Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/100/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200437 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3015200437.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: AktivPersonal SK, s.r.o., so sídlom Trenčín, Marka Aurélia 2942/2, IČO: 44 878 095, právne zastúpeného A? advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trenčín, Partizánska 25, IČO: 36 735 311, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, so sídlom Trenčín, Hodžova 36, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ITN-17-44-2.3/P-E24-15 zo dňa 1. júna 2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 8. júna 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáha preskúmania v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného. 2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný v súlade s ust. § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. nariadil žalobcovi odstrániť nedostatky zistené v bodoch B) 2, 4 - ihneď a dodržiavať trvale od prevzatia tohto protokolu; v bodoch B) 1, 3, 5, 6 - do 10 dní a dodržiavať trvale od prevzatia tohto protokolu a zároveň v súlade s ust. § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin; doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že inšpektor práce pri vypracúvaní protokolu o výsledku inšpekcie práce prihliadal na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným subjektom (žalobcom) počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu, pričom zistil nasledujúce skutočnosti: - zamestnávateľ nezabezpečil zamestnancom vyslaným podľa § 58 Zákonníka práce do členského štátu Európskej únie pracovné podmienky a podmienky zamestnávania - pracovné podmienky a mzdové podmienky podľa práva štátu, na ktorého území prácu vykonáva, čím porušil § 5 ods. 6 Zákonníka práce v nadväznosti na čl. 3 ods. 1 písm. c) Smernice 96/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 16.12.1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancom, ktorí majú dohodnuté miesto výkonu práce u užívateľského zamestnávateľa BGP Bisplinghoff GmbH Borsigstrasse 6, 483 24 Sendenhorst Deutschland, a to: B. O., B. L., B. Z., X. Y. a W. W. mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas vo výške 25 % z celkovej hodinovej mzdy, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, - nevedie evidenciu pracovného času tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, čím porušil § 99 Zákonníka práce. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ nevedie evidenciu pracovného času u zamestnancov V. O. a M. Q. za mesiac 09/2014, - neposkytol zamestnancovi za vykonanú prácu časť mzdy a mzdu, čím porušil § 118 ods. 1 Zákonníka práce. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi B. O. časť mzdy za mesiac 07/2014 a mzdu za mesiac 08/2014, zamestnancovi B. L. mzdu za mesiace 07/2014 a 08/2014, zamestnancovi B. Z. mzdu za mesiace 07/2014, 08/2014, 09/2014, zamestnancovi X. Y. časť mzdy za mesiac 07/2014 a mzdu za mesiac 08/2014, zamestnancovi B. W. časť mzdy za mesiac 07/2014 a mzdu za mesiac 08/2014, 09/2014, zamestnancovi M. Q. časť mzdy za mesiac 07/2014 a mzdu za mesiac 08/2014, - nevyplatil zamestnancom mzdu za mesačné obdobie vo výplatnom termíne určenom zamestnávateľom v pracovnej zmluve, čím porušil § 129 ods. 1 Zákonníka práce. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi V. O. mzdu za mesiac 09/2014 dňa 05.11.2014, zamestnancovi B. O. mzdu za mesiace 05/2014 dňa 03.07.2014 a časť mzdy za 06/2014 dňa 10.09.2014, zamestnancovi X. Y. časť mzdy za mesiac 07/2014 dňa 10.09.2014 a časť mzdy dňa 29.10.2014 a mzdu za mesiac 08/2014 dňa 29.10.2014, zamestnancovi W. W. zamestnávateľ poskytol časť mzdy za mesiac 07/2014 dňa 05.11.2014 a mzdu za mesiac 08/2014 dňa 05.11.2014, - nevydáva zamestnancom písomný doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce, čím porušil § 130 ods. 5 Zákonníka práce. