Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/29/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200512 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3015200512.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu: Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. R. XXXX/X, U., zastúpeného advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom so sídlom v Bratislave, Černyševského 26 proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, Jilemnického 1, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TN-VO2-622-004/2015-P zo dňa 15. júna 2015, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-TN-VO2-622-004/2015-P zo dňa 15. júna 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 3 OSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 296,44 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jindřicha Stoszeka, vedeného v Slovenskej sporiteľni, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca žalobou podanou na Krajskom súde v Trenčíne dňa 20.07.2015 sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného označeného v záhlaví tohto rozhodnutia. Predmetným rozhodnutím zo dňa 15.06.2015 žalovaný podľa § 243 ods. 1, 2, 3 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a železničnej polície v znení neskorších predpisov rozhodol o podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o náhrade škody č. p.: ORPZ-TN-VO-220-002/2015 zo dňa 12.05.2015, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť pomernú časť nákladov vynaložených služobným úradom na získanie základného policajného vzdelania v Strednej odbornej škole PZ Pezinok vo výške 3.003,71 eur do 30 dní od doručenia rozhodnutia a na základe zistených skutočností rozhodol podľa § 243 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z.z. tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdil. Žalobca v podanej žalobe opísal priebeh správneho konania a uviedol, že má za to, že v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný nevyporiadal so všetkými námietkami žalobcu, a preto jeho rozhodnutie považuje za nezákonné, pričom napadnuté rozhodnutie trpí navyše vadou nedostatočného odôvodnenia. Žalobca v žalobe poukázal na znenie ust. § 143 ods. 1 a § 142b ods. 4 zák. č. 73/1998 Z.z. Uviedol, že žalobcovi bola započítaná doba štúdia 260 dní dennou formou štúdia, a preto mal povinnosť zotrvať v služobnom pomere po dobu 780 dní. Zákon v prvom rade ukladá povinnosť policajtovi zotrvať v služobnom pomere a až následne, ak si túto povinnosť nesplní, uhradiť pomernú časť nákladov na vzdelávanie. Žalobca mal záujem splniť si túto povinnosť, avšak nebolo mu to umožnené, nakoľko jeho služobný pomer bol zrušený v skúšobnej dobe, a to bez uvedenia dôvodu. K zrušeniu služobného pomeru nemal možnosť sa vyjadriť a napadnúť uvedené rozhodnutie, prípadne sa akýmkoľvek spôsobom voči nemu brániť. Poukázal na protirečivosť zákona, keď na jednej strane sa u žalobcu vyžaduje povinnosť zotrvať v služobnom pomere a na druhej strane sa mu splnenie tejto povinnosti neumožní. Podľa jeho názoru
neuvedenie dôvodu, pre ktorý bol služobný pomer žalobcu zrušený, nemôže ísť na ujmu žalobcovi v tom zmysle, že si nesplnil povinnosť zotrvať v služobnom pomere po určený čas. Poukázal tiež na ust. § 143 ods. 7 zákona o štátnej službe, podľa ktorého povinnosť uhradiť náklady na vzdelávanie nevznikne, ak sa služobný pomer skončil prepustením z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. a/ až c/ a odsek 3. Podľa jeho názoru uvedené ustanovenie diskriminuje žalobcu a je v rozpore so samotnou Ústavou Slovenskej republiky, keďže zvýhodňuje jednu skupinu príslušníkov PZ, ktorí boli prepustení z dôvodov, ktoré nezavinili vlastným konaním a na druhej strane rovnakú výhodu neposkytuje inej skupine príslušníkov PZ, ktorí boli prepustení, alebo ktorých služobný pomer bol zrušený bez uvedenia dôvodu, resp. z dôvodov, ktoré taktiež sami nezavinili. Za rovnako diskriminujúce považuje aj ust. § 143 ods. 4 zákona o štátnej službe, v zmysle ktorého v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže služobný úrad znížiť alebo odpustiť úhradu nákladov na vzdelávanie policajtovi uvoľnenému zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť alebo policajtovi, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru, pretože bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre trestný čin spáchania z nedbanlivosti. Žalobca má za to, že spôsob, akým bol jeho služobný pomer skončený a nepriaznivá finančná situácia mali byť považované za prípad hodný osobitného zreteľa. Poukázal tiež na to, že na štúdium nastúpil na základe uistenia personálneho útvaru a nadriadeného, že je to potrebné pre jeho policajnú prax a jeho uplatnenie v policajnom zbore. Podľa názoru žalobcu bol uvedený do omylu, keď po úspešnom absolvovaní štúdia bol v skúšobnej dobe jeho služobný pomer zrušený bez uvedenia dôvodu. Zároveň žalobca poukázal na ust. § 241 ods. 3 zákona o štátnej službe a na skutočnosť, že v rozhodnutí mali byť uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Podľa jeho názoru odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa uvedené podmienky, nakoľko nie je presvedčivo odôvodnené, pretože absentujú úvahy žalovaného pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov. Žalovaný sa tiež nevyporiadal so všetkými námietkami uvádzanými žalobcom, keď žiadnym spôsobom neodôvodnil nemožnosť odpustenia alebo zníženia povinnosti uhradiť náklady na vzdelávanie. Z uvedených dôvodov žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil náhradu trov konania spolu vo výške 355,72 eur.