponovaných 500 kusov účastín, ktorých depozit končil dňa 30.6.1945, pretože po zániku spoločnosti všetok jej majetok prešiel do vlastníctva jediného akcionára- jeho matky vdovy O. H.. Podľa vyššie uvedenej zápisnice však tento stav nenastal. Uviedol, že bol na základe informácie z archívu Národnej banky Slovenska toho názoru, že na predloženom výpise účtu cenných papierov (ročný), ktorý vydala Slovenská banka v Bratislave k 31.12.1944 a v ktorom sa uvádza počet kusov, ako aj nominálna hodnota jednej účastiny, je meno L.. O. H., W. U. uvedené preto, lebo v tom čase bol predsedom valného zhromaždenia spoločnosti. Podľa listinných dôkazov akcie vlastnili viacerí akcionári. 5. Žalobcovia správnemu súdu predložili uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 165/2013 vo veci určenia vlastníckeho práva, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 20.11.2007 sp. zn. 17Co 160/2007 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V predmetnom konaní sa žalobcovia (ktorí sú totožní so žalobcami v prejednávanej veci) domáhajú ručenia vlastníckeho práva ich právneho predchodcu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom jeho žiadosti podľa zák.č. 229/1991 Zb.. 6. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 25.05.2016, č.k. 13S/97/2015-35 boli do konania pribratí podľa § 250 ods. 1 O.s.p. zvyšní účastníci správneho konania, a to 1/ Lesy SR š.p. so sídlom Nám. SNP 8, Banská Bystrica, 2/ Obec Lieskov, so sídlom Dolný Lieskov 193, 3/ Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, Bratislava, 4/ MAKYTA, a.s. so sídlom 1. mája 882/46, Púchov, IČO: 31 599 168, 5/ Ústav sociálnej starostlivosti pre dospelých, Lieskov, 6/ COOP Jednota SD Čadca, so sídlom Palárikova 87, Čadca, IČO: 00 168 947. 7. Takto pribratý účastník Lesy SR š.p. žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s odôvodnením, že potvrdenie "depôtneho oddelenia" Slovenskej banky v Bratislave o tom, že Slovenská účastinárska spoločnosť pre zužitkovanie dreva v Dolnom Lieskove zanikla 30.06.1945, v žiadnom prípade nie je skutočnosťou ani dôkazom, ktorý mohol mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohol sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Dodal, že tento doklad je úplne irelevantný a navyše jeho obsah je nepravdivý. Tento doklad v žiadnom prípade nemohol mať podstatný vplyv na rozhodnutie v základnom konaní, čo je jednou z podmienok povolenia obnovy konania. 8. Účastník Slovenský pozemkový fond, v písomnom vyjadrení k žalobe považoval rozhodnutie žalovaného za vecne správne a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 9. Účastník COOP Jednota SD Čadca sa vo veci samej nevyjadril, uviedol, že rozhodnutie o žalobe ponecháva na úvahe súdu. Poukázala na to, že nie je právnym nástupcom COOP Jednoty Považská Bystrica SD v konkurze, a preto nevidí žiaden právny dôvod jej účasti v tomto konaní. 10. V súvislosti s vyjadrením COOP Jednota SD Čadca na tomto mieste Krajský súd v Trenčíne opätovne zdôrazňuje, že v zmysle § 250 ods. 1 O.s.p. musel súd pribrať do konania COOP Jednotu SD Čadca, nakoľko i v správnom konaní bol tento subjekt účastníkom konania. 11. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia a ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenými osobami zastúpenými advokátom, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu vec prejednal na ústnom pojednávaní, na ktorom sa účastníci pridržali svojich písomných podaní a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel správny súd jednohlasne k záveru, že námietka žalobcov o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov je dôvodná, a preto je potrebné priznať správnej žalobe úspech. 12. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-TN- OOP4-2015/001424-011/Kov zo dňa 27. 4.2015, ktorým podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku na odvolanie účastníka Lesy SR š.p. so sídlom Nám. SNP 8, Banská Bystrica zmenil rozhodnutie bývalého Okresného úradu v Trenčíne, odboru PPLH č. AOO/13656 zo dňa 31. augusta 2000, ktorým bola podľa § 62 ods. 1 písm. a) a § 63 ods. 1 správneho poriadku povolená obnova konania (právoplatne ukončeného rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu OÚ, odbor PPLH č. 1727/92-R/542 zo dňa 03.11.1997, právoplatného dňa 08.12.1997) tak, že obnova konania sa nepovoľuje. Predmetom právoplatne ukončené správneho konania bolo prejednanie návrhu O. H. o vydanie nehnuteľnosti v k.