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ nevydal zamestnancom X. Y., M. Q., B. O., B. Z., W. W., B. W., B. L., V. O. výplatné pásky za obdobie trvania ich pracovného pomeru u zamestnávateľa, - neposkytol zamestnancovi náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v sume jeho priemerného zárobku, čím porušil § 116 ods. 3 Zákonníka práce. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancom R.. E. M., X. Y., M. Q., B. O., B. Z., W. W., B. W., B. L. a V. O. náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v sume ich priemerného zárobku. 3. Dňa 08.06.2015 žalovaný prijal Dodatok č. 1 k protokolu č. ITN-17-44-2.3/P-E24-15 zo dňa 01.06.2015. V odôvodnení tohto dodatku žalovaný uviedol, že dňa 01.06.2015 bol protokol č. ITN-17-44-2.3/P-E24-15 zo dňa 01.06.2015 prerokovaný so splnomocneným zástupcom V.. X. B. v zmysle plnomocenstva zo dňa 25.11.2014. Dňa 03.06.2015 bolo žalovanému doručené „Stanovisko k protokolu č. ITN-17-44-2.3/P-E24-15 zo dňa 01.06.2015“, ku ktorému boli priložené prílohy: čerpanie dovolenky za obdobie 01/2014-10/2014, výplatná listina zamestnancov za obdobie 07/2014, 09/2014, mzdový list za rok 2014, evidencia pracovného času zamestnanca R.. E. M. za obdobie 01/2014-10/2014, dovolenkový lístok zo dňa 02.07.2014, predložená Zmluva o vykonaní platieb pracovníkom firmy AktivPersonal SK, s.r.o. z nemeckého jazyka do slovenského jazyka. Na základe uvedených skutočností inšpektor práce zmenil bod B) 6 protokolu na nové znenie: „Zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v sume jeho priemerného zárobku, čím porušil § 116 ods. 3 zákonníka práce. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancom X. Y., M. Q., B. O., B. Z., W. W., B. W., B. L. a V. O. náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v sume ich priemerného zárobku.“ Vzhľadom na uvedené žalovaný v Dodatku č. 1 zmenil nariadené opatrenia tak, že žalobcovi nariadil odstrániť zmenený nedostatok v bode B) 6 - do 15 dní a dodržiavať trvale od prevzatia tohto dodatku protokolu. Ostatné časti protokolu č. ITN-17-44-2.3/ P-E24-15 zo dňa 01.06.2015 zostali nezmenené. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu s odôvodnením, že zistenia žalovaného uvedené v Protokole v znení jeho dodatku, ktoré viedli k uloženiu opatrení a povinností vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ktorý je tiež v rozpore so skutočným skutkovým stavom. Namietal, že Protokol v znení dodatku je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť, čiastočne zmätočný a protizákonný. Poukázal na to, že žalovaného v priebehu kontroly niekoľkokrát upozornil na neprehľadnosť situácie, ktorá vznikla pri projekte, na ktorý bola kontrola zameraná a z ktorého plynú údajné nedostatky. Žalovanému oznámil, že evidenciu pracovného času vedie, čiže jeho konštatovanie o nevedení evidencie pracovného času je nepravdivé, nakoľko vychádza z nedostatočne zisteného stavu veci. Taktiež žalovanému opakovanie oznámil, že nezaslanie evidencie pracovného času za mesiac september zo strany klienta v Nemecku zapríčinilo nemožnosť predloženia spornej evidencie pracovného času, pričom označenie klienta s uvedením jeho kontaktnej adresy predložil žalovanému a navrhol mu, aby žalovaný využil svoje zákonné možnosti a užívateľského zamestnávateľa vyzval, aby mu evidenciu pracovného času predložil. Žalovaný tento návrh odmietol s vyjadrením, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu. Trval na to, že evidenciu zamestnancov vedie, avšak jej vedenie je v prípade vyslaných zamestnancov podmienené jej doručením zo strany užívateľského zamestnávateľa, čo sa v uvedených prípadoch aj napriek opätovným žiadostiam nestalo. Predpokladal, že z dôvodu možnosti správneho právneho posúdenia veci si žalovaný zabezpečí spornú evidenciu iným spôsobom, avšak v tomto smere zostal žalovaný nečinný. 