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca svojvoľne vykladá ustanovenia zákona a podáva ich subjektívny výklad. Nesúhlasil s tvrdením o diskriminačnej povahe ustanovení, na ktoré poukázal žalobca v žalobe. Zo spisového materiálu služobného úradu je zrejmé, že žalobca bol personálnym rozkazom generálneho riaditeľa sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu služobného úradu č. 225/2013 povolaný dňom 14.10.2013 do osemmesačného pomaturitného kvalifikačného štúdia, poskytujúceho základné policajné vzdelanie dennou formou na SOŠ PZ Pezinok. Žalobca podľa vysvedčenia o maturitnej skúške zo dňa 23.06.2014 ukončil štúdium a získal základné policajné vzdelanie. Dňa 30.06.2014 ukončil žalobca štúdium na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu služobného úradu č. 138/2014. Ukončením štúdia vznikla žalobcovi povinnosť podľa ust. § 142b ods. 3, 4 zákona zotrvať po skončení štúdia v služobnom pomere po určený čas, a to trojnásobok doby trvania štúdia, alebo uhradiť náklady vynaložené služobným úradom na získanie kvalifikácie alebo ich pomernú časť. Dňom 16.11.2014 bol žalobcovi ukončený služobný pomer v skúšobnej dobe podľa § 190 zákona. Dňa 10.12.2014 vydal riaditeľ OR PZ v Trenčíne rozhodnutie č. CPTN-OP-2014/2443-001, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť služobnému úradu pomernú časť nákladov vynaložených služobným úradom na získanie základného policajného vzdelania v celkovej výške 3.003,71 eur z dôvodu, že nesplnil povinnosť uloženú zákonom a nezotrval v služobnom pomere po určitý čas. Podľa článku 32 ods. 2 Nariadenia ministra vnútra SR č. 153/2011 o odbornom vzdelávaní príslušníkov PZ bola žalobcovi započítaná doba štúdia pre výpočet nákladov vynaložených na získanie základného policajného vzdelania v dĺžke 260 dní. Žalobca ukončil štúdium dňa 30.06.2014 a podľa ust. § 142b ods. 4 zákona mal povinnosť zotrvať v služobnom pomere po dobu trojnásobku započítanej doby štúdia, teda po dobu 780 dní. Ku dňu 16.11.2014, teda ku dňu ukončenia služobného pomeru zotrval žalobca v služobnom pomere 139 dní. Ďalej žalovaný poukázal, čo sa započítava do nákladov na vzdelávanie, ktoré vznikli služobnému úradu a tiež na skutočnosť, že výšku úhrady nákladov na vzdelávanie vypočítava a určuje služobný úrad podľa skutočných nákladov na vzdelávanie v období, keď policajt získaval alebo zvyšoval si kvalifikáciu. Najvyššia suma úhrady nákladov na vzdelávanie, ktorú je policajt povinný uhradiť, nesmie prekročiť 3 celkovej sumy skutočne vynaložených nákladov na vzdelávanie. V danom prípade celková suma vynaložených nákladov predstavovala 4.004,94 eur, pomerná časť nákladov podľa zákona predstavuje sumu 3.291,24 eur. Vzhľadom k uvedenému, že suma nákladov nemôže prekročiť 3 celkovej sumy skutočne vynaložených nákladov za vzdelávanie,
boli služobným úradom vypočítavané náklady vo výške 3.003,71 eur. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobcovi bol ukončený služobný pomer v súlade so zákonom v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu podľa ust. § 190 zákona. Skončenie služobného pomeru v skúšobnej dobe jednoznačne zakladá vznik povinnosti k uhradeniu nákladov vynaložených na vzdelávanie. Žalovaný postupoval v priebehu celého konania v súlade s ustanoveniami zákona. Poukázal tiež na to, že predmetom žaloby, rovnako ako ani predmetom rozhodovania žalovaného nebolo skončenie služobného pomeru žalobcu, ale úprava jeho povinnosti k úhrade nákladov na vzdelanie. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný sa rozhodol z vlastnej vôle zrušiť služobný pomer žalobcu bez existencie prekážky na strane žalobcu poukázal, že je irelevantné k posúdeniu žalobcovej povinnosti k úhrade nákladov na vzdelanie. Dôvody, ktoré viedli k ukončeniu služobného pomeru žalobcu, nie sú výsledkom jeho svojvôle, ale majú svoj pôvod v konaní žalobcu a sú rozpracované v návrhu na zrušenie služobného pomeru č. ORPZ-TN-OPP4-175-026/2014 zo dňa 12.11.2014. Ďalej uviedol, že žalobca nastúpil na štúdium na základe zákona a nie na základe uistenia personálneho útvaru a nadriadeného, tak ako to tvrdí v žalobe, a žiadnym spôsobom nebol uvedený do omylu, pretože všetky úkony, ktoré s ním a proti nemu vykonal žalovaný, boli vykonané v súlade so zákonom. Tiež poukázal na to, že žalovaný mal záujem na uzatvorení dohody o náhrade nákladov a žalobcu vyzval na predloženie takejto dohody, ktorá by bola v jeho možnostiach. Túto možnosť však žalobca nevyužil a teraz namieta nereálnosť 30-dňovej lehoty, v ktorej má uloženú povinnosť splniť. Žalovaný uviedol, že jeho rozhodnutie je dostatočne odôvodnené a obsahuje odkazy na jednotlivé ustanovenia zákona a dôkazy, ktoré spoločne s právnymi úvahami tvorili podklad rozhodnutia oprávneného orgánu.
Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP, § 246a ods. 1 veta druhá OSP) po zistení, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote a oprávnenou osobou, vec prejednal na ústnom pojednávaní a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Podľa druhej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov.
Podľa § 250d ods. 1 veta prvá OSP žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa.
Pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby vo veci konajúci súd vychádzal zo žaloby žalobcu, ako aj z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu.
Pod pojmom „spisy žalovaného správneho orgánu“ sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998). V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takomto prípade chýbajú základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie o veci. Za takejto situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo osebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť.
Súd má pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu nielen oprávnenie, ale najmä povinnosť poznať všetky skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, pretože zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu posudzuje z pohľadu skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Krajský súd výzvou zo dňa 04.08.2015 vyzval žalovaného, aby v lehote 15 dní doručil súdu originál spisu č. KRPZ-TN-VO2-622-004/2015-P so spisom prvostupňového orgánu. Na uvedenú výzvu žalovaný
dňa 12.08.2015 predložil predmetný spis krajskému súdu. Po preskúmaní administratívneho spisu predloženého žalovaným krajský súd konštatuje, že žalovaný výzve súdu vyhovel len čiastočne, nakoľko mu bol predložený neúplný administratívny spis žalovaného.
Žalovaný predložil krajskému súdu spis, v ktorom sa nachádza rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 12.05.2015, odvolanie žalobcu voči tomuto rozhodnutiu, stanovisko riaditeľa k odvolaniu, ďalej výzva na uzatvorenie dohody o spôsobe úhrady nákladov zo dňa 07.04.2015, ako aj vyjadrenie žalobcu k tejto výzve, ďalej sa v spise nachádza pozvánka na zasadnutie škodovej komisie a zápisnica zo zasadnutia škodovej komisie, následne napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu, žiadosť o odklad výkonu rozhodnutia žalobcu a odpoveď na jeho žiadosť. Ďalej žalovaný predložil krajskému súdu spis č. ORPZ-TN-OPP4-175/2014, z obsahu ktorého je zrejmé, že predmetný spis sa týka zrušenia služobného pomeru žalobcu v skúšobnej dobe. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný predložil súdu neúplný administratívny spis. V spise sa nenachádza rozhodnutie, ktorým bol žalobca povolaný na vykonanie pomaturitného kvalifikačného štúdia, ani rozhodnutie o ukončení jeho štúdia, ďalej sa v spise nenachádza ani výpočet nákladov, na úhradu ktorých bol žalobca zaviazaný, tiež súčasťou spisu nie je ani rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušené, ani predmetné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keď administratívny spis doručený žalovaným je nekompletný a krajský súd nemôže z neho zistiť ani základné skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci, ako napr. kedy žalobca začal pomaturitné štúdium, kedy bolo ukončené, ako bola vyčíslená úhrada nákladov, krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 3 OSP z dôvodu neúplnosti administratívneho spisu žalovaného. Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia žalovaného z uvádzaného dôvodu sa súd nezaoberal vecou samou, keďže rozsahom a dôvodmi žaloby v takejto situácii nie je viazaný.
V ďalšom konaní po vrátení veci súdom bude povinnosťou žalovaného dokompletizovať administratívny spis a vo veci opätovne rozhodnúť, rozhodnutie riadne odôvodniť v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia, pričom žalovaný sa v novom rozhodnutí opätovne vyporiada so všetkými námietkami žalobcu vznesenými v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta druhá OSP, podľa ktorého ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Žalobca si uplatnil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, a to za 2 úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie veci a podanie žaloby. Súd mu priznal náhradu uplatnených trov podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., a to za 2 úkony po 139,83 eur v zmysle § 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/ a c/ vyhlášky, ďalej 2x režijný paušál po 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, t. j. spolu 296,44 eur. Pokiaľ si právny zástupca uplatnil trovy aj za DPH, nebolo preukázané, že je platcom DPH, preto v tejto časti súd mu náhradu za DPH nepriznal. Žalobcovi žiadne ďalšie iné trovy nevznikli. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e p r í p u s t n é odvolanie (§ 250ja ods. 1 OSP).