ú. H., W. U., A., A. - O. podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb.. 13. Z administratívneho a súdneho spisu bolo zistené, že dňa 03.11.1997 vydal vecne a miestne príslušný správny orgán rozhodnutie, ktorým O. H. st. nepriznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam podrobne popísaných v rozhodnutí, z dôvodu, že nespĺňa podmienky zákona uvedené v § 6 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb.. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 08.12.1997. 14. Dňa 31.07.2000 podal O. H. st. návrh na povolenie obnovy konania, a to z dôvodu predloženia ďalšieho dôkazu, ktorým je potvrdenie depôtneho oddelenia Slovenskej banky v Bratislave. Dňa 31.08.2000 správny orgán I. stupňa obnovu konania povolil. Voči rozhodnutiu o povolení obnovy konania sa odvolal účastník Lesy SR, š.p. a to podaním zo dňa 22.09.2000. Na výzvu žalovaného (správneho orgánu II. stupňa) podal O. H. dňa 09.11.2000 určovaciu žalobu na Okresný súd Považská Bystrica, v dôsledku čoho žalovaný dňa 17.11.2000 prerušil odvolacie konanie. Dňa 08.03.2007 Okresný súd Považská Bystrica určovaciu žalobu zamietol, Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd potvrdil dňa 20.11.2007 prvostupňové rozhodnutie a dňa 31.01.2011 Najvyšší súd SR zamietol dovolanie žalobcov. Dňa 30.09.2011 žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým zmenil rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa tak, že obnovu konania nepovoľuje. Dňa 31.05.2012 prijal Ústavný súd SR ústavnú sťažnosť žalobcov na ďalšie konanie. Dňa 11.07.2012 tunajší súd rozhodnutie žalovaného, ktorým obnovu konania nepovolil, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (na základe správnej žaloby zo dňa 30.01.2012). Dňa 20.12.2012 žalovaný opätovne vydal rozhodnutie, ktorým zmenil rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa tak, že obnovu konania nepovoľuje. Dňa 06.02.2013 podali žalobcovia voči rozhodnutiu žalovaného na tunajší súd správnu žalobu. O tejto žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 13S/17/2013-71 zo dňa 5.11.2014 tak, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. teda pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Dňa 07.02.2013 Ústavný súd SR rozhodol, že ústavné práva žalobcov porušené boli a zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 24.6.2015 Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne v predmetnej veci a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Trenčíne o veci opätovne rozhodol dňa 18.11.2015 tak, že odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica potvrdil. 15. Žalovaný po zrušení rozhodnutia o odvolaní účastníka Lesy SR, š.p. o veci rozhodoval po tretíkrát, s tým, že opätovne zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu a obnovu konania nepovolil. 16. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 17. Podľa § 62 ods. 1 správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. 18. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 19. Súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobcovia opätovne (po tom, čo bolo rozhodnutie žalovaného z tohto dôvodu už zrušené) namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. Správny súd vo všeobecnosti konštatuje, že správny orgán musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval. Pri právnom posúdení veci musí správny orgán uviesť, konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Jeho správna úvaha použitá pri rozhodovaní pritom musí zodpovedať zásadám logiky a musí z nej byť zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní. Je pritom zrejmé, že je povinnosťou odvolacieho správneho orgánu, aby sa zaoberal jednotlivými odvolacími námietkami odvolateľa a dal odpoveď na nastolené odvolacie dôvody. 20. V predmetnej právnej veci je predmetom rozhodovania posúdenie otázky, či dôkaz predložený právnym predchodcom žalobcov (potvrdenie depôtneho oddelenia Slovenskej banky v Bratislave) predstavuje v zmysle ust. § 62 ods. 1 správneho poriadku dôvod pre povolenie obnovy konania, ktoré bolo právoplatne skončené rozhodnutím bývalého Okresného úradu v Trenčíne, odbor PPLH č. 1727/92- R/542 zo dňa 3.11.1997. 