5. Čo sa týka bodu B) 4 Protokolu uviedol, že nevyplatenie mzdy načas bolo spôsobené neuhradením pohľadávok zo strany jeho klienta, avšak hneď ako to bolo možné, bez ohrozenia jeho podnikateľskej činnosti, tieto mzdy zamestnancom uhradil. Tento nedostatok bol v čase, keď žalovaný nariadil jeho odstránenie už odstránený, a preto bolo nariadenie žalovaného v tomto bode čiastočne zmätočné, nepreskúmateľné, nevykonateľné a z uvedených dôvodov nezákonné. K bodu B) 1 Protokolu uviedol, že so žiadnym zamestnancom uvedeným v protokole nebola v pracovnej zmluve (a ani inak) dohodnutá práca nadčas, prácu nadčas týmto zamestnancom neprikázal a ani neodsúhlasil. Svojvoľné zotrvanie na pracovisku v čase po riadne určenom pracovnom čase preto nemôže byť považované za prácu nadčas. Napriek uvedenému však žalovaný bez akéhokoľvek podloženia svojho tvrdenia dospel k záveru, že uvedení zamestnanci prácu nadčas vykonávali. Trval na tom, že v danom prípade nešlo o prácu nadčas a zamestnancom, ktorí porušili zmluvné podmienky nedodržaním určeného pracovného času neprináleží ani mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, ibaže by zamestnanci preukázali opak. Čo sa týka bodu B) 3 Protokolu uviedol, že žalovanému predložil Dohodu o prevzatí záväzku užívateľského zamestnávateľa, okrem iného, i uhradiť mzdy vyššie uvedených zamestnancov. Dohoda bola pre neho zjavne nevýhodná, ale v danej situácii nevidel iné východisko ako získať aspoň časť úhrad za mzdy zamestnancov a subdodávateľov. Následne bolo zamestnankyňou p. J. telefonicky u každého menovaného zamestnanca preverené, či bola dohoda naplnená a dlh na mzdách uhradený, pričom všetkými uvedenými zamestnancami bolo potvrdené pripísanie dlžných súm na účet tak, ako je uvedené v predmetnej Dohode o prevzatí záväzku. Žalovaný však navrhnutý dôkaz svedeckou výpoveďou odmietol a neprijal ani čestné prehlásenie o tom, že pripísanie uvedených miezd bolo preverené. Zastával názor, že z jeho strany boli využité všetky dostupné kroky ku získaniu požadovaných informácií od užívateľského zamestnávateľa v písomnej podobe, avšak bezúspešne. Navrhol, aby žalovaný v tomto bode prijal jeho dôkazy alebo preverovanie doplnil podaním vysvetlenia menovaných zamestnancov, predložením bankových výpisov z účtov a nedostatok neuhradenia miezd následne z Protokolu odstránil. 6. K bodu B) 5 Protokolu uviedol, že ako zamestnávateľ vydáva písomný doklad každému zamestnancovi, ktorý si ho k nemu príde prevziať, pričom o tejto skutočnosti bol v prijímacom pohovore každý zamestnanec poučený a s uvedeným postupom súhlasil. Poukázal na to, že v minulosti sa snažil o doručovanie na adresu trvalého pobytu, avšak všetky zásielky sa mu vracali z dôvodu nezastihnutého adresáta (zamestnanci pracovali v zahraničí, kam ich vyslal). K bodu B) 6 Protokolu poukázal na to, že ak je zamestnanec vyslaný podľa § 58 Zákonníka práce do členského štátu Európskej únie, pracovné podmienky a podmienky zamestnávania sa spravujú právom štátu, na ktorého území prácu vykonáva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného vo forme Protokolu v znení jeho dodatku pod č. ITN-17-44-2.3/P-E24-15 zo dňa 01.06.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol. Uviedol, že pri výkone inšpekcie práce u žalobcu bola z dôvodu relevantného posúdenia mzdových podmienok v Nemecku potrebná súčinnosť Národného inšpektorátu práce s nemeckým styčným orgánom. Preto odmietal tvrdenie žalobcu, že inšpektor práce bol nečinný, nakoľko inšpektor práce vynaložil všetky dostupné prostriedky k získaniu informácií a následne aj k správnemu posúdeniu mzdových podmienok v Nemecku. Inšpektor práce pri vypracúvaní Protokolu o výsledku inšpekcie práce prihliadal na vyjadrenia a reálne predložené doklady počas výkonu inšpekcie práce a vychádzal najmä z evidencie pracovného času predloženej žalobcom. Uviedol, že pri konštatovaní nedostatku v bode B) 1 Protokolu vychádzal z evidencie pracovného času za obdobie 03/2014 - 08/2014 predloženej žalobcom, z ktorej je zrejmá práca nadčas a práca vo sviatok, pričom inšpektor práce nie je povinný zisťovať, či bola práca nadčas zamestnávateľom nariadená alebo či bola vykonávaná s jeho súhlasom. K bodu B) 2 Protokolu poukázal na to, že evidencia pracovného času dočasne prideleného zamestnanca počas dočasného pridelenia sa má viesť v mieste výkonu práce u užívateľského zamestnávateľa. Inšpektorát práce však nie je povinný vyžiadať si dôkazné dokumenty potrebné na výkon inšpekcie od užívateľského zamestnávateľa, pretože v zmysle ust. § 16 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. je zamestnávateľ povinný na požiadanie poskytnúť inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov. V prípade ak zamestnávateľ nepredloží požadované doklady, inšpektor práce má za to, že zamestnávateľ nepreukázal plnenie povinností, ktoré mu vyplývajú z pracovnoprávnych vzťahov, pretože dôkazné bremeno preukázania vedenia evidencie pracovného času zamestnancov je na zamestnávateľovi. K bodu B) 3 Protokolu uviedol, že žalobcu požiadal o predloženie dokladov preukazujúcich vyplatenie mzdy zamestnancom za obdobie 07/2014 - 09/2014. Žalobca však požadované doklady nepredložil, pričom Inšpektorát práce v zmysle zákona č. 125/2006 Z.z. nie je povinný vyžiadať si dôkazné dokumenty potrebné na výkon inšpekcie práce od užívateľského zamestnávateľa. Žalobca taktiež nepreukázal vyplatenie mzdy na účet zamestnancov, čím porušil ust. § 118 ods. 1 Zákonníka práce. K bodu B) 4 Protokolu uviedol, že pri konštatovaní uvedeného nedostatku vychádzal zo žalobcom predložených dokladov - výpisov z účtu UniCredit Bank, z ktorých je zrejmé, že mzdy boli zamestnancom vyplatené až po termíne ich splatnosti. S poukazom na ust. § 97 Zákonníka práce uviedol, že pri práci nadčas príkaz alebo súhlas so zamestnancom nemusí byť písomný, v dôsledku čoho inšpektor práce pri vypracúvaní Protokolu o výsledku inšpekcie vychádzal z evidencie pracovného času predloženej žalobcom, z ktorej vyplýva, že zamestnanec B. O. odpracoval v apríli 2014 9 hodín nadčas, v máji 2014 84 hodín nadčas, v júli 2014 66,5 hodiny práce nadčas a v auguste 2014 82,5 hodín práce nadčas. Ďalej poukázal na ust. § 130 ods. 5 Zákonníka práce, v zmysle ktorého má žalobca povinnosť vydávať výplatné pásky svojim zamestnancom, pričom doručovanie výplatných pások zamestnancom na adresu trvalého pobytu a následne ich nedoručenie z dôvodu nezastihnutia adresáta nemajú za následok nedoručovať výplatné pásky vôbec, pretože žalobca má možnosť dohodnúť sa so zamestnancami na vydávaní výplatných pások elektronickými prostriedkami. 8. Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou zastúpenou advokátom v zákonnom stanovenej lehote proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu, súd vec rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko obaja účastníci s takýmto postupom súhlasili. Po oboznámení sa s obsahom žaloby, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívnych spisov dospel jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutia a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, nie je možné priznať správnej žalobe úspech. Z tohto dôvodu rozsudkom vyslovil, že sa žaloba sa zamieta. 