21. Správny súd konštatuje, že jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Aj v správnom práve zásadne platí princíp "rei iudicatae", ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať. Výnimkou je uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov, ktorými sa dosahuje náprava právoplatných správnych rozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia závažných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Obnova konania je pritom inštitút, ktorým sa odstraňujú skutkové omyly a nedostatky v skutkovom stave pre nevykonanie dôkazov. 22. Právny predchodca žalobcov požiadal o povolenie obnovy konania, keď predložil nový dôkaz a to potvrdenie depôtneho oddelenia Slovenskej banky v Bratislave. V štádiu rozhodovania o tomto návrhu je správny orgán povinný vysporiadať sa s tým, či sú v danej veci splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle ust. § 62 a nasl. správneho poriadku. 23. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné, aby správny orgán jasne a zrozumiteľne uviedol či boli splnené jednotlivé podmienky stanovené zákonom pre povolenie obnovy konania, vrátane toho aké skutočnosti vyplynuli z novopredloženého dôkazu a či tieto skutočnosti sú spôsobilé privodiť v prípadne obnovenom administratívnom konaní pre žalobcov úspech. Uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí absentuje, keď toto rozhodnutie obsahuje najmä citácie odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4C/703/2000 vo veci určenia vlastníckeho práva. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného obsahuje aj určitú úvahu správneho orgánu, pri ktorej ale nie je zrejmé z akých dôkazov vyvodzuje žalovaný prezentované skutkové závery a z čoho ( z ktorých ustanovení zákona) vyplývajú jeho právne závery. Okrem toho táto úvaha sa vo svojej podstate týka vecnej správnosti rozhodnutia vo veci samej a nie je z nej zrejmé, ako správny uvažoval pri posúdení splnenia jednotlivých zákonom stanovených podmienok pre povolenie obnovy správneho konania. Z celého rozhodnutia nie je zrejmé ani to, aké skutočnosti podľa žalovaného vyplynuli z novopredloženého dôkazu. Potreba riadneho, jasného a zrozumiteľného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je o to naliehavejšia, že týmto rozhodnutím dochádza k zmene rozhodnutia, ktorým bola prvotne takáto obnova konania povolená. Je teda namieste, aby správny orgán bez pochybností v odôvodnení svojho zmenového rozhodnutia vyložil, ktorý zo zákonom stanovených dôvodov pre povolenie obnovy nebol splnený. 24. V písomnom vyjadrení k podanej žalobe už žalovaný presnejšie vyjadril prečo tento dôkaz nepovažuje za podstatný a z akých dôvodov nemôže privodiť v „základnom“ administratívnom konaní iný výsledok. Takéto doplnenie dôvodov mimo odôvodnenia rozhodnutia, však nič nemení na tom, že samotné odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, tak ako to správne namietali žalobcovia. V súdenej veci sa žalovaný neriadil dôsledne ustanoveniami § 46 a 47 správneho poriadku, keď napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, t.j. nemá atribúty zákonného rozhodnutia a preto bolo potrebné toto rozhodnutie opätovne z tohto dôvodu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného o veci opätovne rozhodnúť, pričom v odôvodnení rozhodnutia je potrebné uviesť, (po zhodnotení či bol návrh podaný riadne a včas) aké konkrétne skutočnosti z predloženého dôkazu vyplynuli, či tieto skutočnosti resp. tento dôkaz môžu mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej a či sa nemohli v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. 25. Správny súd rozhodol v zmysle § 175 S.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešným žalobcom priznal úplnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p.. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo vyšší súdny úradník, a to v zmysle ust. § 175 ods. 2 S.s.p.. Účastníkom, ktorí boli do konania pribratí uznesením č.k.13S/97/2015-35 zo dňa 25.5.2016, nakoľko neboli splnené podmienky pre takéto priznanie v zmysle ust. § 169 S.s.p.. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).