9. Predmetom súdneho prieskumu je protokol č. ITN-17-44-2.3/P-E24-15 zo dňa 1. júna 2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 8. júna 2015 vydaný žalovaným, v ktorom bolo žalobcovi nariadené podľa ust. § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. odstrániť nedostatky zistené v bodoch B) 2, 4 - ihneď a dodržiavať trvale od prevzatia tohto protokolu; v bodoch B) 1, 3, 5, 6 - do 10 dní a dodržiavať trvale od prevzatia tohto protokolu a zároveň v súlade s ust. § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. žalovaný uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin; doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. 10. Súd konštatuje, že inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu, ktorý podľa zistených záverov následne eventuálne vedie k začatiu správneho konania. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorý v následne začatom správnom konaní predstavuje jeden z dôkazných prostriedkov. Nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť. 11. Protokol o výsledku inšpekcie nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je vydaný v rámci správneho konania. Súdnou praxou je však ustálené, že napriek uvedenému je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Uvedené konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení zo dňa 2.12.2008, sp. zn. 1Sžo 162/2007, keď uviedol, že protokol o výsledku inšpekcie je vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomoci zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia porušenia povinností ukladá kontrolovanému subjektu povinnosť odstrániť zistené nedostatky v určenom termíne. Týmto určením povinností dochádza k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry kontrolovaného subjektu. 12. Súd poukazuje na to, že súdny prieskumu protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu. V tomto prípade žalobou napadnutý protokol takéto uloženie povinností, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov na strane žalobcu obsahuje. Súd v tejto súvislosti však konštatuje, že podľa jeho názoru uvedené určenie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia týchto povinností. Možnosť súdneho prieskumu je teda limitovaná týmto rozsahom. Ako bolo uvedené vyššie, len uloženie týchto sankcii predstavuje pri protokole zásah do sféry kontrolovaného subjektu a robí protokol spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. 13. V prejednávanej veci bolo z administratívneho spisu zistené, že žalobca je podnikateľom, ktorý v rámci predmetu podnikania vykonáva okrem iného aj činnosť agentúry dočasného zamestnávania a pôsobí aj ako sprostredkovateľ práce za úhradu. Podstatou pracovnej agentúry je zamestnávanie občanov v pracovnom pomere za účelom ich dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi. 14. Na základe podnetu viacerých zamestnancov žalobcu bola u žalobcu vykonaná inšpekcia, a to v dňoch 25.11.2014, 11.12.2014 a 1.6.2015. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie vybraných ustanovení pracovnoprávnych a mzdových predpisov a kontrolovaným obdobím bolo obdobie od mája 2014 do ukončenia výkonu inšpekcie. Bolo zistené, že žalobca realizuje predmet svojej podnikateľskej činnosti prostredníctvom 35 zamestnancov. 15. Pri výkone inšpekcie žalobca predložil doklady týkajúce sa zamestnancov W. N., R.. E. M., B. O., B. L., B. Z., X. Y., B. W., W. W., M. Q. a V. O., zmluvu o vyslaní zamestnancov č. 07/2014, doklady o vyplatení miezd, a napriek výzve žalovaného nepredložil evidenciu pracovného času zamestnancov V. O., M. Q., poskytnutie mzdy zamestnancovi B. O., B. L., B. Z., B. W., M. Q., poskytnutie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku a prácu vo sviatok zamestnancom uvedeným v preskúmavanom protokole. 16. Zo zmluvy č. 07/2014, ktorú žalobca uzavrel s nemeckým partnerom vyplynulo, že žalobca sa zaviazal vyslať na obdobie od 24.2.2014 do 31.12.2014 k odberateľovi zamestnancov podľa zoznamu, ktorý tvoril prílohu zmluvy. Pre týchto pracovníkov mali platiť rovnaké pracovné podmienky, aké platia pre porovnateľného pracovníka v prevádzke odberateľa. Odmeňovanie malo byť vykonané podľa vykonaných hodín, pričom sa malo uskutočniť na základe pracovných výkazov zamestnancov, vždy k uplynulému mesiacu. Z predložených dokladov bolo zistené, že zamestnancom B. O., B. L., B. Z., X. Y., M. Q. a B. W. nebola riadne a včas uhradená časť ich mzdy. Taktiež nebola predložená evidencia pracovného času u zamestnancov V. O. a M. Q. a bolo zistené, že žalobca zamestnancom X. Y., M. Q., W. W., B. Z., B. L., V. O. nevydáva písomný doklad obsahujúci najmú údaje o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o vykonaných zrážkach zo mzdy a celkovej cene práce. Zamestnancom R.. E. M., X. Y., M. Q., B. O., B. Z., W. W., B. W., B. L. a V. O. žalobca nemal poskytnúť náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Uvedené nedostatky bolo nariadené žalobcovi odstrániť v protokole, ktorý je predmetom súdneho prieskumu. K uvedenému protokolu podal žalobca stanovisko, ku ktorému žalovaný zaujal stanovisko v dodatku k protokolu. 17. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zák.č. 125/2006 Z.z. na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených. 18. Podľa § 14 ods. 1 zák.č. 125/2006 Z.z. protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 19. Podľa § 14 ods. 2 zák.č. 125/2006 Z.z. v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. 20. Súd dospel k záveru, že protokol č. ITN-17-44-2.3/P-E24-15 zo dňa 1. júna 2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 8. júna 2015 bol vydaný v súlade so zákonom, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a opatrenia, ktoré boli v súvislosti so zistenými porušeniami žalobcovi nariadené nepredstavujú nezákonný a neoprávnený zásah do právneho postavenia a sféry žalobcu. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že zamestnanci žalobcu vysielaní do inej členskej krajiny musia mať rovnaké postavenie ako zamestnanci užívateľského zamestnávateľa. Z obsahu ich pracovných zmlúv bolo zistené, že ich pracovný čas, dĺžka dovolenky, ako i posudzovanie vzniku nároku na dovolenku sa majú určiť podľa príslušných ustanovený zákonníka práce platného v Slovenskej republike. Z dodatku k týmto pracovným zmluvám vyplynulo, že počas celej doby vyslania sa zamestnávateľ zaviazal dodržiavať predpisy slovenského právneho poriadku v oblasti pracovného práva, ako i v určenom rozsahu predpisy členského štátu EÚ, do ktorého bol zamestnanec vyslaný. Zo smernice 96/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb vyplýva, že členské štáty majú zabezpečiť, aby podniky, bez ohľadu na rozhodné právo pre pracovnoprávne vzťahy, zaručili pracovníkom vyslaným na územie členských štátov pracovné podmienky, platné v členskom štáte vykonávania práce, a to ohľadne maximálnej dĺžky pracovného času a minimálnej doby odpočinku, maximálnej ročnej dĺžky platenej dovolenky, minimálnej mzdovej tarify vrátane práce nadčas, podmienky prenájmu pracovníkov, zdravie, bezpečnosť a hygienu pri práci, ochranných opatrení a rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami. Súčasne však smernica určuje, že uvedené nebude brániť uplatneniu pracovných podmienok výhodnejších pre zamestnanca, teda aj uplatneniu tých podmienok, ktoré sú mu garantované zákonníkom práce platiacim na území Slovenskej republiky. Z dopytu vykonaného žalovaným bolo zistené, že v Nemeckej spolkovej republike je v zmysle § 8 Federálnej rámcovej kolektívnej zmluvy pre odvetvie stavebníctva, určené, že každý zamestnanec má nárok na 30 pracovných dní platenej dovolenky, pričom za vyčerpanú dovolenku patrí zamestnancovi náhrada mzdy. Náhrada za dovolenku sa skladá z platby za dovolenku vo výške 11,4 % hrubej mzdy a dovolenkového bonusu vo výške 25 % zo sumy platby za dovolenku. Za nadčasy musí byť zaplatené mzdové zvýhodnenie vo výške 25 % z celkovej hodinovej mzdy. V zmysle dojednaného v pracovných zmluvách vyslaných zamestnancov na ich pracovnoprávne vzťahy má dopadať slovenský právny poriadok s výnimkou tzv. tvrdého jadra, ktoré je bližšie špecifikované v článku 3 smernice č. 96/71/ES. 21. Súd ďalej uvádza, že ak žalobca namietal, že v skutočnosti vedie evidenciu pracovného času zamestnancov, túto však nemôže predložiť z dôvodu nespolupráce jeho nemeckého klienta, tak je potrebné zdôrazniť, že uvedená evidencia pracovného času je podstatným podkladom pre správny výpočet mzdy zamestnanca. V zmysle ust. § 99 zákonníka práce je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec pracovného úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Vzhľadom na to, že žalobca túto evidenciu pracovného času nepredložil, neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadne splnenia tejto zákonom stanovenej povinnosti. Bolo a je pritom vecou zamestnávateľa, aby zabezpečil vedenie tejto evidencie a v prípade vyslania zamestnancov aj dostatočne zmluve ošetril svoj prístup k tejto dokumentácii, ktorá predstavuje podstatný podklad pre výpočet mzdy jednotlivých zamestnancov. Naopak nie je vecou správneho orgánu, aby uvedené doklady sám zaobstarával a to najmä vo fáze pred začatím správneho konania. V konečnom dôsledku namietanú nespoluprácu nemeckého klienta žalobca dostatočne nepreukázal. 22. Ďalej súd konštatuje, že tak podľa pracovného práva platného v Slovenskej republike, ako aj SRN za prácu nadčas musí byť zamestnancom poskytnuté mzdové zvýhodnenie. Podľa § 121 zákonníka práce patrí zamestnancovi táto náhrada v prípade, že bola zamestnávateľom nariadená, resp. bola vykonávaná s jeho súhlasom (pre ktorý nie je stanovená písomná forma). Vzhľadom na rozsah zistenej práce nadčas (napr. u zamestnanca B.N. išlo v mesiaci apríl 2014 o 9 hodín, v mesiaci máj 2014 o 84 hodín, v mesiaci júl 2014 66,5 hodín a auguste 2014 82,5 hodiny nadčas) nie je možné, aby bola táto práca vykonávaná bez vedomia a súhlasu zamestnávateľa. Nebolo tvrdené a ani preukázané, že by zamestnávateľ trval na dodržiavaní určeného pracovného času. V podanej žalobe žalobca uvedenú prácu nadčas označil ako svojvoľné zotrvávanie zamestnancov na pracovisku, čo by predstavovalo porušovanie povinností na strane týchto zamestnancov. Nebolo však zistené, že by takéto porušovanie nejakým spôsobom so zamestnancami riešil. Naopak vzhľadom na počet odpracovaných hodín nad určený pracovný čas a dobu, po ktorú k tejto práci dochádzalo, je ťažké uveriť, že by zamestnanec takúto prácu vykonával z vlastného podnetu, bez vedomia zamestnávateľa s tým, že mu za túto prácu nebude poskytnuté mzdové zvýhodnenie. Ak teda žalovaný uložil zamestnancovi povinnosť uvedené porušenie povinnosti poskytnúť toto zvýhodnenie uložil, učinil tak na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a na základe správneho právneho posúdenia veci. 23. Žalobca vo svojej podstate nespochybnil, že nevyplácal riadne v včas v období júl až september 2014 mzdu, resp. časť mzdy a nevyplatil zamestnancom mzdu za mesačné obdobie vo výplatnom termíne tak ako je konštatované v protokole. Dôvody pre ktoré sa tak stalo sú pritom právne irelevantné (druhotná platobná neschopnosť žalobcu). Rovnako zmluva, ktorú uzavrel s tretím subjektom o postúpení svojej pohľadávky voči nemeckému klientovi - užívateľskému zamestnávateľovi na uvedenom závere nič nemení, nemá za následok zánik povinnosti a zodpovednosti žalobcu ako zamestnávateľa. Taktiež následná dohoda tohto subjektu s nemeckým klientom o priamej úhrade nárokov zamestnancov sama o seba nemá žiaden vplyv na správnosť skutkového záveru a právneho záveru, ktoré učinil žalovaný. Súd ďalej zdôrazňuje, že je predovšetkým vecou žalobcu, aby disponoval dokladmi preukazujúcimi vykonanie úhrad a ako bolo uvedené vyššie prípadne si zmluve ošetril, aby mu boli poskytnuté. Nie je vecou žalovaného a ani v jeho kompetencii vyžadovať si údaje o platbách z bankových inštitúcii. Uvedené porušenie teda bolo riadne zistené a oprávnene viedlo k uloženiu povinnosti k náprave. K zistenému nedostatku ohľadne nevyplácania náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku žalobca len bez ďalšieho tvrdil, že ohľadne uvedeného sa má vec spravovať právom štátu, na území ktorého zamestnanec prácu vykonáva. Nebolo však zistené a ani tvrdené, že by nemecké právo takúto náhradu nepripúšťalo a súčasne smernica č. 96/71/ES, že vzťahy a podmienky zamestnania stanovené v čl. 3 ods. 1 nebránia pracovných podmienok výhodnejších pre zamestnanca. V zásade pritom platí, že vyslanie zamestnanca nemôže zásadným spôsobom zhoršiť právne postavenie zamestnanca oproti stavu, resp. ochrane, ktorá mu je poskytnutá našim právnym predpisom. 24. Pokiaľ ide o záver inšpekcie, že žalobca nevydal označeným zamestnancom „výplatné pásky“ žalobca namietal, že uvedený doklad vydáva každému zamestnancovi, ktorý si ho k nemu príde prevziať. Zamestnanci, ktorých sa uvedený nedostatok týka pracujú v Nemecku bez doručovacej adresy. V minulosti sa ich snažil doručovať na adresu ich trvalého pobytu, avšak zásielky sa vracali nevyzdvihnuté, keďže títo zamestnanci pracovali v zahraničí, práve na základe vyslania žalobcom. Uvedené dôvody však podľa názoru súdu neobstoja. Žalobca v podstate nenamietal skutočnosť, že označeným zamestnancom nevydal doklady o zložkách mzdy a plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním. Poukázal na to, že v tejto otázke by sa vec mala riadiť nemeckým právom, pričom neuviedol, že by podľa tohto právneho poriadku nebol povinný zamestnancom takýto doklad vydávať. Okrem toho tak ako bolo uvedené vyššie, v pracovnej zmluve so zamestnancami sa žalobca zaviazal dodržiavať právne predpisy platné v Slovenskej republike s výnimkou, ktorá sa zhoduje s čl. 3 smernice 96/71/ES, ktorá podľa názoru súdu uvedenú problematiku nezahŕňa Ak teda má byť podľa nášho právneho poriadku takýto doklad zamestnancom vydaný, je žalobca povinný uvedené zabezpečiť a to s prihliadnutím na skutočnosť, že uvedený zamestnanci sa v dôsledku ich vyslania zdržiavajú mimo územia Slovenskej republiky. Ak tak žalobca neučinil, bolo v kompetencii žalovaného mu uložiť, aby tento nedostatok odstránil. 25. Podľa § 190 zák.č. 162/2015 Z.z., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd žalobu zamieta. 26. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania, ktorá by inak podľa § 167 zák.č. 162/2015 Z.z.. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 444 ods. 2 SSP lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.